Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/184/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413224888 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413224888.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Martin Magura, miesto podnikania Leningradská 3504/10, Michalovce, IČO: 41 501 357, zastúpeného advokátom: JUDr. Miroslav Mydlo, so sídlom Sama Chalupku 2, Michalovce, proti žalovanému: ReMax Courier Service, spol. s.r.o., so sídlom Cikkerova 2, Bratislava, IČO: 35825456, zastúpenému advokátkou: Mgr. Elena Diaz, so sídlom Hlavná 9, Stupava, o zaplatenie 28,30 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11. februára 2016, č.k. 23C/67/2015-142, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 28,30 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 28,30 eur od 13.6.2013 do zaplatenia, do troch dní. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 28,30 eura s príslušenstvom vzniknutej pri preprave zásielky uskutočnenej žalovaným s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Vychádzal zo zistenia, že žalobca, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia a žalovaný ako obchodná spoločnosť poskytujúca v rámci predmetu činnosti prepravné služby, uzatvorili dňa 21.10.2008 zmluvu o preprave vecí podľa § 611 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej je záväzok dopravcu prepraviť vec (zásielku) odosielateľovi z určitého miesta (miesto odoslania) do iného miesta (miesto určenia) a odosielateľ sa zaviazal zaplatiť mu za to odplatu. Zmluvné strany okrem iného v zmluve dohodli svoje práva a povinnosti tak, že dopravca je povinný vykonať prepravu do miesta určenia s odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu, ako aj, že je povinný podať odosielateľovi správu o škode na zásielke vzniknutej do jej odovzdania príjemcovi, pričom dopravca zodpovedá za škodu podľa podmienok uvedených v § 622 ods. 1 a 2 Obch. zák. Povinnosťou odosielateľa okrem iného je poskytnúť dopravcovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho povahe s tým, že zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi porušením tejto povinnosti. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky dopravcu, na základe ktorých podľa čl. III bod 2 zásielka musí byť riadne uzatvorená a zabalená spôsobom, ktorý zodpovedá charakteru zásielky, jej hmotnosti a tvaru tak, aby bola chránená proti poškodeniu a aby nemohla poškodiť iné zásielky, prípadne dopravné prostriedky a nespôsobila ujmu na zdraví a majetku obslužnému personálu alebo akýmkoľvek tretím osobám. Obal zásielky musí chrániť obsah zásielky voči tlaku, zmenám teploty alebo poškodeniu manipuláciou. Uzáver zásielky a obal zásielky musia byť také, aby nebolo možné preniknúť do zásielky bez zanechania viditeľnej stopy poškodenia. Za primerané a správne zabalenie zásielky zodpovedá odosielateľ a odosielateľ nesie zodpovednosť za škodu vzniknutú z dôvodu použitia nevhodného, nedostatočného alebo chybného obalu. Ani označenie , že tovar je krehký, nezbavuje odosielateľa zodpovednosti za správnosť balenia. Poukázal na to, že podľa bodu 4 čl. III zmluvy boli z prepravy vylúčené ľahko rozbitné a také predmety, ktoré svojimi vlastnosťami môžu spôsobiť ujmu na zdraví osôb alebo škodu na majetku, čím môžu inak ohroziť riadnu dopravu, najmä sklenené a krehké predmety bez pevného obalu. Podľa čl. V bodu 1 písm. d) Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy, bolo povinnosťou objednávateľa zabezpečiť riadne a bezpečné zabalenie zásielky primerané povahe a druhu zásielky a v prípade porušenia tejto povinnosti objednávateľ zodpovedá za škodu spôsobenú poskytovateľovi porušením tejto povinnosti. Podľa čl. XI, v ktorom sú upravené podmienky zodpovednosti poskytovateľa za škody poskytovateľ nezodpovedá za škody na zásielke, pokiaľ škoda bola spôsobená v dôsledku porušenia povinností objednávateľa, ako aj chybným obalom, na ktorý poskytovateľ upozornil pri prevzatí zásielky na prepravu; ak však poskytovateľ na chybný obal neupozornil, nezodpovedá za škodu spôsobenú na zásielke v dôsledku tejto chyby len vtedy, ak chyba nebola pri prevzatí zásielky poznateľná. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 30.5.2013 na základe vyššie označenej zmluvy zveril žalobca žalovanému ako dopravcovi na prepravu z U. pre príjemcu v V. zásielku č. XXXXXXXX, ktorú v U. kuriér žalovaného prevzal bez toho, že by upozornil na nevhodnosť obalu zásielky, vonkajší obal teda nevykazoval žiadne znaky poškodenia. Dňa 31.5.2013 po preprave zásielky do Bratislavy však bolo žalobcovi oznámené, že zásielka bola poškodená. V nadväznosti na reklamáciu prepravy žalobcom zamestnankyňa reklamačného oddelenia žalovaného e-mailom žalobcovi oznámila, že žalovaný eviduje poškodenie zásielky č. XXXXXXXX a zároveň vyzvala žalobcu na zaslanie dokladu o nákupnej hodnote a o vyčíslenie vzniknutej škody. Na základe priloženej fotodokumentácie, popisu vo faktúre č. XX/XXXX, s prihliadnutím na vyjadrenia strán sporu konštatoval, že obsahom zásielky bola sklenená fľaša vína v objeme 0,5 l vložená do kartónovej krabice naplnenej, resp. vystlanej, kúskami nastrihaného papiera. Poukázal na to, že počas trvania zmluvného vzťahu sporových strán, t.j. od r. 2008 spoločnosť žalovaného na základe objednávky žalobcu realizovala prepravu takmer 160 zásielok, pričom z popisu zásielok v zozname prepravovaných zásielok predloženom žalobcom vyplýva, že fľaše a sklo obsahovali viaceré prepravované zásielky. K poškodeniu zásielky došlo dvakrát, pričom v prvom prípade žalovaný reklamáciu žalobcu uznal. 2. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 611 a nasl. Obchodného zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V prvom rade poukázal na to, že je nesporené že medzi stranami v rámci ich podnikateľskej činnosti došlo k uzavretiu zmluvy o preprave vecí dňa 21.10.2008 a s poukazom na cit. ust. § 210 Obchodného zákonníka vznikol medzi nimi zmluvný vzťah, podmienky ktorého dohodli v predmetnej zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky žalovaného. Z nich vyplýva, že z prepravy sú vylúčené okrem iných aj ľahko rozbitné predmety, najmä sklenené a krehké predmety bez pevného obalu, a taktiež, že zásielka musí byť zabalená spôsobom zodpovedajúcim jej charakteru a za balenie primerané povahe a druhu zásielky zodpovedá objednávateľ. V nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca predmet prepravy - sklenenú fľašu zabalil nedostatočne a nie primerane povahe a charakteru zásielky, nakoľko sklenený materiál vložený do papierových ústrižkov bez pevného obalu, ktorý by sklo v krabici fixoval a izoloval, nebol proti znehodnoteniu a poškodeniu spôsobom balenia, aký zvolil žalobca, riadne chránený a zabezpečený, pričom pri preberaní zásielky nevhodnosť balenia sklenenej fľaše, resp. spôsob jej uloženia v uzavretej kartónovej krabici nebola pochopiteľne viditeľná. Tvrdenia žalobcu ohľadne nedostupnosti obalov na prepravu zásielok akceptovaných a požadovaných žalovanom na trhu, ako aj tvrdenia v tom smere, že od roku 2008, kedy bola medzi stranami uzavretá zmluva o preprave, žalovaný prepravil na objednávku žalobcu takmer 160 zásielok, nie sú pre prejednávanú vec relevantné, keď žalobca so zmluvnými ako aj so všeobecnými obchodnými podmienkami, z ktorých účastníkom zmluvného vzťahu plynú práva a povinnosti, súhlasil, a jeho povinnosť dodržiavať zmluvné podmienky je nesporná. Skutočnosť, že súčasťou zmluvy o preprave uzavretej medzi stranami bola aj dohoda žalobcu so žalovaným ohľadom povolenia prepravy sklenených výrobkov, žalobca v spore nepreukázal, a to za stavu, keď podľa VOP sú z prepravy vylúčené okrem iných aj ľahko rozbitné, najmä sklenené predmety, bez pevného obalu, čo je pochopiteľné, nakoľko dopravca pri akomkoľvek spôsobe prepravy nedostatočne balených sklenených predmetov (bez pevného obalu) nemôže zaručiť, že nedôjde k ich poškodeniu, vzhľadom na rozbitný materiál akým sklo je. Nakoľko žalobca v spore nepreukázal, že za poškodenie zásielky a s tým súvisiacu škodu zodpovedá žalovaný, žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa v napadnutej časti jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe. Namietal, že žalovaný doposiaľ nepreukázal nedostatočné balenie, a operuje iba výkladom obchodných podmienok. Popis balenia ktoré žalovaný vyžaduje nie je možné zabezpečiť na území Českej a Slovenskej republiky, pričom na pojednávaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že zásielky označené ako krehké alebo rozbitné, prevážajú v samostatných kontajneroch. Nestotožnil sa so závermi prvoinštančného súdu o nesprávnosti ním použitého obalu a poukázal na to, že 160 jeho zásielok prepravených žalovaným bolo balených rovnako, a preto je argumentácia žalovaného zavádzajúca. Žalovaný totiž od začiatku vedel, že bude prepravať sklo, dobrovoľne súhlasil s jeho prepravou aj napriek svojím obchodným podmienkam a dňa 11.10.2010 prevzal zodpovednosť za poškodenie zásielky, aj napriek tvrdeniam, o ktoré sa v spore opiera. Poukázal na to, že žalovaný sa prevzatím zásielky zaviazal ju doručiť, pričom namiesto toho došlo počas prepravy k jej poškodeniu, keď i balenie zodpovedalo používaným štandardom na balenie skla pri zasielaní v Slovenskej republike, ako v spore preukázal. Poukázal na čl. IX Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, podľa ktorého žalovaný nezodpovedá za škody na zásielke (t.j. škody zapríčinené úplnou alebo čiastočnou stratou zásielky, jej poškodením alebo poškodením obalu) alebo za škody zapríčinené neskorým doručením, vadným doručením zásielky alebo oneskoreným pokusom o doručenie zásielky, pokiaľ takáto škoda bola spôsobená v dôsledku porušenia povinností Zákazníka, prípadne tretej osoby, od ktorej Dopravca preberal zásielku v Mieste odoslania alebo v dôsledku porušenia povinností vlastníka zásielky alebo Príjemcu zásielky, vadou alebo prirodzenou povahou obsahu zásielky vrátane zvyčajného úbytku, vadným obalom, na ktorý Dopravca upozornil pri prevzatí zásielky na prepravu; ak však dopravca neupozornil na vadu obalu, nezodpovedá za škodu spôsobenú na zásielke v dôsledku tejto vady len vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky poznateľná. Na základe uvedeného uzavrel, že žalovaný v danom prípade zodpovedá za škodu vzniknutú na jeho zásielke, a preto žiadal podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, nakoľko prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil aj po právnej stránke. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní opakovane poukazuje na skutočnosti, ktoré predniesol už na súde prvej inštancie, ku ktorým sa už vyjadril a považuje ich z hľadiska vzniku jeho zodpovednosti za irelevantné a nedôvodné. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 6. Žalobca sa v danom spore domáhal náhrady škody spôsobenej na jeho zásielke č. XXXXXXXX prepravovanej žalovaným na základe uzavretej zmluvy o preprave vecí zo dňa 21.10.2008, v spojení s objednávkou zo dňa 30.05.2013, s odôvodnením, že žalovaný v danom prípade za túto škodu zodpovedá, nakoľko k jej poškodeniu nedošlo v dôsledku nesprávneho obalu, ale pre pochybenie zamestnanca žalovaného, ktoré spôsobilo rozbitie dopravovaného tovaru - sklenenej fľaše. Žalovaný vznik svojej zodpovednosti za škodu na predmetnej zásielke popieral s poukazom na to, že k poškodeniu predmetnej zásielky došlo v dôsledku jej nedostatočného a nesprávneho obalu, ktorého vady objektívne nemal možnosť zistiť pri prevzatí zásielky. 7. Súd prvej inštancie správne v danom spore ustálil skutkový stav veci, keď mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21.10.2008; podľa obsahu rámcovú; zmluvu o preprave vecí podľa § 611 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa žalovaný ako dopravca zaviazal prepraviť vec (zásielku) žalobcu ako odosielateľa do miesta určenia a žalobca sa zaviazal za túto prepravu mu uhradiť dohodnutú odplatu, pričom v predmetnom prípade išlo o prepravu zásielky č. XXXXXXXX, obsahujúcu sklenenú dekorovanú fľašu naplnenú vínom, ktorú od žalobcu v U. kuriér žalovaného prevzal bez toho, aby ho upozornil na nevhodnosť obalu zásielky, nakoľko vonkajší obal nevykazoval zjavné znaky poškodenia. Rovnako správne konštatoval, že dňa 31.05.2013 po preprave zásielky do V. bolo zistené; a žalobcovi oznámené; že predmetná zásielka bola poškodená tak, ako to vyplýva z fotodokumentácie predloženej súdu žalovaným. 8. Prvoinštančný súd potom postupoval správne, keď dokazovaním ustálený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. Nesprávne však citované ustanovenia v preskúmavanej veci aplikoval, keď dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu na predmetnej zásielke. 9. Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). 10. Podľa § 622 ods. 1 Obchodného zákonníka, dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. 10. Podľa § 622 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, za škodu na zásielke však dopravca nezodpovedá, ak preukáže, že bola spôsobená vadným obalom, na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri prevzatí zásielky na prepravu, a ak bol vydaný nákladný alebo náložný list, bola v ňom vadnosť obalu poznamenaná; ak neupozornil dopravca na vadnosť obalu, nezodpovedá dopravca za škodu na zásielke vzniknutú v dôsledku tejto vadnosti len vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky poznateľná 11. Z citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade, ak počas dopravy, t.j. od okamihu jej prevzatia dopravcom až do jej vydania príjemcovi, dôjde k poškodeniu dopravovanej zásielky, za škodu na zásielke zásadne zodpovedá dopravca, teda v danej veci žalovaný. Ten sa môže svojej zodpovednosti zbaviť iba ak preukáže, že ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti, alebo že bola spôsobená vadným obalom, na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri prevzatí zásielky na prepravu. Svojej zodpovednosti sa môže zbaviť i v prípade, ak bolo poškodenie zásielky spôsobené vadným obalom, ktorého vadnosť nebola pri prevzatí zásielky poznateľná. V spore o náhradu škody vzniknutej na dopravovanej zásielke je žalobca povinný tvrdiť a preukázať, že zásielka bola prepravovaná žalovaným a že došlo k jej poškodeniu počas dopravy. Ak sa tak stalo, žalovaný sa svojej zodpovednosti môže zbaviť a môže tak byť v spore úspešný iba v prípade, ak tvrdí a preukáže niektorú z vyššie uvedených okolností, ktoré jeho zodpovednosť vylučujú. 12. V danej veci žalovaný tvrdil, že k poškodeniu zásielky žalobcu č. XXXXXXXX došlo v dôsledku nesprávneho obalu použitého žalobcom - kartónovej krabice naplnenej, resp. vystlanej, kúskami nastrihaného papiera, ktorého vadnosť nebola z jeho strany pri prevzatí zásielky poznateľná. 13. Z fotodokumentácie poškodenia zásielky, predloženej žalovaným, je zrejmé, že v prípade predmetnej zásielky došlo počas prepravy k porušeniu jej vonkajšieho obalu (kartónovej krabice), ku ktorému nepochybne môže dôjsť len pôsobením vonkajších mechanických vplyvov. Uvedené potom nasvedčuje poškodeniu tovaru vo vnútri zásielky v dôsledku poškodenia jej vonkajšieho obalu počas jej prepravy. Bolo tak povinnosťou žalovaného preukázať, že príčinou poškodenia vo vnútri zásielky prepravovaného tovaru bolo nedostatočné upevnenie a nevyhovujúci obal sklenených fliaš, a nie poškodenie vonkajšieho obalu zásielky počas prepravy. Za tohto stavu; keď medzi stranami nebolo sporné, že pri prevzatí zásielky kuriérom žalovaného vonkajší obal zásielky nebol poškodený; neobstojí záver, z ktorého vychádzal súdu prvej inštancie, že žalovaný za poškodenie danej zásielky nezodpovedá, keď v tomto smere vzhľadom na obsah citovaných ustanovení Obchodného zákonníka dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného, ktorý ak chcel byť s obranou v tomto spore úspešný, musel nepochybne preukázať, že k poškodeniu tovaru došlo v priamej príčinnej súvislosti s nedostatočným zabalením prepravovaného tovaru vo vnútri zásielky a nie ako dôsledok poškodenia vonkajšieho obalu zásielky, ku ktorému došlo počas prepravy. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že predmetom dopravy bola v danej veci sklenená fľaša, je v preskúmavanej veci bez právneho významu. Je síce pravdou, že zmluva, resp. Všeobecné obchodné podmienky žalovaného, dopravu sklenených fliaš vylučujú, avšak je nesporné (a vyplýva aj z vykonaných dôkazov), že žalovaný napriek uvedenému v minulosti na základe uzavretej zmluvy dopravu sklenených fliaš pre žalovaného opakovane vykonal a vedomosť o tom, že ide o dopravu sklenenej fľaše mal i v danom prípade. Za tohto stavu potom pri posúdení vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu na zásielke nemožno na skutočnosť, že išlo o prepravu skla, osobitne prihliadať, a je nevyhnutné splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného posudzovať obdobne, ako v prípade dopravy iných, než sklenených predmetov. Žalovaný totiž dobrovoľne a vedome prevzal od žalobcu zásielku obsahujúcu sklo a zaviazal sa ju doručiť adresátovi za rovnakých podmienok, ako akúkoľvek inú zásielku. 14. Pokiaľ žalovaný v spore argumentoval tým, že žalobca nepreukázal, že mu v danej veci vznikol nárok na náhradu škody, keď nepreukázal, že by z jeho strany došlo k porušeniu právnej povinnosti a že by medzi týmto porušením a vznikom škody existovala príčinná súvislosť, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade zodpovednosti za škodu na dopravovanej zásielke nie je v zmysle ust. § 622 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka preukázanie porušenia konkrétnej povinnosti zo strany dopravcu podmienkou priznania uplatneného nároku. Ide totiž o osobitný typ objektívnej zodpovednosti dopravcu, ktorá vzniká bez ohľadu na porušenie jeho povinnosti, a pre jej vznik postačuje, ak došlo k poškodeniu zásielky počas dopravy a nie sú dané okolnosti, ktoré zodpovednosť dopravcu vylučujú. Argumentácia žalovaného, ktorý sa bránil tvrdením, že nie sú splnené všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, tak v preskúmavanej veci nemôže obstáť, keď žalobca v tomto spore splnil svoju povinnosť tvrdenia a uniesol i dôkazné bremeno v rozsahu vyplývajúcom z citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka. 15. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní žalobou uplatneného nároku treba považovať za nesprávny, a vzhľadom na skutočnosť, že k poškodeniu danej zásielky došlo počas dopravy pred jej vydaním adresátovi, za stavu, keď žalovaný nepochybne nepreukázal skutočnosti, ktoré by jeho zodpovednosť vylučovali, treba vychádzať z toho, že žalovaný za škodu vzniknutú v dôsledku poškodenia zásielky č. XXXXXXXX s poukazom na ust. § 622 ods. 1,2 Obchodného zákonníka zodpovedá. 16. Odvolací súd teda, vychádzajúc zo skutkového stavu veci, ako ho ustálil súd prvej inštancie, so zreteľom na ust. § 622 Obchodného zákonníka, dospel; na rozdiel od súdu prvej inštancie; k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto boli splnené všetky predpoklady na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP a vyhovenie podanej žalobe v celom rozsahu, keď žalovaný výšku uplatneného nároku s príslušenstvom v žiadnom smere nenamietal; a teda nebola medzi stranami sporná. 17. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v spore úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).