Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/135/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413010403 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413010403.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. JUDr. Richarda Molnára a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci proti obžalovanej D. P., pre prečin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovanej D. P. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/152/2013 zo 14.06.2016, na verejnom zasadnutí konanom 22. februára 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej D. P., nar. XX.XX.XXXX v T. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bola obžalovaná D. P. uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 08.07.2012 v čase medzi 01.33 hod. a 01.55 hod. v blízkosti vchodu č. XX do bytového domu na ulici Š. P. v T. potom, ako bol ukončený verbálny a fyzický konflikt medzi obžalovaným H. J. a svedkom E. P. obžalovaní spoločne zaútočili na poškodeného Q. E. takým spôsobom, že ho najskôr obžalovaná D. P. udrela päsťou do tváre do oblasti pravého oka, následne obžalovaný D. U. trikrát udrel poškodeného päsťou do oblasti tváre, obžalovaná D. P. trhala poškodeného za oblečenie so slovami „na čo toto bolo“, v dôsledku čoho poškodený padol na zem, kde na neho útočili obžalovaní takým spôsobom, že obžalovaný D. U. opakovane udieral poškodeného päsťami do hlavy a do tela a kopal poškodeného, obžalovaný H. J. opakovane kopal poškodeného a udieral ho aj päsťami a poškodeného opakovane kopala aj obžalovaná D. P., čím poškodenému spôsobili ľahký otras mozgu, zlomeninu dolnej časti pravej očnej kosti a lícnej kosti bez posunu, zmliaždenie nosa s krvácaním z pravej nosovej dierky s dobou liečenia 4 týždne, pričom po ukončení útoku na poškodeného obžalovaný D. U. vytrhol drevený hranol, ktorým búchal na bránu bytového domu na ul. Š.. P. XX v T. a vulgárne pri tom nadával. Za to bola podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. odsúdená k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. jej bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. jej bola určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Prvostupňový súd v odsudzujúcej časti odôvodnenia rozsudku konštatoval, že vina obžalovanej D. P. na danom skutku je preukázaná jednak jej doznaním sa k fyzickému napadnutiu poškodeného z prípravného konania, ale aj výpoveďami spoluobžalovaných D. U. a H. J.. Poukázal na skutočnosť, že priamo obžalovanú P. usvedčuje aj sám poškodený, ktorý jednoznačne uviedol, že ho napadla žena, pričom iná žena pri konflikte nebola a teda musela to byť obžalovaná P., ktorá poškodeného napadla. Ďalej uviedol, že z výpovedí ostatných svedkov síce priamo nevyplýva, účasť obžalovanej P. na útoku na poškodeného, ale pri ich rozbore je potrebné konštatovať, že časť svedkov nesledovala celý incident, nesledovali teda ani konanie P., čo nevyvracia jej útok na poškodeného. Súd I. stupňa právne kvalifikoval konanie obžalovanej P. zhodne ako u spoluobžalovaných H. J.Á. a D. U., nakoľko zistený rozsah zranení a doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného nezakladali dôvod na prísnejšiu právnu kvalifikáciu a podľa jeho názoru bolo jednoznačne preukázané a že títo obžalovaní napadli poškodeného na mieste prístupnom verejnosti. Pri určovaní druhu a výmery trestu prvostupňový súd dôvodil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona to, že doposiaľ viedla riadny život. Ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona konštatoval to, že obžalovaná spáchala viac trestných činov. Pri rovnosti pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prvostupňový súd ukladal trest obžalovanej P. v zákonnej sadzbe do troch rokov, pričom jej uložil trest výchovný, v spodnej polovici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom obhajcu odvolanie obžalovaná D. P. písomným podaním z 28.06.2016 (č. l. 364-365). Vo svojom odvolaní uvádza, že prvostupňové rozhodnutie napadá čo do viny, ako aj trestu s tým, že svoje podanie bližšie odôvodní v lehote 10 dní po tom, čo jej bude doručené písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Avšak svoje podanie následne písomne neodôvodnila. Na verejnom zasadnutí senátu krajského súdu 22.02.2017 obžalovaná uviedla, že aj naďalej trvá na podanom odvolaní. Toto odôvodnila tým, že je nevinná, do konfliktu sa zaplietla, aby konfliktu zabránila. Konštatovala, že U. je násilník. Preto žiadala, aby ju odvolací súd spod obžaloby oslobodil. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla podané odvolanie obžalovanej s poukazom na správnosť a úplnosť prvostupňového rozsudku vo všetkých jeho výrokoch ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania obžalovaného (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že podané odvolanie obžalovanej D. P. nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Bratislave postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku senátu Okresného súdu Bratislava I podala procesná strana na to oprávnená (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone (§ 309 ods. 1 Tr. por.). Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovanú bola podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť. Súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanej, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania). V odôvodnení napadnutého rozsudku v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovanej. Odvolací súd taktiež konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dôkladné dokazovanie jednak výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov ako aj oboznámením listinných dôkazov. Krajský súd si primárne osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutok popísaný v napadnutom rozsudku sa stal a spáchala ho obžalovaná spôsobom v ňom popísaným. Nemá preto pochybnosti, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade so stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaná v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku spáchala prečin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva formou spolupáchateľstva, nakoľko v zmysle § 20 Tr. zák. ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám, v zmysle § 156 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky a v zmysle § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. K dôvodom odvolania, ktoré obžalovaná P. predniesla na verejnom zasadnutí, že zo skutku jej kladenému za vinu je nevinná a že do konfliktu sa zaplietla, aby mu zabránila sa už prvostupňový súd vecne rozsiahlo a správne vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku, s ktorého argumentáciou sa odvolací súd plne stotožnil a preto poukazuje na dôvody podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa taktiež v plnej miere stotožnil s postupom súdu I. stupňa ohľadne výroku o treste, pretože v danom prípade predovšetkým s poukazom na osobu obžalovanej D. P. (vedenie riadneho života), ako aj spáchanie viac trestných činov je zjavne v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Krajský súd taktiež zastáva názor, že v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť vzhľadom na osobu obžalovanej a jej doterajšieho života, uložením druhu a výmery trestu v spodnej polovici trestnej sadzby s primeranou dĺžkou podmienečného odkladu, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku a preto odvolanie obžalovanej D. P. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.