Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316210943 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316210943.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, v právnej veci navrhovateľky: O.. M. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. X, N., proti povinnému platiť výživné: M.. L. F., nar. X.X.XXXX, bytom v N., F. X, o určenie výživného na manželku, o návrhu navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 17C 158/2016-15 zo dňa 19. júla 2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 17C 158/2016-15 zo dňa 19. júla 2016 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 17C 158/2016-15 zo dňa 19.7.2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred od 01.08.2016, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia výživného na manželku. 2. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť predbežne prispievať na jej výživu sumou 150,- Eur mesačne, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci o určenie výživného na manželku, ktoré je vedené na základe jej návrhu na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 10C 60/2016. Navrhovateľka odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že dňa 09.05.2016 podala návrh na určenie výživného na manželku, ktorý bol z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpený na Okresný súd Bratislava III a vo veci nie je rozhodnuté. Návrh podala navrhovateľka z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, pretože nie je schopná zabezpečiť si príjem zárobkovou činnosťou a jej jediný príjem je výsluhový dôchodok vo výške 308,25 Eur mesačne, z ktorého si nedokáže zabezpečiť ani svoje základné životné potreby, má problém kúpiť si predpísané lieky a adekvátnu stravu. Náklady má tiež za bývanie, žije v staršom byte s plynovým kúrením a opotrebovaným zariadením. Podala žiadosť o príspevok v hmotnej núdzi, ale bola jej žiadosť zamietnutá z dôvodu, že jej manžel je spoločne posudzovanou osobou na účely rozhodnutia o príspevku. Mesačné náklady vyčíslila sumou 486,74 Eur. Odporca ako jej manžel žije v byte na F.L. X S. N., má vedomosť o tom, že v súčasnosti si plánuje kúpiť dom na vidieku, okrem toho v nadmernom množstve denne požíva alkoholické nápoje, pracuje v strážnej službe, ale nepozná jeho príjem a okrem toho je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 452,65 Eur. Odporca nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, na jej výživu neprispieva žiadnym spôsobom aj napriek svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Podľa názoru navrhovateľky nemá zabezpečené rovnaké postavenie v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku, keďže jej životná úroveň je nižšia ako manželova a jej príjem nepokryje ani jej základné životné potreby. Navrhovateľka predložila na preukázanie svojich tvrdení súdu zmluvu o pôžičke s jej manželom, ako dlžníkom, v sume 23.235,74 Eur, zo dňa 23.06.2009, ktorá bola použitá na rekonštrukciu nehnuteľnosti v jeho nájme. 3. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 325, § 326 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 2 ods. 1, § 155, § 156, § 157 a § 366 Civilného mimosporového poriadku. 4. V odôvodnení uznesenia zdôraznil, že neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Obsahom neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p. (predtým § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) je výživné v nevyhnutnej miere, t.j. výživné určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávnenej osoby - v tomto prípade manželky. Rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Táto zákonná úprava sa týka len do doby budúcej a nemôže sa týkať pomerov za dobu minulú. 5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že účastníci tohto konania sú manželia a zo skutočností uvedených navrhovateľkou v návrhu mal súd osvedčené schopnosti a možnosti povinného platiť výživné na navrhovateľku, keď súd vychádzal z predpokladu, že ide len o dočasné opatrenie, a to do skončenia konania vo veci samej. Podľa názoru súdu v danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné a v plnom rozsahu sa súd stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými v návrhu. 6. Proti uzneseniu podal odvolanie odporca, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a g/ Civilného sporového poriadku. Namietal, že mu nebol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 331 ods. 1 C.s.p. a nie je mu zrejmý obsah návrhu. Doručené mu bolo iba uznesenie, ktoré pokladal za vecne nesprávne, pretože súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom, ale bez doručenia návrhu nemôže sa adekvátne vyjadriť. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože ide o dôkazy, ktoré neboli riadne preukázané. Namietal tvrdenie navrhovateľky, ktorá nekonala v súlade s § 150 C.s.p. a nepredložila žiadny dôkaz, žiadne podstatné a rozhodujúce tvrdenia, čo vyplýva aj s napadnutého uznesenia a napriek tomu súd prvej inštancie v rozpore s tým nariadil neodkladné opatrenie. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, pretože navrhovateľka nepredložila žiadny relevantný dôkaz na preukázanie skutočností, ktoré vyplývajú z napadnutého uznesenia, keďže návrh mu doručený nebol. Okrem toho tvrdil, že došlo k porušeniu čl. 5, 6, 8, 9, 11 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ako čl. 16 ods. 2 C.s.p., a to vo vzťahu k spomínanej zmluve. Napadnutým uznesením je likvidovaný ako človek bez možnosti uviesť na svoju obranu dôkazy a skutočnosti. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. 8. Neodkladné opatrenie možno podľa § 324 ods. 1 C.s.p. nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. 9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania v danej veci je určenie výživného na manželku, v ktorom navrhovateľka žiadala nariadiť neodkladné opatrenie a uložiť odporcovi platiť výživné na manželku. 12. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 13. V zmysle tohto ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných, osobných a životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb. 14. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením. 15. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Osvedčenie nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine. 16. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení, pričom týmto opatrením o platní výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej. 17. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení jej rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. 18. Rozsah vyživovacej povinnosti v zmysle ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine je stanovený tak, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Zásada rovnakej životnej úrovne platí predovšetkým vtedy, ak žijú obaja manželia v spoločnej domácnosti. Zákon výslovne hovorí o tom, že životná úroveň oboch manželov má byť zásadne rovnaká. Nie je ale vylúčené, aby v niektorých prípadoch bolo od tejto zásady rovnakej životnej úrovne upustené, napríklad vtedy, ak ide o rozhárané manželstvo, keď manželia spolu nežijú a nemajú záujem o vedenie spoločnej domácnosti a o spolužitie v manželstve. Preto zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné zistiť len zo spoločných príjmov. Nestačí preto zistiť len príjmy manželov a vykonať porovnanie, ale je potrebné zisťovať v každom individuálnom prípade nielen osobné, rodinné a majetkové pomery každého z manželov, ale i konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami a predovšetkým je potrebné prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného. 19. Zásada rovnakej životnej úrovne platí predovšetkým vtedy, ak žijú obaja manželia v spoločnej domácnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci ako manželia v spoločnej domácnosti nežijú. Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh najmä tým, že má nižší príjem ako odporca, ktorý by jej mal preto poskytnúť pomoc a platiť vyššie výživné. 20. Odvolací súd k námietke odporcu v podanom odvolaní, v ktorom vytýkal okresnému súdu, že vo veci rozhodol bez dostatočne zisteného skutkového stavu, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov strán) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 21. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom strany, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo vypočul strany. 22. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p., bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. 23. V danej veci navrhovateľka tvrdila, že nie je schopná zabezpečiť si príjem zárobkovou činnosťou a jej jediný príjem je výsluhový dôchodok vo výške 308,25 Eur mesačne, z ktorého si nedokáže zabezpečiť ani svoje základné životné potreby, má problém kúpiť si predpísané lieky a adekvátnu stravu. Tiež tvrdila, že nemá zabezpečené rovnaké postavenie v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku, keďže jej životná úroveň je nižšia ako manželova a jej príjem nepokryje ani jej základné životné potreby. Pri skúmaní rovnakej životnej úrovne nejde o mechanickú rovnosť medzi manželmi. Treba zistiť osobné, rodinné, majetkové pomery manželov, tiež odôvodnené potreby oprávneného pokiaľ ide o povahu jeho práce, spôsob života, zdravotný stav manželov a iné závažné okolnosti, ktorými je možné určiť odôvodnenosť a rozsah vyživovacej povinnosti manžela, ktorý podal návrh na určenie výživného. Preto nestačí ani pri nariaďovaní neodkladného opatrenia zistiť iba príjem obidvoch manželov, prípadne ich majetkové pomery. V každom konkrétnom prípade je potrebné, aby skutkový stav bol zistený dostatočne. Preto nemožno len na základe tvrdenia navrhovateľky, bez overenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného oparenia uložiť odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky. Bola to práve navrhovateľka, ktorá bola povinná preukázať, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi manželmi, ako účastníkmi tohto konania. 24. Okresný súd preto nerozhodol správne, keď nariadil neodkladné opatrenie a uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky, ktorá je síce jeho manželka, ale nežijú v spoločnej domácnosti a tak neplatí zásada rovnakej životnej úrovne. 25. Odvolací súd zastáva názor, že obsah spisu nedáva podklad pre vyhovenie návrhu navrhovateľky a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O dôvodnosti nároku navrhovateľky sa bude zaoberať súd prvej inštancie v konaní vo veci o určenie výživného na manželku na základe vykonaného dokazovania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).