Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/678/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405208721 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1405208721.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcu: L.. G. W., trvale bytom H. XX, N., zastúpený: JUDr. Juraj Hadrbulec, advokát so sídlom AK Riečna 2, Bratislava, proti žalovanému: M. S., trvale bytom C. XXXX, S.É. U., o zaplatenie 7.375,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 6C 36/2008-251 zo dňa 3.12.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 6C 36/2008-251 zo dňa 3. decembra 2013 p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky rozsudkom č.k. 6C 36/2008-251 zo dňa 3.12.2013 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 7.375,91 eur s príslušenstvom, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 300,- eur a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Malacky trovy štátu v sume 31,29 eur všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 8.221,47 eur (247 680 Sk) s 8,25 %-ným úrokom z omeškania od 12.5.2003 do zaplatenia ako bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že žalobca si dňa 11.5.2013 u žalovaného ústne objednal stavebné práce, stavebné úpravy a opravu strechy, za čo mu uhradil sumu 11.817,04 eur (356.000,- Sk). Žalovaný vykonal práce len v rozsahu 4.591,38 eur, a preto si žalobca uplatňuje rozdiel v sume 7.225,67 eur. Žalovaný tiež prevzal od žalobcu sumu 995,82 eur na dodávku dreva na dve terasy, ktoré ale nedodal. Žalobca vyčíslil dlh žalovaného spolu v sume 8.221,47 eur. 3. Žalovaný nesúhlasil so žalobou a tvrdil, že pre žalobcu vykonal stavebné práce ako fyzická osoba na chate v Malých Levároch a išlo o veľký objem, na ktorý nebol robený projekt konštrukcie a žalobca od neho žiadal vykonať práce formou brigád, čo vykonal ako živnostník v celkovej hodnote 66.980,- Sk podľa faktúry. Žalovaný založil do spisu presnú špecifikáciu prostriedkov poskytnutých na stavebné práce zo strany žalobcu a popis vykonaných prác. 4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca si dňa 11.5.2003 objednal ústne u žalovaného stavebné práce na chate v Malých Levároch, ktoré vykonal ako fyzická osoba formou brigád. Od mája 2003 do mája 2004 žalobca poskytol žalovanému rekonštrukčné práce spolu v sume 356.000,- Sk (11.817,04 eur) a žalobca poskytol žalovanému sumu 393.000 Sk. Cena za práce medzi účastníkmi nebola dohodnutá a podľa rozpisu cien žalobca si vykonané práce dňa 22.10.2004 ocenil na sumu 224.600,- Sk a dňa 23.11.2004 na sumu 138.000,- Sk. Boli prevedené stavebné práce ako oplotenie pozemku, práce na streche, náter odkvapových plechov, zárubní, dverí, elektroinštalácia, revízna správa, elektrické rozvody, komplet terasa, murovanie, montáže, sauna, všetky pomocné práce v interiéri, omietky, dlažby, obklady bez materiálu, žumpa, odvod odpadu, montáž parkiet a iné. Žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 67/2011 vypracovaný znalcom Ing. Pavlom Satinom, ktorý vypočítal rozpočet stavby v sume 6.405,32 eur. Žalovaný namietal znalecký posudok z dôvodu, že nebol prizvaný k znalcovi, aby mohol predložiť a poskytnúť potrebné doklady k vykonaným prácam a tiež z hľadiska zrejmých nesprávností namietal, že pre žalobcu vykonal elektroinštalačné práce vrátane zabezpečenia revíznej správy, ktoré si samotný žalobca v rozpise cien hodnotil na sumu 41.175 Sk, pričom znalec ohodnotil vykonané elektroinštalačné práce bez revíznej správ a to v hodnote 612,50 eur. Žalovaný uviedol, že žalobca si za práce na komínoch stanovil cenu 1.000 Sk, hoci na budove mal žalobca dva komíny a to jeden veľký továrenský vysoký 9,5 m a dva malé komíny. Dva malé komíny sa opravovali a veľký továrenský komín sa najskôr opravil a potom zbúral. Doložil rekapituláciu vykonaných prác na C. v O. U., podľa ktorých vykonal k januáru 2004 práce v hodnote 290.748,- Sk (9.651,10 eur), na ktoré mu v roku 2003 poskytol žalobca sumu 240.000,- Sk a v roku 2004 sumu 50.000,- Sk. Ďalej vykonal práce, ktoré neúčtoval, a ktoré ohodnotil na sumu 116.440,- Sk (3.865,10 eur), spolu vykonal práce a dodal materiál v sume 407.188,- Sk (13.516,20 eur). Podľa žalovaného mu žalobca poskytol celkom sumu 425.000,- Sk, z ktorej je potrebné odpočítať sumu 66.980 Sk, ktoré žalobcovi vyfakturoval dvoma faktúrami za práce na budove v Bratislave, ktoré vykonal ako živnostník a ktoré boli účtované bez DPH, pretože nebol platcom DPH. Zostáva suma 358.020 Sk, ktoré finančné prostriedky mu žalobca dal na stavebné práce na chate v Malých Levároch. Od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu 290.748 Sk, ktoré žalobca žalovanému zaplatil k 20.1.2004 za vykonané stavebné práce. Zostáva suma 67.272 Sk. Túto sumu je potrebné započítať na práce, ktoré žalovaný pre žalobcu vykonal, ale ich neúčtoval v sume 116.440,- Sk. Zostatok predstavuje sumu 49.168 Sk, ktorú sumu žalobca žalovanému dlhuje. Faktúrami č. 04/2004 zo dňa 07.04.2004 a č 05/2004 zo dňa 17.05.2004 vyfakturoval žalovaný pod obchodným menom „. žalobcovi výrobu a montáž atypickej výklopnej brány v sume 27 000 Sk bez DPH a dodávky a práce na opravách v prevádzke žalobcu v pivničných priestoroch a výrobu a montáž skeletu reklamných tabúľ v sume 39 980 Sk bez DPH, spolu v sume 66.980,- Sk. 5. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jozefom Poláškom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty stavebných prác. Znalec vykonal ohliadku stavby žalobcu za účasti oboch účastníkov a všetky práce a dodaný materiál uviedol vo výkaze výmere vykonaných a účtovaných prác a výkaze a výmere prác, ktoré žalovaný žalobcovi neúčtoval. Účastníci zhodne tieto vykonané práce odsúhlasili pri ohliadke. Celkový náklad realizovaných stavebných prác bez DPH, ktoré si žalobca objednal a ktoré žalovaný účtoval, znalec stanovil na sumu 11 320,06 eur. Z toho náklady na materiál predstavujú čiastku 4 204,45 eur. Celkový náklad realizovaných prác bez DPH za stavebné práce, ktoré žalovaný realizoval ale neúčtoval, znalec stanovil na sumu 6 721,40 eur, z toho náklady na materiál predstavujú čiastku 2 334,76 eur. V znaleckom posudku uviedol, že obaja účastníci nespochybnili výkazy výmery vykonaných prác žalovaným (príloha č. 3 a 4 posudku ). Tieto ceny je potrebné brať ako maximálne, pretože znalcovi účastníci nedoložili žiadne doklady objektivizujúce cenu materiálov a ani písomnú zmluvu o dielo, ktorá by dokumentovala rozsah a cenu vykonaných stavebných prác a teda v týchto cenách nie je započítaný žiadny prípadný rabat na materiál, resp. ďalšie zľavy. Celkom teda podľa znaleckého posudku žalovaný vykonal pre žalobcu práce a dodal materiál v hodnote 18 041,46 eur. 6. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že právny zástupca žalobcu sa vyjadril a uviedol, že žalobca akceptuje výsledky znaleckého dokazovania. 7. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 652 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Súd zistil, že strany sporu medzi sebou uzatvorili osobitný druh zmluvy o dielo a to zmluvu o oprave a úprave vecí - stavby žalobcu v Malých Levároch. Zmluvu uzavreli ústne a nemali presne špecifikované ani rozsah prác ani dohodnutú cenu stavebných prác. Nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému na vykonanie stavebných prác sumu 11.817 eur (356.000,- Sk). Žalovaný tvrdil, že žalobca mu poskytol sumu 11.884,10 eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaný vykonal pre žalobcu nielen stavebné práce, ktoré si žalobca objednal a ktoré si žalovaný vyúčtoval faktúrami, ale i práce naviac, ktoré žalobca neúčtoval, čo potvrdil znalec v znaleckom posudku. Podľa názoru súdu obe strany sporu znalcovi vykonané a oceňované práce potvrdili a odsúhlasili a súd mal preukázané, že celkom žalovaný pre žalobcu vykonal práce v cene nepomerne vyššej ako žalobca zaplatil žalovanému a to v sume 18 041,46 eur, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 prvá veta O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 300 eur za preddavok na znalecké dokazovanie. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Malacky trovy štátu v sume 31,29 eur. 8. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a žiadal, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný vykonal pre žalobcu práce podľa znaleckého posudku Ing. Polášeka a dodal materiál v hodnote 18 041,46 eur, teda v sume podstatne vyššej ako bola uplatnená podanou žalobou. Právny zástupca žalobcu akceptoval výsledky znaleckého dokazovania, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie nepovažuje za vecne správny, pretože súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil nesprávny právny záver. Poukázal na ustanovenie § 153 ods. 1 O.s.p. a tiež zdôraznil ustanovenie § 127 ods. 1 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, ustanovuje súd po vypočutí účastníkov znalca. Žalobca tvrdil, že súd sa týmito ustanoveniami neriadil a namietal, že strany spolu v konaní neboli vypočuté ako účastníci konania a nevyjadrili sa k jednotlivým položkám stavebných prác tak ako je uvedené v súpise objednaných prác u žalovaného s určenými cenami, ale vo veci sa vyjadrili iba všeobecne. Výsluchom strán sporu by bolo možné ustáliť, ktoré z jednotlivých prác sú medzi stranami nesporné a ktoré sú sporné, keďže stavebné práce vykonávali aj tretie osoby. Ohľadom sporných položiek súpisu objednaných prác žalobcom bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie svedkami alebo inými dôkazmi tak, aby sa v konaní ustálilo, ktoré práce v skutočnosti vykonával žalovaný. Žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu súd presunul na znalca, keď znalcovi uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania zo dňa 13.8.2012 ako úlohu č. 3 uložil znalcovi ustáliť za prítomnosti oboch účastníkov konania, ktoré práce boli v skutočnosti vykonané. Podľa názoru žalobcu znalec nemôže nahrádzať zistenie skutkového stavu, ktoré môže zisťovať len súd vykonaným dokazovaním, ale znalec môže vo veci podať znalecký, prípadne odborný posudok na podanie ktorého treba odborné znalosti. Rovnako tiež súd uložil znalcovi určiť cenu vykonaných prác s uvedením množstva, ceny, materiálu a práce, z čoho pre znalca nevyplýva, či úlohou znalca bolo zisťovanie cien, ku dňu vykonania obhliadky alebo ku dňu vykonania stavebných prác žalovaným, čo má tiež značný význam pre posúdenie hodnoty týchto prác a materiálov vzhľadom na meniace sa ceny týchto položiek, ako aj značný časový odstup medzi vyplatenou zálohou žalovanému v roku 2003 a časom, keď žalovaný vykonával stavebné práce a tiež podaním znaleckého posudku Ing. Poláška v roku 2013 a to s odstupom času 10 rokov. Súdny znalec na pojednávaní uviedol, že počas ohliadky obidve strany sporu odsúhlasili rozsah a kvalitu vykonaných prác a žalobca popiera, že by počas ohliadky nehnuteľnosti sa položkovite vyjadroval k jednotlivým častiam a druhom stavebných prác a tiež nebol vykonaný ani žiadny písomný záznam o takomto odsúhlasovaní položiek stranami sporu. V súvislosti s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 3.12.2013, že nemá výhrady k odbornosti súdom nariadeného znalca, žalobca uviedol, že jeho právny zástupca poukázal na to, že odlišné subjekty zistili iný rozsah prác a stanovili iné ceny. Z uvedených dôvodov je preto podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 24.3.2014, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru súd rozhodol správne, keď žalobu zamietol a odvolanie žalobcu proti rozsudku považuje za nedostatočne odôvodnené, nakoľko sa v ňom žalobca neodvoláva na žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli uvedené pred súdom prvej inštancie, a preto žalovaný žiada rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) preskúmal vec v celom rozsahu, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, viazaný dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. Žalobca si podanou žalobou uplatnil predmetný nárok na zaplatenie sumy 7 375,91 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 12. -Posúdenie, či medzi stranami sporu išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/bezdovodne-obohatenie/vztah-z- bezdovodneho-obohatenia.html> 13. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/ bezdovodne-obohatenie/charakter-zavazkoveho-pravneho-vztahu-z-bezdovodneho-obohatenia.html> 14. Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske- pravo/bezdovodne-obohatenie/bezdovodne-obohatenie-plnenim-bez-pravneho-dovodu.html> 15. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie sa splnením týmito zákonných predpokladov na strane žalobcu dostatočne zaoberal pri skúmaní opodstatnenosti uplatnenej sumy zo strany žalobcu. Súd vo veci dospel k názoru, že na posúdenie skutočností, tvrdených v podanej žalobe zo strany žalobcu, sú potrebné odborné znalosti a preto vo veci nariadil znalecké dokazovanie. S prihliadnutím na záver znaleckého posudku žalobu zamietol a v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že právny zástupca žalobcu sa vyjadril, že akceptuje výsledky znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca poskytol žalovanému na vykonanie stavebných prác sumu 11.817,- eur (356.000,- Sk). V konaní bolo preukázané, že žalovaný vykonal pre žalobcu nielen stavebné práce, ktoré si žalobca objednal, a ktoré si žalovaný vyúčtoval faktúrami, ale i práce naviac, ktoré žalobca neúčtoval, čo potvrdil znalec v znaleckom posudku. Podľa názoru súdu, obe strany sporu znalcovi vykonané a oceňované práce potvrdili a odsúhlasili a súd mal preukázané, že celkom žalovaný pre žalobcu vykonal práce v cene nepomerne vyššej ako žalobca zaplatil žalovanému a to v sume 18.041,46 eur, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol s tým, že vznik bezdôvodného obohatenia preukázaný nebol. 16. Z ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 17. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 18. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. 19. V spise na čísle listu 247 a nasl., je založená zápisnica z pojednávania zo dňa 3.12.2013, na ktorom bol prítomný aj znalec Ing. Jozef Polášek, ktorý uviedol, že on predmetný znalecký posudok vykonával po odsúhlasení všetkých prác vykonaných žalovaným oboma stranami, môže uviesť, že pán žalobca evidentne nemal odborný prehľad o prácach, ktoré mu boli vykonané a bolo vidieť, že niektorým veciam vôbec nerozumel. Keďže ani jeden z účastníkov nedoložil ani na jeho výzvu žiadne doklady o nákupe materiálov, musel vypočítať ceny použitých materiálov podľa cenovej úrovne v roku 2004 bez akýchkoľvek zliav, ktoré im prípadne mohli byť v tom období poskytnuté. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ako znalec zisťoval a realizoval otázku č. 3 znalec uviedol, že: „. Z. N. A. na Z. V. M. Z. S. R. S. S. A. V. O.U., G. O. Ú. A. V. M. Z. A. C. O. X. M. A., G. S. P. P. Ú., T. Z. H. A. G. A.U. V. S., A. D. A. Z. S. V. R. S. L. F. V. H. C. A. L. A. V. V. Z. L. A. podľa A. S. G. A. Z. H., V. H. A. R. A.. D. Z. M. A. H. A. P..“. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá a záverom sa vyjadril tak, že žalobca akceptuje výsledky znaleckého dokazovania. 20. Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p. teraz § 132 ods. 1 C.s.p. a § 185 C.s.p.), a nie účastníkov konania (porovnaj tiež uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 99/2011, 2 Cdo 141/2012, 3 Cdo 2012/2012, 4 Cdo 125/2012, 5 Cdo 251/2012, 6 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 34/2011). 21. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 22. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. 23. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). 24. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 25. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu v konaní (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 26. Povinnosťou súdu je na zistený (preukázaný) skutkový stav veci „nájsť“ relevantnú právnu normu, túto vyložiť a na uvedenom základe rozhodnúť, či tu právo (povinnosť) je alebo nie je. 27. Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. 28. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Krasko c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). 29. Preskúmaním veci na základe podaného odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám a jeho právny záver, ktorý uviedol v odôvodnení rozhodnutia je správny. Odvolateľ v podanom odvolaní iba uviedol, že pokiaľ ide o záver znaleckého posudku, odlišné subjekty zistili iný rozsah prác a stanovili iné ceny, z ktorého dôvodu namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, ale svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na znenie zápisnice o pojednávaní zo dňa 3.12.2013, z ktorej vyplýva vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá a záverom sa vyjadril tak, že žalobca akceptuje výsledky znaleckého dokazovania. Odvolacia námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu preto nebola opodstatnená. 30. Podľa § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 31. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť strán sporu označiť dôkazné prostriedky, a to nielen na podporu svojich tvrdení ale všetky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci. Súd vykonané dokazovanie potom hodnotí na základe zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov, podľa vlastnej úvahy a prihliada na všetko, čo v priebehu konania zistil. Úvaha súdu však neznamená jeho ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí vychádzať zo zistených skutočností; v odôvodnení rozsudku potom musia byť uvedené hľadiská, ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Procesnou požiadavkou zároveň je, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou. 32. Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je vyslovená tak v Ústave SR, ako i v jednotlivých ustanoveniach C.s.p. (§ 191 ods. 1, § 185 a pod.) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu, t.j. zásadu materiálnej pravdy. Pojem skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí predmet konania. Zásada materiálnej pravdy teda znamená to isté ako zásada objektívnej pravdy. Je totiž procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou, pričom pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti. Pre poznávaciu činnosť súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o takých skutočnostiach. To vyplýva z toho, že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá z prednesov účastníkov, z vykonaného dokazovania ako i inými možnými spôsobmi, pričom zákon účastníkom ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). V prípade, ak žalovaný obranou uplatňuje nejaký nárok alebo námietky, ktoré činia žalobu žalobcu právne nedôvodnou, dostáva sa žalovaný do rovnakej pozície ako žalobca (reus excipiendo fit actor) a má povinnosť tvrdenia i dôkaznú a v tomto rozsahu i dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané. 33. Súd prvej inštancie sa citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne riadil a vo veci rozhodol na základe riadneho zistenia skutkového stavu a na základe dostatočne vykonaného dokazovania, pričom odvolateľ v podanom odvolaní svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a záverom uviedol, že nemá návrhy na vykonanie dokazovania a stotožňuje sa so znaleckým posudkom, z ktorého súd prvej inštancie pri rozhodnutí okrem iného vychádzal a s prihliadnutím na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žalobu ako nedôvodnú zamietol. S tvrdeniami, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní sa zaoberal súd prvej inštancie a v odvolacom konaní rovnako nemali za následok zmenu zamietavého rozhodnutia v danej veci. 34. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 35. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. pretože nedopĺňal dokazovanie a prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 36. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).