Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/54/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316210348 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316210348.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky: N.. G. O., B.. XX. XX. XXXX, X. U., G. XX, zastúpená AK Consiliaris, s.r.o., Bratislava, Ružová dolina 8, proti žalovaným: 1. Platiť sa oplatí, s.r.o., Bratislava, Košická 56, IČO : 45 684 618, 2. Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO : 00 151 653, zastúpená AK Mária Grochová a partneri, s.r.o., IČO : 36 863 017, Košice, Bočná 10, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29. 6. 2016 č.k. 7C/143/2016 - 96, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. Žalovaní 1/, 2/ m a j ú právo na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľky a nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným 1, 2 nakladať s nehnuteľnosťami : pozemok L..Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2 a polyfunkčný objekt so súpisným č. XXXX nachádzajúci sa na pozemku parc.č. XXXX, Z. na I. Č.. XXXX P. W. C. Okresného Ú. U. na základe Znaleckého posudku č. 1, najmä uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností, až do stanovenia trhovej hodnoty týchto nehnuteľností znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo - Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností ustanoveným konajúcim súdom. Žalovanému 2 zároveň uložil povinnosť zdržať sa vypratania polyfunkčného objektu so súp. č. XXXX umiestneného na pozemku parcely registra „C“. L..Č.. XXXX, B. U. na X. D..Č.. XXXX/X, XXX XX U., P. W.Á. Ú. U., C. U., C. U., zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, až do predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby a doloženia totožnosti vydražiteľa. Navrhovateľke súd prvej inštancie uložil povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu na začatie konania vo veci samej. Napokon zaviazal žalovaných 1 a 2 povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 33 € titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 2/ V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými ako aj právnymi dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľkou, podľa ktorých navrhovateľka uzavrela so žalovaným 2 Zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti žalovaným 2 ako bankou, navrhovateľke ako dlžníkovi, v sume, mene a za podmienok uvedených v úverovej zmluve. Navrhovateľka uzavrela so žalovaným 2 tiež Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam navrhovateľkou ako záložcom, v prospech žalovaného 2 ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 2 z titulu Úverovej zmluvy. Zálohom boli špecifikované nehnuteľnosti, pričom záložné právo sa vzťahovalo aj na príslušenstvo zálohu. Navrhovateľka neuhrádzala jednotlivé splátky úveru riadne a včas z dôvodu finančných problémov, následkom čoho žalovaný 2 pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Navrhovateľke bol doručený Znalecký posudok č. 1 o ohodnotení nehnuteľností pre účely výkonu dobrovoľnej dražby, ktorého zadávateľom bol žalovaný 1. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola znalcom č. 1 ( Ing. T. R., Š. XX, X. ) U. U. XXX.XXX €.. Navrhovateľka po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku č. 1 dala na vlastné náklady vypracovať znalecký posudok č. 2 ( znalkyňa Ing. Agnes Pikáliová, Senec, Kalinčiakova 27 ), v ktorom bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená sumou 618.000 € dňa 19. 5. 2016 bolo uverejnené oznámenie o dražbe nehnuteľností v Notárskom centrálnom registri dražieb pod sp. zn. 3366/2016 navrhovateľka odôvodňovala nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vznikom škody, spočívajúcej v rozdiele hodnoty nehnuteľností stanovených znaleckým posudkom č. 1 a č. 2, keď tento rozdiel dosahuje takmer 25 %; navrhovateľke ako výlučnému vlastníkovi nehnuteľností by tak ich dražobným predajom za cenu určenú znaleckým posudkom č. 1 hrozil vznik škody, keďže podľa znaleckého posudku č. 2 majú nehnuteľnosti oveľa vyššiu hodnotu. Pokiaľ by nehnuteľnosti boli predané pod ich skutočnú cenu, navrhovateľka bude ukrátená na svojom majetku tým, že jej bude vyplatená podstatne nižšia suma, než by tomu bolo pri uskutočnení dražby na podklade znaleckého posudku, ktorý by odrážal skutočnú trhovú cenu nehnuteľností. Predajom svojho majetku za cenu výrazne pod jeho skutočnú hodnotu môže prísť navrhovateľka o väčšiu časť svojho majetku, než by bolo nevyhnutne potrebné na úhradu jej záväzku. Navrhovateľka preukázala všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade, preto mu súd prvej inštancie vyhovel, podľa § 76 ods. 1 písm.e/, f/, § 76 ods. 4 O.s.p., účinného v znení do 30. 6. 2016, pozn. odv. súdu ). V zmysle ust. § 76 ods. 3 O.s.p. ( v znení účinnom do 30. 6. 2016, pozn. odv. súdu ) súd prvej inštancie uložil navrhovateľke, aby v lehote do 30 dní od doručenia predmetného uznesenia podala návrh na začatie konania vo veci samej, ktorým sa bude domáhať určenia ceny nehnuteľností znaleckým posudkom spracovaným znalcom, ustanoveným konajúcim súdom. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ( v znení účinnom do 30. 6. 2016, pozn. odv. súdu ) a v konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov spočívajúcich v sume 33 € titulom uhradeného súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 3/ Uvedené uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný 1 aj žalovaný 2. Odvolanie žalovaného 1 smerovalo proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým mu bola uložená povinnosť nakladať s označenými nehnuteľnosťami, najmä uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností a zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 33 €. Žalovaný 1 vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne vyhodnotenie splnenia podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia, t.j. nesprávne právne posúdenie existencie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1. Žalovaný 1 navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Žalovaný 1 v odvolaní poukazoval na to, že v predmetnej právnej veci bola dobrovoľná dražba označených nehnuteľností vykonaná žalovaným 1 na návrh žalovaného 2 už dňa 20. 6. 2016, t.j. 9 dní pred vydaním napadnutého neodkladného opatrenia, o čom pripojil Notársku zápisnicu o dobrovoľnej dražbe č. N 1210/2016 zo dňa 20. 6. 2016. V súčasnej dobe tak žalovaný 1 a ani žalovaný 2 nemajú akúkoľvek právnu možnosť s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať ani nemajú možnosť uskutočniť dobrovoľnú dražbu týchto nehnuteľností. Výrok napadnutého uznesenia o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami, najmä uskutočnením dobrovoľnej dražby je tak nevykonateľný a nie je spôsobilý upraviť pomery navrhovateľky a žalovaných. Žalovaný 1 nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky o ohrození jej majetku vykonaním dražby za cenu, ktorá je podľa navrhovateľky nižšia ako skutočná trhová cena nehnuteľností. Samotná dražba, ako najtransparentnejší spôsob predaja, pri ktorom boli informácie o dražbe a o predmete dražby zverejnené vo všetkých zákonom predpísaných médiách a naviac aj na internetových stránkach žalovaného 1 a na ďalších internetových realitných portáloch, najlepšie preukazuje skutočnú trhovú cenu predmetu dražby. Táto je vytváraná reálnym dopytom v čase a mieste predaja predmetu dražby, prostredníctvom podaní urobených na dražbe. Cena dosiahnutá na dražbe bola 364.800 € a to za účasti viac ako jedného účastníka dražby. Tvrdenia navrhovateľky o majetkovej ujmy sú tak len hypotetické a preukazujú skôr želania navrhovateľky. Svoje odvolanie žalovaný 1 podporil poukazom na viacero súdnych rozhodnutí, ktoré odôvodňujú záver, že pre určenie neplatnosti dražby nie je podstatná výška ceny určená znaleckým posudkom, ale iba skutočnosť, či bol na ohodnotenie predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok príslušným znalcom a či nebol inak porušený zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Obo 95/2009, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 87/2007, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1263/2008, rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co 201/2011, rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co 49/2012, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1863/2013, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20 Cdo 275/2013 ). Ak nemá cena určená znaleckým posudkom vplyv na platnosť dražby, nie je dôvod na vydávanie neodkladného opatrenia na základe tvrdení navrhovateľky a zároveň navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na určení hodnoty predmetu dražby, čoho sa mieni domáhať v konaní o veci samej. Žalovaný 1 ďalej namietal, že sú tu dôvody, pre ktoré je návrh vo veci samej, ktorý navrhovateľka hodlá podať a teda aj nároku, ktorého predbežnej ochrany sa domáha, potrebné vopred považovať za zjavne neúspešný. Za tejto situácie považuje žalovaný 1 vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako rozporný so zákonom i princípmi spravodlivosti. Súd totiž žalovaným 1, 2 zakázal výkon ich práv počas neurčitej doby až do ukončenia konania, ktoré však navrhovateľke nemôže priniesť žiadnu pozitívnu zmenu alebo určenie jej práv ani povinností. Pomer nevýhody ktorú znášajú žalovaní a výhody, ktorú získa navrhovateľka, je úplne iný ako tvrdí navrhovateľka, nakoľko nevýhoda žalovaných nie je vyvážená žiadnou výhodou získanou navrhovateľkou a to z viacerých dôvodov, tvrdil ďalej žalovaný 1 : a) žaloba o určení ceny nehnuteľností znaleckým posudkom spracovaným znalcom ustanoveným súdom nemôže byť úspešná, pretože navrhovateľka žiada vydať rozsudok, podľa ktorého by mal súd určiť ekonomicko-trhovú hodnotu veci, avšak ekonomická hodnota veci nie je právny úkon ani iná právna skutočnosť ( § 137 ods. 1 CSP )ktorej existenciu by mohol súd záväzne právne deklarovať. Hodnota veci je iba faktickým poznatkom, informáciou o veci, táto informácia, poznatok môže byť dôkazným prostriedkom, nie však právnym vzťahom alebo právom, ktorého existenciu alebo neexistenciu by súd mohol a mal právomoc určovať. Rozsudok žiadaný navrhovateľkou je navyše nevykonateľný a prakticky nelogický aj z dôvodov b) podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je dražbu možné vykonať iba na základe určenia všeobecnej hodnoty predmetu dražby znaleckým posudkom, ktorý v deň dražby nebude starší ako 6 mesiacov, v prípade opakovanej dražby nie starší ako 1 rok. Výrok o určení hodnoty predmetu dražby potom nebude brániť tomu, aby navrhovateľ dražby - t.j. žalovaný 2 - na vykonanie svojho záložného práva použil iného dražobníka, resp. nič nebude brániť ani žalovanému 1, aby obstaral iný znalecký posudok a ten použil pri ohodnotení predmetu dražby, teda výrok rozsudku nebude mať žiadny zmysel a nebude ani vykonateľný. Akýkoľvek dražobník, vykonávajúci dražbu na návrh žalovaného 2, bude povinný obstarať vyhotovenie znaleckého posudku a musel by vychádzať zo znaleckého posudku v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, bez ohľadu na určenie súdu o výške hodnoty nehnuteľností, nakoľko zákon neumožňuje namiesto znaleckého posudku na ohodnotenie predmetu dražby použiť rozsudok súdu o určení hodnoty predmetu dražby, ktorý CSP ani neumožňuje vydať. Žalovaný 1 v odvolaní dodal, že podľa § 2 písm. g) vyhl.č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku sa za všeobecnú hodnotu majetku považuje výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Aj z ustanovení samotného všeobecne záväzného predpisu upravujúceho postupy pri ohodnocovaní nehnuteľností a ostatného majetku je tak zrejmé, že všeobecná hodnota vecí je iba odhad a názor znalca, vyjadrujúci určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na voľnom trhu za dodržania podmienok poctivého predaja, ktorých dodržanie zabezpečuje verejná dražba vykonaná v súlade so zákonom dokonca objektívnejšie, než iné formy predaja majetku, bez ohľadu na najnižšie podanie určené na základe znaleckého posudku. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom alebo určená rozhodnutím súdu, ak by súd takéto rozhodnutie vydal, však neznamená, že sa určená hodnota veci za každých okolností aj zrealizuje ako kúpna cena alebo cena dosiahnutá na dražbe. Pri speňažovaní nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby nie je cena dosiahnutá dražbou priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby určenej znaleckým posudkom alebo rozhodnutím súdu, ak by súd takéto rozhodnutie vydal, zdôraznil žalovaný 1 v odvolaní. Na verejnej dražbe sa stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet dražby a výsledkom dražby je určenie najvyššej ceny za ktorú je predmet dražby v čase jej konania možné predať. Všeobecná hodnota predmetu dražby je len orientačnou hodnotou pre stanovenie najnižšieho podania navrhovateľom dražby. Žalovaný 1 ďalej dodal, že navrhovateľka ani nevyužila svoje právo podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je vlastník predmetu dražby oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku žiadať vyhotoviť kontrolný znalecký posudok iným znalcom. Právo navrhovateľky žiadať o určenie hodnoty predmetu dražby iným znaleckým posudkom, bez ohľadu na to či znalec bude ustanovený súdom alebo nie, tak v súlade s ust. § 12 ods. 5 cit. zákona zaniklo, prekludovalo sa. Aj z tohto dôvodu nie je možné zasahovať do právnej istoty účastníkov právneho vzťahu ( žalovaných a vydražiteľa predmetu dražby ) nariadením napadnutého neodkladného opatrenia. Nebolo preto dôvodné ani zaviazať žalovaného 1 na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia. 4/ Predmetné uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním tiež žalovaný 2 a to v celom rozsahu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. že konanie malo inú vadu, ktorá mohla ma za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a napokon že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k prvému výroku napadnutého uznesenia, ktorým bolo žalovanému 2 zakázané akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťami a iba príkladmo uskutočnenie dobrovoľnej dražby, hoci návrh sa týkal výlučne dobrovoľnej dražby, žalovaný 2 namietal, že nebol splnený predpoklad, spočívajúci v potrebe dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Dražba označených nehnuteľností sa uskutočnila dňa 20. 6. 2016 s výsledkom, že došlo k ich vydraženiu. Navrhovateľka ale túto skutočnosť v rozpore so svojou povinnosťou pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, ktorú má aj po začatí konania - neoznámila konajúcemu súdu. Keďže dražba nehnuteľností už prebehla a bola úspešná, medzi navrhovateľkou a žalovaným 2 neexistuje a ani v čase nariadenia neodkladného opatrenia neexistovala žiadna potreba dočasnej úpravy pomerov. Základný účel dražby - prechod záložného práva z predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby na vydražiteľa - bol dosiahnutý. Nie je už preto možné, aby záložný veriteľ s predmetom dražby dražobne alebo inak nakladal. O uskutočnení dražby žalovaný 2 pripojil k svojmu odvolaniu oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 122/2016 zo dňa 24. 6. 2016. Vo vzťahu k druhému výroku, o uložení povinnosti žalovanému 2 vypratať nehnuteľnosti, okrem už vyššie uvedených námietok, žalovaný 2 namietal aj úplnú absenciu tvrdenia a osvedčenia skutočností, ktoré by mohli byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka neuviedla, prečo je takáto ochrana potrebná, nikde v návrhu netvrdila, že žalovaný 2 pristúpil k vyprataniu nehnuteľností, prípadne že by vypratanie chystal. Navrhovateľka nijako neosvedčila potrebu úpravy pomerov v prípade zákazu vypratania nehnuteľnosti. Žalovaný 2 dodal, že v danom prípade nebola splnená ani zákonná požiadavka existencie aspoň pravdepodobného práva, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Súd môže neodkladné opatrenie vydať, iba ak je aspoň osvedčená danosť práva, t.j. vecná aktívna legitimácia navrhovateľa a osvedčenie, že uplatňovaný nárok nie je zjavne neopodstatnený. Ak súd na základe tvrdení navrhovateľa predbežne právne posúdi, že nemôže byť v hlavnom (meritórnom) konaní úspešný, nemôže byť ani nariadené neodkladné opatrenie, ktoré má zabezpečiť účel hlavného konania. Nárok, ktorého sa chce navrhovateľka domáhať v konaní vo veci samej, je právne nezmyselný. Ohodnotenie predmetu dražby je podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách možné výlučne v rámci dražobného procesu, v prípade nehnuteľnosti prostredníctvom znaleckého posudku. Oprávnenie a povinnosť zabezpečiť riadne ohodnotenie predmetu dražby patrí výlučne dražobníkovi. Zákon o dobrovoľných dražbách navyše upravuje osobitný kontrolný mechanizmus, v prípade námietok vlastníka predmetu dražby k správnosti záverov znaleckého ohodnotenia, v ust. § 12 ods. 5. Navrhovateľka teda mala možnosť požadovať vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom, sama však v návrhu netvrdí, že by proti ohodnoteniu predmetu dražby vzniesla akékoľvek námietky. Ak tak neurobila a hodlá sa dožadovať prehodnotenia záverov znaleckého posudku v súdnom konaní, ide o obštrukčný prístup, ktorého výlučným cieľom je oddialenie právnych účinkov uskutočnenej dražby. Žalovaný 2 navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd návrh navrhovateľky zamietne a prizná mu náhradu trov konania. 5/ Na odvolanie žalovaného 2 sa písomne vyjadrila navrhovateľka; vo vyjadrení uviedla, že si splnila súdom uloženú povinnosť a dňa 28. 7. 2016 podala na súd žalobu vo veci samej. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, efektívnej a len dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu; navrhovateľka podala na súd v lehote určenej súdom žalobu vo veci samej, preto pokladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP žalovaného 2 za nedôvodný, nakoľko vo veci samej dosiaľ nebolo rozhodnuté. Ďalšie odvolacie dôvody uvádzané žalovaným 2 považuje navrhovateľka za nedôvodné. Navrhovateľka dodala, že sa ocitla v situácii, kedy bol potrebný okamžitý zásah súdu, na základe návrhu zo dňa 13. 6. 2016; dražba sa uskutočnila dňa 20. 6. 2016, jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1210/2016, Nz 22072/2016, NCRIs 22697/2016 zo dňa 20. 6. 2016, vyhotovenou notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, z ktorej vyplýva, že dobrovoľná dražba bola úspešná. Dňa 8. 7. 2016 podala navrhovateľka aj žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, určenie vlastníckeho práva a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 4. 7. 2016 a konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 24C/180/2016. Navrhovateľka trvala na tom, že naďalej existuje potreba dočasnej úpravy pomerov, nakoľko to vyplýva z výpisu z LV č. 2483, na ktorom sú zapísané označené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby dňa 20. 6. 2016 a ku dňu 25. 8. 2016 je vlastníkom predmetných nehnuteľností stále navrhovateľ. Nedá sa preto vylúčiť, že zo strany vydražiteľa došlo k zmareniu dražby, t.j. k neuhradeniu ceny v stanovenej lehote dosiahnutej vydražením nehnuteľností na dražbe dňa 20. 6. 2016 a že dôjde k opakovanej dražbe. Uloženie zákazu vypratania nehnuteľností je logickým následkom výroku o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami, najmä uskutočniť ich dobrovoľnú dražbu až do stanovenia hodnoty nehnuteľností znaleckým posudkom ustanoveným konajúcim súdom. Navrhovateľka žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. 6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, platného a účinného od 1. 7. 2016 ( ďalej len CSP ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7/ Odvolací súd preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolania žalovaných 1, 2 sú dôvodné. 8/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9/ Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10/ Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 11/ Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12/ Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade navrhovateľka navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami ( tj. že strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci ). Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Už z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť o.i. zrejmé, čoho sa navrhovateľ neodkladného opatrenia mieni domáhať žalobou vo veci samej. Je potrebné, aby vzťah, ktorý sa dočasne upraví neodkladným opatrením, bol vyriešený rozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná ale i bezprostredná, priama, inak nemožno hovoriť o naliehavosti požadovanej dočasnej úpravy. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorý navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( § 328 ods. 2 CSP ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy a preto by malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný. 14/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k odlišnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie. V riešenej právnej veci smeruje návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami uložením zákazu žalovaným 1, 2 nakladať s označenými nehnuteľnosťami a žalovanému 2 tiež uložením povinnosti zdržať sa vypratania nehnuteľností. 15/ Z pripojeného Oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby uverejneného v Obchodnom vestníku 122/2016 dňa 24. 6. 2016 ( č.l. 109 až 111 spisu ) vyplýva, že dňa 20. 6. 2016 uskutočnil pod č. DD PSO006/16 dražobník L. U. C., U..G..C.. U. U. P. X., W. D.. XX, N. : XX XXX XXX, prvé kolo dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX W.. Ú.. U., L. registrH. „. L..Č.. XXXX Z. L. H. B. C. P. XXX T.X H. U. U.. Č.. XXXX - polyfunkčný objekt na parc. č. XXXX. Vydražením bola dosiahnutá výška ceny 364.800 €. S poukazom na termín konania prvého kola dobrovoľnej dražby dňa 20. 6. 2016 je zrejmé, že dobrovoľná dražba sa uskutočnila úspešne ( vydražením predmetu dražby ) ešte pred tým, ako súd prvej inštancie rozhodol o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia napadnutým uznesením zo dňa 29. 6. 2016. 16/ Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie Senec odvolací súd zistil, že je na ňom ako vlastník označených nehnuteľností zapísaný T.. Š.O. P., X. U., V. XXXX/XX, pričom ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam je uvedené Osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby ( N 1210/2016, Nz 22072/2016 ) zo dňa 20. 6. 2016. 17/ Uskutočnením dobrovoľnej dražby sa teda realizoval výkon práva žalovaného 2 vyplývajúci zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, zákaz výkonu ktorého sledovala navrhovateľka práve navrhovaným neodkladným opatrením. Vykonaním právneho úkonu dobrovoľnej dražby došlo vlastne k „prepadnutiu“ procesného práva na nariadenie neodkladného opatrenia v podobe uloženia zákazu uskutočniť dobrovoľnú dražbu; nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia za danej situácie by už nemohlo privodiť obnovenie predošlého stavu, pred dobrovoľnou dražbou; ako vyplýva z textu vyššie ( bod 15 a 16 odôvodnenia ) stalo sa tak ešte pred rozhodnutím napadnutým uznesením súdom prvej inštancie ( § 329 ods. 2 CSP ). 18/ Zo samotnej povahy predbežného opatrenia vyplýva, že jeho účelom podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP je predísť nakladaniu s vecou alebo právom. Predpokladom toho je, že strana sporu má danú vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Vzhľadom na už uskutočnený výkon dobrovoľnej dražby ( ešte pred rozhodnutím prvoinštančného súdu ) nie sú splnené podmienky na dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu, pretože takáto potreba nie je daná. Navyše ako správne poznamenali žalovaní, navrhované neodkladné opatrenie by nebolo vykonateľné ( žalovaní označené nehnuteľnosti nemajú vo svojej faktickej či právnej dispozícii ). To platí nielen ohľadom výroku o uložení zákazu nakladať s nehnuteľnosťami, najmä uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností, ale aj ohľadom výroku o uložení zákazu žalovanému 2 vypratať označené nehnuteľnosti. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( § 388 CSP ). 19/ O náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1, 2 priznal právo na náhradu trov ( celého ) konania. O samotnej výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 20/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).