Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/351/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317203782 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317203782.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: U. F., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXXX/X, X., zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, zastúpený: De minimis, spol. s r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 868 949, so sídlom Lovinského 22, Bratislava, o zaplatenie 584,80 eur s príslušenstvom, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4. apríla 2017 č.k. 7Csp 18/2017-37 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi zložiť do úschovy Okresného súdu Bratislava III peňažnú sumu 697 eur do 7 dní od doručenia tohto uznesenia. 2. Vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodneného tým, že žalobca podal spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobu na plnenie, ktorou sa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 584,80 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného na jeho úkor spočívajúceho v absencii povinných náležitostí v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), uzatvorenej dňa 25.11.2013 so žalovaným a prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vyplývajúceho z predmetnej zmluvy. Nakoľko mal povinnosť splatiť úver len do výšky istiny, všetko navyše zaplatené je bezdôvodným obohatením. Podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca ako subjekt pôsobiaci na slovenskom finančnom trhu začal koncom roka 2016 vyvíjať aktivity smerujúce k ukončeniu činnosti na slovenskom trhu, prestal poskytovať nové spotrebiteľské úvery. Navrhovateľ neodkladného opatrenia poukázal na vyhlásenie umiestnené na webovej stránke žalovaného, podľa ktorého počnúc od 18.12.2015 pozastavil poskytovanie nových úverov, keď po dôkladnom posúdení dopadu legislatívnych zmien na jeho podnikanie sa rozhodol ukončiť poskytovanie úverov do domácnosti prostredníctvom siete obchodných zástupcov na Slovensku a neponúkať ďalej ani úver na účet. Podľa navrhovateľa neodkladného opatrenia začal žalovaný postupovať svoje pohľadávky z úverov na iné subjekty a za účelom odchodu z finančného trhu sa potrebuje zbaviť majetku tvoreného pohľadávkami voči tretím osobám. Prestal vykonávať svoju hlavnú podnikateľskú činnosť, a tak nemá dôvod ďalej zotrvať na slovenskom finančnom trhu. Podľa navrhovateľa neodkladného opatrenia nemá na Slovensku žiaden nehnuteľný majetok, jeho imanie je tvorené finančnými prostriedkami nebankových účtoch a väčšinový podiel jeho majetku tvoria nesplatené pohľadávky voči klientom, ktoré odpredáva. Taktiež má stovky, resp. tisíce splatných záväzkov voči klientom, ktorí preplatili svoje úvery a na ktorých sa bezdôvodne obohatil. Mal za to, že práve za účelom vyhnutia sa plneniu začal podnikať vyššie uvedené kroky. Naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov vzhliadol v jeho postavení spotrebiteľa, keď jeho pohľadávka je podľa neho osvedčená závažnými opakovanými porušeniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný odmieta, pričom okrem obchodného podielu, pohľadávok voči klientom a finančných prostriedkov na svojich účtoch žiaden iný majetok nemá, z ktorého dôvodu je podľa neho výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia videl v tom, že žalovaný môže kedykoľvek splniť dlh na jeho účet. 3. Na osvedčenie skutočností odôvodňujúcich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia jeho navrhovateľ doložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 25.11.2013, predsporovú výzvu zo dňa 08.08.2016, odpoveď žalovaného zo dňa 30.08.2016, vyjadrenie Európskej komisie pod číslom k. I.-XXX/XX, internetové články o odchode žalovaného zo slovenského finančného trhu. 4. Súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 2, 3 CSP, § 325 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1, 2 CSP, § 331 ods. 1 CSP, § 332 ods. 1 CSP a § 336 ods. 1 CSP a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu navrhovateľa, keď dospel k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko výkon budúceho rozhodnutia je ohrozený, keď zo Zmluvy o úvere mal za preukázané, že táto skutočne neobsahuje predpísané náležitosti a zároveň obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, neprimeranú výšku úrokovej sadzby, neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, neuvedenie termínu konečnej splatnosti úveru, absentuje adresa veriteľa na podanie reklamácie a pod. Zmluva o zabezpečení splátok úveru ako príloha k Zmluve o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zdôvodnenie odmeny za služby, nie je v nej odkaz na žiaden sadzobník poplatkov. Z odpovede žalovaného na predsporovú výzvu žalobcu mal za preukázané, že žalovaný považuje Zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú a obsahujúcu všetky zákonné náležitosti. Z doložených internetových článkov mal za osvedčenú naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, keď došlo k osvedčeniu skutočnosti, že žalovaný ukončuje podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky. 5. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný a žiadal ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Namietal existenciu procesných podmienok pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie, ktorý označil za neúplný, neurčitý, nezrozumiteľný a ktorý mal byť podľa jeho názoru odmietnutý. Mal za to, že neobsahuje opísanie rozhodných skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, neobsahuje skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, neobsahuje skutočnosti osvedčujúce danosť nároku, zdôvodnenie, prečo nestačí vo veci nariadiť zabezpečovacie opatrenie a taktiež podľa neho návrh neobsahuje konkrétny návrh budúceho súdneho rozhodnutia, o ktorého výkon sa obáva. Napadnuté uznesenie označil za arbitrárne, keď súd prvej inštancie podľa neho neuviedol, z akého predbežne zisteného skutkového stavu veci vychádzal a ani ako právne posúdil splnenie základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia nepripojil k návrhu na jeho nariadenie listiny, na ktoré sa odvoláva, rovnako neposúdil subsidiárnu povahu vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nepresvedčivé. Zistený skutkový stav podľa neho neobstojí, nakoľko prichádzajú do úvahy ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, k návrhu podľa neho absentujú pripojené listiny. Exekúcia nie je ohrozená, nakoľko je dcérsku spoločnosťou britskej spoločnosti International Personal Finance Investments Limited pôsobiacej v 13tich štátoch, riadiacou sa nadštandardnými etickými kódexmi, zachovanie dobrej povesti je teda pre neho prioritné aby neukončil svoju podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, na ktorej výkon má naďalej povolenie Národnou bankou Slovenska, ako aj povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov, keď len dočasne z opatrnosti pozastavil poskytovanie nových úverov. Podľa § 20d ods. 1 písm. c) z. č. 129/2010 Z.z. k jeho zrušeniu by mohlo dôjsť iba s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska, pričom o zrušenie nepožiadal. V rámci likvidácie by sa muselo poskytnúť zodpovedajúce zabezpečenie veriteľom. Uviedol, že má aj iný majetok, ako uviedol navrhovateľ neodkladného opatrenia. Mal za to, že všetky záväzky plní v lehote splatnosti, pričom ide o záväzky z jeho bežnej podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej postupuje aj inak nevymožiteľné pohľadávky, pričom postúpenie je prísne regulované ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. K postúpeniu dochádza v záujme zvyšovania svojho majetku, keďže postupuje za odplatu. Poukázal na to, že právny zástupca žalobcu podáva obdobné návrhy hromadne v rámci formulárového návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Argumentáciu žalobcu označil za protichodnú, internetové články sú zo staršieho dáta, keď v mnohých prípadoch súdnych sporov nedošlo ani k preukázaniu zaplatenia sumy, ktorú klienti žiadajú vydať. Existenciu bezdôvodného obohatenia nemal za hodnoverne osvedčenú, ochranu poskytnutú súdom nemal za efektívnu a ani primeranú a mal za to, že nie je splnená zákonná podmienka, že by sledovaný účel nemohlo splniť i zabezpečovacie opatrenie. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne právne posúdil zákonnú reguláciu, ktorá je voči nemu natoľko prísna, že neexistuje ani hypoteticky možnosť ohrozenia exekúcie. Podľa jeho názoru nariadením neodkladného opatrenia došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že nárok vo veci samej nie je osvedčený, keď žalobca neosvedčil, že mu zaplatil žalovanú sumu. Namietal, že by zmluvy, od ktorých sa nárok odvíja, obsahovali akékoľvek vady a že by existoval dôvod na plnenie žalobcovi. Konštatoval, že neexistuje žiadne právoplatné súdne rozhodnutie, podľa ktorého by v jeho formulárových zmluvách existovala nejaká neprijateľná zmluvná podmienka. 6. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného realizovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.07.2017 mal za to, že jeho návrh na neodkladné opatrene spĺňa všetky zákonné kritériá, nakoľko hodnoverne osvedčuje nárok vo veci samej a obavu z ohrozenia výkonu očakávaného rozhodnutia. Tvrdenia žalovaného o nezrozumiteľnosti a neurčitosti návrhu považoval za všeobecné a žalovaný v odvolaní podľa neho zavádza súd. Sledovaný účel podľa neho nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalovaný nemá žiaden majetok, na ktorý by bolo možné zriadiť záložné právo. Napadnuté uznesenie mal za dostatočne odôvodnené Na osvedčenie dôvodnosti potreby neodkladnej úpravy označil verejné vyhlásenia a verejne uskutočnené kroky samotného žalovaného. Odvolacie argumenty žalovaného označil za irelevantné. Poukázal na to, že hlavným predmetom činnosti žalovaného je poskytovanie pôžičiek, z ktorej má takmer všetky svoje príjmy, na jeho oficiálnej webovej stránke je umiestnené vyhlásenie, že od 22.02.2017 ruší sieť svojich obchodných zástupcov a všetky svoje pobočky. Obdobné vyjadrenia obsahuje aj jeho výročná správa za rok 2016. Argument o potrebe súhlasu Národnej banky Slovenska na zrušenie žalovaného mal za zavádzajúci. Uviedol, že spoločníkom žalovaného nič nebráni rozdeliť si podiel na ziskoch. Majetok žalovaného tvorený pohľadávkami a finančnými prostriedkami sa znižuje a potvrdzujú to aj jeho účtovné dokumenty. Poukázal na výročnú správu žalovaného za rok 2016, podľa ktorej vlastné imanie je na úrovni mínusovej, má záporné vlastné imanie presahujúce 16 miliónov eur. Postupovanie pôžičiek podľa neho svedčí o reálnych krokoch k ukončeniu podnikateľskej činnosti. Následne poukázal na súdne rozhodnutia v obdobných veciach, v rámci ktorých súdy vyhoveli návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zmluvy žalovaného mal za rozporné s právnou úpravou, pričom žalovaný sa zložitými právnymi konštrukciami snaží od tejto skutočnosti odviesť pozornosť. Úvery však klientom poskytuje za neprijateľných podmienok, keď i od neho celková odplata činila 35%. V danom prípade by súd mal priznať ochranu spotrebiteľovi pred účelovou argumentáciou žalovaného. 7. Žalovaný v rámci svojej odvolacej dupliky uviedol, že v zmysle výpisu z obchodného registra má zapísaných 12 predmetov činnosti, keď len jednou z nich je poskytovanie spotrebiteľských úverov, ktorú činnosť dočasne nevykonáva na základe vlastného rozhodnutia, na území SR pôsobí pod dohľadom Národnej banky Slovenska a k ukončeniu jeho činnosti nemôže dôjsť bez jej súhlasu, keď ani len nepožiadal o svoje zrušenie. Poukázal na prísnu zákonnú reguláciu, na základe ktorej nemôže byť výkon prípadného súdneho rozhodnutia ohrozený. Žalobca podľa jeho názoru neosvedčil svoje tvrdenie o zbavovaní sa majetku žalovaným a toto tvrdenie žalobcu poprel. Odplatné postupovanie pohľadávok nemožno podľa neho považovať za zbavovanie sa majetku. Taktiež podľa jeho názoru žalobca neosvedčil nárok vo vedci samej. 8. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 9. Súdom prvej inštancie citované zákonné ustanovenia upravujú inštitút neodkladného opatrenia v zmysle zákona č. 160/2016 Z.z. účinného od 1.7.2016, ktorého účelom sú totožné ciele ako pri inštitúte predbežného opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, ktorý bol novým procesným zákonom zrušený. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že právne závery súdnej praxe ohľadom podmienok pre nariadenie pôvodného inštitútu predbežného opatrenia sa plne vzťahujú aj na v súčasnosti platnú úpravu týkajúcu sa neodkladných opatrení. Je teda zrejmé, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi stranami sporu alebo vtedy, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom je dočasnosť a provizórnosť, nakoľko v danom prípade ide o neodkladné opatrene nariadené na dobu do skončenia základného a hlavného sporu strán. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jeho priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, keď nie je vylúčená vzájomná kumulácia týchto dôvodov. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V tomto prípade neodkladného opatrenia nejde o konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo pre hmotnoprávny vzťah strán sporu reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť vzniku škody alebo ujmy, a ak k nej došlo, jej zväčšovaniu. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. 10. Neodkladné opatrenie je teda mimoriadny inštitút občianskeho súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma a nenahraditeľná škoda, alebo že by výkon v budúcnosti predpokladaného súdneho rozhodnutia bol nemožný. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že mu reálne a bezprostredne hrozí vznik škody. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že musí osvedčiť už také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje navrhovateľovi neodkladného opatrenia škodu, a to nenahraditeľnú. Nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. 11. Subjekt domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, dôvodnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 326 ods. 1, 2 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu materiálny význam. Neodkladné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku. 12. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd skúmať naplnenie vzájomnej kumulácie dvoch dôvodov potrebných na možnosť vyhovenia takémuto návrhu. 13. Prvý nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi procesnými stranami, pretože hrozí vznik ujmy, resp. jej zväčšovanie, v druhom prípade sa poväčšine jedná o situácie, keď sa subjekt, ktorému svedčí povinnosť vyplývajúca z hmotného práva, správa tak, že úmyselne zmenšuje svoj majetok s cieľom vyhnúť sa jej plneniu. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb. O potrebe neodkladnej úpravy nesmú byť teda vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia. 14. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi procesnými stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia osvedčeného nároku, keď jeho osvedčenie a ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. 15. Na základe obsahu spisového materiálnu odvolací súd na rozdiel od vysloveného právneho názoru súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nie sú dané. Navrhovateľ neodkladného oparenia totiž spolu s návrhom na jeho nariadenie neosvedčil existenciu nároku, ktorého ochrany sa domáha v meritórnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom platenia úrokov a poplatkov žalovanému na základe neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX v žalovanej výške, keď k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedoložil listiny tieto jeho platby osvedčujúce, rovnako neosvedčil existenciu takého konkrétneho správania sa žalovaného, ktorého následkom bude právne znemožnenie prípadného výkonu exekúcie navrhovateľom očakávaného súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia túto hrozbu osvedčoval krokmi žalovaného k ukončeniu poskytovania spotrebiteľských úverov na území SR a postupovaním svojich pohľadávok tretím osobám, keď podľa názoru odvolacieho súdu tieto skutočnosti právny vplyv na prípadný výkon exekúcie súdneho rozhodnutia nemajú. Z Výpisu z Obchodného registra žalovaného vyplýva, že tento nezaniká a poskytovanie spotrebiteľských úverov jej len jednou z predmetov jeho činnosti. 16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie skončí (§ 262 ods. 1 CSP). 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).