Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/119/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406207985 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1406207985.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobkyne: Z.. G.. Z.. B.. K. T., C.: N. XX, C., v zast.: JUDr. Valéria Takáčová, PhD., advokátka so sídlom: Ružová 27, Košice, proti žalovanej: H. Ú. A.. Z. Š., A.. Z.Á. Š., K. K.: C. X, C., o výplatu odstupného, na odvolanie žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 6C/95/2006-177 zo dňa 25. 10. 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiadnej zo strán sporu sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanej uložil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť žalobcovi 605,- eur s úrokom z omeškania 13 % ročne od 01. 06. 2003 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 580, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 76, § 134 ods. 4, § 129, Zákonníka práce, § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že žalobou zo dňa 28. 04. 2006 žiadala žalobkyňa súd, aby zaviazal žalovanú na zaplatenie 663,83 eura (20.000,- Sk) s 22 % úrokom z omeškania od 01. 06. 2003 do zaplatenia z titulu výplaty odstupného vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku. 3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04. 03. 2002 na dobu neurčitú v pracovnej pozícii poverený pracovník notára. Listom zo dňa 28. 01. 2003, ktorý bol žalobcovi doručený na pracovisku v ten istý deň dal žalovaný žalobcovi dňom 01. 02. 2003 výpoveď pre nadbytočnosť v zmysle ustanovení § 59 ods. 1 písm. b) a § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpovedná doba a pracovný pomer žalobcu sa skončil dňa 30. 04. 2003. Ani táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Žalobcovi vzniklo právo na odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ktorý mu žalovaným nebol vyplatený, a preto svoj nárok uplatnil na súde touto žalobou. Medzi stranami taktiež nebolo sporné, že žalovaný nevyplatil žalobcovi odstupné. Z mzdového listu žalobcu (č. l. 54 - 56 spisu) súd zistil, že za prvý štvrťrok roku 2003 je priemerný hrubý mesačný zárobok žalobcu v sume 302,50 eura. Keď žalobca mal priemerný hodinový zárobok v sume 52,40 Sk (brutto mzda za 1/2003 = 6.000,- Sk, za 2/2003 = 10.000,- Sk, za 3/2003 = 10.000,- Sk, t. j. spolu 26.000,- Sk). Žalobca odpracoval 496 hodín. Žalobca vyčíslil priemerný mesačný zárobok sumou 331,93 eura (10.000,- Sk) a žalovaný sumou 301,95 eura. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV, 7Cpr/43/2006 súd zistil, že na základe návrhu žalobcu zo dňa 17. 06. 2003 prebiehalo medzi účastníkmi konanie o neplatnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Z. P. Rozsudkom č. k. 7Cpr/43/2003-141 zo dňa 25. 02. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 4Co/163/2009-169 zo dňa 02. 12. 2009 bol návrh žalobcu zamietnutý a konanie bolo skončené právoplatne dňom 21. 01. 2010. Na základe dovolania žalobcu zo dňa 17. 02. 2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Cdo/95/2010 zo dňa 24. 02. 2011 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02. 12. 2009 sp. zn. 4Co/163/2009-169 zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 06. 04. 2011 potvrdil rozsudok Okresného súdu zo dňa 25. 02. 2009 č. k. 7Cpr/43/2003-141 a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania 247,28 eura. Toto konanie bolo právoplatne skončené 25. 05. 2011. Listom žalovaného zo dňa 03. 04. 2010 adresovaného žalobcovi oznámil žalovaný, že má voči žalobcovi pohľadávku 1.895,29 eura z titulu náhrady trov konania vo veci Okresného súdu Bratislava IV., č. k. 7Cpr/43/03-141 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02. 12. 2009. Žalobca voči žalovanému vykazuje pohľadávku vo výške 1.216,46 eura, a to z titulu odstupného pri skončení pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Započítaním pohľadávok, ktoré sa kryjú do výšky 1.216,46 eura zaniká pohľadávka žalobcu, čím mu vznikol na trovách konania nedoplatok 678,83 eura. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu, aby túto sumu bez zbytočného odkladu zaplatil. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 678,83 eura dňa 27. 04. 2010. Žalobca aj napriek tomuto trval naďalej na podanej žalobe, keď podľa jeho názoru pohľadávky ktoré mali účastníci medzi sebou nie je možné započítať a navyše Zákonník práce takúto možnosť nepozná. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že do započítania zo strany žalovaného mal žalobca nárok na výplatu dvojmesačného odstupného. 4. Uznesením Krajského súdu v Bratislave 5Co/228/2012-148 zo dňa 27. 10. 2015 bol rozsudok súdu 1. stupňa č. k. 6C/95/2006-118 zo dňa 08. 03. 2012 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru súdu 2. stupňa nie je možné započítanie v zmysle § 580 OZ, tak ako urobil súd 1. stupňa. Žalovaný svoje pohľadávky voči žalobcovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou. Uložil súdu 1. stupňa presný výpočet výšky odstupného a uplatnených úrokov z omeškania. 5. V danom prípade bolo medzi stranami nesporné, že žalobca mal nárok na odstupné vo výške dvoch platov. Žalobca vyčíslil svoj nárok sumou 663,87 eura (20.000,- Sk). Žalovaný vyčíslil nárok žalovaného sumou 603,90 eura (9.096,60 Sk). Súd pri vyčíslení priemerného zárobku za prvý štvrťrok vychádzal tak, že žalobca za toto obdobie mal spolu zárobok 26.000,- Sk brutto a odpracoval 496 hodín, takže jeho hodinová mzda bola 52,40 Sk. Pri osemhodinovom pracovnom čase bol žalobcov denný zárobok 419,20 Sk, ktorý súd vynásobil sumou 21,74 priemerným počtom pracovných dní v mesiaci a takto určil priemerný mesačný zárobok žalobcu 9.113,40 Sk, t. j. 302,50 eura. Pri takomto výpočte mal žalovaný povinnosť zaplatiť na odstupné sumu 605,- eur. Žalovaný je v omeškaní s plnením dlhu od 01. 05. 2003, avšak žalobca uplatnil úrok z omeškania až od nasledujúceho mesiaca, t. j. od 01. 06. 2003. Preto súd žalobcovi mohol priznať úrok z omeškania len od 01. 06. 2003 vo výške 13 % ročne, čo zodpovedá dvojnásobku základnej úrokovej sadzby ku dňu omeškania 01. 05. 2003. Pri svojom rozhodovaní sa súd riadil názorom súdu 2. stupňa, podľa ktorého nie je možné započítanie pohľadávok tak ako urobil žalovaný v tomto konaní. Preto súd priznal žalobcovi nárok na sumu 605,- eur s úrokom z omeškania 13 % ročne od 01. 06. 2003 do zaplatenia a žalobu v časti prevyšujúcu sumu 605,- eur a úrokov z omeškania 13 % ročne od 01. 06. 2003 ako nedôvodnú zamietol. 5. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (aj keď ich účastník vníma ako relevantné), ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu sa vysporiadalo len so skutkovým a právnym základom rozhodnutia, t.j. či boli naplnené hmotnoprávne predpoklady pre výplatu odstupného v zmysle §§ 76 a 134 ZP. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 252 ods. 2 CSP, vzhľadom na to, že žalobca bol neúspešný vo výške 58,87 eura a v úrokoch z omeškania vo výške 9 % ročne (22 - 13 %) od 01. 06. 2003 ku dňu rozhodnutia súdu t. j. za vyše 13 rokov. 8. Proti predmetnému rozhodnutia podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe ním vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ďalej sa žalobkyňa odvoláva na ust. § 205a, § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. a § 365 ods. 1 písm. b/ a e/ C. s. p. Žalobkyňa namieta, že súd neakceptoval ust. § 76 ods. 2 a 5, § 129 a § 130 Zákonníka práce a zároveň namieta, že v odôvodnení rozsudku nie je uvedené, akými normami sa riadil konajúci súd pri stanovení dátumu a výšky úroku z omeškania. Žalobkyňa namieta, že súd nevykonal dôkaz výsluchom žalovanej , nedal možnosť položiť jej otázky a doterajšie dôkazy doplnil aj o podklady, ktoré môže predložiť len žalovaná na stanovenie priemernej mzdy ako odstupného a zistenie termínu výplaty mzdy. 9. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie v časti výroku I. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná je toho názoru, že predmetná istina bola žalobkyni priznaná neprávom, keďže o jej úhradu ponížila žalovaná svoju pohľadávku voči žalobkyni, čo už namietala aj v konaní na prvej inštancii. Žalovaná následne poukazuje na to, že súd prvej inštancie nesprávne určil výšku aj počiatok plynutia priznaného úroku z omeškania. 10. K vyjadreniu žalovanej, žalobkyňa repliku vyjadrenia súdu nezaslala. 11. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie voči výroku I. podala odvolanie taktiež žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaná právne odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C. s. p. Žalovaná popiera pohľadávku žalobkyne, nakoľko tá zanikla započítaním. Žalovaná poukazuje, že medzi stranami prebiehalo súčasne aj konanie o neplatnosť výpovede, pričom táto žaloba žalobkyne bola zamietnutá a žalovanej vznikol nárok titulom prisúdených trov konania vo výške 1.895,29 eur. Tento si žalovaná započítala voči pohľadávke žalobkyne vo výške 1.216,46 eur, ktorú voči nej evidovala žalobkyňa z titulu odstupného pri skončení pracovného pomeru Úrok vo výške 13 % ročne je neúmerne vysoký a žalovaná ho považuje za rozporný s dobrými mravmi. 12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, sa ktorá opätovne žiada odvolací súd, aby zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci svojho vyjadrenia žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie neuvádza, akými právnymi normami sa riadil v bodoch 11, 12 a 13 odôvodnenia rozsudku. V rámci svojho vyjadrenia sa žalobkyňa pridŕža svojej argumentácii uvedenej v odvolaní. 13. K vyjadreniu žalobkyne, žalovaná repliku vyjadrenia súdu nezaslala. 14. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne a žalovanej nie je opodstatnené. 16. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. 18. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade s pokynmi a právnym názorom nadriadeného súdu podľa § 391 ods. 2 C. s. p. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, nepriznal právo na náhradu trov žiadnej zo strán konania nakoľko ani jedna nebola v odvolacom konaní úspešná. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).