Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Co/160/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809204487 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8809204487.3 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. tr. XXXX/XX, X., zastúpený JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom, AK, Štúrova č. 20, Košice proti žalovanému J. R., nar. XX.X.XXXX, bytom D. č. XXX zastúpený AK NOVIKMEC s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom, Rázusova 125, 093 01Vranov nad Topľou, IČO: 36868701 o zaplatenie 5.996,27 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č.k. 4C 187/2009-76 zo dňa 30.9.2010 takto jednohlasne r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok súdu 1.stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky číslo 210/2002 zo dňa 01. 10. 2002 uzatvorenou medzi E. F., bytom F., D. XX, otcom žalobcu ako postupcom na strane jednej a spoločnosťou HARD REAL, spol. s r.o., IČO: 36 198 501 ako postupníkom na strane druhej bola spoločnosti HARD REAL, spol. s r.o. postúpená pohľadávka voči spoločnosti DREVOPRODUKT Majerovce s.r.o., ktorú otec žalobcu nadobudol na základe zmluvy zo dňa 25.08.1998. Právny predchodca žalobcu postúpením predmetnej pohľadávky stratil postúpenú pohľadávku s celým jej príslušenstvom (úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatňovaním) a všetkými právami s ňou spojenými. Nebol už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá platne písomnou formou. Spoločnosť HARD REAL, spol. s r.o. ako singulárny nástupca otca žalobcu uvedenú pohľadávku vymáhala od právnych nástupcov spoločnosti DREVOPRODUKT Majerovce s.r.o. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že predmetná pohľadávka bola spätne postúpená na žalobcu resp. jeho právneho predchodcu, pričom postúpenie pohľadávky vyžaduje písomnú formu, inak je takýto právny úkon absolútne neplatný, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ako uviedol sám právny zástupca žalobcu spôsob odovzdávania dokumentácie a vyrovnávania sa spoločnosťou HARD REAL, spol. s r.o. „bol bez nejakého zvláštneho zapisovania a zachytávania a iných náležitostí sa jednoducho odovzdali papiere a dokonca sa zahodili". Na základe platne uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky číslo 210/2002 zo dňa 01. 10. 2002 môže spoločnosť HARD REAL, spol. s r.o. naďalej vymáhať uvedenú dlžnú sumu od právnych nástupcov spoločnosti DREVOPRODUKT Majerovce s.r.o. Žalobca síce tvrdil svoju aktívnu vecnú legitimáciu, avšak nepreukázal, že je nositeľom hmotného práva. Žalobca teda nepreukázal jednak že mu vznikla škoda, keďže sám právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetná pohľadávka bola postúpená odplatne, nie bezodplatne a jednak ani príčinnú súvislosť, existencia ktorej musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, pričom ju nemožno len predpokladať. Pokiaľ ide o trestný rozsudok, súd je síce viazaný rozhodnutím súdu v trestnej veci o tom, kto a aký trestný čin spáchal, avšak nie ohľadne výšky škody a ani posúdenia aktívnej vecnej legitimácie účastníka v občianskoprávnom konaní. Keďže vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že žalobca je nositeľom ním tvrdeného hmotného práva a teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu, súd 1. stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §-u 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Právne odôvodnil odvolanie ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ a § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd postupoval podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. Súčasne podľa § 95 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 216 ods. 1 O.s.p. a contrario zmenil návrh na začatie konania tak, že uplatnil okrem už žalovanej sumy 5.996,27 Eur sumu 230,49 Eur, ktorá bola ako súdny poplatok zaplatená v konaní 6C 207/00. Aj za túto škodu je žalovaný zodpovedný pre znemožnenie uspokojenia pohľadávky proti Drevoproduktu. Napadnutý rozsudok konštatoval nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. Tento záver považuje žalobca za nesprávny z dvoch dôvodov. Prvý dôvod vychádza všeobecne z obsahu a výkladu pojmov použitých v ustanoveniach § 524 a nasl. o postúpení pohľadávky. Prvostupňový rozsudok správne uvádza, že postúpená pohľadávka musí byť individualizovaná. Znamená to, že individualizovanými musia byť nielen postupca a postupník a výška pohľadávky, ale aj dlžník. Postupníkovi bol odovzdaný rozsudok, ktorý zaväzoval Drevoprodukt ( rozsudok č. 6C 207/200 ) a nie žalovanému. Podľa názoru žalobcu pohľadávka je „kompletná“ vtedy, ak sú známe obidva komponenty, teda suma a subjekt, u ktorého je treba ju „hľadať“. Možno pripustiť, že takýto záver nevyplýva z príslušných ustanovení expressis verbis, no vyplýva z logiky veci. Je totiž viac než sporné právo alebo možnosť postupníka, ktorému bola postúpená pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi podať vo svojom mene žalobu voči inej osobe. Prvostupňový súd obsiahlo citoval z obsahu spisu 24C 953/2002 Okresného súdu Košice I. Vec dosiaľ nie je právoplatne skončená. Okrem iného je do odôvodnenia rozsudku uvedené, že spoločnosť HARD REAL, teda žalobca oznámil Okresnému súdu Košice I. k sp. zn. 24C 953/2002, že dňa 12.11.2005 sa s postupcom E. F. v postúpení J. F. dohodli na Dodatku k zmluve o postúpení pohľadávky a ukončili tak ich právny vzťah. Obsah tohto citátu však súd prvého stupňa nijak nevyhodnotil. Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah meniť nemožno, ovšem z tu uvedenou podmienkou a k tomu ako to dokazuje okrem výpovede žalobcu aj citovaná veta došlo. Žalobcov návrh na doplnenie dokazovania podľa § 205a O.s.p. vychádza z toho, že konanie vo veci 24C 953/2002 Okresného súdu Košice I. ako už žalobca vyššie uviedol nie je skončené. Z jeho ďalšieho obsahu vyplynie, že obaja účastníci od zmluvy o postúpení pohľadávky odstúpili a to je druhý konkrétny dôvod, pre ktorý považuje žalobca napadnutý rozsudok za vecne nesprávny. Podaním doručeným Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 22.11.2010 žalobca oznámil súdu, že v odvolaní omylom rozšíril návrh o sumu, ktorá bola pojatá do žalovaného obnosu už v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na túto časť odvolania preto netreba prihliadať. V prílohe zaslal kópiu dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, ktorú žalobca dosiaľ považoval za stratenú. Na ňu sa poukazuje v spise Okresného súdu Košice I. sp. zn. 24C 953/2002. Uplatnený odvolací dôvod sa teda nemusí opierať o právoplatnosť rozhodnutia v uvedenej veci. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnuté odvolaním pokladá za vecne správne a podanie právneho zástupcu žalobcu považuje za nezrozumiteľné a zmätočné. Žalobca svojim podaním zmenil návrh na začatie konania, ale neuvádza z akého dôvodu a ako vlastne mení svoju žalobu a neuvádza ani konkrétne, čo napadá, v čom vidí pochybenie prvostupňového súdu. Žalobca len odkázal na ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého by mal odvolací súd rozhodnúť. Žalobca si žalobou uplatnil škodu, ktorú mu údajne spôsobil žalovaný tým, že otcovi žalobu E. F. znemožnil svojim konaním uspokojiť pohľadávku voči spoločnosti Drevoprodukt, s.r.o. Žalobca nikdy nebol vlastníkom predmetnej pohľadávky. Voči spoločnosti Drevoprodukt Majerovce, s.r.o. z titulu zmluvy zo dňa 25.8.1998, na ktorú sa odvoláva. Predmetnú pohľadávku otec žalobcu E. F. ako postupca dokonca zastúpený samotným žalobcom J. F. previedol na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky č. 210/2002 zo dňa 1.10.2002 na postupníka spoločnosť HARD REAL, spol. s r.o., IČO 36198501. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného ( veriteľa ). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj jej legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie súdnou cestou. Otec žalobcu E. F. postúpením predmetnej pohľadávky stratil postúpenú pohľadávku spolu s celým jej príslušenstvom. Za postúpenie pohľadávky patrila otcovi žalobcu odplata za postúpenie pohľadávky, avšak to už je nárok a zmluvný vzťah so spoločnosťou HARD REAL spol. s r.o. Predmetné tvrdenie o postúpení pohľadávky žalovaný dostatočne preukázal. Spoločnosť HARD REAL spol. s r.o. si dokonca svoju pohľadávku uplatňuje súdnou cestou v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 24C 953/2002. Aj keď toto konanie dosiaľ nie je ani právoplatne skončené a z ktorého obsahu má v budúcnosti vyplynúť, že obaja účastníci od zmluvy o postúpení pohľadávky odstúpili, považuje žalovaný uvedené za snahu žalobcu o neodôvodnené predlžovanie konania, nakoľko v doterajšom konaní svoje tvrdenia nepredložil absolútne žiadnym dôkazom. Práve naopak súdne konanie, v ktorom si predmetnú pohľadávku uplatňuje jej nový veriteľ, stále trvá. Žalobcovi nemohla byť spôsobená škoda znemožnením uspokojením pohľadávky voči spoločnosti Drevoprodukt, s.r.o., nakoľko táto pohľadávka nepatrila do majetku žalobcu. Celé vystupovanie žalobcu v konaní je zmätočné, poukazujúce na vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 14.9.2010 kde tvrdil, že otec žalobcu E. F. mal pohľadávku voči spoločnosti VAANDEPO. Pohľadávka bola postúpená HARD REALU proti Vaandepu. Pohľadávka E. F. bola voči dlžníkovi D. J., s.r.o., ktorý bol účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávky, za ktorú odplatu za postúpenie nezaplatil. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 24.5.2000 sp. zn. 6C 207/00 bola ako dlžník zaviazaná spoločnosť Drevoprodukt Majerovce s.r.o., teda otec žalobcu nemal nikdy pohľadávku voči spoločnosti Vaandepo, s.r.o. z čoho je zrejmé, že žalobca sám nemá jasno v nároku, ktorý si uplatňuje. Žalovaný preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vzhľadom na to, že žalobca predložil v odvolacom konaní dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 1.10.2002 odvolací súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k obsahu predmetného podania. Žalovaný v svojom vyjadrení súhlasil v časti omylom rozšíreného návrhu s čiastočným späťvzatím odvolania žalobcu, pričom mal za to, že je potrebné o čiastočnom späťzvatí odvolania rozhodnúť v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Pokiaľ sa jedná o dodatočne predložený dodatok č. 1 k zmluve o postúpení, zotrval žalovaný na doterajších vyjadreniach a prednesoch s tým, že bola dostatočne preukázaná absencia základných podmienok konania, ako aj neexistencia akéhokoľvek hmotnoprávneho nároku žalobcu voči žalovanému. Vo veci nie je daná vecná legitimácia ani na strane žalobcu ani na strane žalovaného. Žalobca si uplatnil finančný nárok z titulu spôsobenej škody, ktorú mu údajne spôsobil žalovaný tým, že otcovi žalobcu E. F. znemožnil svojim konaním uspokojiť pohľadávku voči spoločnosti Drevoprodukt, s.r.o. Žalobca nikdy nebol vlastníkom predmetnej pohľadávky voči spoločnosti Drevoprodukt Majerovce, s.r.o. z titulu zmluvy zo dňa 25.8.1998, na ktorú sa odvolával. Predmetnú pohľadávku otec žalobcu ako postupca previedol na základe zmluvy o postúpení zo dňa 1.10.2002 na postupníka, spoločnosť HARD REAL, s.r.o. Žalobcovi nemohla byť spôsobená škoda znemožnením uspokojenia pohľadávky voči spoločnosti Drevoprodukt, s.r.o., nakoľko táto pohľadávka nikdy nepatrila do majetku žalobcu. Ani žalobcom tvrdená údajná deliktuálna zodpovednosť žalovaného v žiadnom prípade nepreukazuje akýkoľvek nárok žalobcu voči žalovanému. Žalovaný ani žalobca nikdy neboli účastníkmi predmetným zmlúv o postúpení pohľadávky a v rozhodnom čase nebol už vlastníkom uplatňovanej pohľadávky ani žalobcov otec pán E. F.. Uvedenú skutočnosť nemôže spochybniť ani dodatočne predložený dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, ktorého právna kvalifikácia z titulu jeho obsahu je viac ako náročná. Žalobca spočiatku uvádzal, že sa jednalo o odstúpenie od zmluvy o postúpení a že toto písomné odstúpenie sa stratilo, resp. nebolo nikdy vyhotovené a neskôr právny zástupca žalobcu dodatočne predložil tento dodatok, obsahom ktorého je dohoda účastníkov na ukončení právneho vzťahu ňou založeného - postúpenia pohľadávky. Odhliadnuc od nejasnosti takejto dohody z titulu právnej kvalifikácie je predmetný dodatok absolútne neplatný, nakoľko ako účastník tohto dodatku z 12.9.2005 je označený E. F., r.č. XXXXXX/XXX, ktorý zomrel dňa 6.2.2004 tak, ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Humenné sp. zn. 14D 110/2004. Za nebohého E. F. je dodatok podpísaný J. F. a to na základe plnej moci zo dňa 31.8.1988. Je nepochybné, že smrťou splnomocniteľa zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho vzťahu a v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka aj uvedené plnomocenstvo. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 5Co/151/2010-124 zo dňa 17.1.2012 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ústavný súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím I. ÚS 232/2012-36 zo dňa 3.10.2012 rozhodol, že 1. Základné právo J. F. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Co 151/2010 zo 17. januára 2012 porušené boli. 2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Co 151/2010 zo 17. januára 2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Ďalším výrokom uložil Krajskému súdu v Prešove povinnosť uhradiť trovy právneho zastúpenia J. F. v sume 269,58 Eur (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Tibora Šafárika, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. Posledným výrokom rozhodol, že vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovuje. V odôvodnení svojho rozhodnutia Ústavný súd okrem iného uvádza, že z pripojeného trestného spisu okresného súdu sp. zn. 2T/84/2004 zistil, že predmetné trestné konanie sa začalo na okresnom súde 12. júla 2004 doručením obžaloby, teda v čase, keď už právny predchodca sťažovateľa E. F. nežil. V trestnom konaní si nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaných riadne uplatnil sťažovateľ (J. F., syn E. F.) a trestný súd s ním ako poškodeným riadne konal, avšak v trestnom rozsudku nebol odkázaný so svojím nárokom na občianskoprávne konanie, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Preto je nutné vytknúť nepresnosť v skutkových zisteniach krajského súdu týkajúcich sa toho, kto si v trestnom konaní uplatňoval nárok na náhradu škody. Uvedená nepresnosť, ako aj skutočnosť, že okresný súd v trestnom konaní nijak nerozhodol o sťažovateľom uplatnenom nároku, nič nemení na správnosti záveru krajského súdu, ktorý je určujúci v danej veci, že z právoplatného trestného rozsudku „jednoznačne vyplýva deliktuálna zodpovednosť J. R. (žalovaného v posudzovanom konaní, pozn.) vo vzťahu k E. F.". Inak povedané, v príčinnej súvislosti s trestnoprávnym konaním J. R. (ku ktorému došlo v rokoch 1998 a 1999) bola E. F., zomrelému X.. A. XXXX, spôsobená škoda v sume 173.609,50 Sk, teda E. F. ešte počas jeho života vznikol nárok na náhradu škody v uvedenej sume. V posudzovanom konaní si sťažovateľ ako syn a dedič E. F. priamo ako žalobca uplatnil voči J. R. pohľadávku v sume 173.609,50 Sk, ktorá nesporne patrila jeho otcovi E. F. ku dňu jeho smrti, pričom krajský súd zhodne s okresným súdom zamietli jeho žalobu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie z dôvodu, že v dedičskom konaní po zomrelom E. F. táto pohľadávka nebola predmetom dedenia. Ústavný súd konštatoval, že záver krajského súdu o nedostatku aktívnej legitimácie sťažovateľa na základe takto vymedzených dôvodov v posudzovanom konaní nie je možné hodnotiť ako ústavne konformný. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd sa náležité nevysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami danej veci a s univerzálnym nástupníctvom dedičov do práv a povinností poručiteľa ku dňu jeho smrti. Pokiaľ krajský súd na podporu svojho záveru o nedostatku aktívnej legitimácie sťažovateľa uvádza aj ďalšiu argumentáciu poukazujúcu na to, že veriteľ E. F. disponoval svojou pohľadávkou voči spoločnosti Drevoprodukt, s. r. o. (zmarenie uspokojenia ktorej zo strany žalovaného ako konateľa tejto spoločnosti bolo právoplatne ustálené v trestnom konaní), tieto závery sa taktiež vyznačujú ústavnou nekonformnosťou. Ústavný súd konštatoval, že krajský súd nediferencoval dôsledne medzi pohľadávkou E. F. ako veriteľa voči spoločnosti Drevoprodukt, s. r. o., z titulu zmluvných nárokov a pohľadávkou E. F. ako veriteľa voči J. N. (konateľovi spoločnosti Drevoprodukt, s. r. o.) z titulu deliktuálnej zodpovednosti. Krajský súd, ako to sám správne potvrdil, bol viazaný záverom právoplatného trestného rozsudku o deliktuálnej zodpovednosti J. R. (konateľa spoločnosti Drevoprodukt, s. r. o.) voči E. F. z dôvodu zmarenia uspokojenia jeho pohľadávky voči spoločnosti Drevoprodukt, s. r. o., z titulu zmluvných nárokov. Vzhľadom na uvedené je posudzovanie akéhokoľvek disponovania veriteľa s pohľadávkou zo zmluvného vzťahu (ktorej uspokojenie bolo trestnoprávnym konaním zmarené) pri posudzovaní nárokov z deliktuálnej zodpovednosti právne bezvýznamné. V skutkových okolnostiach danej veci ústavný súd považoval samotný právny názor krajského súdu, podľa ktorého potvrdil rozsudok okresného súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľa, za ústavne nekonformný a dostatočne neodôvodnený argumentáciou krajského súdu obsiahnutou v napadnutom rozsudku. Na základe uvedeného Ústavný súd uzatvoril, že rozsudok krajského súdu je rozhodnutím, ktoré nie je z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto rozhodol, že namietaným rozsudkom bolo porušené sťažovateľovo základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zmysle § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde v tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu. Odvolací súd na základe podaného odvolania viazaný právnym názorom Ústavného súdu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.996,27 eur titulom náhrady škody spôsobenej porušením právnej povinnosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T 84/04 právoplatne odsúdený pre spáchanie trestného činu marenia uspokojenia veriteľa podľa § 256a ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do roku 2005. Bol mu uložený peňažný trest. Poškodeným veriteľom bol otec žalobcu, ktorého je právnym nástupcom. Žalovaný bol konateľom spoločnosti Drevoprodukt Majerovce, ktorá sa svojim veriteľom vyhla zbavením sa všetkého majetku. Výška dlžnej sumy nie je sporná. V minulosti otec žalobcu získal rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6C/2007/00 proti firme Drevoprodukt. Išlo o rozsudok z doby, keď nebolo známe, že došlo k spáchaniu trestného činu smerujúceho práve k znemožneniu vymôcť žalovanú sumu od firmy. Nejde preto o prekážku rozhodnutej veci, pretože žalovaný bol iný subjekt na inom právnom základe. Žalovaný spôsobil škodu porušením právnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Príčinná súvislosť medzi priamym zavinením a škodou je preukázaná. Žalovaný vinu popieral. Jeho deliktuálna zodpovednosť a zistenie žalobcu, kto za škodu zodpovedá sa opiera o uvedený trestný rozsudok z 11.2.2009. Škoda bola spôsobená za okolností podmieňujúcich použitie § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účasť vyjadrená individuálne neprichádza do úvahy. Žalobca uviedol, že žalovaný zodpovedá tiež za trovy vo výške 230,49 eur, ktoré tvoria škodu v širšom zmysle. Zo spisu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. 2T 84/2004 a z rozsudku zo dňa 11.2.2009 č.k. 2T 84/2004-436, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 07. 04. 2009 vyplýva, že žalovaní Ing. T. D. ako aj J. R., ktorý je v tomto konaní žalovaný, boli uznaní vinnými za to, že ako konatelia spoločnosti Drevoprodukt Majerovce s.r.o. potom, čo ako spoločnosť na základe notárskej zápisnice číslo Nz 90/1998 zo dňa 23. 02. 1998 prevzala dlh v celkovej sume 1.300.000,- Sk, následne kúpnou zmluvou zo dňa 20. 11. 1999 nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti v hodnote 7.851.993,- Sk zapísané na LV číslo XXX k. ú. J. odpredali spoločnosti Vaandepo s.r.o. Košice a kúpnou zmluvou zo dňa 23. 11. 1999 hnuteľné veci v hodnote 221.500,- Sk odpredali spoločnosti Vaandepo s.r.o. Košice, čím zmarili uspokojenie svojich veriteľov a to ROD Y. R., ROD J., RD W. R., ROD N., Podielnické družstvo W., Roľnícke obchodné družstvo T. M., Poľnohospodárske družstvo J., PD Y., Poľnohospodárske družstvo A. ku škode každého z nich vo výške 130.000,- Sk a spôsobením celkovej škody 1.170.000,- Sk s tým, že taktiež ako konatelia spoločnosti Drevoprodukt s.r.o. Majerovce po tom, ako spoločnosť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 08. 1998 prevzala pohľadávku E. F. voči dlžníkovi Slovenskému pozemkovému fondu odplatne sumu 437.219,- Sk, z ktorej zostala nezaplatená suma 173.609,50 Sk, následne kúpnou zmluvou zo dňa 20. 11. 1999 nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti v hodnote 7.851.993,- Sk zapísané na LV č. XXX k. ú. J. odpredali spoločnosti Vaandepo a kúpnou zmluvou aj hnuteľné veci tak, ako je to v podstate uvedené vyššie, čím takto zmarili uspokojenie svojho veriteľa E. F. spôsobením škody vo výške 173.609,50 Sk. Taktiež tým istým konaním, ako je to uvedené, spôsobili škodu aj J+M Drevomat Soľ vo výške 300.082,- Sk. Za to boli uznaní vinným spolupáchateľstvom trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 9 ods. 2 k § 256a ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, za čo im boli uložené samostatné peňažné tresty vo výške 1.000 eur a náhradné tresty odňatia slobody 5 mesiacov s tým, že poškodení boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na konanie vo veciach občianskoprávnych. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Humenné sp. zn. 14D 110/2004 zo dňa 25.5.2004 je zrejmé, že na Okresnom súde v Humennom pod spisovou značkou 14D/110/2004 sa viedlo dedičské konanie v dedičskej veci po poručiteľovi E. F., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, naposledy bytom F., D. XXXX/XX, kde ako dedičia zo zákona podľa dedičských skupín prichádzali do úvahy syn poručiteľa J. F. a vnuk T. F., teda v prvom rade bol uvedený žalobca, kde predmetom dedičského konania bol súpis aktív a pasív a to hnuteľností-podielové listy s tým, že nehnuteľnosti nezostali žiadne a hnuteľnosti na základe predchádzajúcej dohody nadobudli žalobca a vnuk poručiteľa T. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX a to 88.000 podielov každý z nich. Uvedené osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia dňom 25. 05. 2004. Podľa ust. § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Žalobca sa domáha deliktuálnej zodpovednosti žalovaného na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 11.2.2009 č.k. 2T 84/2004 - 436, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.4.2009. Tak ako bolo konštatované vyššie, týmto rozsudkom boli obžalovaní Ing. T. D. a J. R., ktorý je žalovaným vo veci uznaní vinnými, že spoločným konaním čo aj len čiastočne zmarili uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodnili iného veriteľa. Tým spáchali spolupáchateľstvom trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 9 ods. 2 k/, § 256a ods. 1,2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Okrem iného ako konatelia spoločnosti Drevoprodukt Majerovce, s.r.o. potom ako spoločnosť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 08. 1998 prevzala pohľadávku E. F. voči dlžníkovi Slovenskému pozemkovému fondu odplatne sumu 437.219,- Sk, z ktorej zostala nezaplatená suma 173.609,50 Sk, následne kúpnou zmluvou zo dňa 20. 11. 1999 nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti v hodnote 7.851.993,- Sk zapísané na LV č. XXX k. ú. J. odpredali spoločnosti Vaandepo a kúpnou zmluvou aj hnuteľné veci, čím takto zmarili uspokojenie svojho veriteľa E. F. spôsobením škody vo výške 173.609,50 Sk. Z vyššie uvedeného rozsudku zároveň vyplýva, že podľa § 229 ods. 1 Trestného poriadku, súd poškodených Roľnícke obchodné družstvo Y. R., Roľnícke obchodné družstvo J., Roľnícke obchodné družstvo N., Podielnické obchodné družstvo W., Roľnícke obchodné družstvo T. M., Poľnohospodárske družstvo J., Poľnohospodárske družstvo Y. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie. Teda právny predchodca žalobcu E. F. so svojim nárokom na občianskoprávne konanie odkázaný nebol. Ústavný súd súhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu, že z rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č.k. 2T/84/2004-436 zo dňa 11.2.2009 jednoznačne vyplýva deliktuálna zodpovednosť J. R. vo vzťahu k E. F.. Vyčítal však Krajského súdu v Prešove, že sa náležite nevyporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami danej veci a s univerzálnym nástupníctvom dedičov do práv a povinností poručiteľa ku dňu jeho smrti. V príčinnej súvislosti s trestnoprávnym konaním J. R. (ku ktorému došlo v rokoch 1998 a 1999) bola E. F., zomrelému X. A. XXXX, spôsobená škoda v sume 173 609,50 Sk, teda E. F. ešte počas jeho života vznikol nárok na náhradu škody v uvedenej sume. Žalobca ako syn a dedič E. F. priamo ako žalobca uplatnil voči J. R. pohľadávku v sume 173.609,50 Sk, ktorá nesporne patrila jeho otcovi E. F. ku dňu jeho smrti. Súd prvého stupňa sa náležite nevyporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami danej veci a s univerzálnym nástupníctvom dedičov do práv a povinností poručiteľa ku dňu smrti. Súd prvého stupňa nediferencoval dôsledne medzi pohľadávkou E. F. ako veriteľa voči spoločnosti Drevoprodukt s.r.o. z titulu zmluvných nárokov a pohľadávkou E. F. ako veriteľa voči J. R., konateľovi spoločnosti Drevoprodukt s.r.o. z titulu deliktuálnej zodpovednosti. Posudzovanie akéhokoľvek disponovania veriteľa s pohľadávkou zo zmluvného vzťahu, ktorej uspokojenie bolo trestnoprávnym konaním zmarené pri posudzovaní nárokov z deliktuálnej zodpovednosti je právne bezvýznamné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods.1 písm.h/ a f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods.2 O.s.p. Úlohou súdu prvého stupňa bude riadne sa vyporiadať so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami danej veci a s univerzálnym nástupníctvom dedičov do práv a povinností poručiteľa ku dňu jeho smrti. Súd prvého stupňa bude dôsledne rešpektovať právny názor Ústavného súdu v zmysle ust. § 56 ods.1 Zákona o Ústavnom súde z dôvodu, že týmto právnym názorom je viazaný i odvolací súd. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania podľa ust.§ 224 ods.3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.