Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/97/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412219961 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1412219961.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. F., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: otec - K.. H. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom S., M. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, spol. s.r.o., so sídlom Trenčín, Námestie sv. Anny 361/20, a matka - C.. R. F., T.., Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom U. 8, F., zastúpená JUDr. Norou Víglaskou, advokátkou, so sídlom Laurinská 18, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.12.2015, č.k. 15P/301/2012-783, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný platiť zvýšeným výživným na maloletú T. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX,XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne počnúc dňom 10.12.2012, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zročnom výživnom sa z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 02.12.2015, č.k. 15P 301/2012-783, zvýšil výživné na maloletú T. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX,XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne od 01.09.2011, zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 02.12.2015 v sume X.XXX,XX eur povolil otcovi zaplatiť v šiestich pravidelných mesačných splátkach po X.XXX,XX eur spolu s bežným výživným počínajúc dňom vykonateľnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Otcovi uložil povinnosť výživné v sume XX eur mesačne určené na tvorbu úspor pre maloletú T. zasielať na sporiaci účet maloletej s číslom: L vedený v L. L. a.s., Bratislava, M. vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počínajúc dňom 02.12.2015. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného a tvorbu úspor zamietol. Týmto rozsudkom zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.12.2008, č.k. 25P/172/2008-51 v časti o výške výživného na maloleté dieťa. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 26, § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 3 prvá veta, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3, Zákona o rodine, majúc za preukázanú čiastočnú dôvodnosť návrhu matky. Výživné zvýšil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že u maloletej nastala zmena pomerov jej nástupom na druhý stupeň základnej školy, zvýšením výdavkov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, a zmenu zárobkových možností a schopností rodičov tak, že je v ich možnostiach platiť výživné vyššie od 1.9.2011, aby boli riadne pokryté skutočné mesačné výdavky maloletej. Stanovenú sumu výživného XXX eur považuje súd prvej inštancie za zodpovedajúcu možnostiam otca bez ohrozenia vlastnej výživy a výživy jeho terajšej rodiny. Takáto výška výživného neohrozí možnosti otca pokrývať svoje osobné mesačné výdavky a mesačné výdavky jeho manželky a maloletého Y., ktorým po odrátaní výživného na maloletú T. zostane k dispozícii vyššia suma ako má k dispozícii matka po pridaní zvýšeného výživného k jej príjmu. Súd prvej inštancie neprihliadal na námietky otca o ďalšej jeho vyživovacej povinnosti k plnoletému H., ktorý štúdium prerušil a v ktorom ďalej nepokračoval, majúc za to, že otcovi k H. odpadla vyživovacia povinnosť. Súd prvej inštancie mal preukázané, že matka vyvíja nadmerné úsilie na zabezpečenie celkovej starostlivosti o dieťa, na ktoré má podstatne zvýšené výdavky súvisiace s jej zdravotným stavom a diagnózou, ktorou trpí, dieťaťu sa snaží zabezpečovať všetky jej skutočné výdavky, aby mohla navštevovať záujmové krúžky a doučovanie. Súčasne súd prvej inštancie prihliadal na prípravu dieťaťa na štúdium na strednej škole a nástup na strednú školu od septembra 2016. Titulom tvorby úspor uložil otcovi povinnosť prispievať sumou XX eur mesačne vyhodnotiac možnosti otca. Zároveň zohľadnil skutočnosť, že otec sa o dieťa nezaujíma, s maloletou sa nestretáva, netrávi s ňou voľné dni ani prázdniny, nepomáha matke v starostlivosti o dieťa žiadnym spôsobom, okrem príspevkov výživného. Zročné výživné na maloletú vyčíslil v jednej sume X.XXX,XX eur, ktoré otcovi v zmysle § 160 O.s.p. povolil splácať v X.XXX,XX eur mesačných splátkach. O zvyšku návrh matky zamietol poukazujúc na výšku bežného výživného na dieťa a tvorbu úspor a dávajúc do pozornosti, že matka na výživu dieťaťa má možnosť prispievať takou istou sumou ako otec a v tom prípade bude mať maloletá na pokrytie odôvodnených mesačných výdavkov sumu XXX eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti rozsudku vo výroku o zvýšení výživného a o zročnom výživnom podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec maloletého dieťaťa. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil zmeny pomerov u otca, zmenu jeho životných pomerov, najmä zmenu počtu jeho vyživovacích povinností, ktoré má k maloletému Y. J., nar. XX.XX.XXXX, k manželke N. J. (manželstvo uzavreli dňa XX.X.XXXX), k dcére manželky T. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá žije s nimi v spoločnej domácnosti. Súčasne namietal priznanie výživného spätne napriek tomu, že matka dostatočne nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie výživného spätne. Nesúhlasil s posudzovaním jeho príjmov a nezohľadnením výdavkov, ktoré sú v jeho rodine vyššie ako v rodine matky. Poukázal na zvýšené výdavky na náklady na starostlivosť o dom a jeho okolie, výdavky súvisiace so záväzkami otca voči bankám, ohrozenie výživy ostatných členov rodiny, ktorí sú v súčasnej dobe odkázaní na výživu z jeho strany. Ak nedôjde k zmene rozhodnutia o výživnom, nebude schopný zabezpečiť rovnaké alebo porovnateľné uspokojenie potrieb vlastného syna a ani nebude môcť pomôcť manželke pri uspokojovaní jej potrieb a potrieb jej dcéry T.. Poukázal na jeho vyživovaciu povinnosť voči manželke (ust. § 71 Zákona o rodne), úroveň manželov, ktorá má byť v zásade rovnaká, na súčasnú finančnú situáciu jeho manželky, ktorá od 3.11.2014 poberá len materský príspevok vo výške XX,XXX eur denne a od 29.6.2015 len rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eur mesačne a na dcéru dostáva výživné v sume XX eur mesačne, nakoľko otec mal. T. nedosahuje príjmy, z ktorých by bolo možné určiť vyššie výživné a ktorá je od 1.9.2015 študentkou prvého ročníka strednej školy. Nesúhlasil so splátkami zročného výživného v určenej sume, nakoľko týmto je ohrozená jeho platobná schopnosť, najmä schopnosť riadne a včas splácať záväzky voči bankám, ako aj uhrádzať nevyhnutné náklady na domácnosť, čím je narušená aj zásada podieľania sa na životnej úrovni mal. Y.. Namietal zvýšenie výživného spätne, keďže matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázal na to, že matka odvolávajúc sa na psychické problémy a vážne zdravotné problémy, pracovala a súčasne si zvyšovala kvalifikáciu, pri ktorej jej zhoršený stav neprekážal a bola schopná zvládnuť nápory stresu a záťaže. Napriek tvrdeniam o zlom psychickom stave bola schopná zvládať dve zamestnania, ale nebola schopná podať návrh na zvýšenie výživného na súd. Ďalší dôvod matky, neznalosť majetkových pomerov otca, nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko právo na podanie návrhu matky nie je limitované vedomosťou majetkových a osobných pomerov otca. Dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoP 48/2005 z 10.11.2015, ktorého obsahom je výklad ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Namietal nevysporiadanie sa súdom prvej inštancie s preukázaním dôvodov hodných osobitného zreteľa na zvýšenie výživného spätne majúc za to, že súd prvej inštancie mal zvýšiť výživné od podania návrhu matky. Nesúhlasil s výškou nákladov na dieťa vyčíslených matkou mimo nákladov vynaložených na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, ktoré výdavky považuje za nadštandardné a namietal, že v súčasnej dobe osobná starostlivosť o dieťa vzhľadom na jeho vek nie je v takom rozsahu. Uviedol, že mal. T. má nadštandardne zvýšené výživné aj s tvorbou úspor. Odvolaciemu súdu navrhol výživné zvýšiť na sumu XXX eur mesačne od podania návrhu a tvorbu úspor v sume XX eur mesačne ponechať platiť od 2.12.2015. Žiadal zročné výživné umožniť splácať po XXX eur mesačne. V podaní zo dňa 19.1.2016 poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015 a porušenie práva rodiča vychovávať dieťa, ktoré je garantované čl. 32 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pri ktorom výživné určené vyššou sumou nenapĺňa právo aj rodiča naučiť dieťa hodnote peňazí a riadnemu hospodáreniu s nimi, a teda neprimerané zvýšenie výživného môže byť v rozpore so záujmami dieťaťa. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Poukázala na preukázaný príjem otca (mzda a výsluhový dôchodok), vyplatené jednorázové odchodné vo výške XX.XXX eur, jeho majetkové pomery a disponovanie finančnými prostriedkami aj ako člen dozornej rady akciovej spoločnosti. Poukázala na vyjadrenie otca, ktorým nevyvrátil, že finančné prostriedky vo výške XXX.XXX eur nebolo nevyhnutné vynaložiť na kúpu a rekonštrukciu dvojgeneračného rodinného domu so záhradou, pretože v tom čase nebol ženatý a vlastnil trojizbový byt v C.. Nesúhlasila s tvrdením otca vo vzťahu k vyhodnoteniu zmeny pomerov na strane dieťaťa, keďže od poslednej úpravy výživného uplynula doba sedem rokov, počas ktorej zmena pomerov nepochybne nastala, pričom úmerne rástli i náklady na dieťa, na zabezpečenie jej životných potrieb, nákup stravy, ošatenia, školských potrieb, zabezpečenie vzdelávania dieťaťa, jeho voľnočasových aktivít a zabezpečenie výdavkov v súvislosti so zdravotnými problémami. Zdôraznila potrebu hradiť zvýšené výdavky na špeciálne ošetrenia a liečbu chrupu (dlhodobý proces z titulu vrodenej dentálnej deformácie) a problémy so zrakom (nevyhnutnosť nosenia dioptrických okuliarov). Spochybnila argument otca, že jeho deti sa nebudú môcť podieľať na jeho životnej úrovni z dôvodu vyššieho výživného na T., dávajúc do pozornosti, že maloletý Y. sa narodil v roku 2014, v priebehu konania, teda otec si musel byť vedomý toho, čo robí. Svoje záväzky a povinnosti pozná. Poukázala na vyčíslené výdavky otca na maloletého Y. sumou XXX eur mesačne, ktorý je vo veku jedného roka. Za správne považuje, že súd prvej inštancie prihliadol na nezáujem otca o maloletú T., skutočnosť, že dieťaťu neprispieva okrem výživného naviac, maloletá nedostáva od otca žiadne darčeky. Otec má ako bývalý vojak možnosť využívať rekreačné pobyty Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktoré benefity by mohol použiť aj pre dcéru. Nesúhlasila s vyjadrením otca o priznaní výživného spätne za obdobie od 1.9.2010 z dôvodu, že súd prvej inštancie zohľadnil jej zdravotný stav, ktorý jej nedovoľoval v danom čase ďalšie fyzické vyčerpanie, ktoré by bolo spojené s ďalším rozsiahlym a psychicky náročným a vyčerpávajúcim konaním o výživné na maloletú. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, 378 ods. 1, § 219 ods. 1, zák.č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 7. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a akom v smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. 8. V danej prejednávanej veci súd prvého inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá T. plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine ), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloleté dieťa predchádzajúcim rozhodnutím, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV rozsudkom zo dňa 10.12.2008. 9. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletého dieťaťa k zmene pomerov, ktorú bolo potrebné premietnuť do výšky výživného. 10. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov ( 78 ods. 1 Zák. o rodine ). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov na strane dieťaťa (nástup na II. stupeň základnej školy) odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie správne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa na sumu XXX eur mesačne. Tu je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletú zvýšili. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie pokiaľ ide o výšku zvýšeného výživného a dôvodmi v ňom uvedenými. Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil možnosti a schopnosti oboch rodičov aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otcovi pribudla v priebehu konania ďalšia vyživovacia povinnosť a jeho manželka je na materskej a rodičovskej dovolenke. Odvolací súd neprihliadol na argumenty a tvrdenia otca odvolávajúc sa na pribudnutie týchto ďalších vyživovacích povinností. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je ich zákonnou povinnosťou, z čoho vyplýva, že rodičia sú povinní zabezpečiť si príjem a vynakladať maximálnu snahu o zvýšenie životnej úrovne nielen svojej, ale aj svojim maloletým deťom. Nemožno akceptovať argumenty spočívajúceho v pribudnutí vyživovacej povinnosti (maloletý Y.), keďže na strane otca sú možnosti prispievať na maloletú T. zvýšeným výživným, súčasne je potrebné konštatovať, že otec si musí byť vedomý svojich záväzkov a povinností. Pokiaľ otec v odvolaní namietal a poukazuje na jeho povinnosť suplovať plnenia namiesto otca maloletej T. (manželkinej dcéry), na tieto námietky nie je možné prihliadať, nakoľko vyživovaciu povinnosť k maloletej T. má jej biologický otec a povinnosťou matky je zabezpečiť dieťaťu úhradu jej nákladov prípadným podaním návrhu na zvýšenie výživného na maloleté dieťa. V žiadnom prípade nemožno tento argument otca zohľadniť, naviac ak matka maloletej T. súhlasila s uzatvorením rodičovskej dohody a s určením výživného v sume XX eur mesačne. Tiež nemožno zohľadniť námietky otca vzťahujúce sa k jeho záväzkom voči bankám. Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu je jeho prvoradou povinnosťou, a má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Otec si musí zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby výživné na maloleté dieťa poskytoval v rozsahu jeho možností a schopností tak, aby sa podieľal na zabezpečení odôvodnených výdavkov a nákladov na potreby dieťaťa. Vo vzťahu k plnoletému H. a príspevkoch otca k tomuto synovi odvolací súd dáva do pozornosti otca, že pokiaľ jeho syn nadobudol plnoletosť a ukončil štúdium, má dieťa, preberá nielen zodpovednosť, ale aj povinnosti voči tomuto dieťaťu. Nemožno uprednostniť plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu pred príspevkami otca plnoletému synovi, ktorý má možnosti zabezpečiť si príjem výkonom práce. Je nesporné, že otec má okrem príjmu vyplácaný aj výsluhový dôchodok, a v konaní boli preukázané aj jeho majetkové pomery. Z uvedených dôvodov s prihliadnutím na podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej T. je zvýšenie výživného na sumu XXX eur mesačne primerané a zodpovedajúce schopnostiam, možnostiam, príjmu a majetkovým pomerom otca. 11. Odvolací súd dopĺňa, že vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu je prvoradá povinnosť každého rodiča a tento si ju musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Ak sa otec domnieva, že výživné bolo určené nadštandardne, odvolací súd k tomu udáva, že výživné bolo zvýšené v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej a nemožno ho považovať za nadštandardné. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj pomery a príjem na strane matky, ktorá v snahe zabezpečiť a poskytnúť dieťaťu všetko potrebné, vykonávala dve práce a zabezpečila si zvýšený príjem. 12. Pokiaľ ide o námietky otca k zvýšeniu výživného spätne od 1. septembra 2011, odvolací súd vyhodnotil tieto námietky ako opodstatnené. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že výživné zvýšil od 1.9.2011 s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane dieťaťa jeho nástupom na druhý stupeň základnej školy. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie na zvýšenie výživného od uvedeného dátumu z dôvodu, že matkou nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie výživného spätne. Skutočnosť, že matka mala zdravotné problémy, na ktoré sa odvoláva a ktoré v konaní preukázala, nie je samotným dôvodom na posúdenie opodstatnenosti návrhu v časti zvýšenia výživného spätne. Matka sama potvrdila, že riadne vykonávala prácu a podnetom pre podanie návrhu jej bola informácia o zmene majetkových pomerov otca (predaj a kúpa nehnuteľnosti). Odvolací súd konštatuje, že matka mala možnosť kedykoľvek už skôr podať návrh na zvýšenie výživného na maloletú T., v prípade zmeny pomerov na strane dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku týkajúceho sa dátumu zvýšenia výživného odo dňa 10.12.2012, teda odo dňa podania návrhu. 13. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom podľa § 388 C.s.p. čiastočne zmenil. 14. Výrok rozsudku o zročnom výživnom pre jeho nesprávnosť podľa ust. § 389 ods. 1, písm. b) C.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie. 15. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zročné výživné za obdobie od 10.12.2012 do rozhodnutia súdu správne vyčísliť, posúdiť aj dôvodnosť platenia zročného výživného v splátkach a výšku splátok, vzhľadom na námietky otca. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite v zmysle ust. § 220 C.s.p. odôvodní. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).