Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/389/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407209282 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1407209282.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: F.. Z. I., G. J. XX, H., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko advokát s. r. o., so sídlom Dominikánske námestie 11, Košice, proti žalovanej: D. K., G. Q. XXXX/XX, G., zastúpenej JUDr. Vladimírom Štefekom, advokátom, so sídlom Škultétyho 1, Bratislava, o zaplatenie 21.244,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 14. 04. 2016 č. k. 5C 825/2008-204, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 21.244,10 eur (640.000 Sk). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.400.000 Sk spolu s úrokom z omeškania titulom doplatenia časti dohodnutej kúpnej ceny o kúpe nehnuteľnosti a písomným podaním zo dňa 12. 08. 2008 uviedol, že dna 25. 09. 2007 odstúpil od kúpnej zmluvy, uzatvorenej so žalovanou, a preto už nežiada doplatenie kúpnej ceny, ale žiadal zaplatiť cenu obvyklého nájomného za obdobnú nehnuteľnosť v mieste a čase, kedy žalovaná nehnuteľnosť užívala, a to za obdobie od 07. 06. 2006 do dňa odstúpenia od kúpnej zmluvy, t. j. do dňa 25. 09. 2007, a to v sume 40.000 Sk mesačne, za 16 mesiacov, t. j. spolu 640.000 Sk. Vzhľadom na to uznesením zo dňa 23. 10. 2014 zastavil konanie v časti o zaplatenie 79.665,41 eur (2.400.000 Sk). Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 07. 06. 2006 podpísali S.. M. Š.H. a F.. Z. I. - žalobca ako predávajúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa a predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Skladná, zapísaných Správou katastra Košice na LV č. XXXXX pre kat. úz. N., a to stavby so súp. č. XXXX, druh XXX - V. O., postavený na parc. č. XXXX na J. W. Č.. XX I. H. a pozemkov parc. č. XXXX, druh pozemku; záhrady, o výmere 175 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku; zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, a v ktorej zmluve sa strany dohodli na kúpnej cene v sume 6.000.000 Sk. V článku IX. bod 9. 6. sa strany dohodli, že predávajúci majú právo odstúpiť od zmluvy, ak kúpna cena nebude vyplatená v celosti do 30. 06. 2006. Listom zo dňa 25. 09. 2007 žalobca oznámil žalovanej, že odstupuje od kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 07. 06. 2006, s poukazom na článok IX. bod 9. 6. kúpnej zmluvy. Žalobca predložil vyjadrenie realitnej kancelárie Abovia Enterprises s. r. o. Košice, z ktorého vyplýva, že na základe fotodokumentácie, obhliadky a podľa znalostí a skúseností z realitného trhu usudzuje táto realitná kancelária, že bežná - obvyklá cena za prenájom takejto nehnuteľnosti v rokoch 2006 až 2008 je 40.000 Sk mesačne. Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C/109/2008 zistil, že žalovaná podala žalobu proti žalovaným X/ S.. M. Š.H. M. X/ F.. Z. I. - žalobcovi, o určenie, že písomné odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi dňa 07. 06. 2006 zo dňa 25. 09. 2007, je neplatné. Okresný súd Košice rozhodol rozsudkom zo dňa 17. 09. 2009 tak, že žalobu zamietol a Krajský súd v Košiciach uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a tento nadobudol právoplatnosť 04. 01. 2012. Dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 34, § 37 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 119 ods. 2, § 123, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, 2, § 133 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 663 a § 671 ods. 1 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že medzi stranami bola uzavretá platná kúpna zmluva, od ktorej žalobca, ktorý v čase odstúpenia od zmluvy bol už iba sám vlastníkom veci, odstúpil podľa § 48 ods. 2 Obč. zákonníka, v dôsledku čoho sa zmluva od začiatku ruší a zanikajú práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Žalovaná sa domáhala určenia neplatnosti odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy, avšak neúspešne. Rozhodnutie o návrhu na určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 01. 2012. Žalovaná však nehnuteľnosť v čase od uzavretia kúpnej zmluvy do odstúpenia od kúpnej zmluvy užívala oprávnene, a to na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaná nedodržala dohodnuté podmienky v uzavretej kúpnej zmluve, v časti doby, do ktorej mala byť zaplatená kúpna cena, bola dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Účastníci si potom mali vydať čo na základe zrušenej kúpnej zmluvy obdržali, to znamená, že žalovaná mala vydať žalobcovi nehnuteľnosť a žalobca jej mal vydať uhradené peniaze. Dospel k záveru, že neprichádza do úvahy zaviazať žalovanú na zodpovednosť za vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle citovaných ustanovení, pretože žalovaná užívala nehnuteľnosť (alebo s jej súhlasom niekto iný), na základe platne uzavretej zmluvy. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 vety 1. O. s. p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 3.490,62 eur na účet právneho zástupcu. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná od uzavretia kúpnej zmluvy do odstúpenia od kúpnej zmluvy užívala nehnuteľnosť oprávnene, na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy a namietal, že právny dôvod, na základe ktorého žalovaná nehnuteľnosť užívala, dodatočne odpadol, a to na základe odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy. Bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Odstúpením žalobcu od zmluvy sa táto zmluva od začiatku zrušila a hľadí sa na ňu tak, akoby nikdy nebola uzatvorená. Účinky odstúpenia od zmluvy nastali ex tunc, od počiatku. Po tomto odstúpení si strany mali navzájom vrátiť všetko plnenie, ktoré si podľa zmluvy plnili, ako aj vydať všetko obohatenie, ku ktorému došlo. Namietal, že majetkový prospech je získaný aj vtedy, pokiaľ ten kto sa obohatil "ušetril" to, čo by normálne bol povinný plniť (tzv. nezmenšenie majetku obohateného). Odstúpením od kúpnej zmluvy nastal ten právny účinok, že žalovaná bez akéhokoľvek právneho dôvodu užívala nehnuteľnosť a za jej užívanie riadne neplatila, hoci inak, ak by užívala cudziu nehnuteľnosť, bola by povinná za jej užívanie platiť. S poukazom na ustanovenie § 457 Obč. zákonníka namietal, že pokiaľ žalovaná podľa kúpnej zmluvy dostala oprávnenie nehnuteľnosť užívať a táto kúpna zmluva bola zrušená ex tunc, potom by mala byť povinná nahradiť mu hodnotu tohto užívania, ktoré predstavuje hodnotu bežného trhového nájomného za obdobnú nehnuteľnosť. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že bolo preukázané, že nehnuteľnosť nebola užívaná priamo, fyzicky žalovanou, ale spoločnosťou TUTOVKA s. r. o., ktorá v kupovanej nehnuteľnosti už v čase podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 07. 06. 2006 sídlila - jej vedenie, zamestnanci, pričom toto užívanie dohodol žalobca s konateľom uvedenej spoločnosti. Uvedená spoločnosť sa z objektu nikdy nevysťahovala (okrem vypratania zo strany žalobcu) a žalovaná nemala žiaden prospech z užívania nehnuteľnosti touto spoločnosťou. Pokiaľ aj existuje verzia nájomnej zmluvy medzi spoločnosťou Tutovka s. r. o. a žalovanou, táto zmluva nikdy nebola platná, pretože žalovaná sa nikdy nestala vlastníčkou nehnuteľnosti, oprávnenou nehnuteľnosť prenajať. Držba, užívanie nehnuteľnosti bolo z jej strany oprávnené, keď bola chránená platne uzatvorenou písomnou zmluvou. Ďalej uviedla, že po odstúpení od kúpnej zmluvy žalobcom a po márnej výzve, žalobca vypratal z objektu nie ju, ale spoločnosť Tutovka s. r. o., ktorá za stratu a zničené veci pri tomto vyprataní, podala na žalobcu trestné oznámenie. Keďže sa v spornej dobe jej majetok z titulu uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 07. 06. 2006 nijako nezvýšil, a to ani o "ušetrené" inak povinné plnenie, nie je povinná vydať žalobcovi žiadne neoprávnené plnenie a táto žaloba mala zrejme smerovať voči spoločnosti Tutovka s. r. o. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že je nesporné, že žalovaná nehnuteľnosť užívala a spoločnosť Tutovka s. r. o. mala ukončený zmluvný vzťah jeden mesiac pred podpísaním kúpnej zmluvy so žalovanou. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že predávajúci mali po vypovedaní kúpnej zmluvy spoločnosti Tutovka s. r. o. nejaké dohody s touto spoločnosťou, či už písomné alebo ústne. Uviedol, že žalovaná nehnuteľnosť trvale užívala, pričom kúpnu cenu neuhradila, a preto podal dňa 01. 06. 2007 písomnú výzvu žalovanej na vypratanie a opustenie nehnuteľnosti. Z dôvodu viac ako ročného neuhradenia kúpnej ceny žalovanou odstúpil dňa 25. 09. 2007 od predmetnej kúpnej zmluvy. Žalovaná však ani po písomných výzvach na vypratanie nehnuteľnosti, a ani po odstúpení od kúpnej zmluvy, nesprístupnila nehnuteľnosť jeho vlastníkom, a preto dňa 05. 11. 2007 bola žalobcom zaslaná písomná žiadosť žalovanej o vypratanie a finančnú úhradu za užívanie nehnuteľnosti. S poukazom na výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 26. 02. 2009, zápisnicu z pojednávania zo dňa 30. 10. 2008 a vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, všetko v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 12C171/2007, namietal, že žalovaná ako nevlastníčka nehnuteľnosti uzatvorila nájomnú zmluvu na cudziu nehnuteľnosť, a teda užívala túto nehnuteľnosť a vlastníci ju užívať nemohli. 5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 21.244,10 eur titulom obvyklého nájomného za nájom obdobnej nehnuteľnosti ako užívanej žalovanou v období od 07. 06. 2006 do 25. 09. 2007, t. j. do odstúpenia od kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi stranami, zhodnotením výsledkov dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obč. zákonníka a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaná užívala predmetnú nehnuteľnosť v rozhodnom období oprávnene, a to na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj dostatočne odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., resp. § 220 ods. 2 C. s. p., keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. 7. Medzi stranami v konaní nebola sporná skutočnosť, že dňa 07. 06. 2006 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti, špecifikovanej v zmluve, žalovanou za dohodnutú kúpnu cenu v sume 6.000.000 Sk. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že žalobca odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy listom zo dňa 25. 09. 2007 z dôvodu neuhradenia zvyšku kúpnej ceny žalovanou v dohodnutom termíne. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná v období od uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 07. 06. 2006 až do dňa odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy dňa 25. 09. 2007 nehnuteľnosť užívala a z toho dôvodu sa domáha proti žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa jeho názoru získala užívaním predmetnej nehnuteľnosti na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, a to vo výške obvyklého nájomného za nájom obdobnej nehnuteľnosti. Žalovaná tvrdila, že užívanie predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy bolo oprávnené, avšak poprela tvrdenie žalobcu, že by nehnuteľnosť ona priamo fyzicky užívala a tvrdila, že túto nehnuteľnosť užívala spoločnosť Tutovka s. r. o., ktorá sídlila v nehnuteľnosti už v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi ňou a žalobcom dňa 07. 06. 2006. 8. Z článku IV. kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 07. 06. 2006 vyplýva, že strany sa dohodli v bode 4. 2. na zaplatení kúpnej ceny kupujúcim v sume 4.160.000 Sk z hypotekárneho úveru OTP-banky na bankový účet S.. M.Y. Š., špecifikovaný v zmluve a zálohovej platby v sume 1.840.000 Sk, ktorú uhradí kupujúci pri podpise tejto zmluvy. V článku IV. bod 4. 4 sa strany dohodli na termíne úhrady kúpnej zmluvy podľa čl. IV. bod 4. 1. do termínu 15. 06. 2006, podľa článku V. 1. zmluvy prevod nehnuteľností v spoluvlastníctve predávajúcich do výlučného vlastníctva kupujúceho sa mal uskutočniť po úhrade celej kúpnej ceny podľa článku IV. bod 4. 2. bod a/ a článku V. bod 5. 2. a po zaplatení všetkých nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti. V článku V. bod 5. 2. sa strany dohodli, že kupujúci do 15. 06. 2006 uhradí predávajúcemu nájomné v sume 80.000 Sk na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej ústnou dohodou. V článku VI. bod 6. 1. sa predávajúci zaviazali predmet zmluvy vypratať a odovzdať do užívania kupujúcemu najneskôr do 7 dní od zaplatenia celej kúpnej ceny podľa článku IV. a ceny podľa článku V., ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Na pojednávaní dňa 27. 10. 2015 žalobca na otázku súdu, či po podpise kúpnej zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne vo vlastníctve žalobcu a jeho sestry bola nehnuteľnosť odovzdaná nejakým ďalším osobitným protokolom alebo nejakým iným dokladom, protokolom alebo zápisom, kde by sa zaznamenal stav nehnuteľnosti, napr. stav energií a pod. a ďalej, či boli žalovanej odovzdané kľúče od nehnuteľnosti; uviedol, že kľúče boli odovzdané žalovanej v prítomnosti svedkov od K.. Y., a aj on žalovanej odovzdal kľúče, ktoré mal, nepovažoval za potrebné spisovať nejaké osobitné protokoly o odovzdaní nehnuteľnosti a bral to tak, že žalovaná splní svoje záväzky dohodnuté v kúpnej zmluve. 9. Z uvedeného vyplýva, že i keď sa predávajúci v kúpnej zmluve zaviazali vypratať a odovzdať do užívania predmetnú nehnuteľnosť žalovanej ako kupujúcej najneskôr do 7 dní od zaplatenia celej kúpnej ceny, došlo medzi stranami po podpise zmluvy k dohode, na základe ktorej žalobca odovzdal žalovanej predmetnú nehnuteľnosť do užívania na základe uzavretej kúpnej zmluvy, keď vo svojej výpovedi potvrdil, že v prítomnosti svedkov jej odovzdal kľúče od nehnuteľnosti v domnienke, že žalovaná si splní svoje záväzky vyplývajúce jej z kúpnej zmluvy. I keď sa žalovaná po uzavretí kúpnej zmluvy nestala vlastníčkou nehnuteľnosti a následne zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy, čím sa kúpna zmluva zrušila od začiatku, odovzdaním nehnuteľnosti žalobcom do užívania žalovanej na základe uzavretej kúpnej zmluvy, podľa názoru odvolacieho súdu jej bola predmetná nehnuteľnosť žalobcom odovzdaná za účelom užívania nehnuteľnosti ako vlastnej, a teda za účelom výkonu práva oprávnenej držby tejto nehnuteľnosti žalovanou v zmysle § 129 a § 130 Obč. zákonníka, keď podpisom kúpnej zmluvy a zaplatením zálohy kúpnej ceny prejavila vôľu nakladať s nehnuteľnosťou a užívať ju ako vlastnú a na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy a odovzdania tejto nehnuteľnosti žalobcom spolu s kľúčmi do jej užívania mala dôvod nadobudnúť dobrú vieru o tom, že jej výkon práva užívania nehnuteľnosti patrí a o tomto objektívne nemohla mať pochybnosť až do odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobcom. Až odstúpením od zmluvy žalobcom došlo k zrušeniu predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami od začiatku v zmysle § 48 ods. 2 Obč. zákonníka, v dôsledku čoho stranám v zmysle § 457 Obč. zákonníka vznikli vzájomné povinnosti vrátiť druhému všetko, čo podľa kúpnej zmluvy dostal. Do vzniku nárokov strán na vydanie vzájomne poskytnutých plnení na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorý nárok nemohol vzniknúť pred odstúpením od zmluvy žalobcom, ale až týmto odstúpením, bolo užívanie vzájomne poskytnutých plnení stranami oprávnené, a teda žalovaná bola oprávnená užívať predmetnú nehnuteľnosť v spornom období titulom oprávnenej držby na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy a konkludentne uzavretej dohody so žalobcom odovzdaním jej predmetnej nehnuteľnosti spolu s kľúčmi do užívania ešte pred nadobudnutím jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a až odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy malo za následok, že žalovaná stratila oprávnenie na užívanie predmetnej nehnuteľnosti ako vlastnej, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť vrátiť nehnuteľnosť, resp. jej užívanie žalobcovi. Nevzniklo však žalovanej bezdôvodné obohatenie užívaním nehnuteľnosti v rozhodnom období do odstúpenia od zmluvy, keďže nehnuteľnosť jej bola odovzdaná žalobcom do bezodplatného užívania na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy a zaplatenej zálohy kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval na dohodu strán o zaplatení nájomného do 15. 06. 2006 v sume 80.000 Sk žalovanou na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej ústnou dohodou, v zmysle článku V. bod 5. 2. kúpnej zmluvy, z predmetnej dohody nie je zrejmé na aké obdobie mala byť nájomná zmluva uzatvorená, a to aj vzhľadom na článok IV. bod 6. 1., podľa ktorého predávajúci mali predmet zmluvy vypratať a odovzdať do užívania žalovanej najneskôr do 7 dní od zaplatenia celej kúpnej zmluvy, ktorá mala byť zaplatená do 15. 06. 2006. Vzhľadom na to je uvedená dohoda strán o zaplatení nájomného neurčitá a nezrozumiteľná, čo má za následok jej neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka. Okrem toho v konaní žalobca nepreukázal, že by medzi stranami okrem predmetnej kúpnej zmluvy bola uzatvorená aj nájomná zmluva ústnou dohodou a za aké obdobie. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaná, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).