Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/44/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414010227 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414010227.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného F. Q. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné o odvolaní Okresnej prokuratúry Bratislava IV proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 3T/86/2014-250 z 20. októbra 2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. júna 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava IV z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 3T/86/2014-250 z 20.10.2015 bol obžalovaný F. Q. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. k. 2Pv 733/11 zo dňa 17.06.2014, pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona v znení zák. č. 257/2009 Z. z., ktorých sa mal dopustiť tak, že dňa 02.09.2011 okolo 03:30 h v Bratislave, na ulici kpt. J. D., pred domom č. XX zámerne presne nezisteným spôsobom podpálil motorové vozidlo zn. K. K červenej farby EČ: BA-XXX-SJ, v dôsledku čoho došlo k úplnému zhoreniu uvedeného vozidla, čím spôsobil poškodenej spoločnosti G. leasing, a.s. (v súčasnosti K. P. , a, s.) škodu vo výške 3.000,-€, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku podala odvolanie okresná prokurátorka v neprospech obžalovaného F. Q. proti výroku o oslobodení, pre jeho nesprávnosť. Nestotožňuje sa s konštatovaním súdu, že neexistuje žiadny priamy usvedčujúci dôkaz voči obžalovanému a neexistuje ani ucelená reťaz nepriamych usvedčujúcich dôkazov. Zastáva názor, že obžalovaný je síce usvedčovaný nepriamymi dôkazmi, ale tieto sa podporujú a vinu obžalovanému preukazujú. Okresná prokurátorka dala do pozornosti, že obžalovaný je celé konanie usvedčovaný výpoveďou svedkyne B. J., ktorá potvrdila, že sa jej k spáchaniu skutku priznal a ukázal jej aj fotografie - viac fotiek, na ktorých bolo horiace auto a aj už auto zhorené a podľa svedkyne niektoré z fotiek boli robené za tmy. Výpovede tejto svedkyne hodnotí ako jednoznačné, popisujúce to, čo sa dozvedela od samotného obžalovaného, ako aj popisujúce fotky, ktoré jej sám obžalovaný ukázal. Vierohodnosť výpovede svedkyne má potvrdiť aj skutočnosť, že obžalovaný sa jej priznal, že horľavinu mal od svojho brata, nie svedka Y. a tiež disponovala informáciou, že obžalovaný mal auto podpáliť s nejakým dievčaťom. Tu dáva do pozornosti výpovede svedkov U. P., I. P. a U. R., ktorí nevylúčili, že ďalšou osobou utekajúcou od horiaceho auta, mohla byť žena. Tieto skutočnosti podľa prokuratúry preukazujú obžalovanému zavinenie. K fotografiám, ktoré mal obžalovaný ukázať svedkyni B. J. prokuratúra naznačila, že na týchto mohlo byť vozidlo, ktoré začínalo horieť, aj v pokročilom štádiu horenia a tiež mohlo ísť o fotografie vyhotovené obžalovaným z určitej vzdialenosti od auta. Skonštatovala, že samotná skutočnosť, že tieto fotografie neboli nájdené v mobile obžalovaného. nevylučuje pravdivosť výpovede svedkyne. Zároveň dala prokurátorka do pozornosti, že i keď svedkyňa B. J. mala s obžalovaným v danom čase problematický vzťah, toto nemusí znamenať spochybnenie výpovede svedkyne, a pravdivosť jej tvrdení je podporená aj dôkazom na čl. XX a tiež výpoveďami svedkov U. P., I. P. a U. R. ako aj F. Q., P. J.. Na podklade vykonaných dôkazov konštatuje, že výrok o oslobodení obžalovaného nie je správny a na takýto záver nebol dôvod. Tiež sa domnieva, že okresný súd pri postupe podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. poriadku mal prečítať výpoveď svedka Y. zo 07.11.2011 zastávajúc názor, že citované ustanovenie bráni prečítaniu výpovedi svedka po začatí trestného stíhania, avšak pred vznesením obvinenia len skutočnosť, že takejto výpovede (ktorá sa má prečítať) existoval predpoklad, že svedok bude nedosiahnuteľný, ktorý dôvod však v čase výsluchu svedka (07.11.2011) neexistoval. Na podklade uvedeného navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. poriadku a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry pridržiavajúc sa písomných dôvodov odvolania s konštatovaním, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dokazovanie, navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný predniesol: „V prvom rade sa stotožňujem s rozhodnutím súdu I. stupňa. Ja sa pridržiavam toho, čo som povedal na hlavnom pojednávaní, len chcem dodať, že ja som z mobilu fotky nevymazával a tieto v mobile nájdené neboli. Na pojednávaní bolo aj prehraté CD a bolo preukázané, že fotky zhoreného auta tam nie sú. Chcem ešte poznamenať že mobilný telefón, ktorý bol podrobený skúmaniu a ktorý som vydal mi doposiaľ nebol vôbec vydaný. Ja by som navrhoval doplniť dokazovania vypočutím svedkov Y. a C. W.. Ohľadne toho čo som uviedol vyššie mala zhodný názor aj prokurátorka prítomná na pojednávaní. Ja navrhujem, aby sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu.“ Krajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom, v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal napadnutý rozsudok. Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia odvolací súd na základe revízneho princípu, ktorého rozsah je determinovaný práve týmto ustanovením preskúmal aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému výroku a tiež prihliadol na chyby, ktoré síce odvolaním vytýkané neboli, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku t.j. dovolania (§ 371 ods. 1Tr. poriadku), pričom zistil, že odvolanie okresnej prokuratúry nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť a nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania). Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny resp. neviny. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Z predloženej trestnej veci odvolací súd zistil, že Okresnou prokuratúrou Bratislava IV pod č.k. 2Pv 733/11/1104-69 dňa 18.06.2014 bola na obžalovaného F. Q. podaná obžaloba pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona v znení zák. č. 257/2009 Z. z.. Dokazovanie pred súdom bolo vykonané na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného F. Q., výsluchom svedkov I. J., P. J., B. J., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov U. Y., C. W., F. Q., U. P., I. P. a U. R., so súhlasom strán bol prečítaný znalecký posudok a odborné vyjadrenie ako aj oboznámením listinných dôkazov. Odvolanie smeruje skôr do oblasti hodnotenia vykonaných dôkazov, ale nie je možné uzatvoriť, že prvostupňový súd v tomto smere postupoval nelogicky resp. že by precenil dôkazy v prospech obžalovaného. Hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom je logické, prihliadajúc na ne jednotlivo aj v ich súhrne. Obžalovaný Viktor Báb k žalovanému skutku na pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a skutok nespáchal, pretože nemal na to žiadny dôvod. K veci uviedol, že oznámenie na neho, je pomstou zo strany jeho bývalej priateľky (B. J.). So P. J. mal síce v minulosti konflikt, táto mu dlhovala 30,-Eur, ale dlh mu vyplatila, stretávali sa a nemal dôvod P. J. ublížiť. Od U. Y. si žiadnu horľavinu nezabezpečoval, v inkriminovaný deň bol so svojou priateľkou C. W. a spolu strávili celú noc v U. na D. ulici. Na druhý deň sa chceli ísť spolu kúpať a išli do R., kde stretli P. J. s F. Q. a P. mu vtedy povedala, že jej niekto podpálil auto. On sa bol na to auto pozrieť, aj si ho odfotil do mobilu. Bielu mikinu s kapucňou nikdy nemal, také veci nenosí. Potvrdil, že po skutku sa stretol s B. J. dňa 03.09.2011, kedy táto oslavovala narodeniny. Vtedy jej povedal, že sa dozvedel, že P. niekto podpálil auto a ukazoval jej aj fotky v mobile, ktoré vyhotovil dňa 02.09.2011 okolo obeda. Tieto fotky boli robené za denného svetla, auto na nich bolo už zhorené, nie horiace. Dodal, že s B. J. mal v tom období veľmi zlé vzťahy, ublížila mu, ale stretávali sa aj si telefonovali, aj posielali sms správy, pričom v čase výsluchu vykonával trest práve za vydieranie B. J.. V kontexte s uvedeným je potrebné pripomenúť pred súdom vykonané dôkazy, z ktorých pri zvažovaní rozhodnutia o vine resp. o nevine konajúci prvostupňový súd vychádzal. Svedkyňa I. J. (matka P. J.) sa vyjadrila len k poškodenému vozidlu, ktoré zakúpila na leasing cez spoločnosť G. leasing, ktoré dala dcére do užívania. Ku skutku dodala, že dňa 02.09.2011 jej asi o 03.46 hod. volala dcéra, že jej horí auto a že volala hasičov. Nemala s nikým problémy, nikto sa jej nevyhrážal, nevie ani o tom, že by sa niekto vyhrážal jej dcére a tiež nevedela, že by mala jej dcéra nejaké spory s obžalovaným. Auto bolo požiarom zničené. Svedkyňa P. J. potvrdila, že s obžalovaným boli v rozhodnom období kamaráti, nemali žiadne spory a problémy. Ku skutku uviedla, že v noci ju zobudil priateľ s oznámením, že jej horí auto. Bola tma a z okna videla, že auto je v plameňoch, nevidela v jeho okolí žiadne osoby. Potvrdila, že nasledujúci deň, keď vonku čakala na príchod polície, prišiel obžalovaný s priateľkou, dotazoval sa jej čo sa stalo a zároveň si zhorené auto aj fotil. Po skutku požiadala F. Q., či by nevedel zistiť kto auto podpálil a tento jej povedal, že priateľka obžalovaného tvrdila, že by to mal byť obžalovaný, že sa jej s tým chválil, pričom jej ukazoval fotky. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či obžalovaný v danom čase nosil bielu mikinu. Svedkyňa B. J. uviedla, že keď oslavovala narodeniny prišiel za ňou obžalovaný, ktorý nebol triezvy a v mobile jen ukazoval fotky na ktorých horelo auto a ako je to auto už zhorené. Fotiek bolo viacej. Hovoril, že on to auto zapálil a že pri podpálení bola s ním jedna slečna. Obžalovaný jej hovoril, že mal vtedy so P. nejaký konflikt. Fotky ktoré jej ukazoval si myslí, že boli robené za tmy. Ona mala s obžalovaným v tom čase veľmi zlé vzťahy, on na ňu útočil a za to bol aj vo väzení ich vzťahy sú dlhodobo narušené a zlé. To, čo jej obžalovaný povedal, ona potom povedala Q.. K SMS správe, ktorú poslala obžalovanému dňa 10.09.2011 uviedla, že „asi nechcela o tom na polícii rozprávať“. V prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný jej vo svojom mobilnom telefóne ukazoval fotku zhoreného auta (č.1.41). Fotka mala byť robená za tmy, fotiek bolo viacej. Podľa nej mal obžalovaný horľavinu od svojho brata. Obžalovaný jej povedal, že je hovädina, že horľavinu má od Y., túto mal od svojho brata. Auto podpálil P. preto, lebo mu dlhovala peniaze, 30,-Eur. Nepovedal jej akým spôsobom to urobil. Na č.l. 59 uviedla, že jej obžalovaný ukazoval dve fotky horiaceho auta. Následne uviedla, že na jednej fotke auto horelo a na druhej bolo zhorené. Na č.l. 59 uviedla, že nevie akú sumu dlhovala P. obžalovanému a nevie čím bolo auto zapálené. Po konfrontovaní týchto rozporných tvrdení svedkyňa uviedla, že k uvádzanej horľavine sa nevie vyjadriť. Nevedela sa vyjadriť ani k tomu, či jej obžalovaný ukazoval fotky 03.09.2011 alebo 04.09.2011. Uviedla že obžalovaný jej ukazoval viac fotiek auta a na niektorej auto horelo. Obžalovaný jej nehovoril nič o tom, že pri skutku mal byť prítomný nejaký muž. Obžalovaný je človek, ktorý hovorí pravdu. Po splnení zákonných podmienok súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného boli prečítané výpovede neprítomných svedkov: U. P., I. P. a U. R., ktorí po tom ako počuli nejaké buchnutie, videli situáciu okolo auta nasledovne: - U. P. uviedol, že uvedeného dňa okolo 03.00 - 03.30 hod. ho zobudila manželka, že počula tupý úder do skla. Z okna videl dve osoby ako utekajú od auta K. C2 po ulici kpt. D. smerom na hlavnú cestu, pričom auto ešte nehorelo, zavolal políciu, obliekol sa a išiel von na parkovisko, ale vtedy už auto horelo. K osobám, ktoré videl utekať od auta povedal, že jeden mal oblečenú bielu mikinu s kapucňou na hlave, bol vysoký cca 170 cm, pevnejšej postavy a druhý bol vysoký cca 170 cm, nevie čo mal oblečené, bol štíhlej postavy, ostrihaný na krátko, vlasy mal tmavej farby. - I. P. uviedla, že sa zobudila na buchot a z okna videla červené osobné auto, v ktorom vnútri už niečo horelo a odbehovali od neho nejakí dvaja chalani. Jeden bol v bielej mikine, na hlave mal kapucňu, vysoký bol cca 170 cm, štíhlej postavy, do tváre mu nevidela a druhý bol nižšej štíhlej postavy, oblečené mal niečo tmavé, mal krátko ostrihané tmavé vlasy a do tváre mu nevidela. - U. R. vypovedal, že sa zobudil v noci medzi 02.00 až 04.00 hod. na rozbitie skla a keď sa pozrel von oknom uvidel, ako je na aute rozbité sklo a ako na jednom z predných sedadiel niečo horí a videl jednu osobu, myslí, že to bol muž, ktorá utekala od auta smerom na ulicu kpt. D. a na Q. ulicu a osoba mala na sebe oblečené niečo biele, vysoký bol cca XXX- 180 cm, štíhlej postavy, nemal dlhé vlasy, do tváre mu nevidel. Čo sa týka ostatných svedkov, ktorých nebolo možné na hlavnom pojednávaní vypočuť- F. Q., C. W. a U. Y., výpovede týchto boli prečítané a z týchto je zistiteľné nasledovné: -svedok U. Y. potvrdil, že obžalovaný ho požiadal, či nemá nejaké riedidlo alebo technický benzín, alebo niečo tak, nepovedal načo to potrebuje a keďže nič také nemal, obžalovaný odišiel. -svedkyňa C. W. potvrdila, že inkriminovanú noc bola spolu s obžalovaným, nasledujúci deň išli von a stretli P. (P. J.), ktorá plakala na lavičke a táto im uviedla, že jej nejaký feťák podpálil auto. Svedkyňa si nevšimla, že by si obžalovaný zhorené auto vtedy fotil -svedok F. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že keď sa bol pozrieť na vrak auta, stretol sa so P. J., ktorá ho poprosila v prípade, že sa niečo dozvie v súvislosti s jej zapáleným autom, aby jej dal vedieť. Následne stretol B. J., ktorá mu povedala, že v tom má prsty obžalovaný, ktorú informáciu posunul P.. Zo znaleckého posudku Výskumného ústavu súdnej optiky Bratislava s pripojeným CD nosičom vyplynulo, že okrem záznamov hovorov a sms správ sa v mobilnom telefóne obžalovaného nenachádzajú žiadne fotografie ani horiaceho, ani zhoreného auta poškodenej. V telefóne je SMS správa zo dňa 07.09.2011 od B. J., v ktorej je okrem iného uvedené „...čo sa týka tej veci so P., budem stáť za tebou, lebo nechcem mať s tebou poťahovačky...“. Obžalovanému sa v obžalobe kladie za vinu, že dňa 02.09.2011 v čase o 03.30 hod mal podpáliť osobné motorové vozidlo zn. K. K EČ BA XXX-SJ a týmto konaním spôsobiť G. C. a.s. škodu vo výške 3000.-€. Pokiaľ mal obžalovaný podľa podanej obžaloby takto konať, tak odvolací súd pripomína, že obžalovanému musí byť vina preukázaná a tento nie je povinný dokazovať žiadne skutočnosti. Pre preukázanie protiprávneho žalovaného konania obžalovaným F. Q. majú podľa okresnej prokurátorky nasvedčovať skutočnosti ňou rozobraté na strane 3-4 písomného odvolania tj. z výpovedí svedkov, predovšetkým svedkyne B. J. je podľa prokurátorky dostatočne zrejmé, že obžalovaný sa menovanej priznal, že auto podpílil a tiež jej ukazoval fotografie auta horiaceho a aj auta už zhoreného, čo bolo podľa prokurátorky potvrdené aj výpoveďami svedkov U. P., I. P. a U. R. a podporne aj svedkyňou P. J. a tiež prečítanými svedeckými výpoveďami F. Q. a Petra Y.. S naznačenými úvahami okresnej prokurátorky sa odvolací súd nemôže stotožniť a dáva do pozornosti, že obžalovaný už od vznesenia obvinenia rozhodne popiera spáchanie žalovaného skutku, i keď priznáva, že fotky už zhoreného auta si do mobilu urobil, ale bolo to v nasledujúci deň v prítomnosti P. J. a aj svojej priateľky C. W.. Teda obžalovaný nepopiera, že si auto odfotil, avšak sa dôveryhodnejšou javí jeho výpoveď, že tak urobil až nasledujúci deň, keď videl auto už zhorené. Je nutné upriamiť pozornosť na výpovede svedkov U. P., I. P. a U. R., pričom je zrejmé, že ide o svedkov, ktorí v prvom momente počuli buchnutie a videli auto horieť. P. U. P. jasne uviedol, že videl dve osoby utekať od auta, ale auto podľa neho vtedy ešte nehorelo! (čl. 49) a tiež svedkyňa I. P. videla v aute už niečo horieť a videla dve osoby odtiaľ utekať (čl. 51) a U. R., keď sa pozrel zo svojho okna videl na aute rozbité sklo, na jednom z predných sedadiel niečo horelo a videl jednu osobu, asi to bol podľa neho muž, ktorá utekala od auta. Teda všetci títo svedkovia sa zhodli na tom, že sa zobudili na buchot resp. rozbitie skla a bezprostredne po tom sa pozreli z okna, avšak už situáciu každý z nich videl inak. Videli mužov/muža utekať od auta, pričom podľa U. P. auto ešte nehorelo, podľa I. P. už niečo horelo a podľa U. R. na jednom z predných sedadiel niečo horelo. Ak sa pozrieme na výpoveď svedkyne B. J. (z hlavného pojednávania čl. 204) a vyššie rozvedené výpovede svedkov, musíme pripustiť, že ak skutočne, čo však dôkazmi - vyhotovenými fotkami- nie je preukázané) obžalovaný vozidlo fotil ešte horiace, ktoré sa fotky sa v jeho mobile nenašli, tak je nutné povedať, že ak by bol skutočne páchateľom, tak na akékoľvek vyhotovenie fotiek horiaceho auta, nemal dostatočný časový priestor, pretože podľa vyššie uvedených svedkov, títo videli páchateľa/páchateľov utekať od auta, ktoré ešte nehorelo resp. niečo na prednom sedadle už horelo. Ide však len o žiadnym dôkazom, nepodložené hypotézy a v kontexte s týmito potom aj úvahy okresnej prokurátorky, že „obžalovaný ako páchateľ skutku si vozidlo mohol odfotografovať aj keď sa vzdialil od vozidla bezprostredne po spáchaní skutku (napríklad aj s použitím priblíženia fotoaparátu)“ možno označiť sa fikciu nemajúcu základ vo vykonanom dokazovaní. Okresná prokurátorka má pravdu v tom, že nie sú k dispozícii informácie od svedkyne B. J. v akom štádiu horenia bolo auto na fotografiách, ktoré jej mal obžalovaný ukazovať. B. súd opätovne zdôrazňuje, že obžalovaný F. Q. priznáva nafotenia auta, aj to, že B. J. fotky ukazoval, ale rozhodne nie je jednoznačne a bez pochybností preukázané, že na fotkách bolo zobrazené auto ta tmy a horiace tj. inak povedané obžalovaný skutočne mohol svedkyni ukazovať auto na fotkách, čo aj priznáva, ale mohlo ísť o auto už zhorené, ktoré zábery urobil nasledujúci deň po skutku za denného svetla, v prítomnosti P. J., ktorú skutočnosť sama menovaná potvrdila na hlavnom pojednávaní - čl. 203. Významným je i to, že jedine svedkyňa B. J. práve obžalovaného F. Q. označila za páchateľa a túto informáciu poskytla F. Q. a tento to následne povedal P. J.. Je to v podstate poskytnutie a posúvanie určitej, neoverenej informácie o páchateľovi poškodenia predmetného vozidla, z jednej osoby na druhú osobu bez toho, aby bola táto informácia nejakými relevantnými a akceptovateľnými dôkazmi aj podložená. Nikto iný, len svedkyňa B. J., videla fotografie horiaceho auta a k týmto jej mal sám obžalovaný oznámiť, že to spravil on a malo sa tak stať na oslave jej narodením, bez akýchkoľvek svedkov, ktorí by prípadne tieto tvrdenia potvrdili a navyše mal byť obžalovaný podľa svedkyne „v nie moc triezvom stave“. Teda odvolací súd dodáva, že nie je vylúčené, že na oslave B. J. obžalovaný tejto ukazoval fotografie auta, ale vyhotovené na druhý deň po skutku, tj. auta už zhoreného. V kontexte s už uvedeným potom nie je možné opomenúť aj rozsudok - čl. 195 - Okresného súdu Bratislava V č.k. 3T/73/2014-299, zo dňa 10.07.2014, právoplatný 10.07.2014, ktorým bol obžalovaný F. Q. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona a pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, a podľa skutkovej vety rozsudku sa obžalovaný dopustil tohto konania práve vo vzťahu k poškodenej B. J. a to v období mesiacov máj 2011 až september 2011, za čom mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V nadväznosti na uvedené sa žiada dať do pozornosti, že v čase vymedzenia skutku (máj - september 2011- vo veci sp. zn. 3T/73/2014), kedy svojím konaním mal ubližovať B. J., sa mal stať aj skutok v prejednávanej trestnej veci (02.09.2011) a naznačené v nadväznosti s už v tomto rozhodnutí konajúcim senátom rozvedené, vážne narúša vierohodnosť výpovedí svedkyne B. J., zvlášť za situácie, že ona jediná mala vidieť fotografie horiaceho a aj zhoreného auta, ktoré jej mal ukázať obžalovaný a aj sám jej mal oznámiť, že auto podpálil. Tu krajský súd poukazuje aj na zdôvodnenie napadnutého rozsudku prvostupňovým súdom, ktoré úvahy a závery považuje za správne a predovšetkým vychádzajúce z vykonaných dôkazov. Preto odkazuje na zdôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa stotožniac sa s týmto v celom rozsahu. Čo sa týka záveru súdu prvého stupňa a hodnotenia výpovede svedkyne B. J., krajský súd zhodne ako okresný súd nemôže túto svedkyňu považovať za tak dôveryhodnú, aby na jej výpovedi bolo možné založiť konštatovanie o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. V súvislosti s rozobratým je potrebné pripomenúť aj znalecký posudok Výskumného ústavu súdnej optiky Bratislava s pripojeným CD nosičom, z ktorého vyplýva, že okrem záznamov hovorov a SMS správ sa v mobilnom telefóne obžalovaného nenachádzajú žiadne fotografie ani horiaceho, ani zhoreného auta poškodenej. Ak prokurátorka dáva do pozornosti sms správu zaistenú v telefóne obžalovaného ohľadne P. (P. J.) od B. J., je nutné povedať, že je datovaná 10.09.2011, v čase keď obžalovaný menovanej ubližoval a nie je možné povedať, že je takej výpovedne hodnoty, aby v dostatočnej miere preukazovala, že sa týkala práve prejednávaného skutku. Vo veci konajúci súd aj vyššie rozvedené považuje za významné pri rozhodovaní o vine resp. nevine a konštatuje, že v celom spisovom materiáli sa nenachádza jediný dôkaz, ktorý by svedčil pre záver, že obžalovaný F. Q. je osobou, ktorá podpálila osobné motorové vozidlo zn. K. K Nenasvedčuje tomu žiaden relevantný a nespochybniteľný dôkaz. Odvolací súd pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov zhodne ako súd prvého stupňa musí jednoznačne konštatovať, že žiadny vierohodný dôkaz nepreukazuje skutočnosti, ktoré sú uvedené v podanej obžalobe, v tom, že by skutok spáchal obžalovaný. Pri hodnotení dôkazov súd musí vychádzať z platných zásad trestného konania a tam, kde existujú rozpory resp. nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o vine, musí tieto vyhodnocovať v prospech obžalovaného použijúc tradičnú zásadu in dubio pro reo a nie v neprospech obžalovaného. Pre uznanie viny v tak závažnej trestnej činnosti akou je žalovaný skutok nemožno rozhodnutie zakladať na vágnych - nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobností. V súvislosti s prejednávanou vecou je nutné znovu zdôrazniť niektoré zásady dôkazného konania. Predovšetkým, že obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu, ale vina mu musí byť dokázaná a to spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pre reo). F. obžalovanému musí byť preukázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Zo zásady prezumpcie neviny, uvedenej v ustanovení § 2 ods. 4 Tr. poriadku, ktorá vychádza z úpravy ustanovenej v čl. 50 ods. 2 ústavy a z čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. Obvinenému musí byť vina preukázaná a obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani svedčiacu vo svoj prospech. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať. Zo zásady in dubio pro reo vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného. Teda obvinenému musí byť vina jednoznačne a bez pochybností preukázaná. Odvolací súd je tiež toho názoru zhodne ako súd prvého stupňa, že vzhľadom na výsledky dokazovania nemožno vysloviť, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby a trestného stíhania spáchal obžalovaný F. Q.. Čo sa týka výtky okresnej prokurátorky k postupu okresného súdu podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. poriadku vo vzťahu k svedeckej výpovedi U. Y. a názoru, že ...“Mám za to, že ustanovenie §263 ods. 3 písm. a) Tr. poriadku bráni čítaniu výpovede svedka zo štádia po začatí trestného stíhania, avšak pred vznesením obvinenia, ak sú splnené podmienky uvedené v § 263 ods. 3 písm. a) Tr. poriadku len v tom prípade, ak by už v čase takejto výpovede ktorá sa má čítať, existoval predpoklad, že svedok bude nedosiahnuteľný. Takýto predpoklad však v čase výsluchu svedka dňa 07.11.2011 nebol.“ je potrebné uviesť nasledovné: obžalovanému F. Q. bolo vznesené obvinenie uznesením z 22.11.2011 a toto mu bolo oznámené dňa 07.05.2012, ak sa prokuratúry domáha prečítania zápisnice o výsluchu svedka U. Y. zo dňa 07.11.2011 (čl. 36)- tj. pred vznesením obvinenia je nutné konštatovať, že jej úvahy v naznačenom smere nie sú právne. V ustanovení ods. 3 § 263 Tr. poriadku v písmene a/ sa reaguje na zásadu rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. poriadku) a treba ju vykladať a aplikovať vždy s prihliadnutím na § 213 Tr. poriadku. Z týchto ustanovení vyplýva, že kontradiktórny charakter hlavného pojednávania bude zachovaný pri prečítaní zápisnice o výpovedi svedka len vtedy, ak táto výpoveď bola vykonaná kontradiktórne v prípravnom konaní, tj. ak výsluch takého svedka bol uskutočnený za prítomnosti obvineného alebo obhajcu alebo ak prítomnosť pri tomto úkone in bola reálne umožnená (/hoci ju napr. nevyužili). Výsluch svedka U. Y. zo dňa 07.11.2011 rozhodne nebol vykonaný kontradiktórne, čo samozrejme pred vznesením obvinenia neprichádza do úvahy a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď na hlavnom pojednávaní (čl. 247) prečítal výpoveď menovaného svedka urobenú v prípravnom konaní dňa 10.02.2014 (čl. 70) kontradiktórnym spôsobom (primerane R 78/2002-II.) Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam Krajský súd v Bratislave odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I v zmysle § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.