Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/162/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411211264 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1411211264.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: P. Š., G. XX, I., zastúpenej KRAUS & PARTNERS, s.r.o., Jasovská 23, Bratislava, proti žalovanému: P. Č.Ň., E. XX, I., o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/258/2011-122, zo dňa 7.11.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa po pripustení zmeny žaloby domáhala zaplatenia 1.798,45 eura prísl. titulom náhrady škody (927,45 eura titulom majetkovej ujmy a 871 eur titulom ujmy na zdraví). Podľa žaloby utrpela dňa 20.8.2006 v čase cca o 20.30 hod. v chatovej osade F. S. A. X tržnú ranu dolnej pery, pomliaždenie dolnej sánky a vyrazenie dvoch predných dolných zubov s dobou liečenia od 20.8.2008 do 5.9.2008. 3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že Obvodný úrad Malacky, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. A/2009/00804-00007/P-43,44 konanie vo veci priestupku proti občianskeho spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný dňa 20.8.2008, zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.8.2009. Okrem iného v rozhodnutí bolo uvedené: „Ide vlastne o tvrdenie oznamovateľky voči tvrdeniu oboch obvinených a tiež výpoveď svedka K. P.. Nepotvrdila slová oznamovateľky vo veci verbálneho a fyzického napadnutia.“ Okresná prokuratúra Malacky uznesením č.k. 2Pv/534/10-64, zo dňa 19.8.2011, zastavila trestné stíhanie vedené na OR PZ v Malackách, Obvodnom oddelení PZ Malacky pod sp. zn. ORP-64/SA-MA-2011, vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. 4. Podľa súdu prvej inštancie došlo k porušeniu zdravia žalobkyne, pričom doba liečenia, ako aj sťaženie obvyklého spôsobu jej života nebolo postačujúce na konštatovanie, že ujma na jej zdraví mala charakter ublíženia na zdraví. Úraz žalobkyne popísali znalci ako ľahký, s predpokladanou dobou liečenia 7 dní. Prvotný znalecký posudok určil, že zistené pruhovité poranenia na dolnej časti pravého predlaktia žalobkyne boli spôsobené násilím nízkej intenzity, nebolo zistené porušenie celistvosti kože a neboli prítomné krvné podliatiny ani deň po úraze. K vzniku tohto zranenia znalec uviedol, že mohlo byť spôsobené privretím ruky do okienka, avšak poprel vlečenie s privretou rukou za autom, pretože pre záver o existencii takéhoto spôsobu konania absentovali také poranenia, akými sú súvislé, hlboké svalové poranenia a nie lineárne, ako boli zdokumentované. Zranenia na tvári žalobkyne, strata dvoch hryzákov a pomliaždenie dolnej pery s hryznou ranou znalec v posudku označil spolu so zranením na pravom predlaktí za málo závažné, neohrozujúce život ani pri neposkytnutí prvej pomoci. Znalec poprel vznik zranenia na tvári žalobkyne arteficiálnym predmetom - boxerom, či kľúčmi, ktorých použitie by zanechalo ranu zvonka na koži a ktorá v tomto prípade zdokumentovaná nebola. Rovnako poprel spôsobenie tohto zranenia ľavou rukou podozrivého žalovaného. 5. Z dodatku k znaleckému posudku (č.k. 2Pv/534/10-64 a sp. zn. ORP-64/SA-MA-2011) vyplýva konštatácia znalca, že zdravotný stav chrupu žalobkyne nebol optimálny a podľa záznamov ošetrujúcej lekárky mala z 32 zubov len 5 zdravých, pričom do počtu lekárka zarátala aj 2 vybité zuby. Žalobkyňa trpela tzv. paradentózou, ktorá spôsobuje kývavosť zubov. Znalec preto konštatoval, že zranenie na tvári žalobkyne mohlo byť spôsobené aj pri údere nízkej intenzity. Ošetrujúca lekárka okrem extrakcie koreňov vylomených zubov odstránila aj koreňové zvyšky rozpadnutých zubov, ktoré nesúviseli s úrazom a neboli v priamom susedstve vylomených hryzákov; boli defektné a žiadnym zákrokom by sa nedali zachrániť. Opuch a zápal ďasna, zistený ošetrujúcim lekárom dňa 25.8.2008, bol vyvolaný extrakciou zvyškových koreňov a nepodaním antibiotickej liečby. Z lekárskej správy MUDr. O. A. zo dňa 21.8.2008, t.j. zo dňa po útoku, a z lekárskeho potvrdenia MUDr. B. A. zo dňa 21.8.2008 vyplýva, že v dôsledku zranenia došlo u žalobkyne len k opuchu pery. 6. Súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na ustálený skutkový stav sa zaoberal príčinnou súvislosťou medzi konaním žalovaného a spôsobeným zranením žalobkyne. Vzal do úvahy stanoviská lekárov, znalecký posudok a dospel k záveru, že zdravotný stav chrupu žalobkyne nebol optimálny a táto skutočnosť mala za následok spôsobenie závažnejšieho zranenia. Záver znalca „o pravdepodobnosti vzniku zranenia na tvári žalobkyne aj úderom nižšou intenzitou“ vedie k záveru, že intenzita, s akou by žalovaný udrel žalobkyňu, by u zdravého človeka nespôsobila vyrazenie zubov a preto žalovanému nie je možné túto okolnosť pričítať. Zranenie žalobkyne si nevyžadovalo ani krátku hospitalizáciu, ani žiadne celkové liečenie alebo špecializované úkony. V súvislosti so sťažením obvyklého spôsobu života súd prvej inštancie poukázal na výsluch konateľa F. X. S. R. B., podľa ktorého žalobkyňa pracuje v spoločnosti od roku 1999 v rozsahu tesne viac ako nepatrne a je kancelárskou pomocnou silou, pričom nevykonávala redakčnú ani novinársku činnosť a jej činnosť nespočívala ani v mediálnom vystupovaní, či vo výkone nejakých projektov. 7. Dospel k záveru, že k trvalej strate dvoch zubov u žalobkyne došlo následkom konania tak žalobkyne ako aj žalovaného pri slovnej výmene názorov tak, ako je opísané v odôvodnení rozsudku. Prihliadol na okolnosti, za ktorých došlo ku konfliktu. Vzal do úvahy nútiace konanie žalobkyne, ktorým nie len slovne obťažovala Ľ. D., ktorá jej opakovane slovne dala najavo, že ona a žalovaný odmietajú komunikovať. Nútiaci efekt svojho konania popísala vo svojej výpovedi žalobkyňa, ktorá si chcela vynútiť pozornosť Ľ. D., ktorej držala volant a snažila sa ju vytiahnuť z auta. Obdobné konanie opakovala aj vo vzťahu k žalovanému, ktoré pokračovalo aj potom, ako žalovaný odstrčil žalobkyňu od auta, pričom žalobkyňa pochopila, že žalovaný chce odísť. Útok arteficiálnym predmetom bol vylúčený. 8. Vzhľadom na okolnosti konfliktu strán sporu v predmetnom prípade, na následok a mieru zavinenia žalobkyne a žalovaného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa svojim konaním vyvolala konflikt, pričom úmyslom žalovaného nebolo spôsobiť jej ublíženie na zdraví. Vznik zranenia bol spôsobený najmä existenciou defektného chrupu žalobkyne a s ohľadom na samotné okolnosti skutku bolo zrejmé, že žalovaný chcel z miesta odísť a vyhnúť sa konfrontácii, čo mu bolo žalobkyňou znemožnené. 9. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Žalovaný preukázal, že svojím konaním nespôsobil žalobkyni škodu. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Svedkovia A. Z., Š. J. a syna žalobkyne A. Š. nevideli a nepočuli, ako sa konflikt medzi žalobkyňou a žalovaným odohral; vypovedali o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli od žalobkyne a iných osôb ústnym podaním. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie s poukazom na § 415, § 420 ods. 1, 3, § 438 ods. 2, § 441, § 444, § 449 ods. 1, § 450 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol. Neprihliadol pritom na znalecký posudok č. 109/2011 s poukazom na ustálený skutkový stav ako aj na konštatovanie znaleckej organizácie, že jej povinnosťou bolo vysvetliť predložené listinné doklady, pričom musí na celý prípad nahliadať z pohľadu osoby, ktoré mala v danom čase daný okruh informácií a nie z pohľadu osoby so znalosťou výsledku veci. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; nakoľko žalovaný náhradu trov konania nežiadal, súd prvej inštancie mu ju nepriznal. 10. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Mala za to, že k chybnému názoru súdu prvej inštancie došlo nerešpektovaním znaleckého posudku č. 109/2011 spracovaného Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., ktorý jednoznačne vylúčil, že by žalobkyňa mala paradentózu; jej chrup bol v dobrom stave a intenzita, s akou žalovaný žalobkyňu udrel, sa v žiadnom prípade nemôže kvalifikovať ako úder s nižšou intenzitou. Znalecký posudok preukázal, že zranenie bolo spôsobené úderom päsťou sediacej osoby do tváre. Žalobkyňa ďalej namietla skutočnosť, že hoci v konaní nebola vypočutá ako svedok Ľ. D., súd prvej inštancie uvádzal jej tvrdenia; k týmto sa však žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť a ani položiť jej otázky. Rovnako nebol vypočutý údajný svedok R. B.; žalobkyňa pritom spolupracovala v oblasti kultúry aj v iných oblastiach. Žalobkyňa zdôraznila, že Okresná prokuratúra Malacky dňa 19.8.2011 uviedla skutočnosť, že následkom konania žalovaného došla o dva zuby. 11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. 12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 13. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. Ak sa teda žalobkyňa domáhala náhrady škody (majetkovej i na zdraví), ktorá jej mala byť spôsobená žalovaným a teda v konaní tvrdila, že konaním žalovaného jej bola spôsobená škoda, bolo jej povinnosťou v prvom rade označiť a predložiť dôkazy na preukázanie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. 14. Žalobkyňa podľa úradného záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 zákona č. 372/1990 Zb. na OO PZ Stupava dňa 21.8.2008 uviedla, že pani D. zatvárala na jej vozidle okno; po tom, čo odchádzala so svojim vozidlom, jej vopchala ruku do vozidla cez okno; po tom, čo úmyselne okno zatvorila, chcela ešte otvoriť dvere a s ňou hovoriť, avšak sa začala s vozidlom pohýnať, resp. prudko vyštartovala a ťahala ju za vozidlom cca 5-7 m s úmyslom naraziť ju do oplotenia. Ako vyletela zo zakliesnených dverí, resp. okna, zastala pri vozidle jej priateľa. Chytala zrkadlo vozidla s tým, že ho nepustí. Vtedy prišlo k slovným urážkam, bola napadnutá a vyrazil jej zuby úderom päsťou do tváre. Skutok videl alebo snáď mohol počuť sused K. S.. 15. Žalovaný podľa záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 24.8.2008 pred OO PZ Stupava uviedol, že žalobkyňa mu mykala so spätným zrkadlom, šmykla sa, toto mu poškodila a spadla na zem a začala tam plakať a kričať. Z miesta odišiel preč, žalobkyne sa nedotkol ani ju neudrel. 16. Žalobkyňa v trestnom oznámení v spojení s jeho doplnením zo dňa 13.7.2010 uviedla, že stála pri aute pani D., ktorá zatvárala okno na svojom aute a využila moment, keď ruka žalobkyne zostala privretá v aute; nato p. D. s autom prudko vyštartovala smerom vpred tak, že žalobkyňu vliekla so zakliesnenou rukou vo vozidle cca 5-7 metrov. V tom pani D. stiahla okno tak, že sa žalobkyni podarilo vytrhnúť privretú ruku z okna. Následne sa žalobkyňa pokúšala rozprávať so žalovaným. Ten nasadol do auta, pričom mal stiahnuté okno na svojom automobile. Žalobkyňa stála pri okne šoféra, nakoľko mala možnosť takto so žalovaným hovoriť. Žalovaný sediac v aute pravou rukou nahmatal v priestore svojho auta kľúče alebo iný predmet - boxer a v ten okamih bola žalovaným napadnutá úderom päsťou pravej ruky smerom zdola do tváre. 17. Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní dňa 28.5.2013 uviedla, že prišla k autu žalobcu, ktorý sedel na mieste vodiča. Oprela sa o auto tak, že ruky mala na okne vedľa vodiča. Žalovaný jej začal ruku lámať smerom dolu a tak sa chcela postaviť a vtedy dostala od žalovaného úder do spodnej čeľuste. Všetko toto videli susedia, volala o pomoc ale nikto neprišiel. Po údere zistila, že má vypadnuté dva zuby. 18. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní dňa 28.5.2013 uvedený opis žalobkyne označil za výmysel. Žalobkyňu nenapadol. Potvrdil, že žalobkyňa sa opierala o jeho auto, vytrhla mu spätné zrkadlo na aute a vtedy spadla. 19. Súd prvej inštancie (ktorý bol povinný vyhodnotiť pravdivosť uvedených tvrdení strán sporu) na jednej strane dospel k záveru, že k trvalej strate dvoch zubov u žalobkyne došlo následkom konania žalobkyne ako aj žalovaného pri slovnej výmene názorov tak, ako je opísané v odôvodnení rozsudku (nie je však zrejmé ako, keď žalovaný od začiatku konania popieral tvrdenia žalobkyne a v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie neuviedol jednoznačný opis udalosti, následkom ktorej malo dôjsť k trvalej strate dvoch zubov žalobkyne) a na strane druhej uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a žalovaný preukázal, že svojim konaním škodu žalobkyni nespôsobil. Uvedené závery súdu prvej inštancie sú protichodné, pričom navyše nie je zrejmý ani opis „konania žalobkyne a žalovaného pri slovnej výmene názorov tak, ako je opísané v odôvodnení rozsudku“. Súd prvej inštancie totiž v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku) neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov, ktoré by boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim § 122 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku), vychádzal. Uviedol záver znalca (vychádzajúc z citácie uznesenia Okresnej prokuratúry Malacky uznesením č.k. 2Pv/534/10-64, zo dňa 19.8.2011, znalca MUDr. K. G.), ktorý poprel vznik zranenia na tvári žalobkyne arteficiálnym predmetom - boxerom či kľúčmi. Tento záver však odporuje záveru súdu prvej inštancie, že k trvalej strate dvoch zubov u žalobkyne došlo následkom konania tak žalobkyne ako aj žalovaného pri slovnej výmene názorov; odporuje aj tvrdeniu žalobkyne v trestnom oznámení o tom, že žalovaný nahmatal kľúče alebo iný predmet - boxer a v ten okamih ju napadol úderom päsťou do tváre. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že hoci súd prvej inštancie uvádzal závery znalca, išlo o citácie z uznesenia prokuratúry o zastavení trestného stíhania. Nešlo teda o znalca, ktorý by bol ustanovený v predmetnom konaní súdom, kedy by vypracovaný znalecký posudok predstavoval dôkazný prostriedok v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku). Nešlo však ani o znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní, ktorý by súd prvej inštancie hodnotil ako listinný dôkaz v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku); predmetný znalecký posudok totiž súd prvej inštancie nemal k dispozícii. Súd prvej inštancie (pri správnom hodnotení výpovedí svedkov Z., J. W. Š.) sa pri hodnotení pravdivosti tvrdenia žalobkyne o údere do tváre zo strany žalovaného (pri čom jej mal vybiť dva zuby) vôbec nezaoberal ani tvrdením žalovaného, že žalobkyňa spadla v súvislosti s poškodením spätného zrkadla na vozidle. 20. Na uvedenom základe napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie tým znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu ohľadom dôkazného bremena, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Spor opätovne prejedná na pojednávaní, neopomenúc, že s účinnosťou od 1.7.2016 súdy v konaní postupujú a rozhodujú v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi C.s.p. (čl. 16 ods. 1 Základných princípov C.s.p.). Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. 21. Pre úplnosť odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nerešpektovania znaleckého posudku č. 109/2011 ohľadom paradentózy uvádza, že za daného stavu (pri nepreukázaní predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu) je zatiaľ skutočnosť, či žalobkyňa trpela alebo netrpela paradentózou, pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Nedôvodná je i námietka ohľadom nevypočutia svedkov D. a B., hoci súd prvej inštancie mal uvádzať ich tvrdenia. Súd prvej inštancie neuvádzal tvrdenia menovaných ako svedkov v predmetnom konaní, ale citoval z uznesenia prokuratúry o zastavení trestného stíhania. Výsluch menovaných ako svedkov žalobkyňa (a ani žalovaný) nenavrhla. Ak žalobkyňa záverom odvolania zdôraznila, že Okresná prokuratúra Malacky uviedla, skutočnosť, že následkom konania žalovaného došla o dva zuby (zrejme v súvislosti s druhou časťou záveru súdu prvej inštancie, že neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a že žalovaný preukázal, že svojim konaním jej škodu nespôsobil), tak odvolací súd uvádza, že v zmysle § 136 ods. 1 veta tretia O.s.p. (v znení účinnom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku) bol súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, a kto ich spáchal. Súd prvej inštancie teda nebol viazaný konštatáciami prokuratúry v odôvodnení uznesenia o zastavení trestného stíhania. 22. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 O.s.p.). 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).