Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/511/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215246 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1315215246.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. F. Š., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - G. Š., D.. XX.XX.XXXX, H. N. X. X, N., zast. AK Kanisová & Kanis s.r.o., so sídlom Špitalská 10, Bratislava, a otec - L.. W. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. X. X, N., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.07.2015, č.k. 38P/258/2015-33 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že maloletý O. F. Š., D.. XX.XX.XXXX sa na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dočasne zveruje do starostlivosti matky. Vo zvyšnej zamietajúcej časti sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27.07.2015, č.k. 38P/258/2015-33 zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa na čas do skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností domáhala zverenia maloletého do jej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca vo výške 150 € mesačne, majúc za to, že nie je miestne príslušným konať a rozhodovať o návrhu matky, taktiež z dôvodu, že z obsahu návrhu matky nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov. Pokiaľ ide o príslušnosť zdôraznil, že sa pokúšal ustáliť miestnu príslušnosť, avšak z dôvodu konania matky a jej právneho zástupcu bolo uvedené neúspešné. S názorom právneho zástupcu matky týkajúcim sa výkladu pojmu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v zmysle § 88 ods. 1 písm. c/ O.s.p. sa nestotožnil. Skutočnosť, že matka spolu s maloletým sa nachádzajú v bližšie nešpecifikovanom azylovom ubytovacom zariadení, ktoré podľa názoru matky nemožno považovať za miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, keďže nenesie v sebe prvok stability a istej trvácnosti, nemožno podľa názoru súdu považovať za celkom relevantný z hľadiska posudzovania miestnej príslušnosti súdu na rozhodovanie. Pobyt v takýchto zariadeniach nebýva vždy presne časovo obmedzený a ani výlučne krátkodobý, môže trvať i dlhšie časové obdobie. Samotné tvrdenie matky, že sa jedná len o dočasné riešenie bytovej otázky a matka nemá v úmysle sa v takomto zariadení spolu s maloletým trvale zdržiavať, je teda z pohľadu súdu nedostatočný pre utvorenie záveru, že na konanie je miestne príslušným. Konštatoval, že matka a jej právny zástupca zatajením miesta pobytu znemožnili súdu vykonávať jeho kompetencie, konkrétne sa jedná o prešetrenie pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré súd uskutočňuje cestou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a ktoré prešetrenie je základom každého konania starostlivosti o maloleté dieťa. Zdôraznil, že súd starostlivosti o maloleté deti nie je súdom plniacim úlohu „ štatistu “, ktorý bude pri svojom rozhodovaní vychádzať výlučne z tvrdení uvádzaných jedným z rodičov. Takýto postup súdu by mal za následok, že postavenie matky oproti postaveniu otca by bolo nerovné, značne posilnené oproti postaveniu otca, čo by v konečnom dôsledku znemožnilo otcovi účinne uplatňovať jeho práva v rámci súdneho konania. Súd v danom konaní nevzhliadol na strane matky ani maloletého tak závažné akútne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali taký postup, ktorým by súd matku v jej konaní podporil, umožnil jej tak legitimizovať jej súčasné konanie a vytvoriť tak stav, ktorý by v konečnom dôsledku znamenal popretie všetkých zásad súdneho procesu, tak ako sú formulované v našom právnom poriadku. Pokiaľ ide o samotné skutočnosti, ktorými matka zdôvodňovala svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, napriek rozsiahlosti návrhu matky, v tomto podľa názoru súdu absentujú skutočnosti týkajúce sa súčasných vzťahov rodičov maloletého z pohľadu výkonu rodičovských práv a povinností. Tvrdenia matky uvádzané v návrhu sú v určitom rozpore, keď matka na jednej strane uvádza, že otec sa o maloletého nezaujíma, na strane druhej sa dožaduje dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Rovnako je tomu tak aj v otázke plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému, keď matka v návrhu uviedla, že otec na výživu maloletého žiadnym spôsobom neprispieva, následne uviedla, že v mesiaci júl 2015 jej poskytol sumu 200 €. Vzhľadom k tomu, že maloletý v čase rozhodovania súdu mal 1 kalendárny mesiac, súdu nie je zrejmé, čo mala matka na mysli, keď uviedla, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní výnimočne. Vec právne posúdil podľa § 75 ods. 1, 2, 5, 8, 9 a § 102 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a maloletého do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zveriť do jej osobnej starostlivosti. S názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom odôvodnení napadnutého uznesenia, najmä s jeho výkladom pojmu bydlisko maloletého dieťaťa nesúhlasila. Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia vychádzal z domnienky, že bydliska maloletého je ubytovacie zariadenie, v ktorom sa s matkou aktuálne dočasne zdržiavajú a následne vysvetľoval na základe akej právnej skutočnosti bolo toto miesto určené ako bydlisko maloletého. Súd takýmto rozhodnutím, v spojení s jeho odôvodnením neprihliadol na jej oznámenie z 22.07.2015, v ktorom informovala súd o tom, že na základe dohody s otcom zvolili ako miesto trvalého pobytu ako aj bydliska maloletého adresu X. XXXXX/X, N. - D. O., vychádzal výhradne z vlastných záverov svojvoľne prijatých. Zdôraznila, že pojem bydlisko maloletého dieťaťa nie je definovaný, z ustálenej súdnej praxe súdov však možno za bydlisko účastníka konania považovať miesto, v ktorom sa účastník zdržiava s úmyslom sa tam zdržiavať. Bydlisko maloletého dieťaťa je potom miesto, kde sa táto osoba zdržiava z vôle zákonných zástupcov, na základe rozhodnutia súdu alebo na základe iných rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti uviedla, že s maloletým sa do ubytovacieho zariadenia v ktorom sa v súčasnosti zdržiava presťahovala po útoku otca, ide o dočasné riešenie ich bytovej otázky, nemá v úmysle s maloletým sa v danom zariadení zdržiavať. Ubytovacie zariadenie v ktorom sa momentálne zdržiava v žiadnom prípade nemožno považovať za miesto bydliska maloletého. Súd v odôvodnení uznesenia vychádzal z odlišného právneho názoru, a to že pobyt v takýchto zariadeniach nebýva vždy presne časovo obmedzený a ani výlučne krátkodobý a môže trvať i dlhšie časové obdobie. Súd tak namiesto jej prejavu a tvrdení, ktorými deklarovala svoj zámer riešiť bytovú otázku bez zbytočného odkladu, preferuje vlastné závery a názory na pobyt osôb v takýchto zariadeniach a dĺžku takéhoto pobytu. Nesúhlasila ani s názorom súdu prvého stupňa, že zatajovaním adresy zasahuje do výkonu rodičovských práv otca a súčasne súdu znemožňuje vykonávať jeho kompetencie. Do rodičovských práv otca nemá záujem zasahovať, prostredníctvom svojho právneho zástupcu viackrát požiadala o stretnutie s otcom, čo otec nevyužil. Prekážkou rozhodnutia súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia rovnako nemôže byť skutočnosť, že by znemožňovala súdu vykonávať jeho kompetencie, konkrétne prešetrenie pomerov na strane maloletého. V tejto súvislosti poukázala na to, že súd v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov konania, nevykonáva dokazovanie tak, ako sa to uskutočňuje pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia vychádza z návrhu, zo skutočností ktoré sú v ňom uvedené, prípadne listinných alebo iných dôkazov, ktoré boli pripojené. S poukazom na uvedené podľa jej názoru, ak by súd prvého stupňa postupoval dôsledne v zmysle relevantných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a ustálenej judikatúry súdov, z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z 13.07.2015 by mal preukázanú nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je zároveň v záujme maloletého. Nariadením predbežného opatrenia by bola zaistená stabilita a životná istota maloletého spočívajúca v ustálení jeho pomerov a osobnej starostlivosti o neho. Súd však predbežné opatrenie nenariadil, a to aj napriek tomu, že po útokoch zo strany otca musela odísť zo spoločnej domácnosti spolu aj s maloletým a do súčasnosti sa o neho osobne stará. Súd tak nevydaním predbežného opatrenia ponechal maloletého v neistote, nezabezpečil mu stabilné prostredie, neprihliadol na záujem maloletého, ktorý je prvoradým princípom, ktorým by sa konanie starostlivosti súdov o maloleté deti malo riadiť. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. Odvolací súd sa v prvom rade nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o jeho miestnej nepríslušnosti, s výkladom pojmu bydliska maloletého dieťaťa, ako aj s tvrdením súdu, že neuvedením adresy súčasného pobytu matky spolu s maloletým bolo súdu znemožnené ( v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia ) vykonávať jeho kompetencie, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa vyhodnotil v neprospech matky ako jeden z dôvodov na zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že účastník konania je v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. povinný označiť aj svoje bydlisko ako identifikačný údaj pre určenie miestnej príslušnosti súdu na konanie, zároveň však uvádza, že každú vec je potrebné posudzovať individuálne, čo v danej veci s ohľadom na dôvody uvedené v návrhu matky znamená aj potrebu dôsledného vyhodnotenia dôvodov neuvedenia tak podstatnej skutočnosti, ktorou je aktuálny pobyt matky spolu s maloletým mimo miesta jej bydliska. Podľa obsahu návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému a jeho v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, dôvodom odchodu matky zo spoločnej domácnosti bol opakovaný fyzický útok otca na matku dňa 23.05.2015 vo vysokom štádiu tehotenstva, ktorú skutočnosť pre potreby rozhodnutia o predbežnom opatrení matka dostatočným spôsobom osvedčila predložením lekárskej správy z ošetrenia dňa 25.05.2015, oznámením na polícii dňa 27.05.2015, ako aj fotkami bytu, v ktorom rodičia žili. Pokiaľ matka za tejto situácie opustila byt a odišla do azylového zariadenia, v ktorom sa po pôrode aj s maloletým v súčasnej dobe zdržiava, odvolací súd má za to, že ide o dočasné, núdzové riešenie bez úmyslu matky sa v takomto zariadení trvale zdržiavať, čo znamená, že takýto pobyt matky s maloletým nezakladá bydlisko matky, ako aj bydlisko maloletého dieťaťa a bydlisko matky spolu s maloletým je stále na adrese X. XXXXX/X N.. Konanie matky, ktorá súdu neuviedla adresu jej súčasného pobytu vzhľadom na okolnosti prípadu, najmä lekársku správu a oznámenie na polícii sa odvolaciemu súdu nejaví ako svojvoľné, najmä ak išlo o ženu 3 týždne po pôrode ( v čase podania návrhu ), rovnako má za to, že matka neuvedením adresy neznemožnila súdu vykonávať jeho kompetencie ( šetrenie pomerov ), ani nepostavila súd do úlohy štatistu, keďže súd rozhodoval len o predbežnom opatrení, ktoré konanie má aj procesne odlišný charakter ako konanie vo veci samej. Pre potreby rozhodnutia o predbežnom opatrení v ktorom sa dokazovanie nevykonáva, mal podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matky do rozhodnutia vo veci samej, a to osvedčením, že matka opustila spoločnú domácnosť, rovnako mal osvedčené dôvody opustenia spoločnej domácnosti ( lekárska správa, oznámenie na polícii ) a obavu matky o zabezpečenie stabilného a istého prostredia maloletého dieťaťa v jej starostlivosti po útokoch otca na jej osobu. V konaní starostlivosti o maloleté deti, a to aj v rámci rozhodovania o predbežnom opatrení sú súdy povinné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, čo súd prvého stupňa v danej konkrétnej veci dostatočným spôsobom nezabezpečil. Či sa tvrdenia matky uvedené v jej návrhu v konečnom dôsledku potvrdia, bude predmetom dokazovania vo veci samej, takéto dokazovanie prekračuje rámec konania o nariadení predbežného opatrenia, nakoniec nie je to účelom predbežného opatrenia. Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, ktoré matka žiadala, v rámci predbežného opatrenia určiť vo výške 150 € mesačne z dôvodu, že otec na výživu maloletého neprispieva, v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ návrh matky v tejto časti zamietol, keďže maloleté dieťa sa narodilo dňa 27.06.2015 a otec v mesiaci júl 2015 poslal matke na výživu maloletého dieťaťa sumu 200 €. O tom, že výživa maloletého dieťaťa nie je ohrozená nakoniec svedčí aj odvolací petit matky, ktorá žiadala uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť len v časti zverenia maloletého bez určenia vyživovacej povinnosti otca. Uvedené znamená, že otec si k maloletému dieťaťu svoju vyživovaciu povinnosť plní, z ktorého dôvodu nie je potrebné túto predbežne upraviť súdnym rozhodnutím. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že v konaní vo veci samej v rámci ktorého konania je súd povinný riadne zistiť skutkový stav, a to aj šetrením pomerov, je matka povinná uviesť adresu svojho súčasného pobytu, nakoniec túto po rozhodnutí o predbežnom opatrení zistil aj sám súd prvého stupňa dotazom na jednotlivé azylové zariadenia v rámci N.. Pokiaľ ide o dokazovanie vo veci samej, je treba dať pravdu súdu prvého stupňa, že neuvedením adresy by sa súdu znemožnilo vykonať potrebné dokazovanie, ktoré je súd v zmysle § 120 ods. 1, 2 O.s.p. povinný v konaní starostlivosti o maloleté deti vykonať. Obava matky uvedená v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bola podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne eliminovaná nariadením predbežného opatrenia. V tomto smere bola maloletému dieťaťu poskytnutá dostatočná ochrana jeho práv a právom chránených záujmov, v ďalšom konaní, t.j. v konaní vo veci samej je však súd už povinný postupovať v zmysle príslušných ustanovení ako O.s.p., tak aj Zákona o rodine, čo si jednoznačne vyžaduje súčinnosť už oboch rodičov, a to aj v uvedení súčasného pobytu maloletého dieťaťa za účelom zistenia schopností a možností rodičov zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého, zistenia osobnostných predpokladov, ako aj vytvorených podmienok rodičov na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. S poukazom na uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matky podľa § 220 O.s.p. zmenil a uznesenie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu matky na určenie nevyhnutného výživného podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.