Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/171/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409204629 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1409204629.7 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: T.. N. M., nar. X.XX.XXXX, bytom DedovN. XXXX/XXX, O. K., zastúpený: JUDr. Jana Kompišová, advokátka, Jakubovo námestie 9, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava- Devínska Nová Ves, Novoveská 17/A, Bratislava, IČO: 00 603 392, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662, o zaplatenie 16.865,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.1.2015, č. k. 12C/378/2009-292, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 830,79 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil: - žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 959,91 eur, na účet právnej zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej, vedený vo VÚB, a.s., Bratislava, č. účtu: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, - žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 198,22 eur a náhradu trov konania v časti zastavenia konania vo výške 897 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 veta prvá, § 150 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.5.2009 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 16.865,70 eur s úrokom z omeškania zo sumy 562,19 eur od 7.11.2006 denne do zaplatenia, pričom v priebehu konania žalobu v časti príslušenstva upravil tak, že žiadal priznať úroky z omeškania v zákonne upravenej výške ročne. V priebehu konania na pojednávaní dňa 14.12.2011 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 11.805,99 eur späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Predmetom konania tak zostala časť istiny vo výške 5.059,71 eur s príslušnými úrokmi z omeškania od 7.11.2006 do 7.7.2007; t.j. za 9 mesiacov. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.12.2011, č. k. 12C/378/2009-145 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.059,71 eur so špecifikovaným úrokom z omeškania, v časti o zaplatenie 11.805,99 eur konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi vo výške 2.094,55 eur a povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 303 eur na účet súdu prvej inštancie, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O odvolaní žalovaného podaného proti výroku o trovách konania rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 24.9.2012, č. k. 5Co/160/2012-167 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (t.j. v časti týkajúcej sa náhrady trov konania) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V časti týkajúcej sa súdnopoplatkovej povinnosti žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 3. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 31.1.2013, č. k. 12C/378/2009-172 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania 2.320,82 eur a náhradu trov odvolacieho konania 452,54 eur (t.j. spolu 2.773,36 eur). O odvolaní žalovaného rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 28.6.2013, č. k. 5Co/239/2013-191 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 8.11.2013, č. k. 12C 378/2009-202 žalovanému náhradu trov konania v časti zastavenia konania nepriznal a zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania 1.412,18 eur a náhradu trov odvolacieho konania 452,54 eur (t.j. spolu 1.864,72 eur). O odvolaní žalovaného rozhodoval Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.8.2014, č. k. 5Co/13/2014-224, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť osobné, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, ktoré zistí z vyplneného Tlačiva pre dokladovanie majetkových pomerov účastníka, ktorý žiada o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov (ďalej len „tlačivo“) a dôkazov nimi predložených alebo súdom zaobstaraných na preukázanie ich pravdivosti. Po zhodnotení pomerov a stranami sporu uvádzaných skutočností uložil súdu prvej inštancie povinnosť odôvodniť svoj záver o dôvodnosti alebo nedôvodnosti aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a rovnako sa vysporiadať s námietkou oprávnenosti priznania trov odvolacieho konania žalobcovi, ktorý v odvolaniach nebol úspešný. 4. Súd prvej inštancie v ďalšom priebehu konania zistil, že žalobca je zamestnaný od 1.1.2014 u zamestnávateľa Danube Facility services, s.r.o. na neurčitú dobu, jeho mesačný príjem zo zamestnania je 1.050 eur, zároveň poberá invalidný dôchodok v sume 223,50 eur od marca 2013 a nájom za byt v sume 230 eur mesačne od roku 2009, býva v Považskej Bystrici v rodinnom dome u syna a jeho mesačné výdavky súvisiace s bývaním, ktoré platí, sú 16 eur - elektrina, 7 eur - plyn a iné 86 eur (SIPO). Je vlastníkom jednoizbového bytu v O. K. a motorového vozidla Y. N., r.v. 2000 a motorového vozidla R. XXXC, r.v. 2007, v banke má zostatok na účte 3.500 eur, jeho dlhmi je stavebný úver na sumu 800.000,- Sk (26.555,13 eur) s mesačnou splátkou 265,56 eur a 100.000,- Sk (3 319,39 eur) s mesačnou splátkou 33,19 eur. Výdavky žalobcu predstavujú cestovné do zamestnania 900 eur mesačne, 150 eur na lieky a strava, ošatenie a hygiena cca 450 eur mesačne. Ako ďalšie skutočnosti, ktoré by mal súd zohľadniť žalobca uvádzal, že bol nútený zamestnať sa v Bratislave, aby vedel pokryť svoje náklady na život a je invalidný dôchodca, v dôsledku nehody aj po mnohých operáciách má problémy s chôdzou. Hoci vlastní jednoizbový byt, nemôže v ňom bývať sám, nakoľko má cukrovku a štyrikrát denne užíva inzulín. Pre pretrvávajúce zdravotné problémy nie je možné, aby cestoval MHD a musí využívať auto. Žalobca súdu prvej inštancie doložil kópiu rozhodnutia Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku na sumu 223,50 eur mesačne a kópiu preukazu - Záznamníku chorého na cukrovku. Súd prvej inštancie taktiež dopytom na Sociálnu poisťovňu zistil, že žalobca je od 1.1.2014 evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa Danube Facility Services, s.r.o. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.11.2014 uviedol, že o oslobodenie od súdnych poplatkov nežiadal a preto nie je daný právny dôvod na vyžadovanie poskytnutia takýchto informácií. Poukázal na to, že žalobca sa bezprostredne po skončení pracovného pomeru so žalovaným zamestnal u iného zamestnávateľa, je v tomto konaní zastúpený advokátom a na svoju nepriaznivú situáciu poukázal až v písomnom podaní zo dňa 20.9.2013. Žalovaný zároveň uviedol, že podľa jeho názoru mu prináleží náhrada trov konania vo výške 40% ním uplatnených trov. 5. Na opätovnú výzvu súdu prvej inštancie žalovaný dňa 14.1.2015 doložil vyplnené tlačivo, z ktorého súd zistil, že žalovaný je právnická osoba, ktorá vznikla dňa 13.9.1990, má 48 zamestnancov, účty vedené vo VUB, a.s. s nasledovnými zostatkami: 602.580,18 eur, 119,37 eur, 53.549,83 eur, 89.878,62 eur, 7.280,68 eur, 9,56 eur, 9,96 eur, 0,09 eur, v SLSP, a.s. s nasledovnými zostatkami: 3.499,12 eur, 31.752,45 eur, 2.960,67 eur, v ČSOB, a.s. so zostatkom 92.584,27 eur, v J&T Banke, a.s. s nasledovnými zostatkami: 2.258,26 eur, 614.533,73 eur, 0 eur, 394.881,95 eur a hotovosť 1.175.94 eur. Je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov zapísaných v k.ú. Devínska Nová Ves na LV č. XXXX, LV č, XXXX a LV č. XXXX, nehnuteľnosti zapísané v k.ú. Devínska Nová Ves na LV č. XXXX. Čo sa týka hnuteľných vecí, vlastní dve motorové vozidlá Š. Y., typ XJ, r.v. 2009, zostatková cena 0 eur, trhová cena 4.000 eur za vozidlo, I. XXX, typ W.. r.v. 2012, zostatková cena 9.000 eur, E. S. s príslušenstvom, zaradené do majetku v roku 2006, zostatková cena 0 eur, Požiarne auto Q. R. zaradené do majetku od roku 1999, zostatková cena 0 eur. Vlastní aj iné hnuteľné veci nad 750 eur a to: Fotovolaické zariadenie v J. X. K. X, rok zaradenia do majetku 2013. zostatková cena 8.000 eur, Exteriérové fitness prvky v ZŠ P. Horova, r. 2013, zostatková cena 1.800 eur. Exteriérové fitness prvky v ZŠ I. Bukovčana. r. 2013, zostatková cena 1.800 eur, Exteriérové fitness prvky v ZŠ J. Smreka, r. 2012, zostatková cena 7.900 eur, Vzduchotechnické potrubie v budove Istra centra v Devínskej Novej Vsi, r. 2013, zostatková cena 10.600 eur. Multifunkčné zariadenie Xerox, r. 2013, zostatková cena 1.800 eur, Server Dell PE T 310+ licencie, r. 2013, zostatková cena 2.500 eur, Kamerový systém Swan, r. 2012, zostatková cena 36.000 eur, Rozhlas v Mestskej časti, r. 2006, zostatková cena 6.600 eur, Hlavná stanica televíznokáblového rozvodu, r. 2011, zostatková cena 4.500 eur, Kamerový systém v Devínskej Novej Vsi, r. 2012, zostatková cena 1.500 eur, Software Gora Geo, r. 2004, zostatková cena 9.300 G, Software Gora Geo, modul objednávky asociálne veci, r. 2011, zostatková cena 900 eur. Žalovaný zároveň súdu doložil výpisy z vyššie uvedených bankových účtov, výpisy z LV predmetných nehnuteľností, ktorých je vlastníkom a kópie Osvedčení o evidencii motorového vozidla. 6. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca mal v konaní plný úspech v časti predmetu konania, v ktorom súd žalobe vyhovel. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom mal za zrejmé, že zastavenie konania zavinil žalobca. Pri rozhodovaní o trovách predmetného konania súd prvej inštancie opätovne preskúmal podania strán sporu a postupoval v zmysle cit. ustanovení zákona a intencií odvolacieho súdu, pričom dospel k záveru, že žalovaný má v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania a po opätovnom preskúmaní osobných, majetkových, sociálnych a zárobkových pomerov nebolo preukázané, že na strane žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v jeho nepriaznivých pomeroch. Pri posúdení dôvodnosti, či nedôvodnosti aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. vychádzal zo skutočností uvedených stranami sporu, z obsahu spisu a vyplnených tlačív a dospel k záveru, že hoci okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu práva na súde boli oprávnené, keďže bol vo veci samej úspešný, pri opätovnom posúdení osobných, majetkových, sociálnych a zárobkových pomerov na jeho strane nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých by žalovanému náhradu trov konania v časti zastavenia konania nemal priznať ( § 150 ods.1 O.s.p.). Poukazujúc na zavinenie žalobcu na zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 11.805,99 eur mal za to, že tento je povinný v uvedenej časti zaplatiť žalovanému vzniknuté trovy konania, ktoré mu vznikli. 7. Trovy prvoinštančného konania žalobcu súd prvej inštancie priznal a vyčíslil v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) a vyúčtovania advokátky žalobcu JUDr. Jany Fridrichovej zo dňa 14.12.2011 nasledovne: 3 úkony zo sumy 5.059,71 á 180,93 eur - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 7.4.2009 (t. j §14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 31.5.2009), písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 12.5.2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 31.5.2009), písomné podanie vo veci (vyjadrenie k odporu) dňa 7.8.2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 31.5.2010) + 1 úkon á 45,23 eur (1/4) - účasť na pojednávaní dňa 10.11.2011 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.6.2013), ktoré bolo odročené bez prejednania veci + 1 úkon á 180,93 eur - účasť na pojednávaní dňa 14.12.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.6.2013) + 3 x paušál za rok 2009 á 6,95 eur + 2 x paušál za rok 2011 á 7,41 eur + DPH). 8. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania za 1 úkon právnej služby v sume 180,93 eur, ktorý žiadal priznať za ďalšiu poradu s klientom dňa 9.4.2009 (úkon vyhodnotil ako neúčelný vzhľadom na to, že dňa 7.4.2009 v rámci prevzatia a prípravy právneho zastúpenia prebehla aj prvá porada s klientom, na ktorej bolo potrebné dohodnúť so žalobcom všetky postupy a náležitosti týkajúce sa podania žaloby v predmetnej veci) a za 2 úkony á 180,93 eur uplatnené za písomné podanie na súd - stanovisko zo dňa 1.3.2010 a podanie zo dňa 7.12.2010, ktoré nie sú podaniami týkajúcimi sa veci samej (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.6.2013). Za uplatnené 2 úkony á 180,93 eur - písomné podanie na súd, stanovisko zo dňa 16.5.2011 a zo dňa 16.8.2011 súd prvej inštancie žalobcovi priznal iba odmenu za 1 úkon á 180,93 eur, nakoľko tieto boli obsahovo zhodné (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.6.2013). Súd prvej inštancie právnej zástupkyni žalobcu za úkony vykonané v roku 2009 priznal DPH vo výške 19% v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, účinného do 31.12.2010 a za úkony vykonané od roku 2011 jej priznal 20 % DPH. Za úkony právnej služby, ktoré v odvolaní zo dňa 9.12.2013 namietal žalovaný, súd prvej inštancie žalovanému nepriznal ani odmenu za vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania zo dňa 16.5.2011 a stanovisko žalobcu zo dňa 22.10.2012, pretože tieto úkony nepovažoval za účelne vynaložené a netýkali sa veci samej. 9. Trovy odvolacieho konania žalovaného súd priznal a vyčíslil v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vychádzajúc zo sumy 2.094,55 eur za úkony: 1 úkon á 45,65 eur (1/2 z 91,29 eur) - odvolanie zo dňa 6.3.2012 (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.6.2013), vychádzajúc zo sumy 2.773,36 eur za úkony: 1 úkon á 55,61 eur (1/2 z 111,21 eur) - odvolanie zo dňa 12.3.2012, doručené súdu dňa 13.3.2013 (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013) a vychádzajúc zo sumy 1.864,72 eur za úkony: 1 úkon á 40,67 eur (1/2 z 81,33 eur) - odvolanie zo dňa 9.12.2013 (§ 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej od 1.7.2013) + 2 x paušál á 7,63 eur + 2 x paušál á 7,81 eur + 20% DPH.. 10. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené, súd prvej inštancie priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia, vychádzajúc zo sumy 11.805,99 eur za úkony: 1 úkon á 287,14 eur - prevzatie a príprava právneho zastúpenia 12.4.2011 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.6.2013) , 2 úkony á 71,79 eur - účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 12.5.2011 a 10.11.2011 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.6.2013), 1 úkon á 287,14 eur - účasť na pojednávaní dňa 14.12.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.6.2013) + 4 x paušál á 7.41 eur + 20% DPH. 11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a uložil povinnosť žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 915,68 eur, alebo aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že pri rozhodovaní opätovne nedošlo k aplikácii tzv. zásady úspešnosti v konaní, zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu pomernému rozdeleniu náhrady trov konania a vzhľadom k zrejmému osobitnému rozdeleniu a zaviazaniu účastníkov konania na náhradu trov prvoinštančného konania, trov v časti zastaveného konania a odvolacieho konania i k neprípustnému posudzovaniu a deleniu trov podľa jednotlivých štádií súdneho konania. Podľa názoru odvolateľa, súd prvej inštancie neaplikoval zásadu úspešnosti v konaní, pri ktorej platí, že pri zákonnom pomernom rozdelení náhrady trov konania nie je možné pripustiť, aby neúspešnejšej strane vznikal akýkoľvek nárok na náhradu trov konania. Náhrada trov prislúchajúca úspešnejšej strane sporu je totiž určovaná ako rozdiel medzi úspechom neúspešnejšej a úspechom úspešnejšej strany sporu. To znamená, že len neúspešná strana sporu bude mať povinnosť nahradiť trovy konania. Po posúdení týchto teoretických východísk nemožno mať pochybnosti o tom, že zastavenie konania v časti 11.805,99 eur zavinil žalobca , v tejto časti bol úspešný žalovaný (70%) a zostávajúca časť predstavuje úspech žalobcu (30%). V tomto prípade prináleží žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 40% z trov, ktoré si uplatnil žalovaný, a preto mal súd uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške zodpovedajúcej 40%-tám trov, ktoré si uplatnil žalovaný. 12. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť stanovenej základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Relevantnou tarifnou hodnotou pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je suma predstavujúca samotný predmet konania, t.j. suma vo výške 16.865,70 eur. Miera úspechu jednotlivých účastníkov konania je určovaná vo vzťahu k tejto sume ako celkovému predmetu sporu. K nesprávnemu špecifikovaniu tarifnej hodnoty veci, z ktorej má byť stanovená základná sadzba tarifnej odmeny, došlo aj pri vyčíslovaní výšky úkonov právnej služby vykonaných v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie za tarifnú hodnotu veci považoval sumy predstavujúce náhradu trov konania, na náhradu ktorých bol jednotlivými rozhodnutiami vydanými v tejto právnej veci zaviazaný žalovaný. Podľa žalovaného je sumu 16.865,70 eur nutné považovať za smerodajnú pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby aj v odvolacom konaní. Skutočnosť, že odvolanie nesmeruje priamo voči meritu sporu, je pri výpočte trov konania zohľadnená v obmedzení nároku, ktorý advokátovi vzniká, a to v rozsahu 1 základnej sadzby. Žalovaný tiež namietal nepriznanie náhrady trov konania za jeden úkon právnej služby - podanie zo dňa 20.11.2014, pričom poukázal na jeho účelnosť, keďže bol pod hrozbou pokuty vyzvaný na predloženie tlačiva. Žalovaný mal za to, že celkovo vzniknuté trovy zodpovedajú sume 2.289,21 eur. S prihliadnutím na to, že má nárok na 40% z celkovo vyčíslených trov konania, mal súd zaviazať žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 915,68 eur. 13. Žalovaný v odvolaní ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne posudzoval povinnosť nahradiť trovy konania za každé štádium osobitne. Nezákonnosť spočíva v tom, že súd prvej inštancie náhradu trov konania rozčlenil na prvoinštančné konanie na jednej strane a odvolacie konanie na druhej strane, pričom prvoinštančné konanie ešte rozdelil na časť, v ktorej bolo konanie zastavené a zostávajúcu časť, v ktorej žalobe vyhovel. Prvoinštančné a odvolacie konanie pritom predstavujú jeden celok, a tak nie je daný dôvod na separátne rozhodovanie o trovách. Podľa názoru odvolateľa je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní a na základe akých skutočností dospel k záveru o možnosti na náhradu trov zaviazať obe strany sporu. Súd prvej inštancie závery, ku ktorým dospel, neoprel o náležité argumenty bližšie vysvetľujúce dôvod takéhoto rozhodnutia. 14. Žalobca sa k riadne doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. 15. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“ alebo len „Civilný sporový poriadok“) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 16. Dňom 1.7.2016 nadobudli účinnosť tri nové procesnoprávne kódexy, ktoré nahradili doteraz platný Občiansky súdny poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), ktorých cieľom je v dôsledku viacerých radikálnych zmien zrýchliť a zefektívniť občianske súdne konanie. Civilný sporový poriadok okamžite aplikovateľný na všetky súkromnoprávne spory, vrátane tých, ktoré začali na súde pred 1.7.2016 (§ 470 ods. 1 C.s.p.), v rámci množstva zmien zaviedol aj zásadnú zmenu v spôsobe rozhodovania o trovách súdneho konania. 17. Proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov konania, bolo podľa procesnej úpravy platnej do 30.6.2016 prípustné odvolanie, pretože to zákon výslovne nevylučoval v ustanovení § 202 ods. 3 , ani v žiadnom inom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Novou právnou úpravou, zavedenou Civilným sporovým poriadkom, došlo ku koncepčnej zmene, princípom pozitívnej enumerácie, tzn., že odvolaciemu prieskumu sú naopak podrobené len tie uznesenia, ktoré tento procesný poriadok v ust. § 357 C.s.p. taxatívne vymenúva. V prípade, ak uznesenie vydal vyšší súdny úradník, odvolanie prípustné nie je, nakoľko proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá nemá charakter opravného prostriedku, ale osobitného prostriedku procesnej obrany. 18. Podľa § 357 písm. m) C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. 19. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 20. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 21. Vychádzajúc z ust. § 470 ods. 2 C.s.p., ktorého účelom je podpora nepravej retroaktivity zachovaním účinkov právnych úkonov vykonaných do 30.6.2016 (v danej veci odvolania podaného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým rozhodoval o trovách konania ,voči ktorému bolo do 30.6.2016 odvolanie prípustné), tak odvolací súd rozhodujúci za účinnosti nového C.s.p. pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutkový a právny stav platný v čase rozhodovania prvoinštančného súdu a odvolanie žalovaného podané za staršej procesnej úpravy, posúdil ako prípustné. 22. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 23. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. 24. Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. 25. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 28. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 29. Podľa § 256 ods. 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 30. Námietky žalovaného v odvolaní sa v prvom rade týkali nesprávnej aplikácie tzv. zásady úspechu v spore a tiež nesprávneho pomerného rozdelenia trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedenými námietkami žalovaného, nakoľko je neprípustné, aby súd prvej inštancie osobitne rozdelil náhradu trov konania tak, že zaviaže strany sporu osobitnými výrokmi na náhradu trov prvoinštančného konania, trov v časti zastaveného konania a trov odvolacieho konania. 31. Odvolací súd v zhode so žalovaným konštatuje, že zásadu úspechu v spore nemožno posudzovať za každé štádium konania osobitne, ale súd má rozhodnúť o náhrade trov konania na základe celkového úspechu vo veci. „To znamená, že sa nemôže úspešnému odvolateľovi priznať náhrada trov za odvolacie konanie, ak bol napokon v konaní na súde prvého stupňa úspešný druhý účastník, ale náhrada všetkých účelne vynaložených trov v celom konaní od jeho začiatku až po jeho skončenie sa priznáva iba jednému účastníkovi.“ (Števček, M. a kol., Občiansky súdny poriadok, I. diel. Komentár, 2. vydanie, s. 965). 32. Osobitné rozdeľovanie náhrady trov konania na jednotlivé štádiá by podľa názoru odvolacieho súdu bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Prvoinštančné a odvolacie konanie v rámci jedného sporu tvoria jeden celok. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 350/09). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. 33. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu. Základným kritériom pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Úspech žaloby závisí od toho, do akej miery výrok rozsudku akceptuje žalobou uplatňovaný petit, ktorý určuje, o čom má súd vo veci konať a rozhodovať. Ak je v petite uplatňovaných viacero samostatných nárokov, úspech žalobcu ohľadom jedného (niektorého) nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania súvisiacich s ďalším (iným) nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný. Odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.01.2011, sp.zn. 6 M C do 19/2010, v ktorom okrem iného Najvyšší súd konštatuje, že: „Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle cit. ust. § 142 ods. 2 O.s.p., náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov(oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). .. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené, súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.... Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenia konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.“ 34. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku úspešnosti strán sporu v konaní. Ust. § 142 O.s.p. vyjadruje zásahu zodpovednosti za výsledok, podľa ktorého účastník konania má právo na náhradu trov konania v pomere zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 16.865,70 eur spolu s príslušenstvom, pričom žalobca na pojednávaní dňa 14.12.2011 (na ktorom prvoinštačný súd vo veci rozhodol) vzal späť žalobu v časti o zaplatenie 11.805,99 eur. S ohľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania v uvedenej časti, preto v tejto časti bol úspešný žalovaný v pomere 70% k celku. 35. V ďalšej časti prvoinštančného konania o zaplatenie zvyšných 5.059 eur s úrokom z omeškania, súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.12.2011, č. k. 12C/378/2009-145 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.059 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania, a teda v tejto časti bol žalobca úspešný v pomere 30% k celku. 36. V prípade čiastočného úspechu v konaní majú účastníci právo na pomernú náhradu trov konania v závislosti od úspechu v spore (§ 142 ods. 2 O.s.p.), pričom nárok na náhradu trov konania sa stanoví tak, že úspech strany sporu, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany sporu, ktorej vzniká právo na náhradu trov konania a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.3.2014, sp. zn. 7Co 47/2014). 37. Odvolací súd preto odpočítal od úspechu žalovaného úspech žalobcu (t. j. 70% - 30% = 40%) a dospel k záveru, že nárok úspešnej strany sporu (t. j. žalovaného) na náhradu trov konania je vo výške 40% z účelne vynaložených trov. 38. Vzhľadom na to, že rozhodovanie o trovách sa týka celého konania, predmetom ktorého bolo zaplatenie sumy 16.865,70 eur, odvolací súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby postupoval podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a vychádzal zo sumy 16.865,70 eur. 39. Vychádzajúc z uvedeného , odvolací súd za trovy žalovaného vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva posúdil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.094,76 eur, vyčíslené podľa ustanovení § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 14 ods. 3 písm. b), § 14 ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.6.2013 a ustanovení § 13a ods. 1 písm. c) a § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej od 1.7.2013 za nasledovné úkony právnej pomoci: Vykonané úkony na súde prvej inštancie: 1. prevzatie a príprava ( 12.4.2011) vo výške 336,94 eur + režijný paušál 7,41 eur + 20% DPH, t. j. 413,22 eur, 2. účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 12.5.2011 vo výške 84,24 eur + režijný paušál 7,41 eur + 20% DPH, t. j. 109,98 eur, 3. účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 10.11.2011 vo výške 84,24 eur + režijný paušál 7,41 eur + 20% DPH, t. j. 109,98 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 14.12.2011 vo výške 336,94 eur + režijný paušál 7,41 eur + 20% DPH, t. j. 413,22 eur. Vykonané úkony na odvolacom súde: 5. odvolanie zo dňa 6.3.2012 vo výške 168,47 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20% DPH, t. j. 211,32 eur, 6. odvolanie zo dňa 12.3.2013 vo výške 168,47 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH, t. j. 211,53 eur, 7. odvolanie zo dňa 09.12.2013 vo výške 168,47 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH, t. j. 211,53 eur, 8. podanie na súd zo dňa 20.11.2014 vo výške 336,94 eur + režijný paušál 8,04 eur +20% DPH, t. j. 413,98 eur. 40. Na základe uvedeného, pri zohľadnení návrhu žalovaného vo vzťahu k výške požadovanej náhrady trov konania , ktorý si za úkon 2 a 3 v prvoinštančnom konaní uplatnil nárok v nižšej sume (§ 151 ods.1 O.s.p.), odvolací súd za trovy žalovaného vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ku dňu vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, posúdil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.076,98 eur. 41. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že otázkou dôvodnosti či nedôvodnosti aplikácie ust. 257 C.s.p. (predtým § 150 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberal súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom vychádzal zo skutočností uvedených stranami sporu, z obsahu spisu a z vyplnených tlačív oboma stranami. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že pri posúdení osobných, majetkových, sociálnych a zárobkových pomerov na strane žalobcu neexistuje dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by žalovanému nemohol vzniknuté trovy nahradiť, nakoľko sa nenachádza vo výnimočne nepriaznivej situácii. Uvedené závery súdu prvej inštancie neboli napadnuté odvolacími dôvodmi. 42. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 830,79 eur (t. j. 40% zo sumy 2.076,98 eur); o platobnom mieste rozhodol podľa § 263 ods.1 C.s.p.. 43. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).