Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/365/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202677 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318202677.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Michaely Královej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - T.. K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX C. - okolie, zastúpená JUDr. Petrom Konvičným, advokátom so sídlom Rázusova 1, 010 01 Košice, a otec - T.. V. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XF, XXX XX K., v konaní o návrhu matky na zmenu neodkladného opatrenia uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 246/2017- 18 zo dňa 13.09.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 551/2017-115 zo dňa 20.12.2017, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 39P/112/2018-72 zo dňa 22.05.2018, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 39P/112/2018-72 zo dňa 22.05.2018 zamietol návrh matky na zmenu neodkladného opatrenia uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/246/2017- 18 zo dňa 13.09.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/551/2017-115 zo dňa 20.12.2017, alternatívne návrh na jeho zrušenie a nariadenie neodkladného opatrenia na základe ktorého by bol maloletý V. C., nar. XX.XX.XXXX zverený do jej osobnej starostlivosti s dočasne upraveným stykom otca s maloletým. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 písm. d) § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 a § 331 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a § 2 ods. 1 a § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), dospejúc k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. návrh na zrušenie alebo zmenu už nariadeného a doposiaľ účinného neodkladného opatrenia je nedôvodný. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade, za súčasného stavu veci, nevzhliadol potrebu opätovne bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi a maloletým V. v otázke jeho zverenia do osobnej starostlivosti. Uviedol, že matka uvádzané skutočnosti ohľadom nevhodnej či nedostatočnej starostlivosti otca o maloletého žiadnym spôsobom neosvedčila a prípadný negatívny vplyv výkonu osobnej starostlivosti o maloletého zo strany otca nebol preukázaný ani vykonaným šetrením zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý bol vykonaný na základe žiadosti súdu. Konštatoval, že matka sa vo svojom návrhu v značnom rozsahu venovala i obdobiu pred nariadením predmetného neodkladného opatrenia, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, ktoré všetky skutočnosti boli vyhodnocované v období, keď súdy prvej a druhej inštancie rozhodovali o návrhu otca, preto ich súd už v danom prípade neposudzoval. Pokiaľ ide o matkou uvádzané skutočnosti, ktoré nastali po nariadení predmetného neodkladného opatrenia, tieto súd prvej inštancie nevyhodnotil ako také, ktoré by bolo možné považovať za podstatnú zmenu pomerov, odôvodňujúcu zmenu súčasného stavu v zmysle jej návrhu. Uviedol, že medzi rodičmi naďalej pretrváva konflikt ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v dôsledku ktorého nie sú schopní nazerať na konanie druhého rodiča objektívne. Súd prvej inštancie pred svojim rozhodnutím považoval za potrebné tvrdenia matky preveriť cestou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý vykonal na požiadanie súdu podrobné šetrenie pomerov, zamerané na všetky matkou namietané stránky výkonu osobnej starostlivosti o maloletého zo strany otca, vrátane starostlivosti o jeho zdravotný stav, životosprávu, faktický výkon osobnej starostlivosti a v neposlednom rade umožňovanie kontaktu maloletého s matkou. Po oboznámení sa so všetkými relevantnými skutočnosťami zo správy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí pre súd prvej inštancie vyplynulo, že otec vykonáva starostlivosť o maloletého po všetkých stránkach riadne, zabezpečuje mu vhodnú a dobrú zdravotnú starostlivosť a taktiež aj kontakt s matkou, a to nielen osobný, ale aj inou formou. K námietkam matky ohľadom obmedzovania jej styku s maloletým zo strany otca súd prvej inštancie uviedol, že samotný otec poukázal na to, že raz mesačne maloletého na víkend odvezie k matke a v nedeľu si ho príde vyzdvihnúť, inak má matka neobmedzenú možnosť byť v kontakte s maloletým, samozrejme pri zohľadnení jeho režimu počas pracovných dní, kedy navštevuje predškolské zariadenie a krúžky. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v danom prípade má pritom na samotnú realizáciu styku matky s maloletým výrazný vplyv aj vzdialenosť miesta jej bydliska od bydliska maloletého, ktorá ju prirodzene obmedzuje v realizácii styku s maloletým, čo však nemožno pričítať na vrub otcovi maloletého, keďže sa jedná o objektívnu skutočnosť na strane matky, ktorú v žiadnom ohľade nemožno vyhodnotiť ako spôsobilú k tomu, aby na jej podklade súd zmenil doposiaľ účinnú dočasnú úpravu pomerov v otázke zverenia maloletého V.. V súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že otec ako rodič, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého, doposiaľ nenavrhol, aby súd uložil matke povinnosť prispievať na jeho výživu, pričom súd nemá vedomosť o tom, že by tak matka dobrovoľne činila. Z uvedeného vyvodil, že matka tieto prostriedky môže použiť aj na realizáciu styku s maloletým. Pokiaľ ide o matkou predloženú videonahrávke zo dňa 04.03.2018, konštatoval, že táto nemala pre súd výpovednú hodnotu predpokladanú matkou maloletého. Už samotná skutočnosť, že si rodič nahráva odovzdávanie maloletého dieťaťa druhému rodičovi (pričom je na zázname zreteľne počuť, ako sa matka maloletého uisťuje, či sa nahráva) je samo o sebe pre dieťa stresujúce, keďže vzhľadom k detailnému snímaniu je zrejmé, že si maloletý musel byť vedomý, že je nahrávaný. Ďalšie vyjadrenia uvedené na zázname súd prvej inštancie vyhodnotil ako neadekvátne a vo vzťahu k maloletému pôsobia sugestívne. Zdôraznil, že validita takýchto nahrávok je vždy sporná, keďže súdu nie je zrejmé, aké okolnosti im predchádzali, a teda ani z akých dôvodov sa na ich odohráva to, čo je na ich zachytené. Už v žiadnom prípade potom nemožno takúto nahrávku vyhodnotiť ako relevantnú pre posúdenie záujmu maloletého dieťaťa ohľadom výkonu osobnej starostlivosti či realizácie styku. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie matka. Namietala, že súd prvej inštancie sa tvrdeniami a dôkazmi uvedenými v jej návrhu nezaoberal, v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi nevysporiadal. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu ktorého je nutné ho považovať za arbitrárne. Súd prvej inštancie jej tak svojim postupom znemožnil realizáciu jej procesných práv a to v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Uviedla, že súd prvej inštancie jej právnemu zástupcovi neumožnil ani nahliadnuť do súdneho spisu, resp. jeho žiadosť o sprístupnenie elektronického spisu bola bez udania dôvodu zamietnutá. Nakoľko súd prvej inštancie právnemu zástupcovi preukázateľne a bez akéhokoľvek dôvodu odmietol umožniť prístup k súdnemu spisu, týmto konaním spôsobil ďalší neoprávnený zásah do jej procesných práv ( dôkaz: zamietnutie žiadosti o sprístupnenie spisu zo dňa 24.05.2018, opätovná žiadosť o sprístupnenie elektronického spisu zo dňa 25.05.2018 ). Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušiť a podľa ust. § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade, ak by mal odvolací súd za to, že pochybenie súdu prvej inštancie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jej návrhu. Uviedla, že vo svojom návrhu prezentovala viacero tvrdení (vrátane listinných dôkazov), ktoré jednoznačne preukazujú, že otcov laxný prístup k zdravotnému stavu maloletého (vycestovanie s maloletým do V. aj napriek tomu, že maloleté dieťa malo hnisavý zápal očnej spojovky; neliečenie chorôb maloletého dieťaťa; dávanie maloletého dieťaťa do predškolského zariadenia v nie zdravom stave) negatívne ovplyvňuje zdravie maloletého dieťaťa, čím preukazovala že výkon osobnej starostlivosti otca nie je v záujme maloletého dieťaťa. O skutočnosti, že otec nepristupuje k zdravotnému stavu maloletého zodpovedne svedčí podľa nej okrem iného aj to, že aj napriek odporúčaniam lekára zo dňa 02.05.2018, poslal otec maloletého hneď nasledujúci deň, 03.05.2018 do predškolského zariadenia, a to bez toho, aby bol maloletý zdravý, resp. aby riadne dodržiavalo liečebný režim určený lekárom. Z takéhoto prístupu otca k starostlivosti o maloletého vyplýva že ho zbytočne vystavuje ohrozeniu na zdraví. Uviedla, že dňa 31.05.2018 jej doviezol otec maloleté dieťa s ovčími kiahňami, pričom otec nielenže v tejto súvislosti s maloletým dieťaťom nenavštívil lekára, predmetné infekčné ochorenie maloletého dieťaťa nijakým spôsobom neliečil, ale maloleté dieťa aj napriek tomuto infekčnému ochoreniu dával v priebehu týždňa (od 28.05. do 30.05.) riadne do predškolského zariadenia. K lekárovi s maloletým dieťaťom išla až ona, a to dňa 01.06.2018, t.j. hneď nasledujúci deň potom, ako jej maloleté dieťa otec doviezol (lekárska správa zo dňa 01.06.2018). Mala za to, že z obsahu jej podaní zo dňa 13.04.2018 a 03.05.2018 je jednoznačne zrejmé osvedčenie a preukázanie jej tvrdení. Z obsahu dôkazov ňou predložených - sms správy, jednoznačne vyplýva, že jej otec neumožňoval, aby pri realizácii styku s maloletým mohla opustiť Brati¬slavu a odísť na víkend k sebe domov. V tejto súvislosti si je nutné zároveň taktiež uvedomiť, že vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a jeho silnú citovú väzbu k matke je absurdné, aby súd prvej inštancie uprednostňoval akýsi „pravidelný režim“ a „povinnosti“ maloletého dieťaťa pred možnosťou zachovávania vzťahu medzi maloletým dieťaťom a matkou. Z fotografií ňou predložených tiež jednoznačne vyplýva jej tvrdenie o nedostatočnej starostlivosti otca a to, že maloletý je vychudnutý. Správu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí podľa jej názoru ne¬možno považovať za relevantný dôkaz, keďže z ňou predložených listinných dôkazov vyplýva, že tvrdenia otca, o ktoré sa opiera správa orgánu sociálnoprávnej ochrany deti sú nepravdivé. V tejto súvislosti je neak-ceptovateľné, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo založené výlučne len na správe orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktorá je de facto len súhrnom tvrdení otca. Namietala tiež tvrdenia otca o tom, že kompli¬kácie pri odovzdávaní maloletého sú zapríčinené údajne tým, že o otcovi pred maloletým hovorí negatívne veci, resp. že maloleté dieťa používa po príchode od matky vul¬gárne a oplzlé slová. Nesúhlasila s vyhodnotením dôkazu súdom prvej inštancie a to ňou predloženou nahrávkou. 4. Matka v podaní zo dňa 07.09.2018 odvolaciemu súdu oznámila a uviedla nové skutočnosti, ktoré sa mali medzi ňou a otcom odohrať dňa 02.0.92018 pri preberaní maloletého v obci V. C., kedy ju mal otec fyzicky napadnúť, čím jej spôsobil viaceré zranenia o čom predložila lekárske správy a potvrdenie ORPZ v O. bystrici, obvodné oddelenie PZ O. o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Uviedla, že otec ju nerešpektuje ako rovnocenného rodiča a ako ženu a neberie ohľad na zdravý psychický vývoj maloletého, keď sa uvedeného konania dopustil v jeho prítomnosti. Vyjadrila obavy o svoj život a zdravie a poukázala na to, že otec nie je vhodnou osobou, ktorá by mala zabezpečovať výlučnú starostlivosť o maloletého. 5. Otec k odvolaniu matky písomné vyjadrenie nepodal. Návrh a odvolanie matky doručované mu prostredníctvom odvolacieho súdu v zmysle § 329 ods.1 CSP, spolu s výzvou a poskytnutou lehotu na podanie vyjadrenia, si neprevzal v odbernej lehote. 6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. CSP vyhodnotiac odvolanie matky ako nedôvodné. 8. Odvolací súd pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností existujúcich v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným nástrojom zabezpečenia tejto ochrany. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojim významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní. 9. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení CPM a CSP upravujúcich inštitút neodkladného opatrenia, vec v celosti správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Pokiaľ matka namietala postup súdu prvej inštancie, ktorým jej mal odňať možnosť konať pred súdom v takom rozsahu, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces podľa § 357 ods.1 písm. b) CSP, odvolací súd po preskúmaní spisu ich za dôvodné neuznal. Odvolací súd neprihliadal ani na námietky matky vzťahujúce sa k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. 12. Pokiaľ ide o dôvody odvolania matky, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. V danom prípade podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP splnené neboli, keďže matka vo svojom návrhu neosvedčila potrebu bezodkladného zásahu do pomerov účastníkov konania ňou navrhovaným súdnym rozhodnutím. Pomery účastníkov konania na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej sú upravené právoplatným uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 246/2017- 18 zo dňa 13.09.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 551/2017-115 zo dňa 20.12.2017, za podmienok, ktoré odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 20.12.2017 podrobne vysvetlil. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že správne postupoval súd prvej inštancie, ktorý na základe tvrdení matky uvedených v jej návrhu na zmenu neodkladného opatrenia, opätovne prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, prešetril celkovú rodinnú situáciu maloletého, vrátane kvality výkonu osobnej starostlivosti otca o maloletého, jeho zdravotného stavu, zisťujúc pri vzájomnej interakcii otca s maloletým aj správanie sa maloletého k otcovi. Skutočnosti zistené orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, vyplývajúce z jeho obsiahlej správy zo dňa 18.05.2018, matkou uvádzané tvrdenia nepotvrdili. Závery vyplývajúce zo správy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý s rodinou pracuje a domáce prostredie maloletého, aj na základe už predchádzajúcich návštev pozná, nemal odvolací súd dôvod spochybňovať. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že za takto zisteného skutkového stavu nemožno matkou uvádzané skutočnosti považovať za tak závažné, ktoré by mali za následok potrebu neodkladnej zmeny doterajšej úpravy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Aktuálny stav upravený neodkladným opatrením, nie je z hľadiska posudzovania záujmov maloletého pre neho ideálnym, avšak tu odvolací súd dáva matke do pozornosti, že tento stav vyvolala matka svojim rozhodnutím, odsťahovať sa mimo obvyklého pobytu a sociálneho zázemia maloletého. Na túto podstatnú skutočnosť, na ktorú súdy vo svojich rozhodnutiach doposiaľ poukazovali a ktorá bude zrejme aj veľmi dôležitou okolnosťou pri rozhodovaní súdu vo veci samej, matka doposiaľ nereflektovala. Pokiaľ matka namieta, že jej otec neumožňuje styk s maloletým v dostatočnom rozsahu, treba uviesť, že uvedené okolnosti a to, ako sa s maloletým skutočne stretáva a ako často maloletého navštevuje v K., vo svojom návrhu neuviedla. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že otec zabezpečuje styk maloletého s matkou dobrovoľne, jeho vozením do miesta bydliska matky a pokiaľ matka má záujem o styk s maloletým v rozsahu, na ktorom sa s otcom dohodnúť nevedia, má možnosť domáhať sa úpravy styku prostredníctvom rozhodnutia súdu. Pokiaľ matka namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil ňou predkladané lekárske správy a tvrdenia o zdravotnom stave maloletého, ktorými preukazovala nedostatočnú starostlivosť zo strany otca, odvolací súd, zhodne ako súd prvej inštancie vyhodnocoval iba dôkazy, ktoré by mali preukazovať zmenu pomerov, odôvodňujúcu matkou navrhovanú novú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Z matkou predložených potvrdení o zdravotnom stave maloletého síce vyplýva, že maloletý ochorel na bežné detské ochorenia (napr. ovčie kiahne), čo však ale vzhľadom na charakter a priebeh ochorenia nepreukazuje to, že otec pristupuje k zdravotnému stavu maloletého nezodpovedne, alebo, že maloletý je v dôsledku nedostatočnej starostlivosti otca vystavený vážnemu riziku. Dôkazný materiál predkladaný matkou, fotografiu obnaženého dieťaťa, nemožno považovať za dôkaz o tom, že dieťa trpí v dôsledku zanedbávania starostlivosti podvýživou. Tieto matkou tvrdené skutočnosti boli vyvrátené návštevou pracovníčok orgánu sociálnoprávnej ochrany detí v domácom prostredí maloletého a ich osobným kontaktom s maloletým. O tom, že maloletý sa javí ako spokojné, živé a spontánne dieťa, správa sa primerane veku a v jeho správaní sa nezobrazujú v porovnaní s ostatnými deťmi žiadne odchýlky, vyplýva aj z vyjadrenia materskej školy zo dňa 20.03.2018 (predloženého matkou). Zdravotný stav maloletého je sledovaný v súkromnom zdravotníckom zariadení M. - O. R. v K., preto námietky matky že otec starostlivosť o maloletého zanedbáva, napr. pretože s ním neabsolvoval ňou dohodnuté vyšetrenie u očného lekára v M. neobstoja. V tejto súvislosti nie je možné považovať za osvedčené ani matkine tvrdenia, že otec s maloletým nechodí na potrebné lekárske prehliadky, alebo že nedodržiava pokyny lekára v čase choroby maloletého. Matkou domnelé a nepodložené tvrdenia neboli schopné osvedčiť, že aktuálne pomery maloletého si vyžadujú okamžitý zásah zo strany súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Takúto potrebu nevyvolávajú ani skutočnosti uvedené matkou v jej podaní zo dňa 07.09.2018. Incident, ktorý sa medzi rodičmi podľa tvrdení matky odohral dňa 02.09.2018 pri preberaní maloletého v obci V. C., je dôsledkom existencie dlhodobého rodičovského konfliktu a svedčí len o nedostatočných rodičovských kompetenciách obidvoch rodičov, ktorí tak nie sú schopní svoje vzájomné spory riešiť bez negatívneho dopadu na maloletého, ktorého bez akejkoľvek zodpovednosti vystavujú takýmto rizikovým situáciám. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie aj pri posúdení a vyhodnotení dôkazu predloženého matkou a to videonahrávky vyhotovenej pri odovzdávaní si maloletého. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva podrobné dokazovanie, preto vzájomné sporné tvrdenia rodičov, ako aj miera ich schopnosti zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého a jeho výchovu, budú predmetom dokazovania súdom prvej inštancie vo veci samej. 13. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).