Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/170/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407228013 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1407228013.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: VMB, a.s., so sídlom Hanulova 5/b, Bratislava, IČO: 35 778 130, zast. JUDr. Romanom Bušom, advokátom, Tobrucká 6, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2. februára 2016, č.k. 6C 268/2007-283, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia 10,188.475,07 eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 4,827.657,16 eur od 02.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 5,360.817,90 eur od 17.04.2008 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 58/1968 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa od žalovaného domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 119/03-95 zo dňa 28.07.2003, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie zakazujúce mu nakladať s nehnuteľnosťou v jeho vlastníctve. Žalobca tvrdil, že rozhodnutím súdu mu bolo znemožnené splniť svoj záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu, a zároveň aj škoda spočívajúca v ušlom zisku. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keď poukázal na ust. § 77 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého zodpovednosť za škodu alebo inú ujmu spôsobenú nariadeným predbežným opatrením nesie ten, kto o jeho nariadenie požiadal, a to bez zreteľa k tomu či predbežné opatrenie bolo nariadené v súlade so zákonom alebo nie. Podstatné je len to, že k jeho zániku či zrušeniu došlo z iného dôvodu než preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Mal potom i s poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít za to, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nariadením predbežného opatrenia nie je daná. 3. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a X.. S. V. uzavreli dňa 27.03.2003 zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej sa žalobca ako vlastník nehnuteľností v katastrálnom území A. zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, ostatné plochy o výmere 2.315 m2 a stavby so súpisným číslom XXXX, administratívna budova postavená na parcele XXXX/X (ďalej len „stavba administratívnej budovy“), a X.. S. V. zaviazali na písomnú výzvu ktorejkoľvek zo zmluvných strán previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam za 10 miliónov eur. Predávajúci bol oprávnený vyzvať kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy najneskôr po 150 dni odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Písomná výzva zmluvnej strany musela byť doručená druhej zmluvnej strane najneskôr v 250-ty deň odo dňa uzavretia tejto zmluvy. V článku III - Zmluvné sankcie bolo dohodnuté, že ak niektorá zo zmluvných strán poruší svoj záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu, je zmluvná strana, ktorá porušila svoj záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu, povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5 miliónov eur, ktorá je splatná do 30 dní od doručenia výzvy na jej zaplatenie. 4. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV č. 12C 119/03 zistil, že dňa 01.07.2003 bola podaná žaloba o určenie, že k vyššie špecifikovanej stavbe administratívnej budovy je zriadené záložné právo a zároveň bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesením č.k. 12C 119/03-95 zo dňa 28.07.2003 súd návrhu vyhovel a nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalobcovi (v konaní sp. zn. 12C 119/03 žalovanému 3/) zakázal akokoľvek nakladať so stavbou administratívnej budovy a uložil mu nevykonávať žiadne úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k nej, nevykonávať úkony smerujúce k jej zaťaženiu záložným právom a nezriaďovať na nej vecné bremená. Toto uznesenie bolo žalobcovi (tam žalovanému 3/) doručené dňa 07.08.2003. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 221/03-165 zo dňa 27.02.2004 bolo predmetné uznesenie súdu prvej inštancie zmenené a návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý, keď z odôvodnenia vyplynulo, že navrhovateľ predbežného opatrenia nepreukázal bezprostredne hroziacu ujmu ako základný predpoklad pre jeho nariadenie. Toto uznesenie bolo žalobcovi (tam žalovanému 3/) doručené dňa 02.06.2004. Následne bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 119/03-219 zo dňa 15.11.2005 zamietnutý návrh o určenie, že k stavbe administratívnej budovy je zriadené záložné právo. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ďalej zistil, že X.. S. V. písomne vyzval žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy výzvou zo dňa 22.09.2003, doručenou žalobcovi dňa 23.09.2003. Listom zo dňa 24.09.2003 oznámil žalobca X.. V., že nemôže splniť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, nakoľko mu bolo vyššie uvedeným predbežným opatrením Okresného súdu Bratislava IV zakázané nakladať so stavbou administratívnej budovy. Listom zo dňa 20.12.2004 vyzval X.. V. žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 5 miliónov eur, ktorú žalobca dňa 16.04.2008 zaplatil. 5. Skonštatoval, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody v sume 10,188.475,07 eur, ktorá pozostáva zo skutočnej škody v sume 5,360.817,90 eur, spočívajúcej v zaplatenej zmluvnej pokute, a sumy 4,827.657,17 eur predstavujúcej ušlý zisk, vyčíslený ako rozdiel medzi kúpnou cenou nehnuteľností podľa zmluvy o budúcej zmluve a ich všeobecnou hodnotou určenou znaleckým posudkom. Uviedol tiež, že žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal nezákonnosť rozhodnutia o predbežnom opatrení, a že za škodu spôsobenú nariadením predbežného opatrenia zodpovedá navrhovateľ predbežného opatrenia a nie štát. Poukázal i na to, že žalobca v konaní uviedol, že svoj nárok na náhradu škody neuplatnil voči navrhovateľovi predbežného opatrenia z dôvodu, že sa jedná o spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá žiadny majetok, pričom zastával názor, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevylučujú uplatnenie náhrady škody aj voči žalovanému v zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 58/69 Zb. 6. Vec posúdil právne podľa ust. § 77 ods. 3 O.s.p. a § 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom, a dospel k záveru, že štát nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou, ktorá je výkonom štátnej správy tam kde príslušný zákon pričíta zodpovednosť za výsledok takejto činnosti tomu, kto ju podnietil bez zreteľa k tomu, či výsledku (spravidla rozhodnutiu) bolo dosiahnuté v súlade so zákonom alebo v rozpore s ním. Vysvetlil, že ak sa mohol poškodený domáhať náhrady ujmy po navrhovateľovi predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 3 O.s.p., nemôže sa z toho istého dôvodu domáhať po štáte náhrady škody. Inštitúty upravujúce zodpovednosť za škodu v ustanovení § 77 ods. 3 O.s.p. a zákona č. 58/69 Zb. nemôžu vedľa seba obstáť. Uviedol, že v ustanovení § 77 ods. 3 O.s.p. sa odráža skutočnosť, že súd nariaďuje predbežné opatrenie na základe navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností, o ktorých sa spravidla nevykonáva dokazovanie a ku ktorým nemá žalovaný možnosť sa dopredu vyjadriť. Zodpovednosť za škodu alebo inú ujmu spôsobenú nariadením predbežného opatrenia tak logicky nesie ten, kto o nariadenie požiadal a to bez zreteľa k tomu, či predbežné opatrenie bolo nariadené v súlade so zákonom alebo nie. Podstatné je len to, že k zániku, či zrušeniu predbežného opatrenia došlo z iného dôvodu než preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Poukázal na to, že zákonná úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vychádza z nevysloveného ale zrejmého predpokladu, že zvláštna úprava obsiahnutá v právnych predpisoch na ktorých základe bolo nezákonné rozhodnutie vydané nezakladá v rovnakom alebo širšom rozsahu zodpovednosť iného subjektu. Mal potom za to, že štát nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou, ktorá je výkonom štátnej správy tam, kde príslušný zákon pričíta zodpovednosť za výsledok takej činnosti tomu, kto ju podnietil bez zreteľa k tomu, či výsledku - spravidla rozhodnutiu bolo docielené v súlade so zákonom (či išlo o rozhodnutie správne) alebo v rozpore s ním (či išlo o rozhodnutie, ktoré bolo následne zmenené či zrušené a teda o rozhodnutie „nezákonné“ vo význame prisudzovanom tomuto pojmu podľa zákona č. 59/68 Zb.). Vyhodnotil, že v režime zákona č. 58/69 Zb. nejde o to, že sa štát zodpovednosti za škodu oslobodí (to by zodpovedalo § 2 uvedeného zákona) ale o to, že je dopredu zrejmé, že túto zodpovednosť nesie niekto iný, a to navrhovateľ predbežného opatrenia. V tejto súvislosti poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 3137/2007 zo dňa 23.09.2008, s ktorými sa stotožnil, ako aj na závery Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 150/2010 a Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 570/2013, ktoré poukázali na to, že ust. § 77 ods. 3 O.s.p. je lex specialis, ktoré má v prejednávanej veci prednosť pred ustanoveniami zákona č. 58/1969 Zb.. Dospel potom k záveru, že zodpovednosť štátu za žalobcom uplatnenú škodu nevznikla, pretože za ňu zodpovedá navrhovateľ predbežného opatrenia. Z tohto dôvodu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Opätovne vysvetlil, že z dôvodu nariadenia predbežného opatrenia súdom prvej inštancie nemohol s administratívnou budovou v jeho vlastníctve nakladať, a ani ju v zmysle zmluvy o budúcej zmluve na výzvu X.. V. na neho previesť kúpnou zmluvou, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške viac ako 5.000.000 eur, keďže zaplatil dohodnutú zmluvnú pokutu, a tiež škoda spočívajúca v tom, že nedošlo k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, vyplývajúceho z rozdielu dohodnutej kúpnej ceny za nehnuteľnosť a jej ceny stanovenej znaleckým posudkom. Zopakoval, že na jeho odvolanie bolo uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení predbežného opatrenia zmenené a návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že štát zodpovednosť za jeho škodu nenesie, a že sa mohol domáhať náhrady škody voči navrhovateľovi predbežného opatrenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že k jeho škode došlo nezákonným rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia, keďže súd pochybil a nariadil ho bez skúmania hlavnej podmienky pre jeho nariadenie, a rozhodol na základe vlastnej domnienky bez vykonaného dokazovania ohľadom naliehavosti jeho nariadenia. Mal za to, že ak sa povinný z predbežného opatrenia voči jeho nariadeniu odvolá a súd vyššieho stupňa rozhodnutie zmení a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne, nevznikne poškodenému škoda v príčinnej súvislosti s nariadením predbežného opatrenia z dôvodu návrhu navrhovateľa, ale v dôsledku nesprávneho a nezákonného rozhodnutia súdu. Vyjadril názor, že ak by súd konal zákonne a nie na základe domnienky, nedostal by sa on do situácie, z ktorej vyplýva uplatnená škoda, ktorá mu vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu. Poukázal tiež na to, že ak súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 3137/2007 zo dňa 23.09.2008 a na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2013, tieto rozhodnutia sa netýkajú situácie, ktorá je predmetom jeho žaloby, keďže riešia stav, kedy bolo návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovené. Nesúhlasil preto s právnym posúdením otázky splnenia podstatných zložiek vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym postupom súdu prvej inštancie, a opätovne zdôraznil, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Keby súd postupoval pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súlade so zákonom, a riadne by návrh preskúmal, predbežné opatrenie by nevydal, a jemu by nevznikla škoda. Nestotožnil sa s výkladom, že súd nemôže niesť zodpovednosť za nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko vychádza pri rozhodnutí z návrhu a skutočností v ňom uvedených, pretože súd je povinný konať zákonne a podmienky nariadenia predbežného opatrenia riadne preskúmať. Jeho škoda teda vznikla v dôsledku porušenia povinností súdom, a v takomto prípade nemožno aplikovať ust. § 77 ods. 3 O.s.p. 8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 10. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobcu, spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a rozhodol podľa aktuálne účinnej právnej úpravy (teda Civilného sporového poriadku). 12. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a na odvolacie námietky žalobcu uvádza nasledovné. 13. Po oboznámení sa s obsahom predloženého súdneho spisu, napadnutého rozsudku a odvolania dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Skutkový stav napokon ani nebol sporný a odvolací súd si skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré neboli ani čiastočne spochybnené osvojil. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, keď zotrval na svojej argumentácii, založenej zjednodušene povedané na tom, že k jeho škode došlo nezákonným rozhodnutím súdu, ktorý vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a nariadil predbežné opatrenie, hoci ho nariadiť nemal, a preto nemožno aplikovať ust. § 77 ods. 3 O.s.p., a za jeho škodu teda zodpovedá štát podľa zákona č. 59/68 Zb.. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu nestotožnil a závery súdu prvej inštancie považuje za správne a za v súlade s ustálenou súdnou praxou a rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, na ktoré aj v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý aplikujúc ust. § 77 ods. 3 O.s.p. vyhodnotil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nariadeným predbežným opatrením nesie ten, kto o jeho nariadenie požiadal, a to bez zreteľa k tomu, či predbežné opatrenie bolo nariadené v súlade so zákonom alebo nie, podstatné je len to, že k jeho zániku, či zrušeniu došlo z iného dôvodu než preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, a že zodpovednosť štátu za žalobcom uplatnenú škodu nevznikla, pretože za ňu zodpovedá navrhovateľ predbežného opatrenia, je správne. 14. Ustanovenie § 77 ods. 3 O.s.p. upravuje zodpovednosť navrhovateľa predbežného opatrenia za ujmu spôsobenú nariadeným predbežným opatrením tak, že ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, je navrhovateľ povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli (identická úprava je aj v súčasnosti účinnom ust. § 340 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu žalobcu, ktorá mu vznikla nariadením predbežného opatrenia je vylúčená, nakoľko v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ust. § 77 ods. 3 O.s.p., čo je aj prípad prejednávanej veci, zodpovedá za nariadenie predbežného opatrenia výlučne jeho navrhovateľ (bez ohľadu na to, či bolo predbežné opatrenie nariadené za splnenia všetkých zákonom požadovaných podmienok), pričom jeho zodpovednosť za škodu je objektívna. Je to aj logické, keďže súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia spravidla nevykonáva dokazovanie a nezisťuje stanovisko strán. Vzhľadom k tomu, že súd tak získa len veľmi jednostranný pohľad na daný spor, keď vychádza len z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom predbežného opatrenia, je zrejmé, že jeho informácie môžu byť v mnohých prípadoch skreslené alebo neúplné, pričom nie je možné vylúčiť ani návrhy na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré môžu mať až šikanózny charakter, o čom samozrejme súd pri rozhodovaní nemusí mať vôbec vedomosť. Je potom úplne samozrejmé, že jediným subjektom zodpovedným za škodu, ku ktorej došlo v súvislosti s nariadeným predbežného opatrenia, je práve jeho navrhovateľ, keďže súd nemá reálnu možnosť dostatočným spôsobom zhodnotiť riziká súvisiace s predbežným opatrením. Keďže subjekt povinný na náhradu škody jednoznačne vyplýva z dikcie ust. § 77 ods. 3 O.s.p. (§ 340 ods. 1 C.s.p.), nie je možné sa domáhať náhrady škody voči štátu s odkazom na zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom, pretože ust. § 77 ods. 3 O.s.p. (§ 340 ods. 1 C.s.p.) je vo vzťahu k tomuto zákonu ustanovením špeciálnym („lex specialis“), a v posudzovanej veci má pred ustanoveniami zákona č. 58/1969 Zb. jednoznačne prednosť. Skutočnosť, že zodpovedným subjektom v žiadnom prípade nemôže byť štát, opakovane potvrdili vo svojich rozhodnutiach, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie, najvyššie súdne autority. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa od ustálenej súdnej praxe, ktorej závery nemohla spochybniť ani (nesprávna) argumentácia žalobcu v odvolaní, odchýlil. Vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanej veci je navrhovateľ predbežného opatrenia jediným subjektom zodpovedným za škodu žalobcu vzniknutú nariadením predbežného opatrenia, nie je možné sa domáhať náhrady škody od štátu, ktorému potom chýba pasívna vecná legitimácia v spore. 15. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, pochopiteľné, presvedčivé a vyčerpávajúce. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a riadne vysvetlil svoje právne úvahy, a to i s poukazom na k veci sa vzťahujúcu judikatúru a rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. V kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zbytočné sa v odvolacom konaní zaoberať identickými tvrdeniami žalobcu, keď skutkové, a na ich základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Na ďalšie zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia nemá už odvolací súd okrem vyššie uvedeného viac čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových zistení a na ich podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).