Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412210885 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1412210885.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. X., nar. XX.XX.XXXX a Q. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 3, XXX XX A., zastúpená: S. Legal s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, a otec - Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. 1, XXX XX B. N. M., v skutočnosti bytom K. A. 6, XXX XX A., v konaní na návrh matky o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, na návrh otca o zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a ex offo o uloženie výchovného opatrenia, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.10.2015, č.k. 25P/169/2012-398, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 12.10.2015, č.k. 25P/169/2012-398, upravil styk otca s maloletými deťmi X., A., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od XX,XX hodiny do 19,00 hodiny s tým, že si maloleté deti prevezme v školskom zariadení a odovzdá ich v mieste ich bydliska, každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10,00 hodiny do 20,00 hodiny a v nedeľu od 8,30 hodiny do 18,00 hodiny, pričom táto úprava nebude platiť v čase štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a v čase školských prázdnin, každý rok od 01.07. do 10.07. vždy od 10,00 hodiny do 20,00 hodiny a od 01.08. do 10.08. vždy od 10,00 hodiny do 20,00 hodiny, každý párny rok počas jarných prázdnin denne od 10,00 hodiny do 20,00 hodiny, každý nepárny rok od Veľkého piatku do Veľkonočného pondelka denne od 10,00 hodiny do 20,00 hodiny, každý párny rok v dňoch 25.12. a 26.12. od 10,00 hodiny do 20,00 hodiny, každý nepárny rok od 27.12. do 02.01. nasledujúceho roka denne od 10,00 hodiny do 20,00 hodiny, kedy otec maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste ich bydliska. Matka bude povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Rodičom a maloletým deťom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení v trvaní 12 mesiacov v rozsahu aspoň 20 hodín počnúc právoplatnosťou tohto výroku. Návrh otca na zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zamietol. Konanie o návrhu matky na uloženie povinnosti včasného informovania a zúčastňovania sa stretnutí u V.. A. zastavil. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29.06.2009, č.k. 25P/220/2008-130 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.03.2010, v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 24 ods. 2, § 25 ods. 1 a 2, § 26 a § 37 ods. 2 písm. d), ods. 5 a ods. 6 veta prvá Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že naposledy rozhodol súd o úprave styku otca s maloletými deťmi pred viac ako 6 rokmi, a že v súčasnosti stretávanie sa otca s maloletými deťmi prebieha problematicky. Doterajšiu úpravu styku preto považoval za nevyhovujúcu s potrebou jej zmeny s prihliadnutím na aktuálny psychický stav detí. Nevyhovel v celom rozsahu návrhu matky, keď o úprave styku počas zimných prázdnin rozhodol inak, než požadovala. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého dokazovania akceptujúc odporúčanie súdnej znalkyne upraviť styk tak, ako aktuálne prebieha. Znaleckým dokazovaním mal za preukázané, že ani jeden z rodičov netrpí psychickou poruchou brániacou mu v riadnej starostlivosti o maloleté deti, resp. ktorá by mohla negatívne vplývať na ich zdravý psychický vývin. Súdna znalkyňa ani u jedného z rodičov nezistila známky cieleného manipulovania detí voči druhému rodičovi, pričom ale obidvaja nepriamo vyjadrujú nedôveru v schopnosti a pozitívne úmysly druhého, a tak vnášajú do prežívania detí napätie a psychickú záťaž. Uviedla, že prístup oboch rodičov v starostlivosti o maloleté deti je modifikovaný ich osobnostnými vlastnosťami, ktoré je potrebné korigovať pod odborným vedením. Tiež zistila, že vzťah maloletých detí k otcovi je narušený a deti nemajú intenzívnu subjektívnu potrebu stretávať sa s ním, vzájomné stretávania ale neodmietajú a nemajú z nich negatívne pocity. Súdna znalkyňa súdu prvej inštancie neodporučila zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keďže rodičia v súčasnosti nie sú schopní konštruktívne komunikovať a neprejavovať vzájomný napätý až animózny vzťah. Na základe vyjadrení súdnej znalkyne a z dôvodov vyplývajúcich z celého spisového materiálu, nariadil súd prvej inštancie obidvom rodičom a maloletým deťom výchovné opatrenie. Deklaroval, že jeho účelom má byť zlepšenie vzájomných vzťahov medzi rodičmi a korigovanie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, a to v záujme ďalšieho bezproblémového priebehu styku s jeho postupným rozširovaním, prípadne aj zmeny osobnej starostlivosti formou striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Konkrétny rozsah trvania výchovného opatrenia nepovažoval za konečný s tým, že je na rodičoch, či aj po absolvovaní stanoveného času budú naďalej s odborníkmi dobrovoľne spolupracovať. Poukázal na to, že otec sám vo svojom návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov navrhol postupný model prechodu na takúto formu starostlivosti, ktorému však nebolo možné vyhovieť pre viazanosť skutkovým stavom zisteným v čase vyhlásenia rozhodnutia, ktorý takéto rozhodnutie neodôvodňoval. Na základe späťvzatia návrhu matky na uloženie povinnosti včasného informovania a zúčastňovania sa stretnutí u MUDr. A., súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. O trovách konania vyslovil, že o nich rozhodne samostatným uznesením. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec v časti zmeny úpravy styku a uloženia výchovného opatrenia s poukazom na ustanovenia § 201 a § 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platného do 30.6.2016. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Za nesprávne považoval rozhodnutie o nariadení výchovného opatrenia s rozsahom len 20 hodín v priebehu 12 kalendárnych mesiacov. Podľa jeho názoru by mal súd prvej inštancie rozhodnúť najmenej o 50-tich hodinách, ideálne jedenkrát do týždňa po jednej hodine. Súdu prvej inštancie vytýkal vytvorenie precedensu akceptovaním permanentného nedodržiavania právoplatného súdneho rozhodnutia matkou a jeho dodatočnou legalizáciou rozsudkom o zúžení styku, keď súd takéto konanie matky považuje za správne a v súlade so záujmami maloletých detí. Podľa neho matka postupne docielila, že deti chodia na stretnutia s ním len v priebehu dňa, pričom však rastú, ich záujmy sa menia, osamostatňujú sa, preto je významné, aby rozsudok jeho styk s nimi nezužoval, ale aby vytvoril pôdu na slobodné a spontánne rozhodovanie sa detí ohľadom prenocovania u neho. Tvrdil, že v danom prípade bola rozsudkom vylúčená šanca dať deťom voľnosť v rozhodovaní a matka bola oslobodená od povinnosti deti na pobyt u neho pripraviť. Uviedol, že na rozdiel od matky on s deťmi nemôže nikde vycestovať na víkend a prázdniny, z čoho vyplýva ich nerovnoprávne rodičovské postavenie. Za nesprávne skutkové zistenie považoval konštatovanie súdu prvej inštancie o jeho problematickom stretávaní sa s maloletými deťmi. Podľa neho styk s deťmi prebiehal z jeho strany vždy v rámci rozsudku bez obmedzenia s jedinou výnimkou - prenocovania, nikdy svojvoľne žiaden styk nevynechal, na kontakt s deťmi sa vždy tešil a pripravil, lebo deti sú v jeho živote priorita. Prenocovanie detí u neho nechal otvorené s tým, že sa oň pokúsi so súhlasom všetkých strán v priaznivej situácii. Za ďalšie nesprávne skutkové zistenie považoval konštatovanie súdu prvej inštancie o nevyhovujúcej úprave styku, keď z prebiehajúceho konania o výkon rozhodnutia vo veci styku boli zistené nedorozumenia medzi rodičmi a problémy pri realizácii styku. Rozsudok súdu prvej inštancie vyhodnotil ako regresívny napriek tomu, že skutkový stav v styku s deťmi je progresívny, deti chodia na styk bez problémov a výborne vychádzajú s jeho terajšou partnerkou. Mal za to, že sa mu postupom súdu prvej inštancie ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, spočívajúca v nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozsudku, ktorý nie je riadne odôvodnený podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Súdu prvej inštancie vyčítal, že vykonané dokazovanie riadne nevyhodnotil a neodôvodnil postupom podľa § 132 O.s.p. vychádzajúc len z tvrdení matky a zo znaleckého posudku. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súhlasila s uložením povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v rozsahu stanovenom v rozsudku. Uviedla, že naďalej navštevuje s deťmi poradňu Dr. A.. Poukázala na to, že súdu predložila potvrdenie otcovej psychologičky ako dôkaz o tom, že otec má stredne ťažkú depresiu. Vyslovila obavu, že pri otcom navrhovanom rozsahu konzultácií, nebude otec schopný tieto konzultácie financovať, nakoľko dlhodobo riadne a načas neplatí výživné. Za účelové považovala tvrdenie otca, že ona nedodržiava súdne rozhodnutie, keď na druhej strane otec poukazuje na bezproblémové odovzdávanie detí za posledné dva roky. Otec sa nepričinil na prenocovaní deti u neho, hoci deti boli na to pripravené a bez predošlej komunikácie s ňou ich priviedol domov s odôvodnením, že chcú spať doma. Podľa jej názoru otec v odvolaní rieši len ich vzájomnú komunikáciu a nerieši svoj vzťah k deťom a ich potreby. Pokiaľ sa otec nemohol na styk dostaviť a požiadal o náhradný termín, bez problémov mu vyhovela. Tvrdila, že otec nedokázal s deťmi nadviazať taký kontakt, aby sa k nemu tešili. Deti sú pre otca nástrojom na pokus manipulácie s ňou v konaniach týkajúcich sa neplatenia výživného. 5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku vyslovenom na pojednávaní dňa 21.09.2015, kedy súdu odporučil rozhodnúť v zmysle záverov znaleckého posudku. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania matky, kedy rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť. 7. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozsudkom zo dňa 12.10.2015, č.k. 25P/169/2012-398, v časti napadnutej odvolaním podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine zmenil úpravu styku otca s maloletými deťmi a rodičom a maloletým deťom uložil výchovné opatrenie -povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení v trvaní 12 mesiacov v rozsahu aspoň 20 hodín. Zároveň zamietol návrh otca na zmenu zverenia maloletých detí a vo zvyšku zamietol aj návrh matky. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konanie je rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhoch rodičov podaných pred nadobudnutím účinnosti nového procesného poriadku (C.m.p. a C.s.p. účinné od 1.7.2016). Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca v časti zmeny úpravy styku a uloženia výchovného opatrenia. 11. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a), b) a c) C.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, kedy súd prvej inštancie bude názorom odvolacieho súdu viazaný v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 a 2 C.s.p.. 12. Zásadného pochybenia sa súd prvej inštancie dopustil pri nariadení znaleckého dokazovania. Porušil zásadu, že výber súdneho znalca zo zoznamu súdnych znalcov musí vždy zodpovedať predmetu konania. Nesprávnym výberom znaleckého odboru, resp. odvetvia, dochádza k zmareniu účelu znaleckého dokazovania, keďže znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom zapísaným pre iný odbor nemôže byť považovaný za relevantný dôkazný prostriedok s dostatočnou validitou pre predmetné konanie. 13. Súd prvej inštancie poveril vykonaním znaleckého úkonu MUDr. X. S., súdnu znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria). K námietke otca maloletých detí týkajúcej sa odbornej kompetentnosti súdnej znalkyne pre dané konanie súd prvej inštancie skonštatoval, že súdna znalkyňa je plne kompetentná znalecké posudky tohto typu vypracovať, čo sama aj potvrdila. 14. Súdna znalkyňa vo svojom znaleckom posudku zodpovedala na otázky položené súdom týkajúce sa striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a úpravy styku otca s maloletými deťmi. Pre vypracovanie znaleckého posudku zameraného na výchovné prostredie maloletých detí a úpravu ich styku s rodičom, ktorému nie sú zverené do osobnej starostlivosti, nebola súdna znalkyňa oprávnená. Kompetentným v danom prípade mohol byť len súdny znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých. Čo sa týka otázky položenej súdom ohľadne duševnej poruchy niektorého z rodičov, tu bolo namieste v prípade dôvodnej pochybnosti súdneho znalca psychológa o duševnom zdraví rodiča, aby bol v rámci znaleckého dokazovania pribraný konzultant psychiater. 15. Závery znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom z iného znaleckého odboru, než zodpovedá predmetu konania, nemôžu exaktne posudzovať skutočnosti, od objasnenia ktorých závisí rozhodnutie súdu. Ani prehlásenie takto ustanoveného súdneho znalca (ako v tomto prípade) o tom, že má pre danú oblasť znaleckého dokazovania kompetencie, nemôže tvoriť výnimku zo zásady odbornosti prislúchajúcej prejednávanej veci. Je potrebné mať na zreteli, že kým predmetom skúmania psychológie je prežívanie a správanie človeka vo vzájomnom pôsobení s prostredím, predmetom psychiatrie je rozpoznávanie, prevencia a liečba duševných porúch. Zjednodušene povedané, kým sa psychiatria zameriava na liečenie duše, psychológia dušu študuje. Je preto nevyhnutné tento rozdiel medzi vednými odbormi akceptovať a v konaní nariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom z takého znaleckého odboru, ktorý sa nielen považuje za spôsobilého znalecký posudok vypracovať, ale ktorého spôsobilosť pre vypracovanie znaleckého posudku je aj potvrdená samotným zápisom do zoznamu súdnych znalcov. 16. Čo sa týka ďalšej časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním - nariadenia výchovného opatrenia, odvolací súd poukazuje na nevykonateľnosť tohto výroku pre absenciu konkretizácie špecializovaného zariadenia, v ktorom sa majú rodičia a maloleté deti podrobiť odbornému poradenstvu. Z výroku rozsudku musí byť zrejmé, v ktorom zariadení sa má výchovné opatrenie vykonávať, v ktoré dni a hodiny, resp. rozsah odborného poradenstva a doba jeho realizácie môžu byť súdom ponechané na určenie samotným špecializovaným zariadením. 17. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vykonať dokazovanie týkajúce sa návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi bez akceptácie znaleckého posudku vypracovaného súdnou znalkyňou MUDr. X. S.. Pokiaľ súd prvej inštancie v dôsledku uplynulej doby zistí pozitívny posun vo vzťahoch medzi maloletými deťmi a otcom a rodičmi navzájom s následkom vylúčenia potreby znaleckého dokazovania, rozhodne na základe iných, ním vykonaných dôkazov dostatočne objasňujúcich všetky podstatné skutočnosti majúce vplyv na meritórne rozhodnutie. V prípade pretrvávajúcej potreby znaleckého dokazovania, vypracovaním znaleckého posudku poverí súdneho znalca pre príslušný znalecký odbor a odvetvie. Čo sa týka uloženia výchovného opatrenia rodičom a maloletým deťom, tu bude povinnosťou súdu prvej inštancie presne určiť špecializované zariadenie, v ktorom sa má výchovné opatrenie realizovať a zároveň aj prehodnotiť rozsah a dobu trvania výchovného opatrenia. 18. Súd prvej inštancie bude povinný svoje nové rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby rozsudok spĺňal všetky náležitosti dané ustanovením § 220 C.s.p.. 19. S poukazom na obsah predchádzajúcich odsekov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže tieto nedostatky nemožno v odvolacom konaní napraviť a nie je ani účelné dokazovanie odvolacím súdom doplniť. 20. Súd prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 C.m.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplní dokazovanie a dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.. 21. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania ( § 396 ods. 3 C.s.p. ). 22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).