Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/551/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216547 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317216547.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - Ing. K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. XXX, a otec - T.. V. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XF, XXX XX K., zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, za konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.09.2017, č.k. 37P/246/2017-18, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 13.09.2017, č.k. 37P/246/2017-18, na návrh otca nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého V. C., nar. XX.XX.XXXX, do jeho osobnej starostlivosti. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 a § 331 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 2 ods. 1 a § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), dospejúc k záveru o dôvodnosti návrhu a o naliehavom právnom záujme na nariadení neodkladného opatrenia. Uviedol, že už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach sa podrobne zaoberal skutočnosťami determinujúcimi súčasnú situáciu na strane rodičov a odkázal ich na intenzívnu spoluprácu za účelom riešenia otázok výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, napriek tomu došlo k ďalšiemu vyhroteniu ich vzťahov. Mal za to, že uvedené je nepochybne spôsobené aj premiestnením maloletého matkou bez vedomia a súhlasu otca. Zistil, že medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom spôsobenými postojom matky, ktorá v ostatnom období kontakt maloletého s otcom obmedzovala. Deklaroval, že o eskalácii situácie medzi rodičmi svedčia aj svojvoľné kroky matky týkajúce sa maloletého a vyžadujúce si súčinnosť otca (napr. prehlásenie maloletého do iného predškolského zariadenia). Skonštatoval, že matka koná v rozpore s obsahom svojej rodičovskej zodpovednosti, kedy ako rodič majúci maloleté dieťa vo svojej faktickej osobnej starostlivosti, nerešpektuje postavenie otca a výkon jeho rodičovských práv a povinností mu bez zjavného dôvodu znemožňuje, čo je v rozpore so záujmami maloletého. Pre zjavnú neochotu matky rešpektovať záujem otca podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletého, považoval za nevyhnutné návrhu otca vyhovieť. Vyslovil, že za súčasnej situácie je nutné prihliadať na to, že vnímanie rodičovskej zodpovednosti je na strane otca vhodnejšie, než na strane matky, keď navyše sa u otca jedná o prostredie maloletému dôverne známe, a ktoré maloletý považuje za svoj domov. Obidvoch rodičov dôrazne upozornil, že ide len o dočasné riešenie výkonu ich rodičovských práv a povinností, ktoré bude súd v priebehu konania vo veci samej podrobne vyhodnocovať. Pozornosť otca upriamil na povinnosť vytvárať podmienky k realizácii styku matky s maloletým a kontakt matky s maloletým podporovať. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Odvolací súd žiadala uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť, alebo alternatívne ho zmeniť tak, že maloletého V. dočasne zverí do jej osobnej starostlivosti. Podrobne popísala svoj status slobodnej matky päť rokov žijúcej s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti s prísľubom spoločného života. Zdôraznila, že s maloletým bola tri roky na rodičovskej dovolenke, poskytovala mu všestrannú starostlivosť, nakoľko otec odchádzal do práce pred prebudením dieťaťa a večer chodil spoločensky žiť. Dňa 10.04.2017 ju otec vyhodil bez finančných prostriedkov z bytu, kedy bola nútená odísť s dieťaťom na východ, kde vlastní rodinný dom so záhradou. Za spolupráce so sociálnou kurátorkou sa s otcom dohodli na dvojtýždňových intervaloch striedania maloletého až do rozhodnutia súdu, čo sa po piatich mesiacoch podpísalo na zdravotnom stave maloletého. Dňa 18.08.2017 maloletého prevzala v hroznom stave, chorého a vychudnutého. Psychologička a detské lekárky ďalšie presuny maloletého zo zdravotného hľadiska neodporúčali. V súvislosti s tým otcovi navrhla, aby si maloletého bral len na víkend, s čím otec najskôr súhlasil, ale neskôr jej ho odmietol vrátiť držiac sa pôvodnej dohody o striedavej starostlivosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za hlboký omyl. Poukázala na to, že otec maloletého napriek ochoreniu ponecháva v predškolskom zariadení alebo v opatere svojej XX-ročnej chorej matky, ktorá starostlivosť o dieťa nezvláda. Domnievala sa, že motiváciou otca je vyhnúť sa plateniu vysokého výživného s ohľadom na jeho nadštandardné príjmy, o ktorých sa dozvedela až z internetových stránok. V súvislosti s pracovnou zaneprázdnenosťou otca a jeho pracovnými cestami do zahraničia vyslovila otázku, kto by v skutočnosti poskytoval maloletému starostlivosť. Oproti tomu ona spoločensky aktívna nie je a pracovná doba jej umožňuje o dieťa sa riadne postarať. Pochybnosti o úrovni starostlivosti otca o maloletého dala do súvisu aj so zdravotným stavom otca, ktorý je po operácii hlavy a srdca, ako aj s jeho neovládaním domácich prác vrátane varenia. Tvrdila, že sú dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia o dočasnom zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti. 4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Nesúhlasil so skutkovými okolnosťami a tvrdeniami matky uvedenými v jej odvolaní označiac ich za domnienky, konšpirácie a fabulácie bez relevantných dôkazov. Poprel, že by matku aj s maloletým vyhodil zo spoločnej domácnosti, keď matka dňa 10.04.2017 odviedla maloletého zo spoločnej domácnosti bez jeho vedomia a súhlasu napriek tomu, že ho ešte v ten istý deň SMS-správou vyzvala, aby išiel pre maloletého do predškolského zariadenia. Tvrdil, že matku nezaujíma jeho postavenie v živote dieťaťa, neberie ohľad na hlboké citové väzby maloletého k nemu a sleduje len svoje ciele. Matka mu sama navrhla striedanie starostlivosti o maloletého v dvojtýždňových intervaloch, opakovane mu maloletého neodovzdala po príchode za ním a svojvoľne maloletého prehlásila do predškolského zariadenia v C. K matkinej domnienke o jeho snahe vyhnúť sa plateniu vysokého výživného uviedol, že by maloletého nikdy nepripravil o životnú úroveň, ktorú sám požíva. Tvrdil, že do troch rokov veku maloletého zohrával primárnu úlohu v jeho živote, výchove a osobnej starostlivosti, hral sa s ním, venoval sa mu a brával si ho práce z dôvodu vlastného programu matky. Maloletému je schopný zabezpečiť celodennú starostlivosť, hygienu, stravovanie a ďalšie potreby. Domnieval sa, že konanie matky je vyvrcholením rozpadu ich partnerského vzťahu, kedy matka maloletého zneužíva na riešenie ich vzájomného sporu. Matka namiesto toho, aby sa venovala maloletému, sústreďuje sa na zabezpečovanie dôkazov návštevami rôznych odborníkov, lekárov, psychológov a zhromažďovaním článkov zo sociálnych sietí o jeho osobe v snahe vytesniť ho zo života maloletého. Z uvedeného vyvodil, že matka je nestabilná a nevyrovnaná osobnosť konajúca unáhlene a pudovo, čo navodzuje dojem o jej neschopnosti vytvoriť maloletému stabilné výchovné prostredie. Uznesenie súdu prvej inštancie označil za stabilizáciu vzťahov medzi rodičmi a prostredia maloletého V., ktorý tak bude mať istotu výchovy oboma rodičmi. 5. Matka následne doplnila svoje odvolanie vyslovením nedostatočnosti a nepresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, a tým aj jeho nepreskúmateľnosti. Poprela svoj dobrovoľný odchod zo spoločnej domácnosti, pretože dňa 10.04.2017 bola otcom postavená pred hotovú vec, kedy jej oznámil ukončenie ich spolužitia, pričom už 15.03.2017 podal predošlý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je pravdou, že by otcovi bránila v styku s maloletým, keď práve otec nerešpektoval ich dohodu ohľadne striedavej starostlivosti o maloletého. Tvrdila, že maloletý sa ocitol v situácii ohrozenia jeho zdravého vývinu, a že je nevyhnutný zásah súdu rýchlou a dočasnou úpravou pomerov účastníkov konania, pretože ich práva a oprávnené záujmy sú ohrozené. Z referencii syna zistila, že ho pre zaneprázdnenosť otca každý deň stráži iná teta. Maloletý už odmieta chodiť k otcovi do Bratislavy, plače a stále sa na ňu dopytuje. Pre ňu je absolútne neprijateľné prostredie pre výchovu maloletého u otca, ktorý sa správa nezodpovedne, neadekvátne, obklopuje sa ľuďmi pochybných mravov a vyznáva hodnoty pre zdravý vývoj dieťaťa nevhodné a nebezpečné. So zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca nesúhlasila a trvala na zmene neodkladného opatrenie. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p. nepovažujúc odvolanie matky za dôvodné. 7. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté dieťa pochádzajúce z ukončeného partnerského vzťahu rodičov dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca. Na Okresnom súde Bratislava III je v súčasnosti vedené konanie o návrhu otca o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. 8. Odvolací súd ako prvoradé pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana práv maloletého dieťaťa je prioritou každého konania súdu podľa § 111 C.m.p., a to aj za situácie ich zjavného rozporu so záujmami jeho rodičov, pretože sleduje záujem na zdravom fyzickom a psychosociálnom vývoji maloletého dieťaťa. 9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Nakoľko sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, na zdôraznenie jeho správnosti len dopĺňa nasledovné: V dôsledku značne narušených vzťahov medzi rodičmi je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa upraviť, aj keď zatiaľ len provizórne, výkon jeho osobnej starostlivosti. Je nesporné, že mimosúdne riešenie rodičovského sporu napriek uskutočneným pokusom zlyhalo, rodičia sa vzájomne obviňujú z nespôsobilosti vykonávať riadne osobnú starostlivosť o maloletého V. a ich vzťahové problémy popisujú každý z vlastného pohľadu, popierajúc pravdivosť tvrdení druhého. Stredobodom ich partnerského konfliktu je maloleté dieťa, ktoré už nemôže byť naďalej vystavované nestabilite výchovného prostredia a nástrojom vybavovania si vzťahových problémov rodičov. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že matka maloleté dieťa premiestnila z miesta jeho obvyklého pobytu bez súhlasu otca. Presťahovaním sa do blízkosti C. matka s ohľadom na značnú vzdialenosť od Bratislavy (cca XXX km) otcovi zásadným spôsobom sťažila možnosť styku s maloletým. Tým zároveň negatívne ovplyvnila možnosť výkonu rodičovských práv otca k maloletému dieťaťu a maloletému dieťaťu podstatne obmedzila jeho právo na pravidelný styk s otcom v rozsahu potrebnom na budovanie a udržiavanie ich vzájomných citových väzieb. Je potrebné ozrejmiť, že vo všeobecnosti je miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa založené vôľou jeho rodičov (príp. osôb vykonávajúcich osobnú starostlivosť o maloleté dieťa). Zmena miesta obvyklého pobytu maloletého dieťaťa môže byť len výsledkom spoločného úmyslu rodičov presťahovať sa. Pokiaľ však rodičia maloletého dieťaťa ukončili spolužitie, rodič majúci maloleté dieťa vo svojej starostlivosti je oprávnený premiestniť ho len so súhlasom druhého rodiča. V prípade záporného stanoviska druhého rodiča, môže byť jeho súhlas nahradený rozhodnutím súdu. Maloletý V. žil do ukončenia spolužitia rodičov a jeho premiestnenia matkou v K.. Miestom obvyklého pobytu maloletého bola a aj naďalej zostala Bratislava, keďže otec k zmene jeho obvyklého pobytu matke súhlas neudelil. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keď matka vlastní rodinný dom v K., mala aj po ukončení spolužitia s otcom dostatok možností zabezpečiť si bývanie v Bratislave a nesporne aj pracovné uplatnenie. Násilné vyhodenie z bytu otcom dňa 10.04.2017 matka sama poprela predložením správy adresovanej rovnakého dňa otcovi s oznámením, že podľa ich dohody ide s maloletým na veľkonočné prázdniny za babkou a dedkom. Striedanie výkonu osobnej starostlivosti maloletého na základe mimosúdnej dohody sa prejavilo ako pre dieťa nevhodné, preto je nevyhnutné vytvoriť mu stabilné výchovné prostredie. Odvolací súd sa stotožnil aj so stanoviskom súdu prvej inštancie o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností otca k maloletému dieťaťu matkou bez právneho dôvodu v dôsledku doterajšej absencie súdneho rozhodnutia upravujúceho pomery maloletého dieťaťa. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti je rozhodnutie o dočasnom zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, aj s prihliadnutím na to, že ide o pôvodný domov maloletého, opodstatnené. Aj odvolací súd zdôrazňuje povinnosť otca umožniť maloletému pravidelný a plnohodnotný kontakt s matkou. 11. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne správne potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).