Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/381/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316212727 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316212727.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a sudcov JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: OCELSERVIS, spol. s r.o., Trenčianska 17, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 34 115 391, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o zaplatenie 2.254.557,27 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.08.2016, č.k. 25Cb/259/2016-422, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/259/2016-422 zo dňa 11.08.2016 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobou zo dňa 26.7.2016 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu 2.254.557,27 eur + DPH s príslušenstvom a to sumu 2.212.109,71 eur titulom ušlého zisku a sumu 42.447,56 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 3. Zároveň s podanou žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému aby sa zdržal vymáhania plnení od žalobcu z titulu plnenia záväzkov vyplývajúcich zo záväznej časti reštrukturalizačného plánu žalobcu a aby súd pozastavil vykonateľnosť ustanovení záväznej časti reštrukturalizačného plánu žalobcu, ktoré oprávňujú žalovaného ako veriteľa v prípade omeškania čo i len jednej splátky podľa splátkových kalendárov tvoriacich neoddeliteľnú súčasť záväznej časti reštrukturalizačného plánu na postup podľa § 159 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 4. Návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 13.9.2013 pod sp. zn. 26R/2/2012, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 19.9.2013 bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu, pričom žalovaný bol jedným z veriteľov žalobcu a svoje pohľadávky si včas prihlásil do reštrukturalizačného konania, na základe čoho bol zaradený do osobitnej skupiny pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa „Slovenská sporiteľňa“ a v nezabezpečenej časti pohľadávky bol zaradený do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. V záväznej časti reštrukturalizačného plánu sa žalobca a žalovaný dohodli na zmene záväzkov, na základe čoho žalovaný uznal časť záväzkov za nevymáhateľné a pre zvyšnú časť záväzkov si strany zvolili nové podmienky a lehoty splatnosti. 5. Žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.5.2016 nadobudol pohľadávku vo výške 4.506.150,02 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorú žalovaný spôsobil pôvodnému poškodenému v súvislosti s odmietnutím vymazať záložné právo na nehnuteľnostiach pôvodného poškodeného. 6. Vzhľadom na to, že žalobca bol dlžníkom žalovaného v rámci vlastného reštrukturalizačného konania, pristúpil k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok, pričom Oznámenie o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok bolo žalovanému doručené dňa 23.5.2016. Momentom stretnutia vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného zanikli všetky záväzky žalobcu voči žalovanému z titulu plnenia reštrukturalizačného plánu. Žalovaný jednostranný zápočet žalobcu považuje za neplatný a preto zadržal dňa 30.6.2016 peňažné prostriedky vo výške 42.447,56 eur. 7. Vzhľadom na všetky vyššie popísané skutočnosti a udalosti ku ktorým došlo medzi pôvodným poškodeným, žalobcom a žalovaným, je podľa žalobcu potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným pretože ak bude žalovaný neuhrádzanie splátok zo strany žalobcu považovať za omeškanie s plnením, hrozí dôvodný predpoklad, že bude vyvíjať snahu konať podľa § 159 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, čím by žalobcovi hrozila likvidácia jeho subjektu na základe hroziaceho konkurzného konania. Žalobca si svoje záväzky v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu riadne plní voči všetkým veriteľom, jeho spoločnosť riadne funguje, podniká a vykazuje zisky, teda reštrukturalizácia plní svoj účel, avšak konaním žalovaného je tento dobre nastavený a fungujúci model reštrukturalizácie vážne ohrozený, čo môže spôsobiť fatálne následky nielen samotnému žalobcovi ale môže to ohroziť aj ostatných veriteľov žalobcu. 8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP. 9. Uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva / nároku/, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Potreba dočasne upraviť vzťahy strán sporu je akceptovateľná za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom neodkladného opatrenia stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami vyplývajúce z týchto vzťahov by bez dočasnej úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti. Pod danosťou práva je v tomto prípade potrebné rozumieť osvedčenie takých skutočností, z ktorých možno vyvodiť splnenie predpokladov na vznik nároku na náhradu škody a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nemôžu byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere má žalobca. Na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nielen faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi rozhodnutím súdu, t.j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky a tiež o osvedčenie ohrozenia nároku, ktorého ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Musí teda dôjsť k osvedčeniu takého stavu, ktorý nasvedčuje tomu, že reálne dôjde k vydaniu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu. 10. Skutočnosť, či vznikol žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky nárok na náhradu škody a v tejto súvislosti aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno v danom štádiu považovať za osvedčenú takým spôsobom, aby bolo možné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi. 11. V danom prípade sa navyše žalobca domáha zásahu súdu do súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu. 12. Reštrukturalizačný plán je osobitným druhom zmluvy medzi dlžníkmi a veriteľmi, prípadne tretími osobami, ktorých práva a povinnosti sú plánom dotknuté. Plán, ktorý vypracúva predkladateľ, je preto len návrhom zmluvy, ktorý musí byť schválený. Schvaľovací proces prebieha v dvojstupňovej forme, keďže reštrukturalizačný plán najprv podlieha schváleniu veriteľmi a následne aj schváleniu súdom. Schválenie reštrukturalizačného plánu súdom potom spôsobuje právne účinky. 13. Podľa názoru súdu nie je možné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj z toho dôvodu, že kladné rozhodnutie súdu by v danom prípade znamenalo porušenie princípu stability súdneho rozhodnutia (súdom schváleného reštrukturalizačného plánu), nutnosť rešpektovať súdom schválený reštrukturalizačný plán žalobcu a z neho plynúce práva a povinnosti dlžníka a veriteľa vyplýva priamo z princípu právnej istoty, danej právoplatným rozhodnutím súdu ako jedného zo základných princípov právneho štátu. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 15. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi spoločnosťou žalobcu a žalovaným, nakoľko žalovaný koná tak, ako by záväzná časť reštrukturalizačného plánu vo vzťahu k žalovanému bola naďalej účinná, pretože spoločnosťou žalobcu vykonaný jednostranný zápočet považuje za neplatný, pričom toto svoje stanovisko ničím neodôvodnil. Potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným ďalej navrhovali aj z toho dôvodu, pretože ak bude žalovaný neuhrádzanie splátok zo strany žalobcu považovať za omeškanie s plnením, hrozí dôvodný predpoklad, že bude vyvíjať všetku snahu konať podľa § 159 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a následne dôvodne hrozí, že by sa mohol reštrukturalizačný plán stať voči žalovanému v predmetnej časti neúčinný. 16. S právnym názorom Okresného súdu Bratislava III, že nárok na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno v danom štádiu považovať za osvedčenú takým spôsobom, aby bolo možné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi nemôže súhlasiť. Všetky v žalobe uvedené skutkové a právne tvrdenia majú oporu predložených dôkazoch ako aj v relevantných zákonných ustanoveniach, na základe čoho je možné legitímne očakávať, že dôjde k vydaniu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu, t.j. k rozhodnutiu, v ktorom súd vysloví, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť, v dôsledku ktorej vznikla žalobcovi škoda. 17. Uviedol, že žalobca jednostranným započítaním zo dňa 23.05.2016 splnil všetky svoje záväzky voči žalovanému, ktoré vyplývali zo záväznej časti reštrukturalizačného plánu. Týmto momentom zanikli všetky záväzky spoločnosti žalobcu voči žalovanému splnením a z toho titulu sa reštrukturalizačný plán v okamihu stretu vzájomných pohľadávok žalovaného s pohľadávkami spoločnosti stal neúčinným. 18. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa naopak dožaduje ochrany pred konaním žalovaného, ktorý od žalobcu požaduje plnenie, na ktoré nemá právny nárok. 19. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariedenie neodkladného opatrenia vyhovie. 20. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 12.01.2017. Uviedol, že s dôvodmi odvolateľa sa nemožno stotožniť. Predovšetkým treba uviesť, že žalobca v podanej žalobe nepopisuje pravdivo jednotlivé skutočnosti tak, ako sa stali, o čom svedčí vzájomný protinávrh, ktorý SLSP, a.s. podala. 21. Poukázal na to, že podstatné pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení je to, či súd má za to, že pre ochranu poskytnutému záujmu je treba poskytnúť právnu ochranu a či je naliehavosť na vydaní neodkladného opatrenia. 22. Žalovaný poukazuje na to, že samotné konanie jednotlivých spoločností, či už spoločnosti TAVAL s.r.o. a následne spoločnosti OCELSERVIS s.r.o. je v rozpore s uzavretými úverovými zmluvami. Nemôže preto obstáť tvrdenie žalobcu, že jednostranným započítaním zo dňa 23.5.2016 si OCELSERVIS s.r.o. splnila záväzky voči žalovanému, ktoré vyplývajú zo záväznej časti reštrukturalizačného plánu (v podstate žalobca konal tak, že v snahe nezaplatiť dlžnú sumu vyplývajúcu zo záväznej časti reštrukturalizačného plánu spoločnosti METALEX a.s. na základe zmluvy o predaji podniku, kedy on sám sa stal zaviazaný plniť, postupoval tak, že na základe údajnej zmluvy o budúcej zmluve so spoločnosťou TUBAU mu vznikla škoda z titulu ušlého zisku, ktorú v rozpore s platnými úverovými zmluvami cez postúpenia pohľadávok, ktoré sú označené v spise, teda cez spoločností TAVAL s.r.o. až následne po OCELSERVIS si vytvoril pohľadávku, ktorú si čiastočne započítal voči SLSP, a.s., aby nemusel zaplatiť SLSP, a.s. dlžnú sumu a ešte navyše zvyšok tohto ušlého zisku si uplatnil predmetnou žalobou). 23. Žalovaný tvrdí, že takýto nárok neexistoval a neexistuje tak ako to uvádza vo vzájomnej žalobe a tvrdenia žalobcu nemôžu pred súdom obstáť a súd nemohol poskytnúť neodkladným opatrením ochranu takémuto konaniu a poškodiť SLSP, a.s. 24. Navrhuje preto, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie okresného súdu ako správne a zákonné potvrdil. 25. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 26. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha náhrady škody, ktorá vznikla pôvodnému poškodenému v dôsledku nesplnenia si povinnosti žalovaného vydať kvitanciu na výmaz záložného práva k nehnuteľnostiam z katastra nehnuteľností evidovaných na R. Č.. XXXX, M. K..Ú.. Ľ., Y. W. po tom, čo bol zabezpečovaný záväzok splnený v zmysle reštrukturalizačného plánu. Žalobca nárok nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.5.2016 od postupcu - spoločnosti M 8 Slovakia, spol. s r.o., IČO: 44 768 176, ktorá pohľadávku nadobudla na základe postúpenia od pôvodného poškodeného spoločnosti TAVAL, s.r.o., IČO: 31 731 741. Súčasťou žalovaného nároku je aj nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 42.447,56 eur, ktoré vzniklo zadržaním a následným stiahnutím finančných prostriedkov z účtu žalobcu za záväzok, ktorý už predtým zanikol splnením (započítaním). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.5.2016 nadobudol pohľadávku vo výške 4.506.150,02 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorú žalovaný spôsobil pôvodnému poškodenému v súvislosti s odmietnutím vymazať záložné právo na nehnuteľnostiach pôvodného poškodeného. Vzhľadom na to, že žalobca bol dlžníkom žalovaného v rámci vlastného reštrukturalizačného konania, pristúpil k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok. Žalovaný jednostranný zápočet žalobcu považuje za neplatný a preto zadržal dňa 30.6.2016 peňažné prostriedky vo výške 42.447,56 eur. Podľa žalobcu je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným pretože ak bude žalovaný neuhrádzanie splátok zo strany žalobcu považovať za omeškanie s plnením, hrozí dôvodný predpoklad, že bude vyvíjať snahu konať podľa § 159 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, čím by žalobcovi hrozila likvidácia jeho subjektu na základe hroziaceho konkurzného konania. 27. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej iba CSP) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 28. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak sú splnené zákonné podmienky. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Jeho účelom má byť v tomto prípade dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi. Potreba dočasnej úpravy je otázkou skutkovou. Potrebu dočasnej úpravy možno akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami, vyplývajúce z týchto vzťahov by bez dočasnej úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti. Pod danosťou práva je v tomto prípade potrebné rozumieť osvedčenie takých skutočností, z ktorých možno vyvodiť v tomto prípade dôvodnosť nároku na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, zánik záväzku jednostranným započítaním a protiprávnosť konania žalovaného. 29. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy. Podľa odvolacieho súdu žalobca predovšetkým neosvedčili danosť nároku, t.j. základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 30. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere má žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nielen faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky, a tiež o osvedčenie ohrozenia nároku, ktorého ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Musí teda dôjsť k osvedčeniu takého stavu vo vzťahu účastníkov, ktorý nasvedčuje tomu, že reálne dôjde k vydaniu súdneho rozhodnutiu v prospech žalobcu. Neodkladné opatrenie nemožno nariadiť len na základe tvrdení žalobcu. Zo skutkového hľadiska je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Súd posudzuje dôvodnosť návrhu podľa jeho obsahu a na základe k nemu pripojených listín. 31. Pokiaľ ide o osvedčenie samotného nároku, odvolací súd nepovažuje nárok žalobcu za osvedčený takým spôsobom, aby bolo možné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. 32. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že je potrebné vziať do úvahy, že žalobca sa svojim návrhom domáha zásahu súdu do reštrukturalizačného plánu, potvrdeného súdom v inom konaní. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby sa zdržal vymáhania plnení od žalobcu z titulu plnenia záväzkov vyplývajúcich zo záväznej časti reštrukturalizačného plánu žalobcu a aby súd pozastavil vykonateľnosť ustanovení záväznej časti reštrukturalizačného plánu je podľa odvolacieho súdu pojmovo vylúčené, pretože tomu odporuje sama povaha a účel reštrukturalizačného konania. Vlastná reštrukturalizácia sa vykonáva podľa plánu, pričom plán je definovaný ako listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práva lebo záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok. Neodkladným opatrením nariadeným v občianskoprávnom konaní teda nemožno zasiahnuť do právnych vzťahov vyplývajúcich zo schváleného reštrukturalizačného plánu. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 a § 262 CSP) 35. Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).