Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/259/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317214613 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317214613.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobkyne: T.. G. P. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom X., L. č. XXXX/X, proti žalovanému: T. W. narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom X., R. č. XXXX/XX, t.č. E., X. X., W. č. 7, priečinok č. XXX, zastúpený spoločnosťou JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., IČO: 47 252 952, Zvolen, Stráž č. 223, za ktorú koná JUDr. Juraj Rybár, o určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 5. septembra 2017, č.k. 19 C 102/2017-40, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 5. septembra 2017, č.k. 19 C 102/2017-40, vo výroku, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území G., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres U. Obec a katastrálne územie G., pozemky, parcely registra „C“: - parcelné číslo: XXXXX/X, o výmere XXX m2, ostatné plochy, - parcelné číslo: XXXXX/XX, o výmere XXX m2, ostatné plochy, - parcelné číslo: XXXXX/XX, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, a stavbe: poľnohospodárskej usadlosti, súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku, parcelné číslo: XXXXX/XX, až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. V konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, špecifikovaných vo výrokovej časti tohto uznesenia, sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, okres U., Obec: G., katastrálne územie: G., pozemky, parcely registra „C“, parcelné číslo: XXXXX/X, o výmere XXX m2, ostatné plochy, parcelné číslo: XXXXX/XX, o výmere XXX m2, ostatné plochy, parcelné číslo: XXXXX/XX, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a poľnohospodárskej usadlosti, súpisné číslo XXXX, nachádzajúcej sa na parcele číslo: XXXXX/XX. Dôvodila, že žalobou o určenie vlastníckeho práva podanou na Okresnom súde Bratislava III. sa domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností, ale na liste vlastníctva je v súčasnosti zapísaný ako výlučný vlastník žalovaný s tým, že ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je súdne konanie o určenie vlastníckeho práva skončené. Proti žalovanému prebiehajú na návrh oprávneného T. W., narodeného dňa XX.X.XXXX, bytom X., P. č. 3, dve exekučné konania, ktoré sú vedené u súdneho exekútora Y.. U. S., Exekútorsky úrad so sídlom Zvolen, Stráž č. 223, pod sp.zn. EX 1078/17, a sp.zn. EX 173/17. Dňa 7.6.2017 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie predajom vyššie uvedených nehnuteľností v exekučnom konaní sp.zn. EX 1078/17 a dňa 15.6.2017 vydal upovedomenie o začatí exekúcie predajom týchto nehnuteľností pod sp.zn. EX 173/17. Z poznámky P-464/2017 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vyplýva, že dňa 1.8.2017 vydal súdny exekútor v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX 173/17 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností. Poukázala na ustanovenie § 134 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 1.4.2017 a na skutočnosť, že zákaz vykonania exekúcie predajom týchto nehnuteľností pri splnení zákonom stanovených podmienok je výnimkou z inak všeobecnej povinnosti súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť. Uviedla, že v blízkej budúcnosti hrozí exekúcia predajom nehnuteľností, t.j. vecí vo vzťahu ku ktorým sa domáha určenia, že je ich výlučnou vlastníčkou, pričom navrátenie do predošlého stavu v exekúcii nie je možné, keď nemôže byť a ani nie je účastníkom exekučných konaní. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediným právnym nástrojom, ktorým je možné oddialiť exekúciu predajom nehnuteľností až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2.1. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. l, ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. l C.s.p., § 132 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 22 ods. 1, § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pripojených listinných dôkazov, dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný nie je; tento zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobkyňa sa nariadením neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa v konaní vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva, pričom ale nijako neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný sa nachádza v E. X. X. a zo žiadneho tvrdenia žalobkyne nevyplýva, hoci aj potenciálna snaha žalovaného, o predaj uvedených nehnuteľností, keď prihliadol aj k tomu, že podľa splnomocnenia zo dňa 18.2.2008 žalovaný udelil žalobkyni splnomocnenie aj na prevod nehnuteľností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že nie je možné neodkladným opatrením zasahovať do právomoci exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti, túto činnosť môže svojimi rozhodnutiami ovplyvňovať exekučný súd iba v intenciách Exekučného poriadku. Povinný v exekučnom konaní má možnosť brániť sa prostredníctvom inštitútov upravených v Exekučnom poriadku (§ 218a Exekučného poriadku), a preto sa nemôže domáhať v civilnom konaní, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zasahoval do činnosti (nestrannosti a nezávislosti) súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Zasahovanie do exekučného konania už vôbec nie je prípustné zo strany žalobkyne, ktorá ani nie je účastníčkou predmetného exekučného konania. Poukázal na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam oprávnenej osoby do času, kým sa definitívne nerozhodne vo veci samej. V prípadne neodkladného opatrenia sa nevyžaduje a ani nie je možné v záujme urýchlenej ochrany ohrozeného práva zisťovať úplný skutkový stav. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby zo strany žalobcu bol aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a osvedčenie existencie takých skutočností, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach a právom chránených záujmoch žalobcu, ktorý musí tvrdiť a osvedčiť, že kvôli konaniu žalovaného je potrebná úprava pomerov strán sporu, resp. že žalovaný koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu, alebo znemožneniu prípadného výkonu súdneho rozhodnutia (exekúcie). Zároveň musí z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývať vecná súvislosť s požadovanou ochranou a rozhodnutím vo veci samej, čo znamená, že musí byť osvedčené, že vzťah, ktorému sa má poskytnúť ochrana, bude vyriešený v konaní o návrhu vo veci samej s konečnou platnosťou. 2.2. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.), nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli. 3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac tým, že napadnuté uznesenie je nesprávne, nespravodlivé a nezákonné, keď súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku a nezohľadnil relevantné ustanovenia Exekučného poriadku. Uviedla, že preukázala, že voči žalovanému ako povinnému, sa vedú na návrh oprávneného T. W. dve exekučné konania pod sp.zn. EX 1078/17 a EX 173/17 s tým, že súdny exekútor začal s výkonom exekúcie predajom nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa v konaní vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva. Poukázala na skutočnosť, že exekučné konanie ako spôsob výkonu súdnych a iných rozhodnutí prebieha pred štátom určeným a povereným orgánom a pod dohľadom štátu. Výsledok exekučného konania má rovnaké účinky, ako keby nútený výkon uskutočnil súd. Osoby, ktoré sa zúčastnia exekučnej dražby pri uskutočnení exekúcie predajom nehnuteľných vecí, musia mať istotu, že vydražením nadobudnú vlastníctvo k vydraženej veci a Exekučný poriadok navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylučuje (§ 61 Exekučného poriadku), pričom exekučné konanie je ovládané zásadou zákazu restitutio in integrum, čím sa priorizuje zásada ochrany dobromyseľnosti tretej osoby, t.j. vydražiteľa. Zaplatením najvyššieho podania zo strany vydražiteľa a schválením príklepu súdom nastanú skutočnosti, ktoré zákon stanovuje ako právny dôvod prechodu vlastníctva nehnuteľností (originárne nadobudnutie vlastníckeho práva) na vydražiteľa (§ 150 Exekučného poriadku). Uviedla, že dostatočne osvedčila skutočnosť, že v blízkej budúcnosti reálne hrozí exekúcia predajom nehnuteľností, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva, ale vykonanie exekúcie by vyvolalo nenávratný právny stav (§ 61 Exekučného poriadku), čím by došlo k zmareniu účelu konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a následné súdne rozhodnutie by stratilo význam. Táto skutočnosť v spojitosti s ustanovením § 134 ods. 2 Exekučného poriadku odôvodňuje potrebu neodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán, keď nie je, ani nemôže byť, účastníčkou uvedených exekučných konaní, a preto je neodkladné opatrenie, ktorým sa uloží žalovanému povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, jediným dostupným a efektívnym právnym nástrojom ako legálne oddialiť exekúciu predajom nehnuteľností až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aplikovať príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku a ustanovenie § 134 ods. 2 Exekučného poriadku vo vzájomnej súvislosti, pretože len taká aplikácia zodpovedá povahe právneho poriadku Slovenskej republiky ako jednotného, konzistentného a súladného systému práva. Súd prvej inštancie svojím zamietavým rozhodnutím poprel účel, podstatu a zmysel citovaného ustanovenia Exekučného poriadku a jeho súvzťažnosť s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý obsahuje úpravu inštitútu neodkladného opatrenia. Poukázala aj na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 77/02, II. ÚS 264/04, IV. ÚS 106/2010), keď do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodlo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky a platí to aj pre výklad a používanie procesnoprávnych predpisov, ktoré upravujú konania o nariadenie neodkladného opatrenia. K argumentácii prvoinštančného súdu o tom, že neodkladným opatrením nie je možné zasahovať do právomoci exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti, poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.8.2015, sp.zn. II. ÚS 866/2014, z ktorého vyplýva, že pri splnení zákonných podmienok je ústavne konformné a legálne nariadiť predbežné opatrenie (v súčasnosti neodkladné opatrenie) spočívajúce v povinnosti zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu o určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, a to aj po začatí exekúcie predajom dotknutej nehnuteľnosti, nakoľko prebiehajúca exekúcia predstavuje reálnu hrozbu ujmy zaťažujúcej žalobcu, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva k exekvovanej veci. Má zo to, že tieto právne závery sa analogicky vzťahujú aj na situáciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 C.s.p. Zároveň zdôraznila, že nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nezasiahne negatívne do právneho postavenia žalovaného a jej dočasne poskytne primeranú spravodlivú a účinnú ochranu jej práv. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že vo veci samej ide iba o špekulatívnu žalobu, v ktorej nebolo možné objektívne opísať skutočnosti, na základe ktorých by žalobkyňa mohla akokoľvek aspoň osvedčiť skutočnosti, z ktorých by mala byť vlastníkom predmetných nehnuteľností. Vychádza z toho, že matka žalobkyne H. P. sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 9 C 57/2016 domáha voči nemu zaplatenia sumy 387.969,60 € s príslušenstvom, okrem iného titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v tom, že mal od nej prevziať kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti, ale H. P. a ani žalobkyňa sa ich vlastníčkami nestali. Poukázal na uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 23.6.2016, sp.zn. BB 3 T 8/2016, z obsahu ktorého vyplýva špekulatívnosť žaloby vo veci samej ako súčasti širšieho konania žalobkyne a jej matky, podľa ktorého žalobkyňa s prevodom nehnuteľností čakala sedem rokov odo dňa ich prevzatia do užívania (v roku 2014 mu bol zaistený majetok), ale najmä skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam po desiatich rokoch odo dňa ich prevzatia do užívania a po troch rokoch od údajnej kúpnej zmluvy a odkedy sa dozvedela, že vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy nebude povolený (prerušenie konania o návrhu na povolenie vkladu). Uviedol, že žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam od jeho vlastníckeho práva ako právneho predchodcu, ale z ustanovení § 28 ods. 2, ods. 3 katastrálneho zákona vyplýva, že vlastnícke právo mohla nadobudnúť až povolením vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. na základe právoplatného rozhodnutia príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru. Žalobkyňa spolu so svojou matkou sa v roku 2014 pokúsili previesť (podľa jeho názoru podvodným spôsobom) vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobkyňu, nepodarilo sa im to, čoho dôsledkom je doteraz prerušené konanie o povolenie vkladu pod č. V-XXXX/XXXX. Ďalej uviedol, že ak by žalobkyňa disponovala nejakým titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od neho (napr. kúpna zmluva), tak jej pre nadobudnutie tohto práva chýba modus, tzn. právoplatné rozhodnutie príslušného katastrálneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a preto nemôže mať súd vo veci samej ani len za osvedčené, že žalobkyňa je aspoň teoreticky vlastníčkou uvedených nehnuteľností. Takémuto zjavne neexistujúcemu právu nemožno potom poskytnúť predbežnú ochranu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. K veci samej uviedol, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, keď podala aj žalobu o vylúčenie predmetných nehnuteľností z exekúcií vedených proti nemu treťou osobou (konanie na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn. 9 C 51/2017). Poukázal na skutočnosť, že návrh žalobkyne neobsahuje opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana podľa § 326 ods. 1 C.s.p., pričom ide o predpísanú náležitosť, ktorej absencia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je takou vadou, ktorá bráni pokračovaniu v konaní a preto mal byť tento návrh súdom prvej inštancie odmietnutý. Zároveň si je vedomý toho, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v tom istom konaní ako žaloba vo veci samej a súd prvej inštancie tak mohol pri svojom rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádzať aj z obsahu žaloby (z obsahu napadnutého uznesenia to nevyplýva), pričom žaloba mu doručená nebola. Taktiež nebola splnená ani meritórna podmienka, ktorou je potreba bezodkladnej úpravy pomerov, pretože žalobkyňa podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam po desiatich rokoch odo dňa ich prevzatia do užívania a po troch rokoch od uzavretia údajnej kúpnej zmluvy a odkedy sa dozvedela, že vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy nebude povolený, keď už v roku 2014 boli nehnuteľnosti zaistené uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry a bolo prerušené katastrálne konanie, čo bolo alebo muselo byť žalobkyni zrejmé, že vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam (aj keď domnelého) sa bude musieť domáhať na súde. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie primárne odmietnuť, alebo ak dospeje k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má všetky predpísané náležitosti, napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. c), d), § 329 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016) či už v konaní podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku, má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. Cieľom neodkladného opatrenia zostalo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. 7. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobkyňa (v žalobe, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) uviedla rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 324 ods. 3, § 326 C.s.p.). Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ako kupujúca a žalovaný ako predávajúci uzavreli dňa 15.5.2014 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom je žalovaný, keď konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je prerušené. Podľa upovedomenia o začatí exekúcie č.k. EX 1078/17-147, súdny exekútor Y.. U. S., Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Stráž č. 223, na návrh oprávneného T. W., proti povinnému-žalovanému na vymoženie vymáhaného nároku vo výške XXX.XXX,XX €, na základe exekučného titulu, platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava I. dňa 21.9.2015, č.k. 12 C 147/2015-15, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.10.2015, upovedomil oprávneného, povinného a ďalšie subjekty podľa § 135 ods. 2 Exekučného poriadku o začatí exekúcie predajom nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti tohto uznesenia; povinnému zakázal previesť podiel na nehnuteľnostiach na tretiu osobu alebo ich zaťažiť a zároveň mu uložil povinnosť, aby mu oznámil do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, či a kto má k nehnuteľnostiam predkupné právo, v opačnom prípade je zodpovedný za škodu tým spôsobenú. Z upovedomenia o začatí exekúcie č.k. EX 173/17-53 vyplýva, že súdny exekútor Y.. U. S., Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Stráž č. 223, na návrh oprávneného T. W., proti povinnému-žalovanému na vymoženie vymáhaného nároku vo výške 100.473,31 €, na základe exekučného titulu, Notárskej zápisnice N 20/2017, Nz 1402/2017, NCRls 1416/2017 zo dňa 18.1.2017 spísanej Y.. Y. X., notárom so sídlom Zvolen, Bystrický rad č. 314/69, upovedomil oprávneného, povinného a ďalšie subjekty podľa § 135 ods. 2 Exekučného poriadku o začatí exekúcie predajom nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti tohto uznesenia; povinnému zakázal previesť podiel na nehnuteľnostiach na tretiu osobu alebo ich zaťažiť a zároveň mu uložil povinnosť, aby mu oznámil do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, či a kto má k nehnuteľnostiam predkupné právo, v opačnom prípade je zodpovedný za škodu tým spôsobenú. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre okres U., C. a katastrálne územie G. vyplýva, že okrem uvedených upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľností sú zapísané aj ďalšie poznámky týkajúce sa zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami na základe uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/1 Gv 164/12/1000-469 zo dňa 16.5.2014 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4 Cob 288/2015-450, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25.5.2015, č.k. 25 Cb 33/2009-373. 9. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu navrhovaným neodkladným opatrením spočívajúcim v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami žalovanému, keď dôvody uvádzané žalobkyňou v podanej žalobe zakladajú domnienku, že môže dôjsť k predaju týchto nehnuteľností na základe vyššie uvedených upovedomení o začatí exekúcie, čo by smerovalo k bezprostredne hroziacej ujme spočívajúcej v strate užívania uvedených nehnuteľností žalobkyňou. Odvolací súd uvádza, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (vždy v konaní o určenie vlastníctva, alebo o vydanie hnuteľnej veci či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolnosti veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov), potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci (do právoplatného vyriešenia otázky existencie alebo neexistencie tvrdeného vlastníckeho práva, resp. obdobného práva žalobcu neodkladného opatrenia - majúceho logický protiklad v podobe opaku, čiže v podobe neexistencie formálne nasvedčujúceho práva na strane tej osoby, voči ktorej žaloba smeruje). 10. Záver súdu prvej inštancie o tom, že nemôže neodkladným opatrením zasahovať do právomoci exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti nie je správny, pretože súd rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom neovplyvní exekučné konanie, iba zamedzí vykonať exekúciu. Na podporu uvedeného odvolací súd dodáva, že exekúciu predajom nehnuteľnosti nemožno vykonať, ak povinnému v spore o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa § 137 písm. c/ C.s.p. bola vykonateľným neodkladným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nim. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia by malo byť zapísané ako poznámka na liste vlastníctva na základe oznámenia súdu (§ 39 zákona č. 162/1995 Z.z., katastrálny zákon), alebo ho môže predložiť povinný, prípadne aj iný subjekt. Podstatné je to, že uznesenie o neodkladnom opatrení je vykonateľné. Vzhľadom na postup exekútora a exekučného súdu exekúciu predajom nehnuteľností nemožno vykonať ani vtedy, ak už bolo vydané neodkladné opatrenie, hoci ešte nebolo doručené. Do jeho doručenia a uplynutia príslušnej lehoty možno v tejto exekúcii vykonávať úkony, ale posledný úkon musí predchádzať dňu vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Po dátume vykonateľnosti tohto uznesenia exekúciu nemožno vykonávať a doba, po ktorú sú exekútor a exekučný súd nečinní, sa nepovažuje za dobu zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľností, ak bolo neodkladné opatrenie zrušené alebo zaniklo (§ 333 až § 339 C.s.p.). 11. V danej veci sú splnené podmienky odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, pretože tak ako uviedla žalobkyňa v odvolaní, v prípade exekúcie predajom nehnuteľností by už nemohlo dôjsť k navráteniu do predošlého stavu (§ 61 Exekučného poriadku), čím by došlo k zmareniu účelu konania o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že žalovanému bola uložená povinnosť spočívajúca v zákaze nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami inými rozhodnutiami súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry, nemá vplyv na nariadenie tohto neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa prevodu predmetných nehnuteľností, nakoľko v prípade zrušenia alebo zániku skôr nariadených neodkladných opatrení súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry, by žalovaný mohol s nehnuteľnosťami nakladať; uvedené obmedzenia nechránia žalobkyňu. 12. Z uvedených dôvod preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. vo výroku, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zmenil a návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 13. Odvolací súd výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil, nakoľko dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali. Súd prvej inštancie pochybil, keď v napadnutom uznesení rozhodol aj o nároku žalovaného na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej, z dôvodu ktorého (aj) o nároku na náhradu trov konania v konaní o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).