Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/547/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317215216 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317215216.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matka - T.. Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX T., zastúpenej KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kresánková 8, 841 05 Bratislava, IČO: 36769771, a otca - H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 5, XXX XX O., zastúpený JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka, s.r.o., so sídlom Pluhová 29, 831 03 Bratislava, IČO: 36864242, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.08.2017, č.k. 38P/189/2017-21, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 03.08.2017, č.k. 38P/189/2017-21 upravil styk otca s maloletým H. T., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v čase od štvrtka od 15,00 hod. do nedele do 18,00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a po skončení styku ho odovzdá v mieste bydliska matky maloletého, v prípade, že sa maloletý nebude nachádzať v predškolskom zariadení, otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky maloletého. Matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi prispievať na výživu maloletého výživným v sume XXX eur mesačne od 03.08.2017. Vo zvyšku návrh otca zamietol. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po oboznámení sa s návrhom otca dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný iba čiastočne. Za nedôvodný ho vyhodnotil v časti zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keď za súčasného stavu veci nevzhliadol relevantný dôvod bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi a maloletým v otcom navrhovanom smere. Poukázal na vek maloletého a uviedol, že bez dôkladného prešetrenia všetkých relevantných skutočností nie je možné takouto úpravou zasahovať do pocitu bezpečia a istoty maloletého a do jeho doposiaľ zabehnutého režimu. Skutočnosť, že otec sa vie o maloletého plnohodnotne postarať a maloletý je zvyknutý s otcom tráviť množstvo času neznamená, že by maloletý rovnako dobre znášal, vzhľadom k svojmu nízkemu veku, striedavú osobnú starostlivosť, keď schopnosť maloletého adaptovať sa na takúto formu starostlivosti je potrebné preskúmať dokazovaním vo veci samej. Pokiaľ ide o alternatívny návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie tomuto nevyhovel v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa dieťa aktuálne aj fakticky nachádza. Návrh otca v časti úpravy jeho styku s maloletým H. súd prvej inštancie vyhodnotil ako čiastočne dôvodný. Dôvodil, že samotná skutočnosť, že je dieťa vo faktickej osobnej starostlivosti jedného z rodičov - v danom prípade matky - neznamená, že by bol otec na výkone svojich rodičovských práv a povinností akýmkoľvek spôsobom obmedzený a že by matka bola tým rodičom, ktorým môže svojvoľne a autoritársky určovať intenzitu, podmienky a rozsah styku otca s maloletým a otec by bol povinný sa tomuto bez ďalšieho prispôsobiť. V tejto súvislosti poukázal na to, že matka, ako rodič vykonávajúci osobnú starostlivosť o maloletého, je povinná byť otcovi nápomocná pri realizácii styku s maloletým, čo si však nemožno zamieňať so zasahovaním do tohto styku nad mieru primeranú pomerom, ktorá by mala v konečnom dôsledku na rozvoj vzťahov medzi otcom a maloletým kontraproduktívny vplyv. Mal za to, že predmetná úprava styku otca s maloletým zodpovedá aktívnej účasti rodiča, ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti, na jeho výchove za predpokladu, že má rodič o uvedené záujem. Návrhu otca v celom rozsahu nevyhovel, z dôvodu, že ním navrhovaná úprava styku bola rozsiahlu a za súčasnej situácie aj nadbytočná. Vyhovel aj návrhu otca na určenie povinnosti prispievať na výživu maloletého s odôvodnením, že súd v danom prípade nie je viazaný návrhom a preto s prihliadnutím na odôvodnené potreby a záujmy maloletého a náklady na ich uspokojovanie, stanovil výšku výživného v sume XXX eur mesačne. Apeloval na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem maloletého H. pred svojimi záujmami a pokúsili sa o jednotlivých otázkach výkonu svojich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, písm. d), § 326 ods.1, § 329 ods. 1,2, § 331 ods.1,2 C.s.p., § 2 ods. 1, § 367 ods.1, § 366 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka, v ktorom žiadala uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť, výšku výživného určiť v sume XXX eur mesačne a styk otca s maloletým upraviť v každom párnom týždni kalendárneho roka od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Namietala tvrdenia otca, že by po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti stratil možnosť stýkať sa s maloletým ako aj to, že sa s ňou na styku s maloletým nemôže dohodnúť. Tvrdila, že otcovi v styku s maloletým nebráni, záleží jej na tom, aby mal maloletý s otcom budovaný a udržiavaný prirodzený vzťah. K svojmu tvrdeniu priložila aj rozpis jednotlivých stretnutí otca s maloletým z čoho má vyplývať, že otec sa so synom pred podaním návrhu stretol počas 21 dní a 7 nocí. Poukázala aj na to, že k dohode o styku otca s maloletým nebola pred podaním návrhu vyzvaná ani prostredníctvom právneho zástupcu otca, čo podľa nej svedčí o nekorektnom a necitlivom prístupe otca v tejto veci. Tvrdila, že otec sa počas ich spoločného života maloletému dostatočne nevenoval, uprednostňoval pred maloletým svoje záujmy. Prevažná starostlivosť o maloletého tak bola od jeho narodenia iba v jej rukách. Nakoľko sa maloletý narodil predčasne, jeho stav si vyžadoval a aj vyžaduje množstvo lekárskych vyšetrení, vrátane rehabilitácií. Maloletý od septembra 2016 navštevuje predškolské zariadenie a v dôsledku oslabenej imunity býva často chorý, trpí na časté respiračné infekty a virózy s vysokými teplotami, kedy si vyžaduje jej prítomnosť a starostlivosť. Uviedla, že medzi otcom a maloletým je dobrý vzťah, vybudovaný najmä vo voľnom čase, pričom otec nikdy maloletému neposkytoval komplexnú osobnú starostlivosť, nepral mu a nevaril. Mala za to, že v danom prípade nie je v záujme maloletého nielen striedavá osobná starostlivosť, ale ani nariadenie styku otca s maloletým v rozsahu upravenom uznesením súdu, najmä z hľadiska pocitu istoty a bezpečia maloletého, na ktorý je zvyknutý, s dôrazom na jeho vek a zdravotný stav. Zdôraznila, že zdravotný stav maloletého si vyžaduje objektívne nepomerne vyššie náklady a preto súdom určenú výšku výživného považuje za nedostatočnú. 4. K odvolaniu matky sa prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne vyjadril otec, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že z odvolania matky je zrejmý jej bezdôvodný návrh na jeho obmedzenie styku s maloletým, aj keď sama deklaruje, že ich vzťah s maloletým je pekný. Mal za to, že matkou navrhovaná úprava styku obmedzuje jeho stretávanie sa s maloletým, čím naruší stabilitu výchovného prostredia maloletého a jeho právo na oboch rodičov, na ktorých je maloletý zvyknutý. Zdôraznil, že v konaní vo veci samej sa domáha zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, ktorú považuje za súladnú so záujmom maloletého. Nesúhlasil s tvrdeniami matky uvedenými v jej odvolaní, keď po jeho odchode zo spoločnej domácnosti bol jeho styk s maloletým ponechaný iba na jej dovolení či nedovolení a táto situácia vyústila až do stavu, kedy si matka vypla telefón, nereagovala na sms a po jeho príchode do bydliska maloletého mu ho nedovolila vidieť. Pokiaľ matka poukazuje na zdravotný stav maloletého uviedol, že rovnako aj on zabezpečoval starostlivosť o maloletého počas choroby a chodil s ním k lekárom. Uviedol, že trpí obavami o svojho syna a má záujem mu poskytnúť čo najlepšiu starostlivosť a vie sa maloletého aj v prípade jeho choroby plnohodnotne postarať. Pokiaľ ide o výšku výživného mal za to, že tak ako bola predbežne určená súdom prvej inštancie je dostatočná, zodpovedá účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ako aj odôvodneným potrebám maloletého. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. 6. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p., s ktorými sa stotožňuje. 7. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; ak tieto právne vzťahy vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( § 325 ods. 1 Cs.p.). Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie rovnako ako každé rozhodnutie súdu musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. 7. Odvolací súd po zvážení všetkých zistených skutočností daného prípadu a po oboznámení sa so spisovým materiálom, v súlade s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy pomerov úpravou styku otca s maloletým a určením výživného na maloletého neodkladným opatrením, preukázaná bola. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozsahom dočasnej úpravy styku otca s maloletým, ako aj s určením výšky výživného v nevyhnutnej miere v súlade s ust. § 366 C.m.p.. Tým, že rodičovské práva k maloletým deťom majú obaja rodičia, má taktiež otec, ktorý už aktuálne nežije s maloletým v spoločnej domácnosti právo sa s ním stretávať, rovnako právom maloletého je, aby mal zabezpečený nerušený a plnohodnotný kontakt aj s druhým rodičom. Právo na kontakt rodiča s deťmi vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa. 8. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by sa rodičia po rozchode a počas prebiehajúceho konania vo veci samej, vedeli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dohodnúť, každý z rodičov má vo veci výkonu svojich rodičovských práv a povinností rozdielne predstavy. Vzhľadom na vzniknutú situáciu v ktorej sa maloletý nachádza, zapríčinenú neschopnosťou rodičov komunikovať a dohodnúť sa aktuálne aspoň na primeranom a nerušenom styku otca s maloletým, môže dôjsť k narušeniu vzťahu a dôvery maloletého k otcovi, preto je v záujme maloletého dieťaťa autoritatívne rozhodnutie súdu. Ak by súd takýmto spôsobom styk otca s maloletým dočasne neupravil hrozí, že akékoľvek negatívne emócie, ktoré medzi rodičmi pretrvávajú môžu ohroziť právo maloletého na oboch rodičov. Neriešenie vzniknutej situácie, ponechanej iba na ľubovôli rodičov, by v budúcnosti mohlo vytvoriť podmienky pre ďalšiu eskaláciu napätia najmä medzi rodičmi a tým sťažiť situáciu maloletého. Rodičia si musia uvedomiť, že dieťa nie je prostriedkom ich vzájomného boja, musia sa naučiť zvládať svoje emócie tak, aby dieťa nepoužívali ako nástroj vydierania a pomsty, či nevolili iné neférové postupy vo vzájomnej komunikácií. Cieľom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, avšak s cieľom zabezpečiť nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej, v ktorej súd prvej inštancie vykoná potrebné dokazovanie, ktoré vyhodnotí a vo veci rozhodne. Odvolací súd odvolacie námietky matky vyhodnotil ako účelové, nespôsobilé spochybniť úvahu súdu prvej inštancie pri nastavení rozsahu dočasnej úpravy styku otca s maloletým. V danom prípade matka nespochybňuje vytvorené citové väzby medzi otcom a maloletým a ani jeho osobnú starostlivosť o maloletého, resp. jeho spôsobilosť sa o maloletého dostatočne postarať. Matka neuviedla pri zachovaní princípu rovnosti oboch rodičov pri výkone ich práv a povinností voči maloletému žiadne preukázateľné skutočnosti, ktoré by spochybňovali záujem maloletého na rozsahu predbežne určeného styku. Rozdielne názory a postoje rodičov v súvislosti s výkonom starostlivosti o maloletého na čas po rozvode, budú predmetom dokazovania súdu prvej inštancie v konaní o veci samej. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj v jeho časti o určení výšky výživného na maloletého. Odvolací súd stotožniac sa s postupom súdu prvej inštancie, poukazujúc na dôvody ust. § 366 C.m.p. dodáva, že v danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že základné životné potreby maloletého sú dostatočne zabezpečené a to aj zo strany otca, pričom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, že povinný rodič je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Aj keď matka vo svojom odvolaní poukazovala na zvýšené výdavky maloletého vznikajúce v dôsledku jeho zdravotného stavu a predložila lekársku správu, tieto nijako nekonkretizovala a nešpecifikovala tak, aby z odvolania bolo zrejmé, že v danom prípade je potrebné výživné na maloletého, aj bez vykonania potrebného dokazovania určiť v nevyhnutnej miere v ňou požadovanej výške. Neuviedla, v čom vidí ohrozenie výživy a potrieb maloletého pri doposiaľ predbežne určenej výške výživného. Odvolací súd dáva do pozornosti obom rodičom, že plnenie si ich vyživovacej povinnosti k maloletému H. by malo byť samozrejmosťou, mieru ktorej bude skúmať a vyhodnocovať v konaní vo veci samej súd prvej inštancie, čo bude tiež podkladom pre vyhodnotenie a určenie konečnej výšky výživného, ale aj kvality starostlivosti zo strany oboch rodičov. 9. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval v zmysle zásad charakterizujúcich inštitút neodkladného opatrenia, pričom s jeho názorom vysloveným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa stotožnil aj odvolací súd, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 10. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).