Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/134/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410010214 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1410010214.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného Z. Q. a spol., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného Z. Q. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 06.09.2016 sp. zn. 3T/84/2010, na verejnom zasadnutí konanom 21. septembra 2017 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovaným Z. Q. a G. Z. vo výroku o vine a treste. II. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaní: 1/Juraj Q., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom F. pri O., O. 2, na slobode, 2/ G. Z., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom F. pri O., G. 9, na slobode, u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e obžalovaný Z. Q. 1/ dňa 17.08.2006 v čase asi o 02.25 hod. v Bratislave, na G. ul.č. 1, kedy bol kontrolovaný policajnou hliadkou, počas kontroly odhodil na zem 4 zatavené injekčné striekačky, ktoré obsahovali metamfetamín o hmotnosti 796 mg s prímesou kofeínu s koncentráciou účinnej látky 61,7% hmotnostných, predstavujúce 7 obvykle jednorazových dávok, 848 mg s prímesou kofeínu s koncentráciou účinnej látky 62,3% hmotnostných predstavujúce 8 obvykle jednorazových dávok, 441 mg s prímesou kofeínu s koncentráciou účinnej látky 63,0% hmotnostných predstavujúce 4 obvykle jednorazové dávky a 993 mg s prímesou efedrínu s koncentráciou účinnej látky 45,4% hmotnostných predstavujúce 9 obvykle jednorazových dávok, ktoré si obstaral nezisteným spôsobom a v nezistenom čase, pričom na steroch z jeho rúk bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, 2/ v presne nezistenom čase si bez oprávnenia obstaral a vmieste svojho bydliska v Ivanke pri Dunaji na O. ul.č. 2 mal uschované funkčný ručný granát vzor M 52 juhoslovanskej výroby zložený z tela, zapaľovača a trhavinovej náplne TNT o hmotnosti 100 g, ktorého smrtiaci účinok je v okruhu 5 až 15 m, plastovú krabicu bielej farby s obsahom 52 ks nábojov kal. 7,65 Browning, 7 ks nábojov kal. 7,65 Browning, ktoré mali podomácky upravené strely a sú zakázaným strelivom a 1 ks náboja kal. 22 Long Rifle, ktoré sú strelivom, kovový rám zbrane s hlavňou, spúšťou, bicím kohútom, tiahlom spúšte, vyhadzovačom a pružinou bicieho mechanizmu s číslom M XXXXXX, ktorý pochádza z expanznej zbrane a záver z expanznej zbrane zn. Voltran-Major, kal. 9mm PA Blanc, ktoré pravdepodobne tvorili jeden celok (expanznú zbraň), pričom záver a hlaveň sú hlavnými časťami zbrane, plastovú krabicu žlto- červenej farby s obsahom 494 ks nábojov kal. 22 Long Rifle rôznych výrobcov, ktoré sú strelivom, pričom tieto predmety boli zaistené počas domovej prehliadky vykonanej v mieste jeho bydliska dňa 12.10.2006 na základe príkazu Okresného súdu Bratislava IV č. Tp V-06/06, obžalovaný G. Z. 3/ dňa 12.10.2006 v Ivanke pri Dunaji na Bernolákovskej ul.č. X pred vykonaním domovej prehliadky na základe príkazu Okresného súdu Bratislava IV č. Tp V-06/06 dobrovoľne vydal 3 plastové vrecká s tlakovým uzáverom s obsahom 4321 mg konope s koncentráciou THC 13,3% hmotnostných predstavujúce 8 obvykle jednorazových dávok a papierovú obálku s obsahom 160 mg konope s koncentráciou THC 14,9% hmotnostných, čo nezodpovedá ani jednej obvykle jednorazovej dávke drogy, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok, 4/ v presne nezistenom čase si bez oprávnenia obstaral a v mieste svojho bydliska v F. pri O., na G. ul.č. 9 mal uschované: - vzduchová puška čsl. výroby, so sklopnou hlavňou zn. Slávia 620, výr.č. XXXXXX, ktorá bola streľbyschopná a je zbraňou kategórie A, - expanzná zbraň - samonabíjacia pištoľ nemeckej výroby zn. Walter P22, podomácky upravená, výr.č. L XXXXXXXXX, ktorá je zbraňou kategórie A, - samonabíjacia pištoľ čsl. výroby zn. CZ mod. 75, kal. 9 mm Luger, ktorá bola streľbyschopná a je zbraňou kategórie B, - samonabíjacia pištoľ čsl. výroby zn. CZ vzor 45, kal. 6,35 Browning, výr.č. XXXXX, ktorá bola streľbyschopná a je zbraňou kategórie A spolu so zbraňou bol predložený tlmič hluku výstrelu, ktorý je zakázaným doplnkom zbrane, - odsuvný otočný záver ovládaný kľukou, ktorý je použiteľný do malokalibrových zbraní radu ZKM 451, 452, ktorý je hlavnou časťou zbrane, - šesťkomorový nábojový valec priemeru 37,6 mm a dĺžky 38,5 mm, ktorý je použiteľný do zbrane značky ME Magnum, kal. 9 mm R Blanc (zbraň kategórie A), ktorý je hlavnou časťou zbrane, - nekompletná rozobratá samonabíjacia pištoľ čsl. výroby, zn. CZ vzor 45, kal. 6,35 Browning, výr.č. B XXXXXX a to hlaveň s hlavňou a zápalníkom a vyťahovačom, rám s bicím kohútom a pružinou, tyčka s vratnou pružinou záveru, spúšť s tiahlom spúšte, krycia doska, 2 ks pružín, skrutka, pričom záver je hlavnou časťou zbrane kategórie B, - 249 ks nábojov rôzneho kalibru, ktoré sú strelivom a z týchto bolo 30 ks nábojov zakázaným strelivom, - nekompletná rozobratá podomácky upravená opakovacia malokalibrová puška čsl. výroby, zn. ZKM 451, kal. 22 Long Rifle, bez rámu zbrane so zásobníkom, v ktorom sa nachádzali 3 náboje kal. 22 Long Rifle, pričom po doplnení zaisteného záveru sa preukázala streľbyschopnosť, je zbraňou kategórie A a náboje sú strelivom, pričom tieto predmety boli zaistené počas domovej prehliadky vykonanej v mieste jeho bydliska dňa 12.10.2006 na základe príkazu Okresného súdu Bratislava IV č. Tp V-12/06, t e d a obžalovaný Z. Q. v bode 1/ - neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku v bode 2/ - držal strelivo bez povolenia, - držal súčasť strelnej zbrane bez povolenia, - bez povolenia prechovával hromadne účinnú zbraň obžalovaný G. Z. v bode 3/ - neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú látku v bode 4/ - držal strelivo bez povolenia, - držal strelnú zbraň a súčasti strelnej zbrane bez povolenia, č í m s p á c h a l i obžalovaný Z. Q. v bode 1/ - zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, v bode 2/ - prečin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a zločinom nedovoleného ozbrojovania podľa § 295 ods. 1 písm. a/Trestného zákona, obžalovaný G. Z. v bode 3/ - prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, v bode 4/ - prečin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j ú obžalovaný Z. Q. podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 10 (desať) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného s určením skúšobnej doby na 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. j/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá primerané obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania návykových látok a v povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to: - zaistený ručný granát M 52, - 554 ks nábojov rôznych kalibrov, - kovový rám zbrane s hlavňou, spúšťou, bicím kohútom, tiahlom spúšte, vyhadzovačom a pružinou bicieho mechanizmu s číslom M XXXXXX, ktorý pochádza z expanznej zbrane a záver z expanznej zbrane zn. Voltran-Major, kal. 9mm PA Blanc. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. obžalovaný G. Z. podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného s určením skúšobnej doby na 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. j/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá primerané obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania návykových látok a v povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to: - vzduchová puška čsl. výroby, so sklopnou hlavňou zn. N. 620, výr.č. XXXXXX, - expanzná zbraň - samonabíjacia pištoľ nemeckej výroby zn. Walter P22, podomácky upravená, výr.č. L XXXXXXXXX, - samonabíjacia pištoľ čsl. výroby zn. CZ mod. 75, kal. 9 mm Luger, - samonabíjacia pištoľ čsl. výroby zn. CZ vzor 45, kal. 6,35 Browning, výr.č. XXXXX, spolu s tlmičom hluku výstrelu, - odsuvný otočný záver ovládaný kľukou, - šesťkomorový nábojový valec priemeru 37,6 mm a dĺžky 38,5 mm, - nekompletná rozobratá samonabíjacia pištoľ čsl. výroby, zn. CZ vzor 45, kal. 6,35 Browning, výr.č. B XXXXXX a to záver s hlavňou so zápalníkom a vyťahovačom, rám s bicím kohútom a pružinou, tyčka s vratnou pružinou záveru, spúšť s tiahlom spúšte, krycia doska, 2 ks pružín, skrutka, - 249 ks nábojov rôzneho kalibru, - nekompletná rozobratá podomácky upravená opakovacia malokalibrová puška čsl. výroby, zn. ZKM 451, kal. 22 Long Rifle, bez rámu zbrane so zásobníkom, v ktorom sa nachádzali 3 náboje kal. 22 Long Rifle. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. III. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 285 písm. c/ Tr. por. sa obžalovaný Juraj Q., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom F. pri O., O. 2, na slobode, o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 05.09.2007 sp. zn. 1Pv 299/06, pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ž e obžalovaný Z. Q. spolu s ďalšími osobami S. N., G. Z. a S. P. najmenej od januára 2006 až do 12.10.2006 za vzájomnej telefonickej i osobnej spolupráce kupovali od nestotožnených osôb, ale aj od seba navzájom pervitín, tento mali uskladnený v miestach svojich bydlísk a v motorových vozidlách, ktoré používali, pričom drogu následne predávali v menších množstvách, prípadne ako jednorazové dávky ďalším osobám, a to obžalovaný Q. najmenej 21 osobám, Jaslovský najmenej 3 osobám, N. najmenej jednej osobe, komunikujúc s nimi prostredníctvom mobilných telefónov, pričom na základe príkazov Okresného súdu Bratislava IV č. Tp V-06/06, Tp V-08/06, Tp V-10/06, Tp V-12/06 boli v miestach ich bydlísk vykonané domové prehliadky, a to: - v Ivanke pri Dunaji na O. ul.č. 2 (obžalovaný Q.), pri ktorej boli zaistené digitálna váha so stopami metamfetamínu a THC, kufrík s peniazmi so stopami metamfetamínu a kokaínu, 5 tabliet s celkovou hmotnosťou 1552 mg ako zmes MDMA a m-CPP predstavujúce 5 obvykle jednorazových dávok, zatavená injekčná striekačka s obsahom 1574 mg metamfetamínu s prímesou piracetamu a kofeínu s koncentráciou účinnej látky 65,2% hmotnostných predstavujúca 26 až 51 obvykle jednorazových dávok, plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 991 mg metamfetamínu s prímesou efedrínu, piracetamu a kofeínu s koncentráciou účinnej látky 36,8% hmotnostných prestavujúce 9 až 18 obvykle jednorazových dávok a v záhrade rodinného domu boli zaistené 12 zatavených zrezaných injekčných striekačiek v čiernej ponožke s obsahom 17,98% g metamfetamínu s prímesou efedrínu, piracetamu a kofeínu s koncentráciou účinnej látky 68,6% hmotnostných predstavujúce 308 až 617 obvykle jednorazových dávok a 11 zatavených injekčných striekačiek s obsahom 7,36 g metamfetamínu s prímesou efedrínu, piracetamu a kofeínu s koncentráciou účinnej látky 60,0% hmotnostných predstavujúce 110 až 221 obvykle jednorazových dávok; počas domovej prehliadky svedok S. K. vydal 2 injekčné striekačky s obsahom 875 mg metamfetamínu s prímesou piracetamu a kofeínu s koncentráciou účinnej látky 51,1% hmotnostných predstavujúce 11 až 22 obvykle jednorazových dávok, ktoré sa nachádzali vo vrecku mikiny patriacej obžalovanému Q., ktorú mal svedok v tom čase oblečenú. Zo sterov zaistených v motorovom vozidle zn. VW Passat Combi, ev.č. G ktoré používal obžalovaný Q. boli zistené stopy metamfetamínu a na steroch rúk obžalovaného Q. boli zistené stopy metamfetamínu. S. je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, l e b o nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. IV. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 285 písm. b/ Tr. por. sa obžalovaný G. Z., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom F. pri O., G. 9, na slobode, o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 05.09.2007 sp. zn. 1Pv 299/06, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ž e dňa 22.09.2006 v čase o 00.05 hod. v Bratislave na nadjazde nad D. ulicou bol kontrolovaný policajnou hliadkou a počas kontroly odhodil na zem 2 plastové vrecká s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovali marihuanu o hmotnosti 423 mg s koncentráciou THC 14,9% hmotnostných a 65 mg s koncentráciou THC 18,1% hmotnostných, ktoré si obstaral nezisteným spôsobom a v nezistenom čase, pričom rastliny rodu Cannabis (konope) sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok, l e b o skutok nie je trestným činom. V. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora vo vzťahu k obžalovaným Martinovi Sutorisovi a Marekovi Farkašovi sa z a m i e t a . VI. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Juraja Orsága, nar. 28.08.1970 sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 06.09.2016 sp. zn. 3T/84/2010 bol jednak obžalovaný Z. Q. uznaný za vinného pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. (skutok v bode 1/) a pre prečin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a zločinom nedovoleného ozbrojovania podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (skutok v bode 2/), jednak obžalovaný G. Z. uznaný za vinného pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. (skutok v bode 3/) a pre prečin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. (skutok v bode 4/), na tom skutkovom základe, že obžalovaný Z. Q. 1/ si najmenej od januára 2006 až do 17.08.2006 zadovažoval od nestotožnených osôb pervitín, ktorý u seba prechovával, pričom dňa 17.08.2006 v čase asi o 02.25 hod. v Bratislave, na Bradáčovej ul. č. 1, kedy bol kontrolovaný policajnou hliadkou, počas kontroly odhodil na zem 4 zatavené injekčné striekačky, ktoré obsahovali metamfetamín o hmotnosti 796 mg s prímesou kofeínu s koncentráciou účinnej látky 61/7% hmotnostných predstavujúce 7 obvykle jednorazových dávok, 848 mg s prímesou kofeínu s koncentráciou účinnej látky 62,3% hmotnostných predstavujúce 8 obvykle jednorazových dávok, 441 mg s prímesou kofeínu s koncentráciou účinnej látky 63,0% hmotnostných predstavujúce 4 obvykle jednorazové dávky a 993 mg s prímesou efedrínu s koncentráciou účinnej látky 45,4% hmotnostných predstavujúce 9 obvykle jednorazových dávok, ktoré si obstaral nezisteným spôsobom a v nezistenom čase, pričom na steroch z jeho rúk bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, pričom Metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, 2/ v presne nezistenom čase si bez oprávnenia obstaral a v mieste svojho bydliska v F. pri O. na O. ul. č. 2 mal uschované funkčný ručný granát vzor M 52 juhoslovanskej výroby zložený z tela, zapaľovača a trhavinovej náplne TNT o hmotnosti 100 g, ktorého smrtiaci účinok je v okruhu 5 až 15 m, plastovú krabicu bielej farby s obsahom 52 ks nábojov kal. 7,65 Browning, 7 ks nábojov kal. 7,65 Browning, ktoré mali podomácky upravené strely a sú zakázaným strelivom a 1 ks náboja kal. 22 Long Rifle, ktoré sú strelivom, kovový rám zbrane s hlavňou, spúšťou, bicím kohútom, tiahlom spúšťe, vyhadzovačom a pružinou bicieho mechanizmu s číslom M 550223, ktorý pochádza z expanznej zbrane a záver z expanznej zbrane zn. Voltran-Major, kal. 9 mm PA Blanc, ktoré pravdepodobne tvorili jeden celok (expanznú zbraň), pričom záver a hlaveň sú hlavnými časťami zbrane, plastovú krabicu žlto-červenej farby s obsahom 494 ks nábojov kal. 22 Long Rifle rôznych výrobcov, ktoré sú strelivom, pričom tieto predmety boli zaistené počas domovej prehliadky vykonanej v mieste jeho bydliska dňa 12.10.2006 na základe príkazu Okresného súdu Bratislava IV, č. Tp V-06/06, obžalovaný G. Z. 3/ si najmenej od januára 2006 až do 17.08.2006 zadovažoval od nestotožnených osôb marihuanu, ktorú u seba prechovávali, pričom -dňa 12.10.2006 v Ivanke pri Dunaji na G. ul.č. 9 pred vykonaním domovej prehliadky na základe príkazu Okresného súdu Bratislava IV č. Tp V-06/06 dobrovoľne vydal 3 plastové vrecká s tlakovým uzáverom s obsahom 4321 mg konope s koncentráciou THC 13,3% hmotnostných predstavujúce 8 obvykle jednorazových dávok a papierovú obálku s obsahom 160 mg konope s koncentráciou TH 14,9% hmotnostných, čo nezodpovedá ani jednej obvykle jednorazovej dávke drogy, - dňa 22.09.2006 v čase o 00.05 hod. v Bratislave na nadjazde nad Eisnerovou ulicou bol kontrolovaný policajnou hliadkou a počas kontroly odhodil na zem 2 plastové vrecká s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovali marihuanu o hmotnosti 423 mg s koncentráciou THC 14,9% hmotnostných, čo nepredstavuje ani jednu obvykle jednorazovú dávku drogy a 65 mg s koncentráciou THC 18,1% hmotnostných, čo nepredstavuje ani jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok, 4/ v presne nezistenom čase si bez oprávnenia obstaral a v mieste svojho bydliska v Ivanke pri Dunaji, na G. ul. č. 9 mal uschované: -vzduchová puška čsl. výroby, so sklopnou hlavňou zn. N. 620, výr. č. XXXXXX, ktorá bola streľbyschopná a je zbraňou kategórie A, - expanzná zbraň samonabíjacia pištoľ nemeckej výroby zn. Walter P22, podomácky upravená, výr. č. L XXXXXXXXX, ktorá je zbraňou kategórie A, - samonabíjacia pištoľ čls. výroby zn. CZ mod. 75, kal. 9 mm Luger, ktorá bola streľbyschopná a je zbraňou kategórie B, - samonabíjacia pištoľ čsl. výroby zn. CZ vzor 45, kal. 6,35 Browning, výr. č. XXXXX, ktorá bola streľbyschopná a je zbraňou kategórie A, spolu so zbraňou bol predložený tlmič hluku výstrelu, ktorý je zakázaným doplnkom zbrane, - odsuvný otočný záver ovládaný kľukou, ktorý je použiteľný do malokalibrových zbraní radu ZKM 451, 452, ktorý je hlavnou časťou zbrane, - šesťkomorový nábojový valec priemeru 37,6 mm a dĺžky 38,5 mm, ktorý je použiteľný do zbrane značky ME Magnum, kal. 9 mm R Blanc (zbraň kategórie A), ktorý je hlavnou časťou zbrane, - nekompletná rozobratá samonabíjacia pištoľ čsl. výroby, zn. CZ vzor 45, kal. 6,35 Browning, výr. č. B XXXXXX a to záver s hlavňou so zápalníkom a vyťahovačom, rám s bicím kohútom a pružinou, tyčka s vratnou pružinou záveru, spúšť s tiahlom spúšte, krycia doska, 2 ks pružín, skrutka, pričom záver s hlavňou je hlavnou časťou zbrane kategórie B, - 249 ks nábojov rôzneho kalibru, ktoré sú strelivom a z týchto bolo 30 ks nábojov zakázaným strelivom, - nekopletná rozobratá podomácky upravená opakovacia malokalibrová puška čsl. výroby, zn. ZKM 451, kal. 22 Long Rifle, bez rámu zbrane so zásobníkom, v ktorom sa nachádzali 3 náboje kal. 22 Long Rifle, pričom po doplnení zaisteného záveru sa preukázala streľbyschopnosť, je zbraňou kategórie A a náboje sú strelivom, pričom tieto predmety boli zaistené počas domovej prehliadky vykonanej v mieste jeho bydliska dňa 12.10.2006 na základe príkazu Okresného súdu Bratislava IV Tp V- 12/06. Obžalovanému Z. Q. za uvedenú trestnú činnosť bol podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 10 mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 51 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. j/ Tr. zák. boli obžalovanému uložené aj primerané obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania návykových látok a v povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci a to: - zaistený ručný granát M 52, - 554 ks nábojov rôznych kalibrov, - kovový rám zbrane s hlavňou, spúšťou, bicím kohútom, tiahlom spúšte, vyhadzovačom a pružinou bicieho mechanizmu s číslom M XXXXXX, ktorý pochádza z expanznej zbrane a záver z expanznej zbrane zn. Voltran-Major, kal. 9 mm PA Blanc. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. bolo rozhodnuté, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Obžalovanému G. Z. za uvedenú trestnú činnosť bol podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 51 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. j/ Tr. zák. boli obžalovanému uložené aj primerané obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania návykových látok a v povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci a to: - vzduchová puška čsl. výroby, so sklopnou hlavňou zn. Slávia 620, výr.č. XXXXXX, - expanzná zbraň - samonabíjacia pištoľ nemeckej výroby zn. Walter P22, podomácky upravená, výr.č. L XXXXXXXXX, - samonabíjacia pištoľ čsl. výroby zn. CZ mod. 75, kal. 9 mm Luger, - samonabíjacia pištoľ čsl. výroby zn. CZ vzor 45, kal. 6,35 Browning, výr.č. XXXXX, spolu s tlmičom hluku výstrelu, - odsuvný otočný záver ovládaný kľukou, - šesťkomorový nábojový valec priemeru 37,6 mm a dĺžky 38,5 mm, - nekompletná rozobratá samonabíjacia pištoľ čsl. výroby, zn. CZ vzor 45, kal. 6,35 Browning, výr.č. B XXXXXX a to záver s hlavňou so zápalníkom a vyťahovačom, rám s bicím kohútom a pružinou, tyčka s vratnou pružinou záveru, spúšť s tiahlom spúšte, krycia doska, 2 ks pružín, skrutka, - 249 ks nábojov rôzneho kalibru, - nekompletná rozobratá podomácky upravená opakovacia malokalibrová puška čsl. výroby, zn. ZKM 451, kal. 22 Long Rifle, bez rámu zbrane so zásobníkom, v ktorom sa nachádzali 3 náboje kal. 22 Long Rifle. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. bolo rozhodnuté, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Naproti tomu tým istým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 06.09.2016 sp. zn. 3T/84/2010 bol obžalovaný S. N. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 05.09.2017 sp. zn. 1Pv 299/06, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že najmenej od januára 2006 až do 12.10.2006 za vzájomnej telefonickej i osobnej spolupráce s obžalovanými J.O., B.J, M.F. kupoval od nestotožnených osôb, ale aj od seba navzájom pervitín, tento mal uskladnený v mieste svojho bydliska a v motorovom vozidle, ktoré používal, pričom drogu následne predával v menších množstvách prípadne ako jednorazové dávky ďalším osobám, a to obžalovaný N. najmenej jednej osobe, komunikujúc s nimi prostredníctvom mobilných telefónov, pričom na základe príkazov Okresného súdu Bratislava IV č. Tp V-06/06. Tp V-08/06, Tp V-10/06, Tp V-12/06 boli v miestach ich bydlísk vykonané domové prehliadky a to: -v Bratislave na Holíčskej ul. č. X (obž. N.), pri ktorej boli okrem iného zaistené peniaze so stopami metamfetamínu, pričom obžalovaný Martin N. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 4T 36/06 , zo dňa 12.10.2006, právoplatným v ten istý deň, bol okrem iného odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov a trest prepadnutia veci, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Tým istým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 06.09.2016 sp. zn. 3T/84/2010 bol obžalovaný S. P. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 05.09.2017 sp. zn. 1Pv 299/06, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že najmenej od januára 2006 až do 12.10.2006 za vzájomnej telefonickej i osobnej spolupráce s obžalovanými J.O., M.S., B.J. kupoval od nestotožnených osôb, ale aj od seba navzájom pervitín, tento mal uskladnený v mieste svojho bydliska a v motorovom vozidle, ktoré používal, pričom drogu následne predával v menších množstvách prípadne ako jednorazové dávky ďalším osobám, komunikujúc s nimi prostredníctvom mobilných telefónov, pričom na základe príkazov Okresného súdu Bratislava IV č. Tp V-06/06. Tp V-08/06, Tp V-10/06, Tp V-12/06 boli v miestach ich bydlísk vykonané domové prehliadky a to: -v Bernolákove na Družstevnej ul. č. 32 (obžalovaný P.), pri ktorej boli zaistené časť injekčnej striekačky a zeleného piestika so stopami metamfetamínu, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote, tak k odsudzujúcej, ako aj k oslobodzujúcej časti, podal odvolanie prokurátor. Zároveň proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote k odsudzujúcej časti podal odvolanie obžalovaný Z. Q.. V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátor vyslovil názor, že s rozhodnutím okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu tzv. drogovej trestnej činnosti obžalovaných Z. Q., G. Z., S. N. a S. P. nebolo možné sa stotožniť, nakoľko senát okresného súdu k hodnoteniu jednotlivých dôkazov pristúpil absolútne nekriticky, dokonca až nepochopiteľne, pričom odvolateľ zdôraznil, že výsledkom neúmerného a niekoľkoročného súdneho konania bolo zmätočné rozhodnutie. Prokurátor dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že v danej veci bolo vykonaných niekoľko domových prehliadok, začatých približne v rovnakom čase, a to v domoch obývaných obžalovanými. V rámci vykonaných dôkazov okresný súd spochybnil zákonnosť zaistenia drog pri domovej prehliadke vykonanej len u obžalovaného Z. Q., poukazujúc na výpoveď svedka K. Y., ktorý bol ako nezúčastnená osoba prítomný pri tejto domovej prehliadke. Prvostupňový súd tohto svedka hodnotil ako dôveryhodného, pričom vyšetrovateľov PZ a ostatných príslušníkov PZ označil za osoby konajúce v rozpore so zákonom. Podľa názoru prokurátora bolo zarážajúce, že výpoveď vyšetrovateľa PZ, ktorý domovú prehliadku realizoval, rovnako ako výpoveď kriminalistického technika, ktorý na tvári miesta zaisťoval stopy, súd hodnotil ako nedôveryhodné, pričom práve títo svedkovia - policajti, mali podľa názoru súdu klamať. Prokurátor podotkol, že svedok K. Y. bol vypočutý dňa 03.12.2012, teda až s odstupom niekoľkých rokov „si spomenul“, že počas domovej prehliadky videl ako policajt obžalovanému Z. Q. opakovane podsunul drogu, pričom podľa jeho výpovede sa ostatní prítomní príslušníci PZ tomuto prizerali a žiadnym spôsobom nereagovali. Odvolateľ ďalej vyslovil, že svedok K. Y. sa diskvalifikoval tvrdením, že „kukláč mal siahnuť Orságovi do vrecka a pýtať sa, kde to máš, nič mu nenašiel, vrátil sa o dve minúty, strčil mu do vrecka zatavenú striekačku s nejakým obsahom a povedal, že už to mám“, pričom k tomuto konaniu malo dôjsť podľa tvrdenia menovaného svedka až ku koncu domovej prehliadky. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky z 12.10.2006 však vyplynulo, že k zaisteniu striekačky u obžalovaného Q. došlo hneď na začiatku výkonu domovej prehliadky, počas bezpečnostnej prehliadky zadržaných osôb, pred odobratím sterov z rúk zadržaných osôb. Rovnako tak boli zaistené v tomto okamihu aj striekačky u svedka M. K.. Q. N. sa dal na útek a následne bol príslušníkmi PZ chytený a privedený späť k miestu výkonu domovej prehliadky. Všetky tieto okolnosti a postupnosť vykonania jednotlivých úkonov jasne vyplynuli zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky. Aj táto okolnosť svedčí v neprospech menovaného svedka a jeho účelové vyjadrenia na adresu polície. Vyšetrovateľ PZ Ing. V. S., ktorý realizoval celú domovú prehliadku, jednoznačne uviedol, že na takéto okolnosti uvádzané svedkom Y. si nespomína. Obdobne vypovedal aj svedok Y. H. - kriminalistický technik, ktorý bol rovnako účastný tejto domovej prehliadky. Uviedol, že domová prehliadka prebehla štandardne podľa pokynov veliteľa, počas jej výkonu nezistil nič neštandardné. Navyše z výpovede svedka F.. S., ako aj zo samotnej zápisnice z domovej prehliadky vyplynulo, že domová prehliadka bola prerušená po náleze ručného granátu v kuchyni domu, kedy všetky osoby ihneď opustili nehnuteľnosť a čakali na príchod špecializovaného pyrotechnického tímu, ktorý granát zaistil. Až po tomto sa v domovej prehliadke pokračovalo. Okresným súdom hodnotenie dôkazov - údajné nezákonné zaistenie drog vzbudzuje pochybnosti o to viac, že pri tej istej domovej prehliadke bol granát, zbrane a strelivo zaistené zákonným spôsobom a súd sa v tejto časti so skutkovými zisteniami a vykonanými dôkazmi stotožnil, avšak drogy už boli zaistené nezákonne, pretože tieto „pohodili“ policajti. Prokurátor zdôraznil, že zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky vyplynulo, že po zásahu polície z rodinného domu ušiel S. N., ktorý bol prenasledovaný a počas toho zahodil dve ponožky s neznámym obsahom, pričom S. N. bol chytený a privedený späť k výkonu domovej prehliadky. Pred odobratím sterov bola u osôb vykonaná bezpečnostná prehliadka, pri ktorej boli u S. K. nájdené dve striekačky , u Z. Q. jedna striekačka, neskôr pri jeho osobe pod motorovým vozidlom bola zaistená ďalšia zatavená striekačka. Odvolateľ poukázal aj na to, že súd prvého stupňa úplne ignoroval a prehliadal aj ďalšie dôkazy (stopy zaistené pri domovej prehliadke) - digitálna váha so stopami metamfetamínu a THC (garáž), papierové peniaze zo stopami metamfetamínu (spálňa), sáčok s 5 ks tabliet MDMA (spálňa), sáčok s metamfetamínom (kúpeľňa), biela nádoba s kofeínom (spálňa). Prokurátor ďalej vyslovil, že pokiaľ súd argumentuje, že predaj drog nebol obžalovaným preukázaný, ani s týmto záverom sa nemohol stotožniť. Svedok Z. I. vypovedal, že mal vedomosť o tom, že Q. drogy predával. On kupoval drogy od Q. cez N., alebo tiež dal peniaze Z. a ten kúpil drogy od Q.. Kúpa prebiehala tak, že on dal peniaze týmto osobám, išiel bokom a potom mu drogy priniesli. Svedok S. H. síce najskôr vypovedal, že od Q. kupoval drogy asi v rokoch 2002 až 2003, ale po prečítaní jeho skoršieho výsluchu z 26.01.2007 uviedol, že to čo je uvedené v zápisnici je pravda. Z. poznal pod prezývkou A.. Vo výsluchu z uvedeného dňa po prehratí záznamu vykonaného odposluchu potvrdil, že ide o hovor medzi ním a Q., v rozhovore išlo o pervitín, pričom pervitín, ktorý kúpil od Q., nebolo ho tam toľko, ako malo byť. Najskôr hovoril s Q., tomu sa však nechcelo telefonovať, tak mu dal k telefónu A.. S Q. sa mal stretnúť aj krátko predtým, ako ho zavreli. V roku 2006 od neho kúpil pervitín asi 10 krát po pol kubíka za 700,-Sk za pol kubíka. Svedok S. K. vypovedal, že dňa 11.10.2006 išiel autom do Bratislavy s Q. a G., ktorého poznal pod prezývkou A.. Jazdili na aute za tým účelom, že Q. s A. predávali drogy - pervitín, ktorý mali zabalený v ponožkách. On šoféroval, pričom oni sedeli na zadných sedadlách. Takto zastavili minimálne päť krát, stretnutia si dohodli telefonicky. Tieto drogy Q. nepredával feťákom, ale nižším dílerom. Ďalej uviedol, že ešte večer predtým mu Q. dal čiernu mikinu, ktorú mal na sebe aj v čase domovej prehliadky a v tejto boli dve zatavené striekačky, ktoré dobrovoľne vydal. Neboli jeho, ale patrili Q.. Tiež uviedol, že v minulosti mu Q. ukazoval pištoľ s tlmičom, o granáte vedel od Q. v tom zmysle, že mu ho dal O. (N.) k narodeninám. Odvolateľ pripomenul aj to, že pôvodne spoluobžalovaný M. N. bol dňa 06.09.2016 vypočutý na hlavnom pojednávaní ako svedok. Sám prejavil vôľu, že v danej veci vypovedať bude. Uviedol podrobné okolnosti ohľadom toho, ako, na koho podnet a pre koho začal v prenajatom dome v Záhorskej Bystrici pestovať marihuanu. Na tomto boli priamo účastní obžalovaní Q. a P.. Krátko predtým, ako bola u neho urobená domová prehliadka, časť marihuany odniesol P.. V hierarchii predajcov stál najvyššie P., ktorý metamfetamín predával Q. a ten následne nižším dílerom. V dome Q. bol v roku 2006 niekoľkokrát, drogy sa odovzdávali u neho doma, keď nebol doma , tak ich mal v rozbitom aute na dvore. Záverom prokurátor vyslovil názor, že obžalovaní boli usvedčení priamymi svedkami, ďalej zákonne zaistenými dôkazmi - stopami i vykonanými odposluchmi, z ktorých už aj laikovi muselo byť zjavné, že rozhovory sa týkali predaja drog, pričom aj okresnému súdu muselo byť známe zo súdnej praxe, že počas telefonických hovorov ohľadom kúpy a predaja, zúčastnené osoby nikdy nehovoria o drogách ich priamym pomenovaním. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný Z. Q. podané odvolanie voči odsudzujúcej časti rozsudku odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch podaného odvolania uviedol, že od začiatku prípravného konania popieral spáchanie všetkých skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu. Navyše orgán činný v prípravnom konaní sa bezdôvodne spoliehal na to, že zo spáchania predmetných skutkov je usvedčovaný výpoveďami svedkov a možno aj preto nebol dôsledný a nezisťoval daktyloskopické stopy, ani DNA stopy. V odsudzujúcej časti rozsudku (ohľadom skutku v bode 1/) bol súdom uznaný za vinného, že mal u seba držať štyri zatavené striekačky s obsahom pervitínu, ktoré mal zahodiť pri kontrole policajnej hliadky. Napriek svojmu tvrdeniu, že tieto striekačky nezahodil, tieto neboli jeho a teda nemôže za tento skutok niesť trestnú zodpovednosť, bol z tohto skutku podľa názoru súdu usvedčený výpoveďou svedka Tiefenbacha, ktorý sa pri služobnom zákroku netajil tým, že v jeho osobe spoznal páchateľa drogovej trestnej činnosti a teda slovne vyjadril radosť, že ho už konečne prichytil pri páchaní trestnej činnosti. Okrem účelovej výpovede tohto svedka - policajta nebol ohľadom tohto skutku produkovaný žiadny iný dôkaz o tom, že striekačky mali patriť jeho osobe. Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ v odsudzujúcej časti rozsudku, k tomuto vypovedal, že zaistený ručný granát nebol jeho, nemanipuloval s ním a ani nevie, kto ho k nemu vlastne priniesol. Vykonaným dokazovaním nebola jeho obrana vyvrátená. Pravdepodobne došlo k tomu, že tento granát priniesla niektorá z desiatich osôb, ktoré boli v tom čase u neho doma a po príchode polície sa niekto snažil zbaviť tejto veci spôsobom, že ju odhodil v kuchyni na podlahu. Pokiaľ išlo o granát, okresný súd poukázal na výpoveď jedného zo svedkov, ktorý potvrdil, že on (obžalovaný) ho mal dostať do daru od jedného zo spoluobžalovaných. V tomto prípade, ale išlo o zapaľovač v tvare granátu, teda nešlo o daný predmet, ktorý bol zaistený. Pokiaľ ide o náboje rôzneho druhu, ktoré boli nájdené v garáži domu, tieto jemu osobne nepatrili, ani ich nehromadil. Patrili jeho otcovi, ktorý za svojho života tieto náboje zbieral a ktorých sa následne on (obžalovaný), prípadne jeho matka, zákonným spôsobom nezbavili. V konečnom dôsledku rám z pištole, teda išlo o súčiastku strelnej zbrane, jej pôvod bol v plynovej pištoli, ktorej súčiastky sú podobné so súčiastkami strelných zbraní. Táto je taktiež zo zbierky po jeho otcovi, pričom on (obžalovaný) nemal žiadnu vedomosť, že by išlo o zakázanú zbraň. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v odsudzujúcej časti a sám rozhodol spôsobom, že ho v tejto časti spod obžaloby oslobodí. K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný Z. Q. a to osobitným podaním, ktoré koncipoval jeho obhajca. V ňom uviedol, že toto odvolanie považuje za nedôvodné, ktoré nie je podporené vykonanými dôkazmi, pričom dôvody v ňom uvedené sú účelové a tendenčné. K vykonanej domovej prehliadke uviedol, že táto bola vykonaná nezákonným spôsobom. On sám vypovedal, že mu prítomný policajt - „kukláč“ vložil do vrecka na oblečení striekačku s neznámym obsahom, pričom on mal stále spútané ruky za chrbtom. Toto jednoznačne potvrdil svedok K. Y., ktorý mal počas tejto prehliadky postavenie nezúčastnenej osoby. Navyše svedkovia S. a H., ktorí prehliadku vykonávali, výpoveď tohto svedka žiadnym spôsobom nevyvrátili. Vyšetrovateľ PZ Ing. V. S. uviedol výlučne len to, že na okolnosti uvádzané svedkom Y. si nespomína. Obdobne vypovedal i svedok Y. H. , kriminalistický technik, ktorý sa vyjadril iba vo všeobecnosti, že domová prehliadka prebiehala štandardne podľa pokynov veliteľa. O vierohodnosti z výpovede svedka Taračku nemal pochybnosti ani okresný súd, a bolo by naivné si myslieť, že si svedok uvedenú skutočnosť vymyslel. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu vyslovil počudovanie nad postupom prokurátora, ktorý v identickej veci proti obžalovanému H., ktorý bol z tejto spoločnej veci vylúčený na samostatné konanie, bol spod obžaloby oslobodený práve pre nezákonnosť vykonanej prehliadky, pričom prokurátor proti oslobodzujúcemu rozsudku odvolanie nepodal. Rovnako vyslovil súhlas s odôvodnením prvostupňového rozsudku, kde bolo uvedené, že podaná obžaloba bola vágna, nepresná, nekonkrétna založená najmä na účelových výpovediach užívateľov drog. Ani jeden zo svedkov obžaloby neuviedol konkrétnu skutočnosť, že by práve obžalovaný Q. mal pervitín predávať, prípadne inak ho distribuovať. Výpoveď svedka K. bola účelová a tendenčná, v rozpore s logikou usvedčoval obžalovaného Q. z vlastníctva striekačiek s obsahom pervitínu v mikine, ktorú mu mal dať asi dva dni pred samotnou domovou prehliadkou. Svedok I. vypovedal, že on si pervitín kupoval iba sprostredkovane, on sám si nikdy drogu nekupoval. Svedok H. síce o zadovažovaní drog vypovedal, avšak vypovedal výlučne o období rokov 2002 až 2003, teda nie v žalovanom období. Čo sa týka výpovede svedka N., jeho výpoveď bola zmätočná, situovaná mimo žalovaného obdobia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Na prejednanie odvolania obžalovaného Z. Q. a prokurátora Krajský súd v Bratislave nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaní Z. Q., G. Z., S. N. a S. P., ich obhajcovia (obžalovaný G. Z. si obhajcu nezvolil, pričom nevznikli ani zákonné podmienky na povinnú obhajobu), ako aj prokurátorka krajskej prokuratúry. Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom prokurátorka krajskej prokuratúry sa v plnom rozsahu pridržiavala písomne podaného odvolania a navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného Z. Q. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania, ako aj vyjadrenia k odvolaniu prokurátora. Navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol a odvolaniu obžalovaného Z. Q. vyhovel. Domáhal sa, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému Z. Q. v jeho odsudzujúcej časti a sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí. Obhajca obžalovaného S. N. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa stotožňuje s argumentmi okresného súdu vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku, týkajúcej sa obžalovaného S. N.. Zdôraznil, že skutková veta obžaloby bola zmätočná a nepreskúmateľná. Vykonané dokazovanie nepreukázalo, že žalovaný skutok spáchal aj obžalovaný S. N.. Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol. Obhajca obžalovaného S. P. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava obhajobných argumentov, ktoré uviedol v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom. Vyslovil presvedčenie, že oslobodzujúca časť prvostupňového rozsudku vo vzťahu k obžalovanému S. P. je vecne správna. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Obžalovaný Z. Q. na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že sa pridržiava prednesu svojho obhajcu. Obžalovaný G. Z. na verejnom zasadnutí uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za správne a žiada, aby krajský súd tento rozsudok potvrdil. Obžalovaný S. N. na verejnom zasadnutí uviedol iba toľko, že sa pridržiava všetkých vyjadrení svojho obhajcu. Obžalovaný S. P. na verejnom zasadnutí sa rovnako pridržiaval prednesu svojho obhajcu. Krajský súd v Bratislave na podklade podaných odvolaní obžalovaným Z. Q. a prokurátorom, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, prihliadnuc pritom i na chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k týmto záverom: K odsudzujúcej časti rozsudku Čo sa týka výroku o vine ohľadom skutkov v bodoch 1/ až 4/vo vzťahu k obžalovaným Z. Q. a G. Z., v konaní ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v jeho odsudzujúcej časti, krajský súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaných na obhajobu. Pred okresným súdom bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. Súd I. stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd vyslovuje, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených zločinov a prečinov v bodoch 1/ až 4/ ohľadom obžalovaných Z. Q. a G. Z. je napadnutý rozsudok v odsudzujúcej časti výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetné skutky v bodoch 1/ až 4/ sa stali spôsobom popísaným vo výrokovej odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku, pričom skutok v bode 1/ a v bode 2/ spáchal obžalovaný Z. Q. a skutok v bode 3/ a v bode 4/ spáchal obžalovaný G. Z.. Na tomto základe potom prvostupňový súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť. Vina obžalovaného Z. Q. ohľadom skutku v bode 1/ bola predovšetkým preukázaná výpoveďami svedkov - policajtov Y. Y. a I. U., s ktorými korešpondovalo aj znalecké dokazovanie (znalecký posudok Kriminalistického expertízneho ústavu PZ, z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická toxikológia). Čo sa týka skutku v bode 2/, vina obžalovaného Z. Q. bola ustálená nielen na základe výsledkov vykonanej domovej prehliadky, ale aj na základe znaleckého dokazovania (znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, z odboru kriminalistiky) a svedeckej výpovede svedka Miroslava K., ktorý potvrdil, že granát, ktorý bol nájdený počas domovej prehliadky dostal obžalovaný Z. Q. od „S.“(obžalovaného S. N.). Vina obžalovaného G. Z. ohľadom skutku v bode 3/ bola preukázaná výpoveďami svedkov - policajtov Z. G., Z. J., Y. P., V. A., D. O. a Z. S., s ktorými korešpondovala aj zápisnica o vydaní veci i znalecké dokazovanie (znalecký posudok H. a expertízneho ústavu PZ, z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická toxikológia). Čo sa týka skutku v bode 4/, vina obžalovaného G. Z. bola ustálená na základe výsledkov domovej prehliadky a znaleckého dokazovania (znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru kriminalistiky). Pokiaľ obžalovaný Z. Q. v dôvodoch podaného odvolania poukazoval na to, že verzia svedkov - policajtov ohľadom skutku v bode 1/ nie je pravdivá, tak krajský súd dodáva, že takéto odvolacie námietky neboli opodstatnené. Ani krajský súd nemal dôvod spochybniť hodnovernosť výpovedí svedkov - policajtov Y. Tiefenbacha a I. U., ktorí popísali priebeh skutkového deja a obžalovaného Z. Q. z protiprávneho konania jednoznačne usvedčili. S týmito svedeckými výpoveďami korešpondovalo aj znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo aj to, že na steroch rúk obžalovaného Z. Q. bola zistená prítomnosť metamfetamínu. Obhajoba vždy môže nájsť motív, prečo svedkovia - policajti klamú v neprospech obžalovaného. Argumenty však musia byť mimoriadne silné a presvedčivé, aby bolo možné vysloviť, že takéto svedecké výpovede sú nepravdivé. Takéto argumenty obhajoba ani pri nadmernej snahe nepredložila a nespochybnila tvrdenia svedkov policajtov tak, aby krajský súd mal dôvod korigovať hodnotenie dôkazov okresným súdom. Znovu treba zopakovať, že krajský súd považuje výpovede svedkov - policajtov za logické, zrozumiteľné, presvedčivé a vierohodné, ktoré navyše nevykazovali žiadne podstatné rozpory a teda im prisudzuje rozhodujúcu dôkaznú silu dostatočnú na preukázanie viny obžalovaného. Navyše uvedení svedkovia nemali žiadny motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému, hoci svedok Y. Y. potvrdil, že obžalovaného Z. Q. poznal aj z minulosti, ale iba v súvislosti s plnením si svojich služobných povinností. Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, že prokurátor v skutkovej vete obžaloby ohľadom skutku zo dňa 17.08.2006 vo vzťahu k obžalovanému Z. Q. uvádzal, že v zaistených štyroch striekačkách sa nachádzal metamfetamín o hmotnosti 796 mg, 848 mg, 441 mg a 993 mg. Prokurátor zároveň ustálil, že z množstva 796 mg metamfetamínu bolo možné pripraviť 12 až 25 obvykle jednorazových dávok drog, z množstva 848 mg metamfetamínu 13 až 26 jednorazových dávok, z množstva 441 mg metamfetamínu 7 až 14 jednorazových dávok a z množstva 993 mg metamfetamínu 11 až 23 jednorazových dávok. Krajský súd k tomuto dodáva, že prokurátor pri ustálení množstva obvykle jednorazových dávok drog, nekriticky prevzal závery znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho ústavu o týchto ním stanovených jednorazových množstvách dávok, pričom neprihliadol na rozhodovaciu činnosť súdov o danej problematike. K tejto problematike odvolací súd konštatuje, že pojem „obvykle jednorazová dávka drogy“ je pojem právny a preto kriminalistický a expertízny ústav nie je oprávnený rozhodovať o tom, čo sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy a ani stanovovať jej množstvo. Tento záver napokon vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorej môže záver o obvykle jednorazovej dávky drogy stanoviť výlučne len orgán činný v trestnom konaní (pokiaľ ide o prípravné konanie) alebo súd (pokiaľ ide o súdne konanie). Znalecký posudok kriminalistického a expertízneho ústavu je podkladom na riešenie odbornej otázky spočívajúcej len v tom, aký materiál bol znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či predložený materiál je omamnou alebo psychotropnou látkou a či množstvo účinnej (psychoaktívnej) látky v nej je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta. Je tiež nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon definuje pojem „prechovávanie drog pre vlastnú potrebu“ v ustanovení § 135, prostredníctvom násobku pojmu „obvykle jednorazová dávka na použitie“. Pojem „obvykle jednorazová dávka na použitie“ však Trestný zákon a ani iný právny predpis žiadnym spôsobom nevymedzuje, t. j. zákonodarca nestanovil žiadne vodidlo na to, ako má aplikačná prax tento pojem vykladať. Je preto nesporné, že ide o právny pojem, ktorý je značne neurčitý (vágny), nakoľko absentujú akékoľvek zákonné hľadiská na zistenie úmyslu zákonodarcu, t.j. toho, čo zákonodarca pod týmto pojmom vlastne rozumel. Vzhľadom k tomu, že Trestný zákon neurčuje pri jednotlivých druhoch drog čo sa rozumie pod „obvykle jednorazovou dávkou na použitie“, je nevyhnutné, aby bol tento právny pojem vyložený (definovaný) súdnou praxou. Pri výklade neurčitých alebo vágnych právnych pojmoch nejde pritom o právo súdu, ale ide o povinnosť súdu nájsť výkladom obsah (zmysel) pojmu „obvykle jednorazová dávka na použitie“ a aplikovať ho v konkrétnom prípade. Neurčitý právny pojem „obvykle jednorazovej dávky“ je preto potrebné odvodzovať pri jednotlivých druhoch drog od dolnej priemernej hmotnosti (t. j. od stanovenia konkrétnej dolnej hmotnostnej hranice, od ktorej sa bude vyvodzovať naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty podľa § 171 Tr. zák. a od ktorej sa bude odvíjať násobok v zmysle § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.). Pojem omamná alebo psychotropná látka v spojení s pojmom obvykle jednorazová dávka sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Tr. zák. a práve preto sa obvykle jednorazová dávka musí definovať prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko v ňom sa zároveň spája objektívne a subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa. Hmotnostné kritérium je preto prvoradé kritérium a to bez ohľadu na to, ako budú v konkrétnom prípade drogy páchateľom rozdelené na jednotlivé dávky. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zák., nakoľko ak zaistená droga nemá požadovanú kvalitu (množstvo účinnej látky), nejde už o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nejde teda už o návykovú látku. Toto kritérium má pritom význam len z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej látky v droge nie je spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, nakoľko sa dá určiť len v laboratórnych podmienkach a väčšina páchateľov vie len to, o aký druh ide, v akom množstve sa predáva alebo kupuje a to bez toho, aby poznali presné zloženie drogy z hľadiska účinnej látky. Skutočnosť, že množstvo účinnej látky v droge nemôže byť kritériom určovania počtu obvykle jednorazových dávok drog (tak ako pri určovaní obvykle jednorazovej dávke drogy nesprávne postupuje kriminalistický a expertízny ústav), nakoľko sa dá objektívne zistiť len expertíznym skúmaním a preto nemôže byť zahrnuté zavinením páchateľa, vyplýva aj z ustálenej súdnej rozhodovacej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo 66/2015 zo dňa 30.03.2016). Krajský súd vychádzajúc aj z doposiaľ ustálenej súdnej praxe vyslovuje, že za jednu priemernú obvykle jednorazovú dávku psychotropnej látky metamfetamínu je potrebné považovať materiál, ktorý dosahuje minimálnu celkovú hmotnosť 100 mg z obsahom účinnej látky minimálne 10 mg (metamfetamín vo forme voľnej bázy). O celkovej hmotnosti 100 mg sa potom budú odvíjať násobky obvykle jednorazovej dávky drogy uvedené v ustanovení § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. V tomto smere súd prvého stupňa postupoval správne, keď ustálil ohľadom skutku v bode 1/ vo vzťahu k obžalovanému Z. Q., že vo všetkých štyroch zatavených striekačkách sa nachádzal metamfetamín, pričom v prvej išlo o jeho hmotnosť 796 mg s prímesou kofeínu s koncentráciou účinnej látky 61,7% hmotnostných, čo predstavovalo 7 obvykle jednorazových dávok, v druhej išlo jeho hmotnosť 848 mg s prímesou kofeínu s koncentráciou účinnej látky 62,3% hmotnostných, čo predstavovalo 8 obvykle jednorazových dávok, v tretej išlo o jeho hmotnosť 441 mg s prímesou kofeínu s koncentráciou účinnej látky 63,0% hmotnostných, čo predstavovalo 4 obvykle jednorazové dávky a napokon v štvrtej išlo o jeho hmotnosť 993 mg s prímesou efedrínu s koncentráciou účinnej látky 45,4% hmotnostných, čo predstavovalo 9 obvykle jednorazových dávok. Tieto závery o množstvách jednorazových dávok drog prevzal aj odvolací súd do svojho meritórneho rozhodnutia. Napokon prokurátor v skutkovej vete obžaloby ohľadom skutku zo dňa 12.08.2006 vo vzťahu k obžalovanému Branislavovi Z. ustáli, že ten dobrovoľne vydal tri plastové vrecká s tlakovým uzáverom s obsahom 4.320 mg konope s koncentráciou THC 13,3% hmotnostných predstavujúce 19 až 43 obvykle jednorazových dávok a papierovú obálku s obsahom 160 mg konope s koncentráciou THC 14,9% hmotnostných, predstavujúce jednu až dve obvykle jednorazové dávky. Krajský súd v tejto súvislosti znovu poukazuje na doposiaľ ustálenú súdnu prax, podľa ktorej počet obvykle jednorazovej dávky konope - marihuany je potrebné stanoviť aj v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu a nie iba od koncentrácie účinnej látky THC v konope. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria je potrebné za obvykle jednorazovú dávku konope - marihuany považovať množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg tejto vysušenej rastliny. Okresný súd teda nepochybil, keď ustálil ohľadom skutku zo dňa 12.10.2006, že obžalovaný G. Z. dobrovoľne vydal tri plastové vrecká s tlakovým uzáverom s obsahom 4320 mg konope s koncentráciou THC 13,3% hmotnostných, čo predstavovalo 8 obvykle jednorazových dávok a papierovú obálku s obsahom 160 mg konope s koncentráciou THC 14,9% hmotnostných, čo nezodpovedalo ani jednej obvykle jednorazovej dávke drogy. Aj tieto závery prvostupňového súdu boli premietnuté do rozsudku odvolacieho súdu v jeho odsudzujúcej časti. Krajský súd sa stotožnil s okresným súdom aj v tom, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný Z. Q. zaistené drogy aj predával. Tento vyslovený záver okresného súdu sa v plnej miere vzťahoval aj na obžalovaného Branislava Z.. Tu treba poukázať aj na výstižné a dostatočné odôvodnenie prvostupňového rozsudku. Svedok S. K. vo svojej výpovedi uviedol, že sa iba domnieval, že obžalovaný Z. Q. drogy predával. I. svedka Z. I. zase nemožno označiť za jasnú, presvedčivú a hodnovernú výpoveď, nakoľko svedok neustále menil a korigoval svoje tvrdenia o osobách, ktoré mu drogy mali predávať. Svedok S. H. síce vypovedal, že obžalovaný Q. mu drogy predával, ale toto bolo dávno, niekedy v rokoch 2002 až 2003. Svedkovia A. G., S. S. a K. K. zhodne potvrdili, že nemali žiadnu vedomosť o tom, že by tento obžalovaný drogy predával. Napokon ani použité informačno- technické prostriedky nemali takú dôkaznú silu, aby obžalovaného Juraja Q. z predaja drog jednoznačne usvedčili. Obžalovaného Juraja Q. z predaja drog usvedčuje iba svedecká výpoveď M. N. z hlavného pojednávania, pričom išlo o osobu, ktorá páchala drogovú trestnú činnosť a ktorá figurovala aj v posudzovanej trestnej veci v procesnom postavení obvineného, avšak neskôr došlo k jeho vylúčeniu na samostatné trestné konanie a k následnému právoplatnému odsúdeniu. Ani odvolací súd nepovažoval M. N. za hodnoverného svedka a to z rovnakých dôvodov ako súd I. stupňa. Na základe uvedeného, odvolacie námietky prokurátora v tomto smere nemohli obstáť. Obhajobná verzia obžalovaného Z. Q. ohľadom skutku v bode 2/ prvostupňového rozsudku, že políciou zaistený ručný granát nepatril jemu, ale inej osobe, ktorá v čase domovej prehliadky sa nachádzala v mieste jeho bydliska, ako aj to, že políciou zaistené strelivo patrilo jeho nebohému otcovi, bola vyvrátená výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní. S týmito obhajobnými námietkami obžalovaného sa dôsledne v súlade so stavom veci vysporiadal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery súdu I. stupňa si napokon osvojil aj odvolací súd. Prvostupňový súd správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania obžalovaného Z. Q. jednak ohľadom skutku v bode 1/, keď ho uznal za vinného pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., jednak ohľadom skutku v bode 2/, keď ho uznal za vinného pre prečin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a zločinom nedovoleného ozbrojovania podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Okresný súd nepochybil ani pri ustálení právnej kvalifikácii obžalovaného G. Z., keď skutok v bode 3/ právne kvalifikoval ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. a skutok v bode 4/ právne kvalifikoval ako prečin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. Nakoľko odvolací súd na základe podaného odvolania prokurátora zrušil výroky o vine (§ 321 ods. 3 Tr. por.) ohľadom obžalovaných Z. Q. a G. Z., musel obligatórne zrušiť aj výroky o treste, ktoré boli týmto obžalovaným uložené. Na strane druhej nadriadený súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenu týchto uložených trestov (išlo o uloženie dvoch trestov popri sebe), keďže boli uložené v súlade so stavom veci a zákonom. Krajský súd považuje takto uložené tresty za zákonné, správne, primerané a v konečnom dôsledku s poukazom na zistené prieťahy v súdnom konaní aj za spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačujúce aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Tu je potrebné zdôrazniť, že obžalovaní Z. Q. a G. Z. skutky v bodoch 1/ až 4/ spáchali v roku 2006, pričom k vzneseniu obvinenia vo vzťahu k obžalovanému Z. Q. došlo dňa 23.11.2006 (skutok v bode 1/) a dňa 16.04.2007 (skutok v bode 2/) a k vzneseniu obvinenia vo vzťahu k obžalovanému G. Z. došlo dňa 13.10.2006 (skutok v bode 3/) a dňa 16.04.2007 (skutok v bode 4/). Obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV bola na obžalovaných Z. Q. a spol. podaná na Okresný súd Bratislava IV dňa 05.09.2007, pričom o tejto obžalobe bolo meritórne rozhodnuté až dňa 06.09.2016. Z celkového priebehu konania vyplýva, že od spáchania trestných činov až po vyhlásenie rozsudku súdom prvého stupňa uplynulo desať rokov. Primeranosť dĺžky konania síce nemožno vyjadriť numericky v zmysle určenia lehoty jej trvania, ale je nutné túto skúmať a preverovať pri každom prípade jednotlivo a vo svetle konkrétnych okolností veci. Kritériám podľa ktorých možno posudzovať primeranosť dĺžky trestného konania sú charakter prejednávanej veci, najmä jej zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či obtiažnosť dokazovania, spôsob správania účastníkov v priebehu konania, prípadne zvláštne okolnosti, ktoré môžu spôsobiť prieťahy v konaní. Pri zvážení vyššie uvedených kritérií má krajský súd za to, že trestná vec obžalovaných Z. Q. a G. Z. v primeranej lehote prejednávaná nebola. V danej súvislosti možno vysloviť, že proces dokazovania bol síce rozsiahly a zložitý, avšak nevykazoval také výnimočné rysy, spôsobujúce potrebu konať trestné stíhanie po dobu 10 rokov. Pokiaľ sa týka správania obžalovaných Z. Q. a G. Z., títo neprispeli k výraznému predĺženiu trestného konania. Na strane druhej treba konštatovať, že k subjektívnym prieťahom došlo zo strany prvostupňového súdu, keď urýchlene a efektívne nekonal a neprijal všetky potrebné opatrenia či ďalšie postupy, pre zabezpečenie zdarného priebehu hlavného pojednávania, čo sa ešte zvýraznilo zmenou v zložení senátu (zmena v osobe predsedu senátu, ako aj prísediacich) i následným opätovným vykonaním hlavného pojednávania. Podstatnými príčinami neprimeranej dĺžky súdneho konania boli nedostatky v činnosti súdu prvého stupňa a napokon aj zmena v zložení senátu, za čo nemohli niesť zodpovednosť obžalovaní Z. Q. a G. Z.. Ak by súdne konanie prebiehalo bez prieťahov, došlo by k jeho skončeniu v primeranej lehote a nie po viac ako desiatich rokoch od spáchania predmetných skutkov. Ako už bolo konštatované, v posudzovanej trestnej veci sa vyskytli také okolnosti spočívajúce v prieťahoch v konaní, ktoré neboli zavinené obžalovanými, že by ukladanie trestu odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby u obžalovaného Z. Q. v rozpätí od troch do osem rokov a u obžalovaného G. Z. v rozpätí od troch do osem rokov, bolo pre týchto dvoch obžalovaných neprimerane prísne, pričom účel trestu možno dosiahnuť uložením trestu kratšieho trvania. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, súd I. stupňa za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému Z. Q. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 10 mesiacov a obžalovanému G. Z. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, postupujúc v presvedčení, že takto uložené tresty splnia svoj účel tak z hľadiska prevýchovnej požiadavky zákona, ako aj z hľadiska naplnenia požiadaviek špeciálnej i generálnej prevencie. V súlade s ustanovením § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. boli obom obžalovaným uložené tresty podmienečne odložené na skúšobnú dobu 3 roky s probačným dohľadom, lebo účel testu možno dosiahnuť aj bez výkonu trestu odňatia slobody, vzhľadom na špecifické okolnosti tohto konkrétneho prípadu. Obaja obžalovaní budú povinní v skúšobnej dobe žiť riadnym životom, hlavne nedopúšťať sa žiadneho protiprávneho konania, ďalej strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a zároveň splniť všetky uložené obmedzenia a povinnosti (zákaz požívania návykových látok a povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie), lebo v opačnom prípade sa vystavia riziku, že súd a to už v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčili a nariadi výkon trestu odňatia slobody , ktorý im bol nateraz podmienečne odložený. Nakoľko boli splnené aj podmienky v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bolo nevyhnutným obom obžalovaným uložiť aj tresty prepadnutia veci a súčasne podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. rozhodnúť, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Nakoľko aj senát krajského súdu sa stotožnil s takto uloženými druhmi trestov, eventuálne s ich výmerami, vrátanie použitia inštitútu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., tak vo vzťahu k obžalovanému Z. Q., ako aj vo vzťahu k obžalovanému G. Z., potom mu neostalo nič iné, ako tieto výroky o trestoch prevziať do svojho rozsudku, v jeho odsudzujúcej časti. Vzhľadom na vyjadrené úvahy a právne závery, Krajský súd v Bratislave o odvolaní prokurátora vo vzťahu odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku, rozhodol spôsobom, vyplývajúcim z výrokov v bodoch I/ až II/ tohto rozsudku a o odvolaní obžalovaného Z. Q. rozhodol spôsobom, vyplývajúcim z výroku v bode VI tohto rozsudku. K oslobodzujúcej časti rozsudku Na verejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že odvolanie prokurátora ohľadom činu z dňa 12.10.2016 vo vzťahu k obžalovanému Jurajovi Q. je iba čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov, než ktoré namietal. Výsledky vykonaného dokazovania neviedli k takému jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru, že tento čin (skutok) spáchal práve obžalovaný Z. Q.. Krajský súd dospel k presvedčeniu, že bolo síce preukázané, že žalovaný skutok zo dňa 12.10.2006 sa stal, tento napĺňal podľa výsledkov vykonaného dokazovania (výsledky vykonanej domovej prehliadky) všetky znaky trestného činu, ale nepodarilo sa spoľahlivo potvrdiť, i napriek úplnému a riadnemu dokazovaniu, že páchateľom bol obžalovaný Juraj Q.. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 3, veta prvá Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. S poukazom na citované ustanovenia Trestného poriadku je nutné tiež zdôrazniť, že aj odvolací súd môže bez vykonania ďalších dôkazov zrušiť napadnutý rozsudok a sám za podmienok uvedených v § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodnúť a prípadne aj oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, ak súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci a odvolací súd svoj odlišný právny názor v otázke viny urobí len na základe podkladov iného právneho posúdenia správnych skutkových zistení urobených súdom prvého stupňa. Čo sa týka činu zo dňa 12.10.2006 prokurátor vyvodzoval vinu obžalovaného Juraja Q. predovšetkým na základe výsledkov domovej prehliadky, vykonanej dňa 12.10.2006 v rodinnom dome v Ivanke pri Dunaji (v mieste trvalého bydliska tohto obžalovaného), kde v čase výkonu tejto domovej prehliadky sa nachádzalo desať osôb, vrátane obžalovaných Juraja Q., S. N., S. P. a V. H. (ten bol vylúčený na samostatné trestné konanie), ale aj svedka S. K.. Pre úplnosť treba dodať, že iné relevantné dôkazy v neprospech obžalovaného (priame alebo nepriame) zabezpečené neboli. Za takejto dôkaznej situácie bolo potrebné prisvedčiť obhajobným argumentom obžalovaného, že takýto jediný a osamotený dôkaz, ktorý bol navyše spochybnený svedkom K. Y., ktorý bol prítomný pri domovej prehliadke ako nezúčastnená osoba, na ustálenie viny nestačil. Pokiaľ počas domovej prehliadky svedok S. K. dobrovoľne vydal dve zatavené striekačky s pervitínom, ktoré sa nachádzali v mikine, ktorú mal tento svedok počas prehliadky oblečenú, ale ktorú mal zapožičanú od obžalovaného Z. Q., potom naďalej ostalo sporným, komu vlastne patrili aj zatavené striekačky s obsahon 875 mg metamfetanínu s prímesou piracetamu a kofeínu s koncentráciou účinnej látky 51,1% hmotnostných, keď obaja zhodne tvrdili, že tieto striekačky nepatrili im. Čo sa týka zaistených 12 kusov injekčných striekačiek v čiernej ponožke s obsahom 17,98 g metamfetamínu s prímesou efedrínu, piracetamu a kofeínu s koncentráciou účinnej látky 60,0% hmotnostných, tie boli nájdené v záhrade a nie v objekte rodinného domu, kde bola domová prehliadka vykonávaná. Ako správne uviedol prvostupňový súd, s týmito drogami obžalovaný nemohol vôbec manipulovať (odhodiť ich v záhrade), nakoľko od samotného začiatku domovej prehliadky bol obžalovaný pod dohľadom polície a nemohol svojvoľne rodinný dom opustiť a drogy v ponožke odhodiť v záhrade, navyše z obžaloby prokurátora ani nevyplynulo, ktorému z troch obžalovaných (Q., N., P.), resp. z desiatich podozrivých osôb nachádzajúcich sa v tomto rodinnom dome, mali tieto drogy patriť. Napokon z vykonaného dokazovania sa nedalo jednoznačne ustáliť, komu patrilo vrecko s 5 ks tabliet s celkovou hmotnosťou 1 552 mg ako zmes MDMA a m-CPP, ktoré sa nachádzalo na zemi v spálni (pri posteli) rodinného domu. To isté sa týka aj plastového vrecka s uzáverom s obsahom 991 mg metamfetamínu s prímesou efedrínu, piracetamu a kofeínu s koncentráciou účinnej látky 36,8% hmotnostných. Pokiaľ ide o zatavenú injekčnú striekačku s obsahom 1 574 mg metamfetamínu s prímesou piracetamu a kofeínu s koncentráciou účinnej látky 65,2% hmotnostných, tak krajský súd poukazuje na argumenty okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožnil. Tu bola určujúca výpoveď svedka K. Taračku. Čo sa týka výpovedí svedkov-policajtov F.. V. S. a Y. H., tieto vôbec nevyzneli presvedčivo, práve naopak, týmto svedeckým výpovediam policajtov chýbala dostatočná dôkazná sila, ktorá by bola schopná spochybniť nielen výpoveď svedka Petra Taračku, ale aj tvrdenia obžalovaného Z. Q.. K tomu nadriadený súd dodáva, že v trestnom konaní nie je nevyhnutné potvrdiť obhajobné tvrdenia obžalovaného, ale dôkazmi vykonanými v súlade s Trestným poriadkom jeho obhajobu vyvrátiť tak, aby o dokazovanej skutočnosti neboli žiadne pochybnosti. Odvolaniu prokurátora vo vzťahu k obžalovanému Z. Q. bolo nevyhnutné vyhovieť iba v tom, že čin zo dňa 12.10.2006 (v obžalobe označený pod bodom 2/), bolo potrebné vyhodnotiť ako čiastkový čin, rovnako ako čin zo dňa 17.08.2006 (v obžalobe označený tiež pod bodom 2/), nakoľko išlo o dva čiastkové činy (skutky), ktoré tvorili jeden pokračovací trestný čin, pričom pri správnom postupe mal súd I. stupňa obžalovaného Juraja Q. za čiastkový čin zo dňa 12.10.2006 oslobodiť a nie tento čiastkový útok zo skutkovej vety odsudzujúcej časti rozsudku iba „vypustiť“. Uvedené pochybenie okresného súdu preto musel konvalidovať odvolací súd vo svojom rozhodnutí ( výrok v bode III/ tohto rozsudku). Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti zistil, že odvolanie prokurátora ohľadom činu zo dňa 22.09.2006 vo vzťahu k obžalovanému G. Z. je iba čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov, než ktoré namietal. Prokurátor ohľadom tohto činu (skutku) v obžalobe uvádzal, že dve plastové vrecká s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovali marihuanu o hmotnosti 423 mg s koncentráciou THC 14,9% hmotnostných, vlastne predstavovalo dve až štyri obvykle jednorazové dávky drogy a 65 mg s koncentráciou THC 18,1% hmotnostných, potom predstavovalo jednu obvykle jednorazovú dávku. Súd I. stupňa na základe ustálenej súdnej praxe správne určil, že zaistené dve plastové vrecká s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovali marihuanu o hmotnosti 423 mg s koncentráciou THC 14,9% hmotnostných, nezodpovedalo ani jednej obvykle jednorazovej dávke drogy a 65 mg s koncentráciou THC 18,1% hmotnostných, rovnako nezodpovedalo ani jednej obvykle jednorazovej dávke drogy. Okresný súd teda pochybil iba v tom, keď tento čin (skutok) zo dňa 22.09.2006 ponechal v odsudzujúcej časti rozsudku, hoci pri správnom postupe mal obžalovaného Branislava Z. z tohto činu oslobodiť postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. por. a zároveň zodpovedať na otázku, či čin zo dňa 12.10.2006 a čin zo dňa 22.09.2006 sú iba čiastkovými útokmi a tvoria jeden trestný čin, alebo ide o dva samostatné trestné činy. Aj tento nesprávny postup okresného súdu napravil odvolací súd svojim rozhodnutím (výrok v bode IV/ tohto rozsudku). Krajský súd v Bratislave napokon preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku v jeho oslobodzujúcej časti vo vzťahu k obžalovaným S. N. a S. P., keďže aj voči týmto výrokom prokurátor podal odvolanie, pričom dospel k záveru, že toto odvolanie nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť oslobodzujúcej časti predmetného rozsudku. Odvolací súd aj vo vzťahu k obžalovaným S. N. a S. P. opakuje, že súd prvého stupňa pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci, postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v súdnom konaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie, pričom okresný súd tieto dôkazy objektívne vyhodnotil podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípade jednotlivo v ich súhrne, ako sa to predpokladá v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho oslobodzujúcej časti bolo súladné s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. Prvostupňový súd jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané alebo nedokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Krajský súd si preto v celom rozsahu osvojil skutkové a právne závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho oslobodzujúcej časti. Aj odvolací súd zhodne so súdom I. stupňa konštatuje, že vo vzťahu k obžalovaným S. N. a S. P. nebolo dokázané, že žalované skutky spáchali práve títo obžalovaní. Rovnako treba prisvedčiť argumentom súdu I. stupňa, že skutková veta obžaloby v bode 2/ vo vzťahu k obžalovaným S. N. a S. P. bola neurčitá a nejasná, čím nespĺňala náležitosti zakotvené v ustanovení § 235 písm. b/ Tr. por. V skutkovej vete obžaloby (v bode 2/) sa v podstate preniesol obsah zápisníc z vykonaných domových prehliadok, resp. prehliadok osobných motorových, avšak bez toho, aby sa v nej uviedli ďalšie relevantné údaje, ktoré by odôvodňovali použitú právnu kvalifikáciu konania toho ktorého obžalovaného. Senát krajského súdu vyslovuje, že výrok o vine musí byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa skutočne stal, tento vykazuje zákonné znaky trestného činu a spáchala ho konkrétne osoba, na ktorú bola podaná obžaloba. Ak existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obžalovaných, ale naopak, je nutné ich vyložiť v ich prospech. Odsudzujúci výrok môže mať zákonný podklad iba vtedy, ak je v dôkaznom konaní dosiahnutý najvyšší možný stupeň istoty nielen vo vzťahu ku skutku, ale aj vo vzťahu ku konkrétnemu páchateľovi, resp. páchateľom, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, a to aspoň na úrovni všeobecného pravidla: „aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti“, nestačí akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia, musí ísť o absolútnu istotu. Odvolacie námietky prokurátora predstavujú len inú hladinu hodnotenia dôkazov (bez akceptovania zásady „in dubio pro reo“), čo je pre obžalobu pochopiteľné. Takéto hodnotenie dôkazov však nadriadený súd nemôže akceptovať, najmú ak v odvolaní sa poukazuje len na určitú časť dôkazov, ale bez ich hodnotenia v celkovom kontexte. Napokon odvolací súd konštatuje, že jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená, že záver o vine páchateľa musí byť postavený na skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. V posudzovanej veci bol preto postup súdu prvého stupňa správny, keď vzniknuté pochybnosti vyložil v prospech obžalovaných S. N. a S. P.. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že nakoľko v rámci vykonaného dokazovania sa nepodarilo vyprodukovať také objektívne dôkazy, ktoré by preukazovali , že to boli práve obžalovaní S. Sutoris a Marek Farkaš, ktorí by žalovaný skutok v bode 2/ obžaloby spáchali, resp. na jeho spáchaní sa podieľali, bolo potrebné týchto obžalovaných podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť. Vzhľadom na uvedené, krajský súd rozhodol na základe odvolania prokurátora vo vzťahu k obžalovaným Martinovi Sutorisovi a Marekovi Farkašovi spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku (výrok v bode VI tohto rozsudku). Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.