Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/232/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217207 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317217207.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu BVV s. r. o., Magnetová 11, Bratislava, IČO: 45 423 059, práv. zast. JUDr. Karolom Spišákom, advokátom, Tuhovská 1, Bratislava, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo Vajnory, Hospodárska 9, Bratislava, IČO: 00 190 284, práv. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., Dvory 1932, Púchov, IČO: 36 867 454, o určenie trvania nájomného vzťahu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 23Cb/298/2017-232 zo dňa 9.10.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 23Cb/298/2017-232 zo dňa 9.10.2017 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. Žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť znášať užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., obec L. - m. č. Y., okres: L. A., zapísanej na LV č. XXX ako stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX s výnimkou priestorov obchodu a jedálne o rozlohe 101,75 m2 žalobcom, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, a to až do právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci samej sp. zn. 23Cb 298/2017. Súd rozhodol, že o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.“), § 1 a § 261 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“) a § 1 a § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“). Súd uviedol, že spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom vyššie. So skutočností uvedených žalobcom vyplývalo, že so žalovaným dňa 1.8.2014 uzavrel zmluvu o nájme na dobu 10 rokov, ktorej súčasťou bola aj dohoda o vykonaní investície v predmete nájmu, ktorej výška sa mala žalobcovi ako nájomcovi postupne odpočítavať z nájomného. Dňa 27.7.2017 bolo však žalobcovi doručené odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného s tým, že žalobca mal byť v omeškaní s platením nájomného za viac ako dva po sebe nasledujúce mesiace (február až apríl 2017) a s platením úhrad za spotrebované energie za apríl a máj 2017. Žalobca zastával názor, že odstúpenie od zmluvy je v rozpore nielen zo zmluvou ale aj zo zákonom, a preto je neplatné. Faktúry za nájomné za uvedené obdobie podľa žalobcu boli vystavené jednak nesprávne a nemali byť vystavené vôbec z dôvodu vykonanej investície. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že žalovaný trvá na odstúpení a tiež vzhľadom na to, že okrem žalobcu je v predmete nájmu viacero podnájomcov, žalobca má dôvodnú obavu, že ukončením nájomného vzťahu a zamedzením vstupu do predmetu nájmu by mohla žalobcovi (rovnako ako ostaným podnájomníkom z dôvodu nemožnosti užívať predmet nájmu, odstávkou energií a pod.) vzniknúť ešte väčšia škoda a v dôsledku toho je právne postavenie žalobcu (ako aj postavenie podnájomníkov) neisté. Vzhľadom na všetky skutočnosti uvádzané žalobcom, ako aj vzhľadom na to, že žalobca investoval nemalé finančné prostriedky do stavebného a technického riešenia predmetu nájmu, bolo by podľa jeho názoru aj v rozpore s dobrými mravmi, aby bol nútený predmet nájmu za daných okolností vypratať. Žalobca k žalobe a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pripojil listinné dôkazy. 3. V súvislosti s inštitútom neodkladného opatrenia súd prvej inštancie poukázal na to, že tento inštitút predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie predpokladaného výkonu súdneho rozhodnutia a zo samotného pojmového vymedzenia vyplýva, že sa ním neodkladne upravujú pomery strán sporu za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. Nariadením neodkladného opatrenia nenadobúda navrhovateľ neodkladného opatrenia práva, o ktorých bude rozhodnuté až samotným rozhodnutím vo veci samej, pričom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba predbežnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti práva, je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva v zmysle § 326 ods. 2 C.s.p., pričom o potrebe navrhovanej úpravy práv a povinností strán sporu nemôže mať súd vážnejšie pochybnosti. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe navrhovanej úpravy práv a povinností strán sporu a taktiež aby boli dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku správania žalovaného ohrozený. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať fakt, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. 4. Na základe uvedeného súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože preukázal predloženými listinnými dôkazmi, že zo správania žalovaného, konkrétne z odstúpenia od zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 24.7.2017 možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon žalobcovho navrhovaného súdneho rozhodnutia (samozrejme v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej) mohol byť ohrozený z dôvodu správania sa žalovaného voči jeho eventuálnemu právu, ktorého sa žalobca formou určenia trvania nájomného vzťahu medzi stranami sporu súdom domáhal vo svojej žalobe. Žalobcom uvádzané dôvody nariadenia neodkladného opatrenia súd akceptoval, pretože uvádzané skutočnosti majú za následok samotné nariadenie neodkladného opatrenia, najmä keď bolo súdu hodnoverne zo strany žalobcu preukázané, že dôvod samotného odstúpenia od predmetnej zmluvy o nájme nehnuteľnosti je sporný vo vzťahu k správaniu sa zmluvných strán počas zmluvného vzťahu (konkrétne ide o žalobcom vynaložené investície na zhodnotenie predmetu prenájmu a žalovaným vystavované nové faktúry), z dôvodu čoho je sporná otázka, či zmluvný vzťah strán sporu, založený zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa 1.8.2014 zanikol predmetným odstúpením žalovaného alebo nie. Žalobca týmto podľa názoru súdu dostatočne preukázal obavu, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov strán sporu a že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, takže súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel ako odôvodnene podanému. 5. K rozhodnutiu o trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko zákonodarca v § 251 až § 262 C.s.p. absolútne opomenul riešiť otázku trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd použil čl. 4 ods. 1 a 2 C.s.p., na základe ktorého s odkazom na § 145 O.s.p., ktorý stratil účinnosť ku dňu 1. 7. 2016, sa konajúcemu súdu javilo za zákonné spravodlivo a v zmysle doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít prejednať a rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/, h/ C.s.p.. Podľa názoru žalovaného súd nepreskúmal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a nedostatočne preskúmal okolnosti, z ktorých vyvodil opodstatnenosť návrhu žalobcu, pričom poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010. Zdôraznil, že ohrozenie nároku žalobcu musí byť osvedčené, nestačí iba abstraktná možnosť ohrozenia práv strany. V danom prípade teda bolo povinnosťou žalobcu osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Súd však najmä nevyhodnotil, akým spôsobom a aká bezprostredná ujma hrozí žalobcovi v prípade, ak by jeho návrhu nevyhovel. Napadnuté uznesenie je tak podľa žalovaného arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko odôvodnenie neobsahuje žiadnu logickú úvahu, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že z dôvodu spornosti trvania nájomného vzťahu a z dôvodu odstúpenia od zmluvy existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na viaceré uznesenia a nálezy Ústavného súdu SR. Ďalej žalovaný zastával názor, že žalobca vo svojom návrhu uvádzal nepravdivé tvrdenia, ku ktorým ani nepredložil žiadne dôkazy. Takýmto tvrdením malo byť najmä to, že odstávkou elektrickej energie vznikli škody podnájomníkom. Uvedené žalovaný poprel a predložil aj čestné vyhlásenia podnájomníkov, a to spoločnosti MESCO, s.r.o. a EnBloc s.r.o.. Žalovaný zdôraznil, že má záujem ukončiť nájomný vzťah len so žalobcom a nie aj s jeho podnájomníkmi, k čomu dodal, že s nimi sa dohodol na podmienkach nájomného vzťahu a uzavrel s nimi nájomné zmluvy ešte pred doručením neodkladného opatrenia a v niektorých prípadoch ešte pred samotným podaním návrhu zo strany žalobcu. Preto sa v tomto smere podľa žalovaného argumentácia žalobcu o možnom vzniku ešte väčšej škody javí ako účelová a nezohľadňujúca skutočný stav veci, teda dobré vzťahy žalovaného s podnájomníkmi žalobcu. Naopak dôvodnú obavu o možnom vzniku škody má práve žalovaný, nakoľko zamestnanci žalobcu sa v areáli predmetu nájmu vyjadrovali spôsobom nasvedčujúcim tomu, že žalobca má záujem žalovanému spôsobiť majetkovú škodu na predmete nájmu, k čomu žalovaný priložil ako dôkaz záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 6.9.2017. Žalovaný zdôraznil, že dobrovoľne pristúpil k splneniu povinnosti v zmysle uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, počas čoho však došlo k tomu, že žalobca bez súhlasu žalovaného na predmete nájmu vymenil zámky, čím prekročil svoje oprávnenie a žalovaný na základe toho vyjadril obavu z prípadného budúceho vydierania jeho súčasných nájomcov (bývalých podnájomníkov žalobcu). Ďalej žalovaný považoval za potrebné uviesť, že žalobca zneužívajúc svoje oprávnenie prístupu k predmetu nájmu, navážal na pozemky vo vlastníctve žalovaného odpad, ktorý v súvislosti s tým podal oznámenie o týchto skutočnostiach dotknutým orgánom, o čom predložil aj dôkaz, a to oznámenie o nezákonnom umiestnení odpadu a oznámenie o skutočností nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu. Žalovaný tiež uviedol, že mal záujem na zmierlivom vyriešení sporu, čo deklaroval aj vo svojom liste zo dňa 21.8.2017, ktoré však nebolo uskutočnené z dôvodov na strane žalobcu, keď sa plánovaného stretnutia nezúčastnil jeho právny zástupca. Žalovaný sa ďalej vyjadril aj k dôkazom predložených žalobcom týkajúcich sa hlavne vynaložených investícii do predmetu nájmu. Uviedol, že z predložených faktúr nevyplýva reálnosť poskytnutých plnení a ani konkrétna nehnuteľnosť, ku ktorej boli tieto plnenia uskutočnené. Žalovaný poukázal na fakt, že prevažná väčšina predložených faktúr nesúvisí s predmetom nájmu, niektoré sa týkajú potrieb zamestnancov žalobcu, a preto sa vzhľadom na uvedené k jednotlivým faktúram vyjadril, z čoho následne vyvodil presvedčenie, že zo strany žalobcu nebolo osvedčené ohrozenie, resp. narušenie jeho práva, žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nariadením neodkladného opatrenia došlo k výraznému zásahu do práva na podnikanie žalovaného a do práva na nakladanie s jeho vlastníctvom. K otázke platnosti odstúpenia od zmluvy žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie mal najskôr preskúmať a vyhodnotiť, či žalobcom tvrdené skutočnosti vôbec umožňujú prijať záver o tom, že odstúpenie od zmluvy žalovaným bolo neplatné, pričom žalovaný zastával názor, že za daných okolností nemožno o tejto spornej skutočnosti prijať ani len predbežný záver. S ohľadom na uvedené sú podľa žalovaného podstatné dve otázky, a to už spomínaná výška investícii, ktoré mali byť odpočítané z nájomného a na to nadväzujúce vyúčtovanie nájomného vo forme faktúr. K výške investícii okrem spornosti predložených faktúr žalovaný uviedol, že rozhodujúcim v tejto súvislosti bola dohoda zmluvných strán v čl. IV. ods. 4.3 nájomnej zmluvy a naň nadväzujúci dodatok, v rámci ktorého boli rozčlenené etapy rekonštrukcie a dodatok k stavebným prácam, v ktorom boli vymenované jednotlivé stavebné práce, ktoré mali byť na administratívnej budove žalovaného vykonané. Žalovaný poznamenal, že nie všetky práce v zmysle uvedených dodatkov boli aj vykonané a zároveň poprel, že by žalobcovi odsúhlasil akúkoľvek inú sumu investícii ako vyplývala v uvedeného ustanovenia zmluvy. Na základe toho žalovaný považoval za preukázané, že investície prekračujúce dohodnutú sumu 40 000,- EUR nemohli byť odpočítané z nájomného nielen z dôvodu chýbajúceho dodatku, ale aj z dôvodu už uvádzaného vyššie, že neboli uskutočnené vo vzťahu k predmetu nájmu. Žalovaný zdôraznil, že suma investícii (40 000,- EUR) bola odpočítaná za obdobie 16 mesiacov v období od 1.8.2014 do 31.12.2015. K vyúčtovaniu nájomného žalovaný uviedol, že žalobca nespochybnil fakt, že fakturované nájomné neuhradil a nespochybnil ani doručenie odstúpenia od zmluvy a napokon prejavenie vôle žalovaného odstúpiť od zmluvy bolo žalobcovi zrejmé, keďže podal predmetný návrh. Žalovaný nespochybnil, že existujú dve rôzne vyhotovenia nájomnej zmluvy avšak s tým, že v poradí druhá podpísaná konateľom žalobcu, p. R. H., nahradila pôvodnú zmluvu podpísanú p. B.. K výhradám žalobcu k náležitostiam faktúr žalovaný uviedol, že žalobcovi muselo byť z pôvodných faktúr zrejmé, že obsahujú chybu v písaní, konkrétne v sume nájomného, a teda na základe opravy tejto chyby nemohlo dôjsť k zmene ostatných údajov vo faktúrach. Čo sa týkalo splatnosti jednotlivých faktúr, tá vyplývala z dohody strán v zmluve, ktorá bola v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zmení tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 8. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobca riadne a správne neosvedčil skutočnosti a právne dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia ako to predpokladá ust. § 326 C.s.p.. Ako vyplýva z obsahu odvolania žalovaného a listín k nemu pripojených je nepochybné, že obava žalobcu sa nemohla vzťahovať na podnájomníkov v súvislosti s ukončením jeho nájmu, nakoľko žalobca ich postavenie novými zmluvami zmenil na postavenie nájomníkov. Žalobca v návrhu uviedol, že sa obáva vzniku škody, ktorá by bola bez nariadenia neodkladného opatrenia nezvratná. Neuviedol však, aká škoda mu má hroziť. Ďalej bolo zistené, že podľa nájomnej zmluvy so žalovaným a dodatku k nej mohol preinvestovať na prenajaté priestory sumu 40.000,- EUR, ktorá sa mu odráta z povinnosti platiť nájomné. Túto sumu však vysoko prekročil a žalovaný mu sumu odpočítal za obdobie 16 mesiacov od 1.8.2014 do 31.12.2015 ale iba do výšky dohodnutých 40.000,- EUR. Na zvyšnú preinvestovanú sumu, ktorá je však podľa žalovaného i sporná, súhlas žalovaného ako vlastníka prenajatých priestorov nemal. Napriek uvedenému žalobca za nájom priestorov neplatil, v dôsledku čoho sa žalovaný rozhodol ukončiť nájomný vzťah. Za takéhoto skutkového stavu dospel odvolací súd k záveru, že niet žiadneho dôvodu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 12. O nároku na náhradu trov predmetného konania pred súdom prvej inštancie, ako aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. v konečnom rozhodnutí o veci samej. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).