Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/66/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220382 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316220382.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, I., zastúpeného: AK - KRUPA s.r.o., so sídlom Hurbanova 1, Nové Mesto nad Váhom proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.1.2017, č. k. 15Csp/53/2016-21, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že: - žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX prislúchajúcej k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.7.2012, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, - zamestnávateľ žalobcu Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR“, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX prislúchajúcej k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.7.2012, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX prislúchajúcej k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.7.2012 a zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa výkonu týchto zrážok zo mzdy. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.“) a vecne tým, že právna podstata neodkladného opatrenia spočíva v tom, aby viedla k trvalému odstráneniu rozporov, čo by v danom prípade nebolo možné, keďže k plneniu žalobcu žalovanému stále dochádza a dochádzať bude. Uviedol, že súd síce môže posúdiť opodstatnenosť plnenia v sume 2 000,48 eur ako predbežnú otázku, ale opätovne poukázal na to, že by to neviedlo k trvalému odstráneniu rozporov medzi stranami sporu. Zároveň konštatoval, že zástupcovi žalobcu nič nebráni podať žalobu smerujúcu voči zmluvným vzťahom medzi ním a žalovaným a v rámci nej prípadne podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že v súčasnosti už nemôže súd uložiť zástupcovi žalobcu, aby v určitej lehote podal žalobu. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal proti žalovanému žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 000,48 eur, vychádzajúc z toho, že v danom prípade bol medzi stranami sporu zmluvný vzťah, v ktorom žalobca vystupuje ako spotrebiteľ, pričom v uzavretej zmluve o revolvingovom úvere absentujú zákonné náležitosti, ktorá skutočnosť spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Uviedol, že žalovaný mu napriek výzve bezdôvodné obohatenie nevydal, naopak, vynucuje si od neho plnenie prostredníctvom vykonávaných zrážok zo mzdy. Upozornil, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoj právny názor spočívajúci v tom, že podstatou neodkladného opatrenia je trvalé odstránenie rozporov, hoci z judikatúry vyplýva, že predbežné opatrenie (teraz neodkladné opatrenie) má za cieľ dočasnú úpravu vzťahov medzi stranami sporu. Tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie ho z jemu neznámych dôvodov odkázal na možnosť podania žaloby voči zmluvným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným, hoci súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá ako žaloba na plnenie má prednosť pred určovacou žalobou v prípade, ak vykonávaním zrážok zo mzdy už došlo k porušeniu práv žalobcu. Z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a absenciou jeho riadneho odôvodnenia sa stalo nepreskúmateľným, žiadal, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, prípadne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.3.2017, v ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, keď z podaného návrhu nevyplynul žiaden dôvod, ktorý by osvedčoval existenciu naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 6Co/142/2016-86, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380, § 378 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 6. Podľa § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 10. Podľa § 329 ods.2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 12. Podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 13. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p.. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý sa domáha jeho nariadenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov (strán sporu) ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 14. Žalobca súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia 2 000,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 000,48 eur od 12.12.2016 do zaplatenia a trovami konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.7.2012 uzatvoril (ako spotrebiteľ) so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorej však absentujú náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to úroková sadzba z dôvodu jej neprimeranej výšky, RPMN z dôvodu jej nesprávneho určenia, výška splátok istiny, úrokov a poplatkov, doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, čo spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Výška poskytnutého úveru bola 1 500 eur, pričom žalobca celkovo splatil sumu 4 179,24 eur, v mesiaci október 2016 prestal riadne splácať a žalovaný mu ku dňu údajného omeškania (28.10.2016) vyčíslil dlžnú čiastku vo výške 1 287,61 eur. Podľa názoru žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného prijímaním pravidelného mesačného plnenia bez právneho dôvodu na úkor majetku žalobcu, a to v uplatnenej výške. Okrem vzniku bezdôvodného obohatenia žalobca namietal aj ďalšie nedostatky uzavretej zmluvy (neplatnosť dojednania revolvingu, neplatnosť dohody o poskytnutí služieb a zanedbanie informačnej povinnosti žalovaného). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že spolu s výpočtom neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré majú za následok jeho neisté postavenie v zmluvnom vzťahu a zvýhodňujú veriteľa, je tu aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme zníženia majetku, a to len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, čo má za následok zhoršovanie životnej situácie žalobcu a straty obydlia. 15. Po oboznámení sa s obsahom spisu, pri zohľadnení stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu veci. V prvom rade nemožno akceptovať záver, že podstatou neodkladného opatrenia je trvalé odstránenie rozporov medzi stranami sporu. Naopak, účelom neodkladného opatrenia je preventívny a dočasný zásah súdu v prípadoch, kedy je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a nie definitívna úprava vzťahov medzi stranami sporu. Uvedenému záveru zodpovedá aj právna úprava, podľa ktorej súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 C.s.p.) a obsah neodkladného opatrenia môže byť totožný s výrokom vo veci samej iba v prípade, ak to povaha veci pripúšťa (§ 330 ods. 2 C.s.p.). Pokiaľ ide o trvalú úpravu pomerov dosiahnutú neodkladným opatrením, ide o výnimočnú situáciu, aj to iba v prípade pred začatím konania, kedy súd neuloží strane sporu povinnosť podať v určitej lehote žalobu. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že nejde o daný prípad, keďže žalobca súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom je nepochybné, že neodkladným opatrením, ktorého účelom je zabránenie vykonávaniu zrážok zo mzdy, nemôže dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie opomenul teda zároveň zohľadniť skutočnosť, že žalobca podal žalobu na plnenie, a v rámci takto začatého konania sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Posúdenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu tak bude predmetom konania vo veci samej. 16. Odvolací súd zároveň posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku a s ohľadom na tvrdené skutočnosti obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v žalobe a dospel k záveru, že je potrebné mu vyhovieť. Žalobca v návrhu osvedčil tzv. danosť nároku, ktorý vychádza z uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy (uzatvorenie zmluvy a dohody nespochybnil ani žalovaný) a zároveň osvedčil aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 17. Z dohody o zrážkach zo mzdy, predloženej v konaní, odvolací súd zistil, že táto zabezpečuje pohľadávky žalovaného ako veriteľa voči žalobcovi ako dlžníkovi tvorené úverom, poskytnutým na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1 500 eur, vrátane prípadných ďalších revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré veriteľovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou o úvere a jej prípadných dodatkov. Pokiaľ ide o výšku zrážok zo mzdy, v dohode je stanovená tak, že zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet veriteľa vo výške 80,57 eur. Zároveň strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. 18. V danom prípade je zrejmé, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, na posúdenie ktorého sa aplikujú ustanovenia predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pričom súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V dohode o zrážkach zo mzdy je zabezpečená pohľadávka (a teda aj výška zrážky zo mzdy) stanovená tak, že zahŕňa nielen úver (nesplatenú splátku úveru), ale aj príslušenstvo úveru, zmluvné pokuty, náklady vzniknuté v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky, teda bližšie nešpecifikované platby, ktorých zloženie a výška nie je spotrebiteľovi zrejmá, z toho dôvodu potom nie je zrejmá ani celková dĺžka a rozsah vykonávania zrážok. Vo veci samej sa bude súd (okrem iného) zaoberať platnosťou/neplatnosťou dohody o zrážkach zo mzdy a posudzovať ju aj z pohľadu prípadnej existencie/neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere. V danej veci je však dôvodná obava, že vykonávaním zrážok by došlo do skončenia konania vo veci samej k zmenšeniu majetku žalobcu v neprípustnej výške z pohľadu ochrany spotrebiteľa; v tejto súvislosti odvolací súd zobral do úvahy aj výšku pohľadávky už splatenej žalobcom oproti výške poskytnutého úveru. 19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako aj bezprostredne hroziacu ujmu, preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pričom zároveň určil aj dobu trvania neodkladného opatrenia, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, v ktorom sa definitívne vyriešia otázky týkajúce sa práv a povinností zmluvných strán. 20. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti zamestnávateľovi žalobcu ako tretej osoby, ktorá nie je stranou sporu odvolací súd postupoval s použitím čl. 4 C.s.p., a to za situácie, keď mal v konaní preukázané, že zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu. Podľa nového procesného predpisu C,s.p. účinného od 1.7.2016 je možné v rámci nariadeného neodkladného opatrenia uložiť povinnosť len strane sporu, odvolací súd preto za danej situácie aplikoval čl. 4 C.s.p. a postupoval akoby bol sám zákonodarcom a to s ohľadom na princíp všeobecnej spravodlivosti. Dospel totiž k záveru, že v danom prípade je aj v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebná rýchla a účinná ochrana práv žalobcu, ktorá preváži nad prísnym formalistickým poňatím zákona, preto zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Nenariadením neodkladného opatrenia v celom požadovanom rozsahu by totiž dochádzalo k ďalším zrážkam zo mzdy žalobcu, čo predstavuje výrazný a neoprávnený zásah do jeho práv. 21. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením podľa § 332 ods. 1 C.s.p. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).