Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7NcC/22/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413225469 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413225469.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Q.. W.. L.Í. A. XX, K., zastúpeného: AKAK s.r.o., so sídlom Slowackého 56, Bratislava, proti žalovanej: T.. V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M. W. X, K., zastúpenej: Mgr. Marek Gerboc, advokát, so sídlom Drieňová 1E, Bratislava, o zaplatenie 224 280 eur s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o vylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4C/2/2014 a o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.7.2017, č.k. 4C/2/2014-231 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 9.8.2017, č.k. 4C/2/2014-335 , jednomyseľne takto r o z h o d o l : Sudkyňa Okresného súdu Bratislava IV B.. B. C. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4C/2/2017. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.7.2017, č.k. 4C/2/2014-231 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 9.8.2017, č.k. 4C/2/2014-335 sa m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28.4.2015, č.k. 4C/4/2014-184 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 224 280 eur (titulom vydania bezdôvodného obohatenia) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 224 280 eur od 13.3.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 13 456,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 13 740,20 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a vec bola predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní. 3. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.7.2017, č.k. 4C/2/2014-231 na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 224 280 eur s príslušenstvom zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej: rozostavaný rodinný dom bez súp.č., postavený na parcele č. XXX/X, parcela registra „C“, o výmere 217 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na Liste vlastníctva č. XX, k.ú. M., byt č. XX na X.p. bytového domu na ul. M. W. X v bytovom dome súp.č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, o výmere 446 m2, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 9072/156428, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. V., pozemok parc.č. XXXX/XX, parcela registra „C“, o výmere 13 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc.č. XXXX/XX, o výmere 13 m2, parcela registra „C“, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. V. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1. 4. Rozhodnutie právne odôvodnil § 343 ods. 1, 2, § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 151b ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku. Uviedol, že obava, že exekúcia bude ohrozená, vyplýva už so samotnej výšky pohľadávky a majetkového stavu žalovanej, ktorá síce vlastní viacero nehnuteľností, ale všetky sú buď zaťažené záložným právom, ktoré bolo zriadené skôr ako súdne záložné právo a budú teda uspokojované prednostne, alebo je voči nim spochybnené vlastnícke právo žalovanej. Ďalej konštatoval, že správanie žalovanej, ktorá po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie predala svoju jedinú nehnuteľnosť nezaťaženú záložným právom, iba podporuje obavu z ohrozenia exekúcie, pričom dôvodnosť nároku žalobcu a jeho trvanie je dostatočne osvedčená samotným rozsudkom zo dňa 28.4.2015, č.k. 4C/2/2014-184, ktorým mu súd priznal zaplatenie 224 280 eur, hoci ešte nenadobudol právoplatnosť. Uviedol, že rozsah zriadeného záložného práva sa mu javil primeraný výške pohľadávky a skutočnosti, že k nehnuteľnostiam sú zriadené už skoršie záložné práva. Zároveň upravil petit zabezpečovacieho opatrenia tak, aby bol v súlade s § 151b Občianskeho zákonníka a katastrálnym zákonom, keď v ňom označil záložného veriteľa a určil pohľadávku, ktorá sa záložným právom zabezpečuje. Opravným uznesením zo dňa 9.8.2017, č.k. 4C/2/2014-335 súd prvej inštancie opravil uznesenie o zabezpečovacom opatrení v jeho záhlaví tak, že správne označil žalovanú - T.. V. O., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt M. W. XXXX/X, K.. 5. Proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podala žalovaná včas odvolanie, v rámci ktorého uplatnila námietku zaujatosti zákonnej sudkyne B.. B. C.. Uviedla, že uvedená sudkyňa je kolegyňa (rovnako rozhodujúca na Okresnom súde Bratislava IV v civilných veciach) a celkom zrejme aj osobná kamarátka (s ohľadom na skutočnosť, že spolu trávia aj súkromný čas mimo času svojho sudcovského pomeru - napr. spoločné obedy a pod.) so sudkyňou B.. V. C., ktorá je matkou právnej zástupkyne B.. Q. C., O.., advokátky advokátskej kancelárie AKAK s.r.o. Ďalej uviedla, že M.. M. W. ako jej právny zástupca, je advokát s rokom narodenia XXXX rovnako ako aj zástupkyňa B.. Q. C., O.., advokátka, preto ju bezodkladne ešte dňa 4.8.2017 (t.j. deň nasledujúci po dni udelenia plnej moci pre uvedené konanie) informoval o uvedenom vzťahu, zrejmom mu ako advokátovi aj s ohľadom na generačné informácie a vedomosti nadobudnuté počas výkonu advokácie ako aj počas štúdia a právnej praxe. Odkázala na možnosť overenia uvedených skutočností aj z dostupných informácií (napr. na webovom sídle <https://otvorenesudy.sk/judges/>). Vyjadrila názor, že zaujatosť zákonnej sudkyne by mohla súčasne odôvodňovať a vysvetľovať doterajšie konanie súdu prvej inštancie vo veci. Vzhľadom na osobitné okolnosti veci a argumenty, s poukázaním na absolútnu nevyhnutnosť prevencie a jednoznačnej nutnosti nezaujatosti vo veci, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že matka právnej zástupkyne žalobcu v konaní je členkou tímu civilných sudcov na Okresnom súde Bratislava IV, súčasne namietla zaujatosť všetkých ďalších sudcov toho istého súdu, ktorí sú sudcami civilnej agendy na Okresnom súde Bratislava IV, nakoľko je vysoko pravdepodobná ich zaujatosť, a to vzhľadom na zjavný (a samozrejme aj celkom obvyklý) kolegiálny stav a vzťah sudcov civilnej agendy na Okresnom súde Bratislava IV. Na základe uvedeného žiadala, aby bolo bezodkladne rozhodnuté o zaujatosti zákonnej sudkyne a jej vylúčení z prejednávania a rozhodovania sporu so zreteľom na pomer k stranám sporu a ich zástupcom ako aj o vylúčení ďalších sudcov civilnej agendy na Okresnom súde Bratislava IV. 6. Zákonná sudkyňa B.. B. C. v písomnom vyjadrení zo dňa 10.8.2017 uviedla, že s B.. Q. C., ktorá je C. Q. Ž. AKAK s.r.o., nemá žiaden kamarátsky ani iný osobný vzťah, bližšie sa nepoznajú. Ďalej uviedla, že vie, že je dcérou predsedníčky súdu, ale ako sudkyňa je pri výkone svojej funkcie nezávislá, pričom predsedníčka súdu nezasahuje a ani nemá možnosť zasahovať do jej rozhodovacej činnosti. Z uvedených dôvodov sa necíti byť zaujatá. 7. Krajský súd v Bratislave v prvom rade posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti vznesenej žalovanou z hľadiska existencie dôvodov, pre ktoré by mohla byť zákonná sudkyňa vylúčená z prejednávania a rozhodovania sporu. 8. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p., sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. 9. Podľa § 52 ods. 1 C.s.p., strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. 10. Podľa § 52 ods. 2 C.s.p., v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 11. Podľa § 54 ods. 1 a 2 C.s.p., súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd do siedmich dní. 12. V nadväznosti na citované ust. § 49 ods. 1 C.s.p. je treba ako prvoradé konštatovať, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu buď na základe námietky zaujatosti vznesenej stranou sporu (§ 52 C.s.p.), alebo na základe oznámenia zákonného sudcu (§ 50 C.s.p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každej námietke zaujatosti vznesenej stranou sporu a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť, ale len povinnosť nadriadeného súdu prejednať každú námietku zaujatosti vznesenou stranou sporu a rozhodnúť o nej. 13. Ustanovenie § 49 C.s.p. predpokladá u sudcu, ktorý má vec prejednať a o veci rozhodnúť, taký vzťah jeho osobného záujmu k veci, stranám, alebo ich zástupcom, ktorý by napriek snahe o objektívnosť rozhodovania mohol ovplyvniť jeho objektivitu. Pomer sudcu k stranám alebo ich zástupcom môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorý môže byť pozitívny, resp. negatívny. Za pomer k veci ako okolnosti rovnakého významu ako pomer k strane, ktorý vyplýva predovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu k prejednávanej veci, možno v zmysle uvedeného považovať taký pomer, kedy by sudca bol sám stranou sporu, alebo rozhodnutím súdu by bol priamo dotknutý na svojich právach, resp. by získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania počas konania. 14. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti námietky zaujatosti vznesenej žalovanou nie je rozhodujúci jej osobný názor, domnienka alebo úvaha. Nemožno preto bez ďalšieho brať na zreteľ len samotné pochybnosti žalovanej o vzťahu sudcu k stranám sporu alebo ich zástupcom, ale vždy treba posúdiť skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že strana pochybuje o objektívnosti sudcu. 15. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť vždy len objektívne existujúce zákonné dôvody; na nepreukázané a nedoložené tvrdenia nemožno v konaní o námietke zaujatosti sudcu prihliadať. 16. Pri riešení otázky nestrannosti sudcu je treba vychádzať z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom alebo zúčastneným osobám. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov; v tomto smere nepostačuje, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva teda len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu (či sa cíti alebo necíti byť nezaujatý), ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. V každom jednotlivom prípade je potom treba rozhodnúť, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu, a či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. 17. Z judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR je možné vyvodiť i to, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k sporu, resp. k stranám sporu, ich zástupcom a zúčastneným osobám disponuje. Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca nie je nestranný je určujúce to, či sa táto obava môže považovať objektívne za oprávnenú. 18. S poukazom na vyššie uvedené, Krajský súd v Bratislave svoje rozhodnutie v otázke vylúčenia zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania daného sporu založil na vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných hľadísk teórie zdania (subjektívneho aj objektívneho hľadiska) a dospel pritom k záveru, že u zákonnej sudkyne nie sú žiadne okolnosti subjektívnej a ani objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že disponuje určitým, nie nezaujatým vzťahom k žalobcovi či právnej zástupkyni žalobcu. 19. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave po prihliadnutí k vyjadreniu sa zákonnej sudkyne B.. B. C. (ktorá sa v pomere k právnej zástupkyni žalobcu necíti byť subjektívne zaujatá), v predmetnej veci nie sú dané také okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o jej nie nezaujatom vzťahu k žalobcovi, resp. jeho právnej zástupkyni. Zároveň prihliadol aj na jej vyjadrenie, že nie je v žiadnom v blízkom, osobnom a kamarátskom vzťahu s právnou zástupkyňou žalobcu. 20. Z uvedeného vyplýva, že zákonná sudkyňa B.. B. C. nemá akýkoľvek pomer k stranám či k ich právnym zástupcom, ktorý môže byť dôvodom vylúčenia sudcu a medzi zákonnou sudkyňou a právnou zástupkyňou žalobcu neexistujú žiadne väzby. 21. Nakoľko Krajský súd v Bratislave nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by mohla byť považovaná za relevantnú z hľadiska ust. § 49 C.s.p., preto vznesenej námietke zaujatosti žalovanou nevyhovel. 22. Odvolanie proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila žalovaná tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že vo veci rozhodoval sudca, ktorý si riadne a včas nesplnil svoju povinnosť v zmysle prvej a druhej vety § 50 ods. 1 C.s.p., a to napriek tomu, že mu s ohľadom na vyššie uvedené musel byť zrejmý a známy vzťah, resp. vzťahy ako aj to, že musí byť z prejednania a rozhodnutia sporu vylúčený pre svoju zaujatosť. Ďalej poukázala na to, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia trpí už od počiatku zásadnou vadou. Súd podľa jej názoru celkom zjavne postupoval bez toho, aby preskúmal hodnovernosť podkladu, resp. dôkazov, ktoré vo veci doložil k návrhu žalobca, napr. v návrhu označil dôkaz „list vlastníctva“ s označením viacerých čísel avšak ako prílohu k návrhu priložil len niekoľko čiastočných výpisov z listov vlastníctva s označením viacerých čísiel (pričom sa jedná o internetové výpisy), t.j. dané listiny nie sú listami vlastníctva a zároveň nie sú opatrené relevantnými znakmi, ktoré by preukazovali ich hodnovernosť, použiteľnosť na právne úkony, akými sú najmä pečiatka príslušného Okresného úradu, Katastrálneho odboru, podpis zodpovedného zamestnanca príslušného orgánu katastra nehnuteľností. Naviac z listinných dôkazov vyplýva, že údaj „dátum vyhotovenia“ daného dokumentu sa nezhoduje logicky, časovo a vecne s údajom uvedeným v pravom dolnom rohu listinnej prílohy označenej ako „aktualizácia katastrálneho portálu“. Poukázala aj na vyznačenie poznámky „informatívny výpis“ na predložených listinách, pričom takýto dôkaz podľa jej názoru nemá a nemôže požívať označenie hodnoverný. Zároveň namietala, že súd prvej inštancie sa nielenže nezaoberal vyššie uvedenou skutočnosťou, ale si ani sám nezaobstaral dôkazy ani podklady, ktoré by relevanciu a právnu kvalitu daných dôkazov, resp. príloh potvrdili pred vydaním uznesenia. S poukazom na § 187 ods. 1 C.s.p. vyjadrila názor, že ak je možné poskytnúť priamy alebo vecne bližší a kvalitnejší dôkaz alebo dôkazný prostriedok, je toto strana sporu alebo súd samotný povinný rešpektovať a náležite a efektívne zohľadniť. Na základe uvedeného vyvodila, že došlo z jej strany k relevantnému spochybneniu dôkazov žalobcu ako aj postupu súdu prvej inštancie pri ich hodnotení s jednoznačným dôsledkom v porušení jej práv a právom chránených záujmov, t.j. konanie predchádzajúce vydaniu uznesenia má okrem iného vady, ktoré mali a majú za následok nesprávne rozhodnutie. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že sa žalovaná de facto zbavuje majetku, resp. znižuje jeho hodnotu, vyjadrila nesúhlas, nakoľko uvedené tvrdenia žalobca nepreukázal, t.j. tvrdenia a dôkazy, ktoré predložil, nijakým spôsobom nepreukazujú skutočnosť, že by sa disponibilný majetok žalovanej znížil alebo znižoval, ide len o domnienky, na základe ktorých súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie. Poukázala na to, že od momentu začatia konania až do súčasnosti, svoj majetok, ktorým disponuje, absolútne zásadným spôsobom iba zhodnotila, s tým, že nakladanie s majetkom nezakladá automaticky možnosť domáhať sa vydania zabezpečovacieho opatrenia. Uviedla, že prevod vlastníctva je jej ničím nedotknuté právo, pričom pri dispozícii s vecami sa vždy jednalo o synalagmatický právny úkon, v rámci ktorého oproti vecnému plneniu bolo iné vecné alebo peňažné plnenie, t.j. išlo len o zmenu formy a predmetov vlastníctva, ktorým nikdy svoj majetok nezmenšila. Považovala za potrebné, aby skutočnosť, že bolo, je alebo bude vo vzťahu k nej vedené akékoľvek konanie, ktoré má za následok zápis akýchkoľvek práv, poznámok alebo iných skutočností na príslušné listy vlastníctva, boli posudzované logicky a vecne a vyhodnocované aj s ohľadom na to, kto daný zápis ovplyvnil, vykonal a inicioval. Uviedla, že od roku 2014 do roku 2017 predstavuje nárast jej majetku o 2 657 902 eur, pričom suma majetku v čistom vyjadrení predstavuje 8 044 402 eur, čo je asi 35-násobné vyjadrenie hodnoty sporu; na základe uvedeného namietala neprimeranosť a nezákonnosť zaťaženia jej majetku vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke. Zároveň vysvetlila jednotlivé dispozície so svojim majetkom, ktoré súčasne označila v tabuľke s prehľadom hodnoty majetku. Uviedla, že pri predaji nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k.ú. V. zo dňa 16.2.2017 (predaj bytu) sa kryje zinkasovaná peňažná suma so sumou preinvestovanou na kúpu iných nehnuteľností (kúpa bytu, garáže a pod.). V tejto súvislosti upozornila na to, že v roku 2015 došlo ku kúpe nehnuteľností na LV č. XXXX a XXXX, k.ú. V. (ďalší byt s garážou), ktoré boli financované pôvodne v rozsahu 160 000 eur hypotekárnym úverom a následne v roku 2017, po predaji nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k.ú. V. zo dňa 16.2.2017, bola vyťažená suma použitá najmä na zníženie úverového zaťaženia na nehnuteľnostiach na LV č. XXXX a XXXX, k.ú. V. zo dňa 16.2.2017 a na dofinancovanie zariadenia, vybavenia a dohotovenia predmetného bytu. Poukázala na to, že predaj nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k.ú. V. zo dňa 16.2.2017 realizovala odplatne, za trhovú cenu, čím nijak neznížila ani neovplyvnila hodnotu svojho majetku. Ďalej uviedla, že úverové zaťaženie z úverov poskytnutých a viaznucich na jej nehnuteľnostiach na LV č. XX, k.ú. M. (zostatok úveru 55 245 eur) a na LV č. XXXX a XXXX, k.ú. V. (zostatok úveru 43 348 eur), je absolútne nepomerné v porovnaní s hodnotou jej majetku v sume presahujúcej 8 miliónov eur. Upozornila, že rodinný dom v Marianke bol medzičasom skolaudovaný, pričom hodnota nehnuteľnosti aj podľa vyjadrenia znalca predstavuje nárast o ďalších 300 000 eur (vzhľadom na aktuálnu neprítomnosť znalca nemohla zabezpečiť nový znalecký posudok ani písomné vyjadrenie znalca). Vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, XXXX Q. XXXX, k.ú. M. O. K. uviedla, že došlo medziročne k zásadnému nárastu ich hodnoty s ohľadom na plánovanie a v súčasnosti prebiehajúcu realizáciu výstavby tzv. nultého obchvatu Bratislavy ako aj s ohľadom na skutočnosť, že predmetné pozemky boli zahrnuté z extravilánu do intravilánu mesta M. O. K.. Pokiaľ ide o poznámku o prebiehajúcom konaní na Okresnom súde Pezinok o určení vlastníctva k nehnuteľnostiam, uvedené podľa jej názoru nijak nespochybňuje ani neobmedzuje jej právo nakladať so svojim majetkom. Poukázala na viaceré snahy žalobcu uplatniť voči nej nároky vyplývajúce z ich vzťahu a pokusy zaťažiť jej majetok, pričom v tejto súvislosti bol jeho pokus zamietnutý uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.8.2012, č.k. 14Co/315/2012-77. V ďalšom namietala vadu napadnutého uznesenia, ktoré nie je podpísané sudcom ani iným povereným sudcom, iba je opatrené nečitateľnou šifrou s textom „Za správnosť vyhotovenia“, a to Z. R.. Uznesenie považovala za nepreskúmateľné, nevykonateľné, trpiace absenciou základnej formálnej náležitosti. Na záver uviedla, že jediným dôvodom podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, boli jej transakcie, o ktorých navyše žalobca nemal vedomosť do takej miery, aby vedel určiť, že by tým bol ohrozený či zmarený výkon jeho práv, pričom preukázala, že nimi naopak došlo k zvýšeniu hodnoty jej majetku; na základe uvedeného mala za to, že odpadli dôvody, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie, t.j. je namieste, aby súd (prvoinštančný alebo odvolací) zabezpečovacie opatrenie zrušil a preto je potrebné jej odvolanie považovať súčasne za riadny návrh v zmysle § 334 C.s.p. v spojení s § 344 C.s.p. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd uznesenie zrušil alebo alternatívne, aby príslušný súd uznesenie zrušil, nakoľko v zmysle § 334 C.s.p. v spojení s § 344 C.s.p. odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. K odvolaniu pripojila kópiu kúpnej zmluvy (čiastočne anonymizovanej) zo dňa 16.2.2017, na základe ktorej žalovaná previedla vlastníctvo k bytu č. XX vo vchode bytového domu na ul. O. C. Z. K. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a so spoluvlastníckym podielom na pozemku, zapísaného na LV č. XXXX za kúpnu cenu 152 000 eur, kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2015, na základe ktorej žalovaná nadobudla vlastníctvo k bytu č. XX v bytovom dome na ul. M. W. Z. K. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch (vrátane parkovacích miest) za kúpnu cenu 195 000 eur, kópiu zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 27.8.2015 č. XXXXXX uzavretú medzi Československou obchodnou bankou, a.s. a žalovanou ako dlžníkom na objekt - byt č. XX v bytovom dome na ul. M. W. Z. K. s pozemkom zapísaného na LV č. XXXX a XXXX vo výške poskytnutého úveru 160 000 eur, kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 24.4.2009, ktorou žalovaná nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti - stavby a parciel k.ú. M. zapísané na LV č. XX za kúpnu cenu 153 355 eur, kópiu kolaudačného rozhodnutia č.j. SÚ-2016/646/Pa zo dňa 30.11.2016, ktorým Obec M. povolila užívanie rodinného domu v k.ú. M. žalovanou, kópiu oznámenia o určení súpisného a orientačného čísla budove v obci M. zo dňa 14.12.2016, kópiu potvrdenia Československej obchodnej banky, a.s. zo dňa 2.8.2017 o výške pohľadávky úveru reg.č. XXXXXX ku dňu 2.8.2017 v sume 55 245,80 eur, kópiu potvrdenia Československej obchodnej banky, a.s. zo dňa 2.8.2017 o výške pohľadávky úveru reg.č. XXXXXX ku dňu 2.8.2017 v sume 43 348,35 eur, kópiu žiadosti o zápis geometrického plánu č. XX/XXXX, k.ú. M. O. K. zo dňa 30.12.2010 týkajúci sa pozemkov s parc.č. XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, kópiu uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.8.2012, č.k. 14Co/315/2012-77 a znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 17.3.2015, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného domu, k.ú. M. vo výške 578 000 eur. 23. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 24. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 25. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 26. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 27. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy (pohľadávky) za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. 28. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 29. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 C.s.p. V návrhu musí navrhovateľ (žalobca) jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 C.s.p. navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ (žalobca) poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer čo znamená, že súd musí rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 30. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím prijať určité opatrenie, ak vzniká obava, že rozhodnutie, ktorým sa súdne konanie skončí, nebude mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi procesnými stranami materiálny význam, napríklad pre insolventnosť osoby zaviazanej na splnenie povinnosti. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia však zo strany žalobcu vyžaduje nielen preukázanie ohrozenia exekúcie peňažnej pohľadávky žalobcu v budúcnosti, ale aj preukázanie majetkovej hodnoty povinnej osoby, na ktorú má byť záložné právo zriadené. Žalobca v posudzovanom prípade predloženými listinnými dôkazmi relevantne preukázal, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných vo výroku napadnutého uznesenia. Ak žalovaná namietala hodnovernosť žalobcom predložených dôkazov (výpisov z listov vlastníctva) bez toho, aby tvrdila, že z nich zistené skutočnosti nezodpovedajú skutočnému stavu, uvedené nemá význam vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu, vyhodnoteniu dôkazov a osvedčeniu skutkového stavu. 31. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a tiež na základe skutočností tvrdených žalovanou v podanom odvolaní a vyhodnotení ňou predložených dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené všetky podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to z dôvodu nepreukázania obavy z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd dáva do pozornosti, že iba samotná skutočnosť, že strana sporu ako vlastník nehnuteľnej veci, touto v rámci svojho oprávnenia disponuje (v tomto prípade prevádza a nadobúda vlastníctvo), nepredstavuje automaticky ohrozenie exekúcie pohľadávky žalobcu a z toho dôvodu potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (s tým, že podmienka osvedčenia trvania a dôvodnosti nároku žalobcu bola v danej veci splnená). Ak teda žalovaná ako strana sporu, voči ktorej bola judikovaná (zatiaľ neprávoplatne) povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku (v sume 224 280 eur) po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie vykonala prevod vlastníctva jednej nehnuteľnosti a následne nadobudla vlastníctvo k druhej nehnuteľnosti (za súčasnej existencie vlastníctva k ďalším nehnuteľnostiam), nemožno bez ďalšieho konštatovať obavu z ohrozenia exekúcie pohľadávky žalobcu, príp. z uvedeného vyvodiť snahu žalovanej o zníženie hodnoty svojho majetku. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorú nadobudla, je zaťažená záložným právom (oproti nezaťaženej nehnuteľnosti, ktorú predala), a to aj s poukazom na zostatky pohľadávok z úverov viažucich sa k zapísaným záložným právam na nehnuteľnostiach (byte a rodinnom dome), z ktorých skutočností nemožno nijakým spôsobom vyvodzovať snahu žalovanej o zmenšenie svojho majetku na úkor žalobcu. Odvolací súd je toho názoru, že ani v prípade, ak by bol vzatý zreteľ na zápis poznámky v katastri nehnuteľností vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve žalovanej v k.ú. M. O. K. Q. M. (v súvislosti s možnými problémami pri prípadnom exekvovaní uvedených pozemkov zo strany žalobcu), hodnota majetku žalovanej minimálne s poukazom na cenu nehnuteľnosti - rodinného domu v k.ú. M. (v čase pred kolaudáciou), s ohľadom na zostatok pohľadávok z úverov zabezpečených záložným právom na nehnuteľnostiach (byte a rodinnom dome) neodôvodňuje charakterizovať budúcu prípadnú exekúciu pohľadávky žalobcu za ohrozenú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že aj sám žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že nemá vedomosť o výške dlhu žalovanej, ktorého úhrada je zabezpečená záložným právom, t.j. o skutočnosti, v akom rozsahu by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka. Zároveň možno konštatovať, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti žalovanej - rodinného domu v k.ú. M. (s ohľadom na cenu tejto nehnuteľnosti) a k ďalšej nehnuteľnosti - pozemku v k.ú. V. na LV č. XXXX, sa javí ako neprimerané vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke žalobcu. 32. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnú obavu, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená ako základný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že postup podľa § 334 v spojení s § 344 C.s.p. v danej veci neprichádza do úvahy, nakoľko uvedené ustanovenie sa aplikuje v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie dôvodne nariadené, čo nie je prejednávaný prípad. 33. V súvislosti s námietkou žalovanej o absencii formálnych náležitostí napadnutého rozhodnutia, odvolací súd dáva do pozornosti § 61 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, podľa ktorého predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal autorizuje iba prvopis rozhodnutia súdu. Rovnopis rozhodnutia (ktorý sa doručuje stranám sporu) pritom vlastnoručne podpisuje osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia rozhodnutia. Z tohto pohľadu potom napadnuté rozhodnutie spĺňa formálne náležitosti, ktoré vyžaduje právny predpis a argumentácii žalovanej o nepreskúmateľnosti, nevykonateľnosti a nedostatku formálnych náležitostí rozhodnutia, nemožno priznať úspech. 34. Odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude pokračovať v konaní o odvolaní žalovanej proti rozsudku vo veci samej, v rámci ktorého bude rozhodovať aj o nároku na náhradu trov súvisiacich s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).