Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/102/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315220760 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315220760.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Slovak Finance, s. r. o., ul. Medveďovej č. 15, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., Pribinova ul. č. 4, Bratislava proti žalovanému: HomePro Správcovská, s. r.o., Hálkova ul. č. 1/A, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s. r. o., Ružinovská ul. č. 42, Bratislava, o zdržanie sa výkonu záložného práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 26. októbra 2016, č. k. 7C/410/2015- 564, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpis. č. XXXXX voči F.. D. Š.A. T. F.. Ľ. Š. na službách spojených s užívaním bytu a príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv nie je zabezpečená zákonným záložným právom podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z., určenia, že toto zákonné záložné právo zaniklo dňa 21.05.2015 dobrovoľnou dražbou a uloženia zákazu žalovanému vykonať záložné právo k bytu, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, za účelom uspokojenia pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorú žalovaný eviduje voči dlžníkom F.. D. Š.Á. T. F.. Ľ. Š. ako nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu a príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv. Ďalej súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX je žalobca výlučným vlastníkom bytu č. XX - X.XC na X. X. bytového domu na O. R.. Č.. XXE V. B.. Žalobca vlastnícke právo k bytu nadobudol udelením príklepu na dražbe konanej dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľom dražby bola Tatra banka a.s. V časti C.: Ť. P. na E. Č.. XXXX X. X.. Č.. XXX zapísané záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. na byt žalobcu pod I. - XXXXX/XX. Listom z 28.09.2015 oznámil žalovaný žalobcovi začatie výkonu záložného práva na byt žalobcu z dôvodu pohľadávky vo výške 46.094,52 eur na príspevkoch do zákonných fondov. Dražba, ktorá sa mala konať dňa XX.XX.XXXX, bola zmarená. Na súde prvej inštancie prebieha pod sp. zn. 57Er/3774/2014 exekučné konanie vo veci oprávneného - žalovaného proti povinným F.. D. Š. T. Ľ. Š. na základe exekučného titulu - rozsudku súdu prvej inštancie z 08.11.2013, č. k. 51C/168/2013 o vymoženie 17.994,60 eur s prísl. V tomto konaní žalovaný ako oprávnený navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníkov tak, že pôvodní povinní z konania vystúpia a na ich miesto do konania vstúpi žalobca. Exekučný súd uznesením zo 07.07.2016, č. k. 57Er/3774/2014 - 103, EX 3/14 tento návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinných zamietol. Uznesenie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Na súde prvej inštancie prebieha pod sp. zn. 67C/18/2016 konanie, v ktorom sa žalovaný v procesnom postavení žalobcu domáha proti žalobcovi a F.. D. Š. T. Ľ. Š. v procesnom postavení žalovaných zaplatenia 12.919,21 eur s prísl. z titulu nedoplatku na nákladoch spojených s užívaním bytu Č.. XX-X.X.C. a na zálohových platbách. Súd prvej inštancie rozsudkom z 24.06.2016, č. k. 67C/18/2016 - 175 žalobu voči žalovanému 1/ (žalobca v prejednávanej veci) zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keď dospel k záveru, že tento nie je nositeľom záväzku, ktorý vznikol z nedoplatkov z vyúčtovania zálohových platieb za obdobie od 01.01.2012 do 20.05.2015 jeho právnym predchodcom. Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, že na neho spolu s nadobudnutím vlastníctva predmetného bytu neprešla pohľadávka žalovaného voči predchádzajúcim vlastníkom bytu a táto pohľadávka nie je zabezpečená záložným právom v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. na byt žalobcu pod I. - XXXXX/XX. Zároveň sa však súd prvej inštancie stotožnil s názorom žalovaného, že v konaní mu chýba pasívna vecná legitimácia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. patrí vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome a je zriadené na zabezpečenie ich pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie ich pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Záložnými veriteľmi sú teda vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome a nie správca, ktorý taktiež nie je vlastníkom týchto pohľadávok. Ust. § 8b zák. č. 182/1993 Z. z. upravuje zastúpenie ex lege, pričom vychádza z princípu priameho zastúpenia (čo platilo aj podľa tohto zákona v znení účinnom ku dňu podania žaloby, ako aj v znení účinnom po 01.01.2016). Podstatou takéhoto zastúpenia je, že zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet zastúpeného, v dôsledku čoho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. To znamená, že v takýchto konaniach sú aktívne (prípadne pasívne) legitimovaní jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, títo sú účastníkmi konania a správca za nich iba koná ako zákonný zástupca. Nové znenie ust. § 8b ods. 1 cit. zák. účinné od 01.01.2016 dokonca výslovne stanovuje, že správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje žaloba podaná prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, žaloba o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaná iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaná iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Z tohto znenia cit. ustanovenia vyplýva, že v týchto konaniach musia byť účastníkmi konania vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorých správca zastupuje pokým sa pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Skutočnosť, že v ust. § 8b ods. 1 cit. zák. v znení účinnom od 01.01.2016 sú takto výslovne uvedené niektoré druhy konaní pred súdom, v ktorých má správca zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neznamená, že podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2015 sa nejednalo vo vzťahu medzi správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome o priame zastúpenie v konaní pred súdmi. Na tomto základe súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na to, že predmetom konania bola pohľadávka a záložné právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, mali mať títo v konaní postavenie žalovaných a správca (žalovaný) ich mohol len zastupovať. Samotný žalovaný ako správca domu nemá vo veci pasívnu vecnú legitimáciu. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že z ust. § 8b ods. 1, § 8b ods. 2 písm. i/ zák. č. 182/1993 Z.z. a z ust. § 7 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. vyplýva, že podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu správcom za účelom výkonu zákonného záložného práva podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z.z. spadá do vecného rozsahu správy domu a teda správca pri úkonoch smerujúcich k dražbe bytu koná samostatne za vlastníkov bytov a nebytových priestorov (záložných veriteľov). Rovnako do tejto kategórie konaní, v ktorých správca koná samostatne v mene vlastníkov bytov, spadá aj podanie žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva iným vlastníkom bytu. Správca je v týchto konaniach sám ex lege žalobcom a účastníkom dražby a tiež stranou v spore o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo v spore o zákaz výkonu záložného práva. Rovnaký záver vyplýva podľa žalobcu aj z bodov 18-24 dôvodovej správy k zákonu č. 246/2015 Z.z., ktorým sa mení zák. č. 182/1993 Z.z. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Súčasné znenie ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. vychádza z princípu priameho zastúpenia, pri ktorom zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet zastúpeného (vlastníkov bytov a nebytových priestorov), v dôsledku čoho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Druhá veta bola do tohto ustanovenia vložená zákonom č. 246/2015 Z.z. a odvolací súd je toho názoru, že táto druhá veta nemení nič na princípe priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ako totiž vyplýva z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu citovanej žalobcom v odvolaní „v súlade s navrhovanou dikciou bude správca v určených sporoch zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na strane žalovaných, pričom v danom návrhu plne postačí, ak žalobca označí ako pasívne legitimovaných vlastníkov (všeobecná formulácia s prípadnými prílohami v podobe listu vlastníctva) a uvedie, že zo zákona koná v danom súdnom konaní v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca.“ Je teda zrejmé, že aj v sporoch vymenovaných v druhej vete ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. sú pasívne vecne legitimovanými vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Účelom novely vykonanej zákonom č. 246/2015 Z.z. nebolo zmeniť princíp priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom, ale uľahčenie situácie vlastníkovi bytu, resp. nebytového priestoru. Ten totiž v predmetných sporoch nemusí v žalobe vymenovať všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale postačí, ak v žalobe všeobecne uvedie, že pasívne vecne legitimovaní sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v konkrétnom dome (prípadne priloží list vlastníctva, z ktorého sú konkrétni vlastníci bytov a nebytových priestorov zrejmí) a uvedie, že zo zákona koná v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca. 8. Pokiaľ ide o ust. § 8b ods. 2 písm. i/ zák. č. 182/1993 Z.z., ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov na základe rozhodnutia podľa § 14 zák. č. 182/1993 Z.z. rozhodnú podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby na byt alebo nebytový priestor vlastníka (neplatiča) na uspokojenie ich splatnej pohľadávky, správca je povinný realizovať ich vôľu. To znamená, že na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome správca navrhne v mene a na účet vlastníkov vykonanie dražby bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve neplatiča. Princíp priameho zastúpenia teda platí aj v tomto prípade. V tomto kontexte treba posudzovať aj ust. § 7 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z., v spojení s poznámkou 9/ k tomuto ustanoveniu. Navrhovateľom dražby teda môže byť správca, ktorý však aj v tomto prípade koná v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 9. Je správny záver súdu prvej inštancie, že zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. patrí vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome na zabezpečenie ich pohľadávok. Vlastníci bytov a nebytových priestorov teda majú postavenie záložných veriteľov. Keďže v prejednávanej veci je predmetom konania určenie, že pohľadávka vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je zabezpečená zákonným záložným právo v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., určenie, že toto zákonné záložné právo zaniklo a uloženie zákazu žalovanému vykonať zákonné záložné právo, pasívna vecná legitimácia v spore svedčí vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome, ktorých žalovaný ako správca môže iba zastupovať, resp. konať v ich mene a na ich účet (viď ods. 6., 7.). Žalovanému teda v spore chýba pasívna vecná legitimácia. 10. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a priznal nárok na ich náhradu žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.). 12. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).