Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/42/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315218358 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315218358.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. C. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX K., zastúpená JUDr. Ivetou Abelovskou, AS Legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava, a otec - C. T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. 9, XXX XX T. pri V., zastúpený JUDr. Richardom Biročákom, advokátom, so sídlom Wilsonova 5, 811 07 Bratislava, za účasti starých rodičov zo strany matky: T.. O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX K. a E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. 4, XXX XX K. a starých rodičov zo strany otca: T.. T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. 9, XXX XX T. pri V. a T.. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. 9, XXX XX T. pri V., obidvaja zastúpení JUDr. Richardom Biročákom, advokátom, so sídlom Wilsonova 5, 811 07 Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca a starých rodičov zo strany otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.06.2016, č.k. 37P/302/2015-439, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 16.06.2016, č.k. 37P/302/2015-439, zveril maloletého O. C. C., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku poveril obidvoch rodičov, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou XX eur mesačne počnúc dňom 01.02.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a konštatoval, že zročné výživné otcovi nevzniklo. Starej matke T.. A. C. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne počnúc dňom 01.02.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné za obdobie od 01.02.2015 do 30.06.2016 v sume X.XXX eur splácať v XX eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.07.2016 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Starému otcovi T.. T. C. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou XX eur mesačne počnúc dňom 01.02.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné za obdobie od 01.02.2015 do 30.06.2016 v sume XXX eur splácať v XX eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.07.2016 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Výživné na maloletého O. C. starej matke E. C. a starému otcovi T.. O. C. neurčil. Styk otca s maloletým neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 68, § 69 ods. 1a 2, § 70 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine dospejúc k záveru o dôvodnosti návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O. C.. Zistil, že maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Skonštatoval, že o maloletého sa stará matka a otec o neho záujem takmer neprejavuje. Uviedol, že uznesením o nariadení neodkladného (predbežného) opatrenia zo dňa 28.07.2015, č.k. 37P/270/2015-9, bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne, na základe ktorého si otec začal túto povinnosť plniť, avšak bez návštev maloletého. Pri určení výživného prihliadol na to, že maloletý je onkologický pacient, s čím súvisia zvýšené výdavky na jeho starostlivosť. Zohľadnil tiež, že otec je študentom denného štúdia vysokej školy, je teda sám nezaopatrený a jeho rodičia majú k nemu vyživovaciu povinnosť. Uznesením zo dňa 04.02.2016, č.k. 37P/302/2015-144, začal bez návrhu konanie o určenie výživného starých rodičov na maloletého zo strany obidvoch rodičov. Deklaroval, že jestvujú okolnosti odôvodňujúce takýto postup, keď otec si nemôže vyživovaciu povinnosť k maloletému plniť v takom rozsahu, v akom to vyžaduje ochorenie maloletého. Mal za to, že pokiaľ si otec môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému len čiastočne, táto povinnosť prechádza na predkov, t.j. na starých rodičov. Pri určení výšky výživného prihliadol hlavne na nevyhnutné potreby maloletého vyčíslené matkou sumou XXX eur mesačne a u každého účastníka na ich primerané zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ako aj na osobnú starostlivosť o maloletého. Nevyhovel požiadavke otca určiť mu povinnosť platiť minimálne výživné po zistení, že aj ako študent dennej formy vysokoškolského štúdia si dokáže privyrobiť brigádami, investuje peniaze do tetovaní a doposiaľ platil matke na maloletého sumu XXX eur mesačne. Pri určení výživného starej matke zo strany otca vychádzal z dôkazov o jej príjmoch a majetku, ako aj z jej nezáujmu o maloletého. Starému otcovi zo strany otca stanovil výživné berúc na zreteľ jeho dlhodobú dobrovoľnú nezamestnanosť a jeho majetkové pomery. Počiatok určenia výživného zdôvodnil diagnostikovaním onkologického ochorenia maloletému, v súvislosti s čím sa podstatne zvýšili jeho výdaje. Matkiným rodičom výživné neurčil s tým, že obaja matke s maloletým od jeho narodenia pomáhajú finančne, materiálne aj morálne, a keďže matka s maloletým býva v ich domácnosti, pomáhajú jej aj so starostlivosťou o maloletého. Styk s maloletým upravený nebol z dôvodu, že účastníci o jeho úpravu nepožiadali. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platného do 30.6.2016. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec, stará matka T.. A. C. a starý otec T.. T. C. v časti o výživnom. Odvolaciemu súdu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletého O. Kristiána sumou XXX eur mesačne počnúc dňom 01.02.2015 zasielanou k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a zročné výživné na maloletého za obdobie od 01.02.2015 do 30.06.2016 v sume XXX eur zaplatí v XX eur mesačných splátkach platených spolu s bežným výživným od 01.07.2016 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Výroky týkajúce sa určenia povinnosti starým rodičom T.. A. C. a T.. T. C. platiť bežné a zročné výživného na maloletého navrhli zrušiť. Alternatívne odvolaciemu súdu navrhli výrok súdu prvej inštancie v časti určenia výživného na maloletého starým rodičom T.. A. C. a T.. T. C. zmeniť tak, že sa im výživné na maloletého neurčuje. V prípade neuznania predošlých odvolacích návrhov žiadali rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Popreli nezáujem o maloletého tvrdiac, že matka od jeho narodenia otcovi stretnutie s ním zakazovala a podmieňovala ho platením výživného. Súdu prvej inštancie vytýkali nezohľadnenie darov, hygienických potrieb a ďalších vecí zaslaných maloletému otcovými rodičmi, existenciu ich ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletej dcére G. a nedôsledné vyhodnotenie ich majetkových pomerov. Určenie zročného výživného považovali v rozpore so zákonom pre nedostatočné preukázanie výdavkov na maloletého za obdobie od 01.02.2015 do 30.06.2016. Rozsudok súdu prvej inštancie označili za vnútorne rozporný, zmätočný, nezrozumiteľný, navyše s množstvom formálnych chýb. Podľa nich sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal ich argumentáciou v konaní, keď v rozsudku uviedol skutočnosti vzbudzujúce obavy o správnosti jeho postupu. Nestotožnili sa s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že nemožnosť plniť výživné povinným rodičom, zahŕňa aj prípady čiastočného plnenia vyživovacej povinnosti. Mali za to, že vyživovacia povinnosť prechádza na predkov vtedy, pokiaľ ju potomkovia nemôžu plniť z objektívnych dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení výživného otcovi a zároveň aj jeho rodičom vytvára stav nemajúci oporu v zákone. Za absurdnú označili situáciu, kedy súd prvej inštancie rozhodol o uložení vyživovacej povinnosti len starým rodičom zo strany otca a neuložil ju zároveň aj starým rodičom zo strany matky. Tvrdili, že v danom prípade vyživovacia povinnosť k maloletému na starých rodičov neprechádza, pretože otec je schopný platiť výživné v sume XXX eur mesačne. Pribratie všetkých starých rodičov do konania ako jeho účastníkov považovali za nesprávne, kedy platením výživného boli zaviazaní iba rodičia otca napriek tomu, že otec pravidelne prispieva na maloletého sumou XXX eur mesačne. Uviedli, že brigády otca nie sú pravidelné a výživné na maloletého mu ako študentovi vysokej školy bude musieť čiastočne poskytnúť formou pôžičky matka, ktorá je jediný člen rodiny s pravidelným príjmom vo výške XXX eur netto mesačne. Uzavreli, že výživné stanovené v celkovej výške XXX eur mesačne musí byť platené z príjmu otcovej matky, čo ohrozuje základné životné potreby jej dvoch nezaopatrených detí a nezamestnaného manžela. 4. Matka sa k odvolaniu otca a jeho rodičov prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadrila tak, že rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie starostlivo posúdil všetky ňou predložené dôkazy o výdavkoch na maloletého. Podľa nej súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie o príjmových a majetkových pomeroch všetkých účastníkov konania a v prípade starých rodičov C. mal riadne preukázanú spôsobilosť hradiť na maloletého výživné v stanovenej výške. Poukázala na to, že otec študuje na súkromnej vysokej škole so školným X.XXX . eur ročne, pričom brigáduje len sporadicky. Tvrdila, že otec a ani jeho otec nevyužívajú v plnom rozsahu svoje možnosti a schopnosti pre zaobstaranie si zdrojov príjmu a otec môže využiť možnosti bezplatného denného alebo diaľkového štúdia. Vyslovila, že zákonné ustanovenie týkajúce sa prechodu vyživovacej povinnosti na predkov nehovorí o tom, či má byť nemožnosť plnenia vyživovacej povinnosti bližšími príbuznými úplná alebo čiastočná. 5. Otec a starí rodičia T.. A. C. a T.. T. C. prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu k vyjadreniu matky k ich odvolaniu uviedli, že sa nestotožňujú so skutočnosťami v ňom obsiahnutými. Tvrdili, že matka doposiaľ nepreukázala výdavky na maloletého. Poukázali na to, že matka navrhovala výživné určiť od podania návrhu, avšak súd prvej inštancie rozhodol o výživnom odo dňa preukázania jeho vážneho zdravotného stavu. K štúdiu otca na súkromnej vysokej škole objasnili, že primárne sa uchádzal o štúdium na štátnej škole, nebol ale úspešný, preto využil možnosť navštevovať súkromnú vysokú školu, kde mu na štúdium prispievajú rodičia a starý otec. Zotrvali na skutočnostiach uvádzaných v ich odvolaní. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca a starých rodičov T. a IG. C. je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť. 7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca a starých rodičov zo strany otca k maloletému dieťaťu, pričom výživné starým rodičom z matkinej strany neurčil. Počiatok plnenia výživného stanovil odo dňa 01.02.2015. Návrh na začatie konania na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bol matkou podaný dňa 27.08.2015. Uznesením zo dňa 04.02.2016, č.k. 37P/302/2015-144, začal súd prvej inštancie konať ex offo vo veci určenia výživného na maloleté dieťa zo strany starých rodičov T.. A. C., T.. T. C., E. C. a T.. O. C., ktorých pribral do konania ako jeho účastníkov. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca a starých rodičov T.. A. C. a T.. T. C.. 8. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec nesprávne právne posúdil, aplikujúc vo vzťahu k predmetu konania neprináležiace hmotnoprávne ustanovenie, v súvislosti s čím zvolil aj nesprávny procesný postup. To všetko malo za následok nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd nemohol stotožniť. 9. Ustanovenie § 69 ods. 1 Zákona o rodine zreteľne deklaruje prechod vyživovacej povinnosti na predkov v prípade, že ju nemôžu plniť potomkovia. Z uvedeného vyplýva, že táto povinnosť prechádza na predkov v celosti, pretože sa predpokladá absolútna nemožnosť plnenia vyživovacej povinnosti predkov. To vylučuje aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia za súčasnej aplikácie § 62 Zákona o rodine, t.j. čiastočné určenie vyživovacej povinnosti rodičom a čiastočné určenie vyživovacej povinnosti starým rodičom. 10. Súd prvej inštancie, nevylúčiac nespôsobilosť otca plniť si k maloletému dieťaťu vyživovaciu povinnosť, pristúpil k rozdeleniu vyživovacej povinnosti medzi otca a jeho rodičov po zistení, že zaviazať touto povinnosťou aj rodičov matky nie je dôvodné. K takémuto rozhodnutiu dospel v dôsledku nesprávneho výkladu ustanovenia § 69 Zákona o rodine, v súvislosti s ktorým začal ex offo konať vo veci určenia výživného na maloleté dieťa zo strany všetkých starých rodičov maloletého dieťaťa, ktorých pribral do konania ako jeho účastníkov. 11. Súd prvej inštancie nevyhodnotil správne možnosti a schopnosti otca pre plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu uložiac mu povinnosť platiť výživné len v sume XX eur mesačne napriek jeho vyjadreniu, že je schopný platiť výživné v sume XXX eur mesačne, ktorú aj riadne platil na základe nariadeného neodkladného opatrenia zo dňa 28.07.2015, č.k. 37P/270/2015-9. Aj keď je otec študentom dennej formy vysokoškolského štúdia, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa podrobnejšie jeho možnosťami zárobkovej činnosti, a tieto aj dôsledne vyhodnotiť, keď z obsahu jeho výpovede vyplýva, že len za týždeň brigády dokázal zarobiť XXX eur. Zo samotnej skutočnosti, že výživou povinný rodič je študentom denného vysokoškolského štúdia, nemožno totiž jednoznačne vyvodiť jeho nespôsobilosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, príp. spôsobilosť participovať na jeho výžive len v nevyhnutnej miere. 12. Čo sa týka určenia počiatku plnenia vyživovacej povinnosti, tento súd prvej inštancie určil od 01.02.2015, t.j. pred podaním návrhu na súd (27.08.2015). Matka v písomnom návrhu a na pojednávaní dňa 26.11.2015 navrhla prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu určenie výživného od právoplatnosti rozhodnutia a až na pojednávaní dňa 05.05.2016 návrh rozšírila o určenie výživného odo dňa narodenia maloletého dieťaťa s poukazom na to, že Zákon o rodine takto priznať výživné umožňuje. Ako dôvod matka uviedla závažné ochorenie maloletého. Súd prvej inštancie však nepostupoval v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine a nezameral sa na zisťovanie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu. Matka vysvetlila podanie návrhu na súd až dňa 27.08.2015 výlučne svojou snahou uzavrieť v predmetnej veci s otcom dohodu. Zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o priznaní výživného pred podaním návrhu diagnostikovaním závažného ochorenia maloletému a s tým spojenými výdajmi, nevystihuje procesnoprávnu rovinu, v ktorej majú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívať. Preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie riadne odôvodniť, v akej skutočnosti, resp. udalosti vidí dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré matka nemohla nárok na určenie výživného uplatniť skôr, než rok po narodení dieťaťa. Vyčkávanie matky na uzavretie prípadnej dohody o výživnom s otcom nenapĺňa podstatu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného za obdobie pred podaním návrhu na súd. 13. V dôsledku nesprávnej aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ako aj nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, nemohol odvolací súd jeho rozhodnutie ani potvrdiť, ani zmeniť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v prvom rade napraviť procesné pochybenie, ktorého sa dopustil nesprávnym výkladom § 69 Zákona o rodine, ktorým do konania pribral starých rodičov maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie bude následne vo veci konať ako s účastníkmi konania len s rodičmi maloletého dieťaťa (a samozrejme kolíznym opatrovníkom). Súd prvej inštancie bude mať za povinnosť dôsledne vyhodnotiť možnosti zárobkovej činnosti otca majúc na zreteli všeobecné poznatky o tom, že v súčasnosti sa aj študenti denného vysokoškolského štúdia aktívne zapájajú do pracovného procesu a po ukončení štúdia už disponujú odbornou praxou. Tu odvolací súd pripomína, že vyživovaciu povinnosť si otec musí plniť aj na vlastný úkor, nevylučujúc ani prerušenie štúdia, či jeho individuálnu alebo externú formu, prinajmenšom aktívnu a pravidelnú brigádnicku činnosť. Otec si musí uvedomiť, že jeho syn v dôsledku závažného ochorenia potrebuje finančne náročnú starostlivosť, či už zabezpečovaním špeciálneho stravovania, nadštandardného množstva hygienických potrieb, liekov a pod. a nemôže čakať na to, kedy otec ukončí svoje vysokoškolské štúdium. Tu nie je namieste dôvodiť lepšie honorovaným zamestnaním otca po vysokoškolskom absolutóriu, keďže opodstatnené finančne náročné potreby si maloletý O. C. vyžaduje v danom okamihu a nie až o niekoľko rokov. Súd prvej inštancie sa musí tiež riadne vysporiadať s počiatkom stanovenia vyživovacej povinnosti otca po zistení a vyhodnotení dôvodov hodných osobitného zreteľa pre prípadné priznanie výživného za obdobie pred podaním návrhu na súd, nakoľko tieto doposiaľ matkou vyprodukované neboli. 15. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. pre nesplnenie procesných podmienok pre postup zvolený nesprávnou aplikáciou hmotnoprávneho predpisu a § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., keď v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia neboli vykonané riadne všetky dôkazy vedúce k správnemu právnemu záveru a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie bude názorom odvolacieho súdu viazaný v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 a 2 C.s.p.. 16. Súd prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 C.m.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplní dokazovanie už vyššie uvedeným smerom a dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.. 17. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p. ). 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).