Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/318/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412219961 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1412219961.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloletú T. F., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: C.. R. F. T.., F. F., U. X, zast. JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, a K.. H. J., F. Č. XXX/XX, zast. AK JUDr. Andrej Jaroš spol., s.r.o., so sídlom námestie Svätej Anny 361/20 Trenčín, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.04.2014, č.k. 15P 301/2012-287, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 02.04.2014 č.k. 15P 301/2012-287 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú T. F. zo sumy XXX,XX € na sumu XXX € mesačne od 10.12.2012 do 31.10.2013 a od 01.11.2013 na sumu XXX € mesačne. Zročné výživné za obdobie od 10.12.2012 do 02.04.2014 vo výške X.XXX € uložil otcovi zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 10.12.2008 č.k. 25P 172/2008- 51 vo výroku o výživnom. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletej, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Porovnávajúc zmenu pomerov na strane maloletej konštatoval, že potreby maloletej od posledného rozhodnutia o výživnom vzrástli, keďže maloletá v čase posledného rozhodovania o výživnom bola žiačkou 2. ročníka základnej školy, odvtedy prešla na 2. stupeň základnej školy, pričom prechod na 2 stupeň školskej dochádzky je podľa názoru súdu zmena v pomeroch na strane maloletej, ktorá má vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko táto skutočnosť preukazuje zvýšené náklady na zabezpečenie potrieb maloletej, ktoré sa prechodom na 2. stupeň nesporne zvyšujú. Zmenu pomerov súd prvého stupňa mal preukázanú aj na strane rodičov, u otca nielen v osobnom statuse, ale aj v zmene zárobkových a majetkových pomerov, v znížení počtu vyživovacích povinností, v nadobudnutí rodinného domu do podielového vlastníctva, u matky v zvýšení jej príjmu. Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa zohľadnil celkové náklady na maloletú, príjmy rodičov, osobnú starostlivosť o maloletú a dospel k záveru, že v danej veci je primerané výživné vo výške XXX € od podania návrhu do 30.10.2013 a vo výške XXX € mesačne od 01.11.2013. Vyživovaciu povinnosť otca určil rozdielne od podania návrhu do 30.10.2013 z dôvodu, že v priebehu konania sa zvýšil príjem otca a táto skutočnosť je významná pre posúdenie jeho schopností platiť výživné, na druhej strane sa v priebehu konania zvýšili aj výdavky maloletej v súvislosti s liečbou oligodoncie, na ktorú prihliadol. V čase podania návrhu matka síce týmto výdavkom argumentovala, ale nebol ešte aktuálny v takom rozsahu, aby odôvodňoval zvýšenie výživného na XXX € mesačne od 10.12.2012. Výdavky v súvislosti z oligodonciou boli v čase podania návrhu vo výške XXX €, súd preto nezvýšil výživné v takej miere, ako navrhovala matka. Tým, že v priebehu konania došlo k ďalšiemu zvýšeniu potrieb maloletej, súd prvého stupňa uvedenú zmenu premietol do výšky výživného a túto určil od 01.11.2013 v sume XXX € mesačne. Podľa názoru súdu z uvedenej sumy budú dostatočne pokryté výdavky maloletej, a to nielen základné ale aj nadštandardné výdavky. Pokiaľ matka žiadala určiť výživné vo výške 600 € mesačne, jej návrh ako nedôvodný zamietol. Rovnako zamietol návrh matky na zvýšenie výživného spätne, majúc za to, že matka v konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na takéto spätné zvýšenie výživného. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 § 63 ods. 1, 2 § 75 ods. 1, 2 § 76 ods. 1, 2 § 77 ods. 1, 2 § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obaja rodičia. Matka svojim odvolaním napadla výrok rozsudku, ktorým súd vo zvyšku jej návrh zamietol. V napadnutom výroku navrhla tento zmeniť a výživné na maloletú zvýšiť zo sumy XXX,XX € na sumu XXX € mesačne od 01.01.2010. Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, že nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného zvýšeného výživného. Považovala za nesprávny záver súdu prvého stupňa v tom, že dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného zvýšeného výživného spočívajú len v prekážke iniciovať konanie o zvýšenie výživného skôr. Zo strany súdu podľa jej názoru ide o veľmi úzky výklad ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Okrem uvedeného mala aj objektívne dôvody, prečo návrh na zvýšenie výživného nepodala skôr, a to neznalosť pomerov otca a vlastné zdravotné problémy. Otec svojim odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prvom rade namietol odňatie možnosti konať pred súdom, keďže sa jeho právny zástupca počas konania vo veci riadne ospravedlnil, a to predložením potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti a potvrdením lekára, že sa nemôže zúčastniť pojednávanie. Konaním súdu mu tak bolo znemožnené riadne konať pred súdom a hájiť svoje práva. Okrem uvedeného procesného pochybenia súdu prvého stupňa namietal aj určenú výšku výživného, ktorú považoval za neprimeranú potrebám maloletej. Bol toho názoru, že podľa súčasnej platnej právnej úpravy nie je možné súdom bežné výživné priznať nad preukázanú výšku nákladov, a to ani v prípade, ak to pomery dovoľujú. Výživné by malo v prvom rade plniť vyživovaciu povinnosť a nie satisfakčne kompenzačnú povinnosť. Aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu danú jeho spotrebným charakterom a preto treba dbať aj na to, aby výživné nad túto hranicu nepriamo neuspokojovalo potreby iných osôb. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá trvala na rozhodnutí v zmysle ňou podaného odvolania. V prípade, ak odvolací súd zistí dôvody na zmenu rozsudku, žiadala aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať maloletej na sporenie sumou, ktorú bude súd považovať za primeranú, najmenej však XXX € mesačne. Nesúhlasila s tvrdením otca, že mu postupom súdu bolo znemožnené riadne konať. V tejto súvislosti poukázala na opakované nedostavovanie sa otca, argumentujúc zdravotnými dôvodmi u seba alebo svojho právneho zástupcu. Otec sa zakaždým ospravedlnil tesne pred pojednávaním, táto prax otca svedčí o jeho špekulatívnych úmysloch a vyhýbaniu sa riadnemu konaniu. K odvolaniu matky sa taktiež písomne vyjadril otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh matky na určenie spätného zvýšeného výživného ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde sa konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným, odvolací súd po posúdení okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že konanie súdu prvého stupňa má vadu uvedenú v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Podľa § 119 ods. 1, 2, 3 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa mohol o ňom dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožní účasť na pojednávaní. V danej veci s poukazom na obsah spisu súd prvého stupňa vytýčil pojednávanie, na ktorom meritórne rozhodol na deň 02.04.2014. Dňa 02.04.2014 právny zástupca otca o 07:27 hod zaslal súdu ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania, ako dôvod uviedol zdravotné problémy. K ospravedlneniu priložil doklad o vystavenej práceneschopnosti zo dňa 01.04.2014, vyjadrenie lekára, že sa pojednávania nemôže zo zdravotných dôvodov dostaviť, i to, že o dôvode odročenia pojednávania sa dozvedel dňa 01.04.2014. V súvislosti s vystavenou práceneschopnosťou právneho zástupcu otca sa odvolaciemu súdu zhodne ako súdu prvého stupňa javí, že išlo o účelové konanie právneho zástupcu otca, keďže išlo o opakovanú práceneschopnosť, vystavenú jeden deň pred pojednávaním, napriek tomu dodáva, že súd nie je oprávnený hodnotiť zdravotný stav, pokiaľ k práceneschopnosti je pripojené vyjadrenie ošetrujúceho lekára, konštatujúceho, že zdravotný stav právneho zástupcu otca mu nedovolil zúčastniť sa pojednávania. Tým, že ospravedlnenie právneho zástupcu otca obsahuje všetky náležitosti ust. § 119 O.s.p., odvolací súd má za to, že pokiaľ súd prvého stupňa konal a rozhodol v neprítomnosti otca a jeho právneho zástupcu, odňal otcovi možnosť konať pred súdom, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa bez vecného preskúmania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.