Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/118/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1390899787 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1390899787.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ M.. N. T., bytom H., I. XX, 2/ M.. Ľ. Y., bytom H., M. XX, 3/ RT.. N. R.Á., H. H., F. XX, 4/ M.. D. M., bytom H., H. XX, 5/ V.. C. Š., bytom H., N. XX, 6/ M.. D. N., bytom H., Č. XX, 7/ M.. C. C., X.., bytom H., G. XX, 8/ M.. N. Y., bytom H., W. X, všetci zastúpení JUDr. Petrom Muríňom, CSc, bytom Bratislava, Žarnovická 1, proti žalovanému: Slovenský hydrometeorologický ústav, so sídlom v Bratislave, Jeseninova 17, IČO: 156884, zastúpeného: JUDr. Michal Mudrák, advokát, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, o vyplatenie autorskej odmeny, na odvolanie žalobcov 1/ až 8/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.11.2011, č.k. 11C/145/1990- 738, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcom 1/ až 8/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 6 638,78 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcom 1/ až 8/ priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1 194,98 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok I.), povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 1 062,21 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.), povinnosť zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 863,04 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.), povinnosť zaplatiť žalobcovi 4/ sumu 663,88 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok IV.), povinnosť zaplatiť žalobcovi 5/ sumu 1 062,21 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok V.), povinnosť zaplatiť žalobcovi 6/ sumu 863,04 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok VI.), povinnosť zaplatiť žalobcovi 7/ sumu 663,88, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok VII.), povinnosť zaplatiť žalobcovi 8/ sumu 265,55 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok VIII.). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ až 8/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 6 638,78 eur. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 12, § 13 ods.1, § 17 ods.1, § 32 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (ďalej „autorský zákon„) a vecne tým, že medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5.12.1994, č.k. 11C/145/1990-144 ( právoplatným dňa 7.7.1995) bolo určené, že počítačové programy pre zariadenie ARMS vytvorené žalobcami 1/ až 8/ v pracovnom pomere k žalovanému spĺňajú pojmové znaky autorského diela tak po stránke tvorivej duševnej práce človeka, ako aj po stránke vyjadrenia v ľudskými zmyslami vnímateľnej forme. Z pracovných náplní všetkých žalobcov u žalovaného, z odmeňovacích listov pre kolektívnu a individuálnu prémiu žalobcov za roky 1988 a 1989 mal za preukázané, že ich povinnosťou bolo podieľať sa na tvorbe programového vybavenia v oblasti meteorologickej interpretácie rádiolokačných a družicových meraní. Súd prvej inštancie poukázal na konštatáciu v medzitýmnom rozsudku, že dôsledok povahy spoluautorského diela ako diela jednotného a nedeliteľného stanovuje autorský zákon tým, že autorské právo na dielo patrí všetkým spoluautorom spoločne a nedeliteľne. Spoločné a nedeliteľné je napríklad právo s dielom nakladať, udeľovať súhlas s jeho použitím. Majetkové nároky a záväzky spojené s použitím spoluautorského diela sú deliteľné a delia sa medzi spoluautorov podľa výšky ich spoluautorských podielov. Žalobcovia v konaní určili výšku spoluautorských podielov v podaní zo dňa 19.2.1991 (č.l. 45 spisu) - žalobca 1/ 18 %, žalobca 2/ 16 %, žalobca 3/ 13%, žalobca 4/ 10 %, žalobca 5/ 16 %, žalobca 6/ 13%, žalobca 7/ 10 % a žalobca 8/ 4 % z výšky autorskej odmeny. Súd prvej inštancie viazaný v zmysle § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) právnym názorom uvedeným v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2006, č.k. 3 Co/343/2005-480, po doplnení dokazovania a zistení, že žalobcovia boli vyslaní na inštalovanie programu do NDR ako pracovníci žalovaného dospel k záveru, že dielo bolo dané na použitie žalovaným, ktorý bol oprávnený používať dielo vytvorené svojimi zamestnancami a medzi žalobcami a žalovaným došlo k dohode o použití diela pre meteorologické služby NDR. 3. Keďže sa v prejednávanom prípade žalobcovia žalobou domáhali vyplatenia autorskej odmeny za použitie diela, súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní zameral na stanovenie výšky autorskej odmeny, pričom akceptoval právny názor odvolacieho súdu, že nie je možné hodnotu diela určiť cenou, za ktorú mali byť realizované hospodárske zmluvy (ako to žalobcovia v žalobe navrhovali), ale je potrebné prihliadnuť na spoločenský význam diela, jeho prínos a zohľadniť náklady žalovaného, ktorý umožnil žalobcov vytvoriť dielo. Použitím diela v zmysle autorskoprávnom je konanie, ktorým sa sprostredkuje zmyslové vnímanie diela (napríklad vydanie diela literárneho, vystavenie diela, záznam diela na hmotný substrát a pod.). Použitie môže byť verejné alebo neverejné. Právo autora na autorskú odmenu neprináleží už za vytvorenie diela, ale až za jeho použitie, takže je odmenou za autorov spoločenský prínos, ktorý sa použitím diela uskutočňuje. K vzniku práva na autorskú odmenu teda nedochádza na základe vykonania práce, ale až na podklade spoločenského uplatnenia diela ako výsledku tejto práce. Preto aj zákon stanovuje, že autor má nárok na autorskú odmenu zásadne za každé jednotlivé použitie svojho diela, a to bez rozdielu právneho dôvodu, na základe ktorého došlo k použitiu diela, nárok vzniká aj v prípade neoprávneného použitia diela. Právo na autorskú odmenu je spojené s právom na primeranú odmenu. Výška odmeny sa spravuje podľa hodnoty diela a podľa jeho významu pre spoločnosť, v kontexte k určitému konkrétnemu použitiu diela, pretože odmena sa stanovuje vždy len za konkrétne použitie diela. 4. Súd prvej inštancie neprihliadal na závery znaleckého posudku Ing. Juraja Antalíka, nakoľko tento vo vyjadrení zo dňa 22.10.2002 uvádzal, že jeho úlohou nebolo stanoviť autorskú odmenu, ale vyjadriť sa k nej. Podľa jeho názoru predmetom posudzovania nebola výlučne iba programová časť systému ARMS, ale systém ako celok s prihliadnutím na vytvorenie matematicko-fyzikálneho modelu a algoritmov v diele použitých. Ochranná autorská spoločnosť LITA vo vyjadrení zo dňa 3.2.2004 uviedla, že za šírenie diela mal autor, zamestnanec, podľa platného autorského zákona nárok na autorskú odmenu a to určitým dohodnutým percentom z predajnej ceny počítačového programu. Súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty počítačového programu pre fungovanie ARMS určeného Znaleckým posudkom č. 11/2010 zo dňa 24.6.2010, ktorý vypracovala znalecká organizácia Forenzná informatika s.r.o., znalec z odboru elektrotechnika. Všeobecná hodnota aplikačného softvéru, ktorý bol dodaný do NDR, konkrétne 4 kusy monolicencií k softvéru ARMS, bola stanovená metódou analógie, hodnota bola znalcom odhadnutá k rozhodnému dátumu na úrovni 4.000.000 Kčs, s intervalom neistoty +- 5 %. Hodnotu zdrojových textov, vzhľadom k tomu, že neboli dodané, stanovil ako nulovú. V označenom znaleckom posudku znalec uviedol, že na hodnotu počítačového programu nemá vplyv to, či bol alebo nebol vytvorený v rámci plnenia pracovných úloh a ani to, na koho materiálnej základni bol vytváraný, ale funkcionalita, licenčné podmienky, presnosť, súčinnosť, modifikovateľnosť, výkon, prenositeľnosť, spoľahlivosť, schopnosť reakcie, rozšíriteľnosť, trhový potenciál, unikátnosť riešenia, garancia rýchleho servisného zásahu, požiadavky trhu atď. To, či počítačový program bol, alebo nebol vytváraný v rámci plnenia pracovných úloh, má vplyv na mieru návratnosti investície, na výšku podnikateľského rizika a podobne, čím uvedené aspekty môžu významným spôsobom ovplyvniť výšku autorskej odmeny za šírenie diela. Podľa odborného odhadu znalca, by sa hodnota autorskej odmeny, v prípade, ak bol program vytvorený v rámci plnenia pracovných úloh žalobcov pre žalovaného a bol vytvorený na materiálnej základni poskytnutej výhradne žalovaným, mala pohybovať v intervale 5 % - 17 % z hodnoty počítačového programu (teda zo sumy 4.000.000 Kčs +- 5%) Podľa názoru znalca by 17 % autorská odmena prináležala autorom v takom prípade, ak by výsledok ich činnosti bol trhom významne žiadaný, bol by predpoklad ekonomicky efektívneho predaja licencií, investor by mal chránenú investíciu neobmedzeným prístupom ku zdrojovým textom atď. Naopak, najnižšia hodnota z intervalu odhadnutých podielov znaleckej odmeny z hodnoty diela, teda 5%, by podľa názoru znalca prináležala autorom za dielo, ktorého úžitok pre vývojovú organizáciu je nízky, nie je predpoklad, že by bol projekt rentabilným a vývojová organizácia by nedisponovala všetkými zdrojovými textami. Znalec uviedol, že systém ARMS bol z ekonomického hľadiska neúspešný, náklady na jeho vývoj neboli ani zďaleka kryté výnosmi z predaja licencií, vývojová organizácia nemala z vývoja softvéru ARMS žiadne dodatočné, teda ani nehmotné výnosy a systém ARMS (ktorého súčasťou bol aj softvér ARMS) trh neprijal. Pre žalovaného bol softvér ARMS po zmene politického systému ekonomicky a hospodárne nevyužiteľný, tento sám v rutinnej prevádzke nevyužíval a ani ho nemohol predávať. Z podkladov a výsledkov znaleckého skúmania vyplynulo, že systém ARMS nebol v NDR nasadený do rutinnej prevádzky a je možné konštatovať, že softvér ARMS s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote nepriniesol meteorologickej službe bývalej NDR k rozhodnému dátumu (teda za obdobie od 17.11.1989 do 30.6.1990) kladné ekonomické úžitky. Z toho vyplýva, že posudzovaná verzia produktu v prostredí NDR, navyše bez dodania zdrojových textov, nemala pre obstarávateľa žiadny význam a nedodaním zdrojových kódov meteorologickej službe NDR bola znehodnotená ich investícia do systému ARMS. Súčasťou zmluvy č. 426-9-1409 neboli licenčné podmienky navyše používatelia z NDR nemohli so systémom ARMS neobmedzene nakladať, nemali zdrojové texty a preto by bolo sprevádzkovanie systému v inom ako nainštalovanom prostredí možné iba z aktívnou súčinnosťou spoluautorov softvéru ARMS. 5. Zohľadniac uvedené sa súd prvej inštancie priklonil k záveru znalca, že autorská odmena za šírenie programu by sa mala pohybovať na úplne spodnej strane odhadnutého intervalu, teda na úrovni 5 % z hodnoty počítačového programu (5 % zo sumy 4.000.000 Kčs, čo predstavuje 200.000 Kčs). Keďže majetkové právo na autorskú odmenu je deliteľné a žalobcovia si vyčíslili presné percentuálne podiely na autorskej odmene, súd prvej inštancie priznal výšku autorskej odmeny žalobcom jednotlivo, vo výške nimi uplatneného podielu (žalobcovi 1/ vo výške 1 194,98 eur, t.j. 18 % zo sumy 200.000 Sk, žalobcovi 2/ vo výške 1.062,21 eur, t.j. 16 %, žalobcovi 3/ vo výške 863,04 eur, t.j. 13 %, žalobcovi 4/ 663,88 eur, t.j. 10%, žalobcovi 5/ vo výške 1 062,21 eur, t.j. 16 %, žalobcovi 6/ 863.04 eur, t.j. 13%, žalobcovi 7/ vo výške 663,88 eur, t.j. 10% a žalobcovi 8/ vo výške 265,55 eur, t.j. 4 % a vo zvyšku žalobu zamietol. Vo vzťahu k požadovaným úrokom z omeškania uviedol, že keďže autorský zákon neupravuje subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka a samotný autorský zákon úroky z omeškania ako inštitút nepozná, návrh v tejto časti ako nemajúci oporu v zákone zamietol. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3, § 151 ods.1,2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške 6.638,78 eur (200.000 Sk) za zaplatený súdny poplatok. Ďalej konštatoval, že v prejednávanom prípade boli žalobcovia zastúpení zástupcom, ktorý v čase udelenia plnej moci nebol advokát a sám sa v priebehu konania vyjadril, že žalobcov zastupuje ako zvolený zástupca. Keďže po tom, ako bol zvolený zástupca zapísaný do zoznamu advokátov nepredložil súdu plnú moc, ktorá by ho oprávňovala v konaní zastupovať žalobcov ako advokát, súd prvej inštancie nepriznal žalobcom právo na náhradu trov právneho zastúpenia. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 1/ zopakujúc chronológiu súdneho konania a konštatujúc, že podľa Prílohy č.2 k Hospodárskej zmluve č. 178/9/471 je preukázané, že za prevod práva používať uvedené počítačové programy nemecká strana zaplatila 1 070 000 prevoditeľných rubľov, čo bolo v československých korunách 10.700.000 Kčs (355 175 eur). Súd prvej inštancie mal v písomných podaniach žalobcov podrobne a v súlade s pozitívnym právom analyzované právne aspekty celej kauzy, ale tieto vo svojom rozhodnutí nezohľadnil. Súd prvej inštancie v danom konaní podľa názoru odvolateľa aplikoval názor opretý o § 50 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve , ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2004, nepochopiteľne pristupoval k aplikácii § 13 ods.1 zákona č. 35/1965 Zb., ktoré vnímal nie ako usmerňujúce zmluvné strany pri dojednávaní autorskej odmeny, ale ako zákonné ustanovenia, ktoré umožňuje následne spochybniť dojednania o výške autorskej odmeny v zmluvách uvedených v úvodnej časti odvolania. Poukazujúc na § 17 Občianskeho zákonníka a výťahy z odbornej literatúry uviedol, že subjektívne absolútne autorské právo je občianske právo a subjektívne relatívne autorské právo - autorskoprávny vzťah je občianskoprávny - súkromnoprávny vzťah a súd prvej inštancie v časti úrokov z omeškania rozhodol protizákonne, keď tento nárok žalobcovi 1/ nepriznal. Zásadného skutkového a právneho pochybenia sa dopustil súd prvej inštancie aj tým, že zastupovanie N.. C. I. X.. posúdil ako nezastupovanie advokátom. Na základe uvedeného žalobca 1/ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie bod I. výroku rozsudku zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ 64 230,233 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedol, že žalobcovia k meritu veci opakovane uvádzajú tie isté účelové skutkové a právne skutočnosti a reálne skutkové a právne okolnosti danej veci im unikajú. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia vytvorili počítačový program pre zariadenie ARMS ako zamestnanci v pracovnoprávnom pomere u žalovaného, žalovaný nikdy reálne s týmto programom nedisponoval a v jeho systémoch nepoužíval, počítačový program vyviezol do bývalej NDR Datasystém š.p., žalovaný z danej zmluvy neobdržal žiadnu finančnú čiastku a z programu nemal finančný a ani iný prospech. Súd prvej inštancie opiera svoje rozhodnutie o Znalecký posudok č. 11/2010 vypracovaný znaleckou organizáciou Forezná informatika, s.r.o., ktorý odvolateľ bez objektívnych dôvodov spochybňuje. Ako účelové a špekulatívne posúdil vyjadrenie žalobcov ohľadne aplikácie zákona č. 35/1965 Zb. a zákona č. 618/2003 Z.z., keď súd prvej inštancie žalobcom čiastočne priznal autorskú odmenu. Nárok uplatnený v tomto konaní nie je peňažným záväzkom v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka, s ktorým zákon spája nárok na úroky z omeškania. Pokiaľ ide o otázku trov konania žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu 1/ sú právne irelevantné, pretože v zmysle zákona je jedinou právne relevantnou skutočnosťou preukazujúcou zastupovanie žalobcov advokátom, písomná plná moc (prípadne plnomocenstvo udelené ústne do zápisnice), ktorá by ho oprávňovala v konaní zastupovať žalobcov ako advokát. Keďže takúto plnú moc právny zástupca žalobcov v konaní nepredložil, nedodržal ustanovenia zákona, a teda mu nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. 9. Žalobca 1/ v následnom písomnom vyjadrení sa uviedol, že je spoluatorom počítačového programu ARMS a prináleží mu zaň autorská odmena. Spochybňovanie aplikovateľnosti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a zákona č. 35/1965 Zb. a existencie legality zástupcu žalobcu - advokáta nie je podľa jeho názoru v danom prípade na mieste. 10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k nasledovným záverom. 11.Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalobcu 1/ bolo podané proti výroku I. rozhodnutia v jeho zamietajúcej časti, v ktorej má žalobca I. samostatné postavenie a proti výroku IX. o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému má žalobca 1/ postavenie nerozlučného spoločníka a ktorého účinky sa v tejto časti vzťahujú aj na ostatné strany sporu na strane žalobcu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu 1/ proti výrokom I. a IX. rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a prihliadajúc na procesnú úpravu platnú v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku). 12. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom 1/ odvolací súd konštatuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Z uvedeného dôvodu preskúmaval v odvolacom konaní len odvolaním napadnutý výrok I. v jeho zamietajúcej časti a výrok IX. rozhodnutia, a to v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov namietaných žalobcom 1/. 13. Vo vzťahu k prijatému výroku I. v časti, ktorej súd prvej inštancie nad určený prísudok zamietol žalobu žalobcu 1/ odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s dôvodmi vzťahujúcimi sa k tejto časti rozhodnutia, v ktorej súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) vzťahujúcimi sa k tomuto výroku, ktoré odvolateľ zopakoval v podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie nad určený prísudok zamietol žalobu žalobcu 1/ o vyplatenie autorskej odmeny v rozsahu 18% zo sumy 356 834,63 eur. V záujme doplnenia rozhodnutia a vyporiadania sa s odvolacími námietkami udáva nasledovné. 14. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. ( v znení účinnom do 30.6.2016) vyplývajúcemu z obsahu podaného odvolania (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. V odôvodnení rozhodnutia vzťahujúcom sa k záverom prijatým vo výroku I. sa súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie o uplatnenej autorskej odmene a ktoré boli pre posúdenie veci podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, z odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil . 15. Súd prvej inštancie v rozhodnutí dostatočne a presvedčivo zdôvodnil myšlienkový postup vedúci ho k záveru o tom, že žalobca 1/ je jedným zo spoluatorov počítačového programu pre fungovanie meteorologického systému ARMS (pri ktorom vychádzal z výroku a záverov obsiahnutých v odôvodnení medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5.12.1994, č.k. 11C/145/1990-144 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.6.1996, č.k. 10 Co 110/96-192) a vo vzťahu k záverom týkajúcim sa ustálenia výšky autorskej odmeny za použitie diela vykonal a doplnil dokazovanie v zmysle pokynov uvedených v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2006, č.k. 3 Co/343/2005-480, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.1.2005, č.k. 11C/145/1990-420. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že požiadavky na reflektovanie právneho názoru súdu vyššieho stupňa zaujaté v tej istej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom rozhodnutí sú pri následnom rozhodovaní súdu prvej inštancie výrazne prísnejšie, než v prípade precedenčnej (judikatórnej) záväznosti. Pre konanie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom platí bezvýnimočne zásada viazanosti a podriadenosti prvoinštančného súdu právnym názorom vysloveným odvolacím súdom (§ 226 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016). Je treba uviesť i to, že postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu prvej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia, je neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty (rozhodnutie č. 76 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2016). Preto pokiaľ sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadil záväzným právnym názorom uvedeným v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2006, č.k. 3Co/343/2005-480 a v priebehu ďalšieho konania vykonal doplnenie dokazovania spôsobom uvedeným v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu (zameraným najmä na zistenie, či sa žalobcovia v záverečnej fáze inštalovania programov zúčastnili ako súkromné osoby, či program odovzdávali ako súkromné osoby, prípadne či plnili vyššie uvedené hospodárske zmluvy ako zamestnanci žalovaného, na ustálenie výšky autorskej odmeny so zohľadnením nákladov žalovaného, ktorý týmto umožnil žalobcom vytvoriť dielo, na skúmanie z hľadiska hodnoty a spoločenského významu po akú dlhú dobu bol program používaný v NDR a na prínos z používania diel) postupoval správne a jeho postupom nedošlo k porušeniu princípu právnej istoty. 16. K námietkam žalobcu 1/ týkajúcich sa záverov Znaleckého posudku č. 11/2010 vypracovaného znaleckou organizáciou Forezná informatika, s.r.o., IČO: 444 433 23, so sídlom B. Björnsona 5, Prievidza, ktoré sú podľa odvolateľa „znôškou subjektívnych názorov a dojmov, ktoré nemajú oporu v právnom poriadku„ odvolací súd poznamenáva, že zmyslom znaleckého dokazovania, potvrdenia alebo odborného vyjadrenia, je ozrejmenie skutkových okolností, na posúdenie ktorých treba odborné znalosti a skúsenosti, potrebných k právnemu posúdeniu veci. Znalecký posudok sa hodnotí ako každý iný dôkaz podľa ust. § 132 O.s.p., odborné závery v ňom obsiahnuté však hodnoteniu súdu podľa citovaného ustanovenia nepodliehajú. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či sú závery posudku náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a či jeho odôvodnenie zodpovedá pravidlám logického myslenia. Aby mohol súd znalecký posudok zodpovedne hodnotiť, nesmie sa znalec obmedziť vo svojom posudku výlučne na podanie odborného záveru - súd musí mať možnosť vedieť, z ktorých zistení posudku znalec vychádzal a akou cestou k takýmto zisteniam dospel. 17. Prihliadajúc na obsah Znaleckého posudku č. 11/2010 má odvolací súd za to, že označený znalecký posudok má všetky náležitosti v zmysle § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho závery, v ktorých určil hodnotu počítačového programu pre fungovanie ARMS s prihliadnutím na skutočnosť, že program bol vytvorený v rámci plnenia pracovných úloh žalobcov pre žalovaného a na materiálnej základni poskytnutej výhradne žalovaným a na spôsob tvorby cien v hospodárskych zmluvách a určil významu programu pre spoločnosť s poukazom na preukázaný rozsah jeho využitia, dĺžku používania a prípadne zistené chyby, sú dostatočne odôvodnené a riadne podložené. Žalobca 1/ v odvolaní a ani v priebehu konania neuviedol žiadny akceptovateľný argument na to, aby bolo vo vzťahu k záverom Znaleckého posudku č. 11/2010 možné dospieť k úvahe o tom, že tieto nie sú náležite odôvodnené, nie sú podložené obsahom nálezu a ani o tom, že pri jeho vypracovaní nebolo prihliadnuté ku všetkým podstatným skutočnostiam. Ak za danej situácie súd prvej inštancie na závery Znaleckého posudku č. 11/2010 pri určovaní hodnoty počítačového programu pre fungovanie ARMS a hodnoty autorskej odmeny prihliadal, jeho postupu nie je možné nič vytknúť. 18. K námietkam odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v danej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo výroku I. správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená a námietky žalobcu 1/ neboli posúdené ako dôvodné. Nárok uplatnený žalobcami súd prvej inštancie správne posudzoval podľa ust. § 12, § 13 ods.1, § 17 ods.1 zákona č. 35/1965 Zb. zodpovedajúcim obsahu žaloby v tejto veci, ktorou bol viazaný (§ 153 ods.2 O.s.p.). Pokiaľ žalobca 1/ v odvolaní poukazuje na to, že v danej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval názor vyplývajúci z ust. § 50 zákona č. 618/2003 Z.z., jeho námietke nie je možné priznať úspech. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (str. 10, odsek 4) totiž vyplýva, že súd prvej inštancie v tejto časti rozhodnutia, bez akéhokoľvek vplyvu na rozhodovanie o žalobe, poukázal na zmenu v postavení zamestnávateľa viazanú k účinnosti citovaného predpisu, ktorému bol v ust. § 50 zverený výkon majetkových práv autora pri všetkých zamestnávateľských dielach, ktoré môže zamestnávateľ bez ďalšieho použiť sám, alebo môže inému udeliť súhlas na použitie diela a má právo aj na odmenu za takéto použitie diela. 19. Pokiaľ ide o námietky žalobcu 1/ týkajúce sa nepriznania úrokov z omeškania odvolací súd konštatuje, že žalobca 1/ si v danej veci uplatňuje nároky na autorskú odmenu, súvisiace s vytvorením počítačového programu pre fungovanie meteorologického systému ARMS a s tvrdeným porušením jeho autorských práv, ku ktorému malo dôjsť pred rokom 1990, kedy pre ochranu autorských práv platil zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach, ktorý neobsahoval ustanovenie umožňujúce subsidiárne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka (a teda ani ustanovenia § 121 ods.3, § 517 citovaného predpisu). Počnúc dňom 1. 1. 2004 je účinný zákon č. 618/2003 Z. z. o ochrane autorských práv, z ktorého ust. § 87 ods. 2 vyplýva, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím jeho účinnosti; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Citované ustanovenie je prechodným (intertemporálnym) ustanovením, ktorým je určená zásada tzv. nepravej spätnej retroaktivity znamenajúca, že nová zákonná úprava autorských práv realizovaná zák. č. 618/2003 Z. z. sa použije odo dňa účinnosti tohto zákona aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. 1. 2004. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, t.j. v danom prípade podľa ustanovení zákona č. 35/1965 Zb. (tak ako to správne urobil súd prvej inštancie). K argumentácii odvolateľa týkajúcej sa znenia § 1 ods.3 zákona č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník je mu treba dať do pozornosti i ust. § 868 označeného predpisu, podľa ktorého, ak ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, t.j. v danom prípade podľa ust. § 17 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, podľa ktorého vzťahy vznikajúce z vytvorenia spoločenského uplatnenia literárnych, vedeckých a umeleckých diel, ako aj vzťahy z objavov, vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov upravujú osobitné zákony. 20. Na základe uvedeného odvolací súd výrok I. v napadnutej zamietajúcej časti podľa ust. § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 21. Podľa § 24 druhá veta O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. 22. Podľa § 27 ods.1 O.s.p. účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony . Tento zástupca môže konať jedine osobne . 23. Podľa § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie, alebo len pre určité úkony. 24. Podľa § 28 ods.2 O.s.p. plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník. 25. Občiansky súdny poriadok požaduje, aby plná moc bola udelená buď písomne alebo ústne do zápisnice, pričom v oboch prípadoch ide o plnú moc, ktorú preukazuje listina (tiež písomnosť). Z uvedeného vyplýva, že v konaní pred súdom sa nepripúšťa preukázanie plnej moci inak ako dôkazom zachyteným v písomnej forme (teda listinou). Z listiny (i zo zápisnice súdu) musia byť potom zrejmé podstatné náležitosti plnej moci, predovšetkým sa musí spoľahlivo preukázať oprávnenie označeného zástupcu konať za účastníka konania. Zmyslom (účelom) tohto procesného úkonu je preukázať súdu udelenie plnej moci, teda kto, v akom rozsahu, komu udeľuje plnú moc a či plnú moc splnomocniteľ prijíma. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nemal pochybnosti o tom, že ustanovenie § 28 ods.1 O.s.p. slovne predpisuje, že ak má byť procesná plná moc účinná (poznámka: platnosť z pohľadu hmotného práva nerozhoduje) voči súdu i ďalším subjektom zúčastneným na konaní, musí mať písomnú formu. Plnomocenstvom udeleným pre konanie pred súdom môže byť každá listina účastníkom vlastnoručne podpísaná, ak je z nej vidieť vôľu účastníka, aby bol určitou osobou zastupovaný (R 56/69). 26. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že žalobcovia 1/ až 8/ udelili podľa § 28 ods. 2 O.s.p. všeobecnú (pre celé konanie) písomnú plnú moc z 10. 11.1992 - čl. 105 spisu N.. C. I., X.. ako zástupcovi - fyzickej osobe. Z obsahu spisu nevyplýva, že túto plnú moc v priebehu konania odvolali a N.. C. I. X.. podľa § 25 ods.1 O.s.p. udelili plnomocenstvo na zastupovanie v konaní v postavení advokáta. Vychádzajúc z uvedeného, pri zohľadnení, že ustanovenie zástupcu v občianskom súdnom konaní je v dispozičnej právomoci účastníka konania, je bez významu to, že v priebehu konania bol N.. C. I. X.. v písomných rozhodnutiach súdu nesprávne označovaný ako zástupca - advokát. Na základe uvedeného, kedy tento nedostatok vytýkaný v rozhodnutí súdu prvej inštancie nebol zástupcom žalovaných 1/ až 8/ odstránený ani v priebehu odvolacieho konania, je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia žalobcom 1/ až 8/ vecne a právne správne. K zmene rozhodnutia súdu v uvedenej časti postupom podľa § 388 C.s.p. odvolací súd pristúpil len v záujme formálnej správnosti tohto výroku, v ktorom absentuje uvedenie lehoty na plnenie povinnosti uloženej žalovanému (§ 160 O.s.p., resp. od 1.6.2016 § 232 C.s.p.). 27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom 1/ až 8/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).