Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/22/2016 z 7. 11. 2017

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/22/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112010674
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112010674.2

Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 8. novembra 2017, prejednal
odvolania obžalovaných S. D., O. S., K. N., K. X., A. D., S. K., K. N., T. K., ako aj generálneho prokurátora
SR, proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 26.10.2015 sp.zn. 4T/66/2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných S. D., O. S., K. N., K. X., A. D., S. K., K. N., T. K. a
Generálneho prokurátora SR z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

V rámci preskúmania veci odvolací súd zistil, že Generálny prokurátor SR, pracovisko Krajská
prokuratúra Prešov, podal obžalobu 22.06.2012 na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. XIX Gv
5/10 na obžalovaných:
1/ S. D.
2/ S. C.
3/ O. S.
4/ K. N.
5/ K. X.
6/ A. D.
7/ S. K.
8/ K. N.
9/ T. K.
preto, že

obvinení S. D., S. C., O. S. ,K. N., A. D., S. K. a K. N. ako členovia organizovanej skupiny (§129 ods.
2 Trestného zákona ), ktorú riadili obvinení S. D. a S. C., od presnejšie nezistenej doby minimálne
od mesiaca marec 2010 až do apríla 2011, páchali na území Slovenskej republiky majetkovú trestnú
činnosť spočívajúcu predovšetkým v poškodzovaní a krádežiach bankomatov a finančných hotovostí
z nich takým spôsobom, že plánovane a koordinovane zabezpečovali osoby, ktoré sa zúčastňovali
krádeží, rozdeľovali medzi sebou úlohy a to tipovanie bankomatov, ich rezanie, nákupy odevných zvrškov
používaných pri krádežiach, zabezpečovanie rôzneho náradia, nástrojov a pomôcok, rušičiek signálu a
vysielačiek, rozdeľovali medzi sebou zisky, zabezpečovali likvidáciu nepotrebného materiálu, pričom v
rámci konkrétneho rozdelenia úloh v rámci Činnosti skupiny obvinení S. D. a S. C. organizovali stretnutia,
zabezpečovali osoby do skupiny, rozdeľovali úlohy a peniaze, obvinený O. S. zabezpečoval náradie a
rezanie bankomatov, obvinený A. D. a K. I. boli priamo prítomní pri rezaní bankomatov, obvinený K.
N., obvinený K. X., obvinený S. A. a svedkovia W. A. a K. J. plnili úlohu „stojky", čiže zabezpečovali
bezpečnosť tak, že stáli na vopred určených stanovištiach a prostredníctvom vysielačiek oznamovali
akýkoľvek podozrivý pohyb, resp. policajnú hliadku, pričom boli uvedenou organizovanou skupinou
spáchané jednotlivé skutky tak, že:
1.) obvinení S. D., S. C., O. S., a K. X. ako



členovia organizovanej skupiny spolu s W. K. dňa 24.03.2010 vo večerných hodinách prišli do obce N.,
kde sa rozdelili tak, že W. A. aobv. K. X. ako tzv. „stojky" zabezpečovali bezpečnosť a obvinení S. D., S.
C. a O. S. išli k miestu, kde sa nachádzal bankomat, pričom v presnejšie nezistenom čase medzi 01.00
až 02.00 hod. dňa 25.03.2010, po preskočení brány rodinného domu na R. N. H.. XX a odtrhnutí visiacej
zámky na humne odcudzili tam odložený rebrík, za pomoci ktorého z budovy Domu služieb na Námestí
SNP v obci N. najprv odstránili sirénu alarmu, zastriekali objektív bezpečnostnej kamery, poškodili 3
ks obecného osvetlenia v blízkosti objektu, následne mechanicky prerušili telekomunikačné vedenie
umiestnené na vonkajšej strane budovy vrátane obecnej káblovej televízie, čím došlo k prerušeniu
telekomunikačného spojenia šiestich účastníckych staníc a televíznej stanice, potom pejsrom vypáčili
vchodové dvere budovy, ktorými sa dostali ku zadnej strane bankomatu zn. PREMS mod. P87G106,
série 038 5003, part. no.: 445-0680092-B, na ktorom rozbrusovačkou rozpílili jeho zadnú časť a
tak odcudzili finančnú hotovosť vo výške 61.010,-€, pričom poškodili a odstránili aj záznamové a
zabezpečovacie zariadenie bankomatu, čím spôsobili spoločnosti Dexia banka Slovensko a.s., so sídlom
na ul. Hodžova č. 11, Bratislava, škodu krádežou hotovosti vo výške 61.010,-6, škodu poškodením
zariadenia vo výške 2.500,-6, Obecnému úradu obce Pliešovce, škodu poškodením vchodových dverí vo
výške 33}-€ a poškodením 3 ks verejného osvetlenia a káblovej obecnej televízie škodu vo výške 300,-€,
spoločnosti Printec Slovakia spol. s.r.o., so sídlom na ul. Šustekova č. 49, Bratislava, škodu poškodením
bankomatu vo výške 8.182,22,-€, spoločnosti Slovák Telekom a.s., so sídlom na ul. Karadžičova č. 10,
Bratislava, škodu poškodením telekomunikačného vedenia vo výške 588,05,-6 a majiteľovi rodinného
domu na R.. N. H.. XX, N. -A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom na ul. J. č. XX, J. - A. H.J. krádežou
rebríka vo výške 39,83,-€ a škodu poškodením visiaceho zámku vo výške 4,78-€,
2. obvinení S. D. ,S. C. a O. S. ako členovia organizovanej skupiny spolu s W. K. a
doposiaľ nestotožnenou osobou dňa 31.03.2010 vo večerných hodinách prišli k obci C. na motorových
vozidlách zn. BMW a ďalšom nestotožnenom vozidle, kde sa rozdelili, pričom W. K. zabezpečoval ako
„stojka" bezpečnosť a obvinení S. D., S. C. a O. S. išli k miestu kde sa nachádzal
bankomat, pričom v čase od 02.00 hod. do 02.40 hod. dňa 01.04.2010 na H. ulici č. XX/X vylámali
vchodové dvere na predajni N.- U. T., majiteľa K. R. a z vnútra predajne odmontovali a odcudzili
bankomatový trezor z bankomatu typu NCR 5887 patriaci Poštovej banke a.s. s hotovosťou vo výške
38.540-6, čím spôsobili Poštovej banke, a.s., Prievozská 2/B, Bratislava škodu krádežou hotovosti vo
výške 38.540-6 a krádežou
bankomatového trezoru vo výške 22.334,-6, K. R. poškodením dverí žiadna škoda nevznikla,
3. obvinení S. D., S. C., O. S., a K. N. spolu s W. K. dňa 18.04.2010 vo večerných hodinách prišli k obci
F. D. na motorových vozidlách zn. BMW a ďalšom nestotožnenom vozidle, kde sa rozdelili tak, že W. K.
a obvinený K. N. ako „stojky" zabezpečovali bezpečnosť a obvinení S. D., S. C. a O. S. išli k miestu kde
sa nachádzal bankomat, pričom v čase od 00.30 hod. do
03.45 hod. dňa 19.04.2010 odstrihli prívodný telekomunikačný kábel vedúci do rozvádzača na stene
Obecného úradu v F. D., U. č. 2, následne vošli cez okno na prízemí na dámskej toalete v budove
Obecného úradu v F. D., kde po vojdení na toaletu vykopli uzamknuté dvere vedúce do chodby
obecného úradu, kde vyradili z prevádzky signalizačné zariadenie, ktoré bolo vyvedené na mobilný
telefón starostu obce F. D., vykopli drevené dvere vedúce do miestnosti, kde sa nachádzala zadná
časť bankomatu
Dexia banky, zneŕunkčnili bezpečnostné zariadenie, ktoré bolo vyvedené na mobilný telefón riaditeľky
a zástupkyne pobočky Dexia banky v Brezne a vyrezali na zadnej strane bankomatu na dverách výrez
v pravej strane o rozmeroch 3 x 59 cm, otvorili bankomat a vybrali štyri boxy, v ktorých sa nachádzali
bankovky a to v nominálnych hodnotách 50 €, 20 € a 10 € v celkovej výške 29.260- €, týmto konaním
na obecnom úrade celkovo poškodil 5 dverí v oblasti zámkov a jedny vchodové dvere taktiež v oblasti
zámku, po tom vo všetkých miestnostiach vystriekali po dlážke práškový hasiaci prístroj a následne odišli
smerom ku cintorínu, kde otvorili boxy s peniazmi, peniaze si zobrali a boxy tu nechali, čím spôsobili
škodu Obecnému úradu F. D. U. č. 2 poškodením vo výške 703,25 €, spoločnosti Slovák Telekom
a.s. Karadžičova č. 10 Bratislava, vo výške najmenej 302,40 €, spoločnosti Dexia banka, Hodžova č.
11, Žilina, vo výške 29.260,-€, spoločnosti Printec Slovakia, s.r.o. Šustekova č. 49, Bratislava škodu
poškodením bankomatu vo výške 7.605,-€,
4. obvinení S. D. s K. I. ako členovia organizovanej skupiny spolu s W. K. a K. J. dňa 15.08.2010
vo večerných hodinách prišli k obci Q. pod C. na motorových vozidlách zn. BMV a zn. Nissan kde
sa rozdelili, pričom W. K. a K. J. ako „stojky" zabezpečovali bezpečnosť a obvinený S. D. a K. I.
išli ku miestu, kde sa nachádzal bankomat a v čase okolo 04.00 hod. dňa 16.08.2010 prišli na R. I.
XX/X, kde poškodili plastové dvere na objekte, ktorého majiteľom je S. C., cez tieto dvere vošli do
miestnosti do ktorej zasahuje bankomat, vykopli vnútorné interiérové dvere a prešli na chodbu, kde



z neuzamknutej miestnosti odcudzili dve kladivá a s týmito kladivami poškodili bezpečnostné dvere
SHERLOCK na bankomatovej miestnosti, čím spôsobili majiteľovi objektu S. C. škodu poškodením
vchodových plastových dverí a drevenej rúčky na kladive vo výške 1.358,39,~€ a Všeobecnej úverovej
banke a. s., Bratislava, Mlynské Nivy č. 1, škodu poškodením bezpečnostných dverí vo výške 1.587,01-6,
pričom v bankomate sa v tom čase nachádzala hotovosť vo výške 32.320,-€, ktorú sa im nepodarilo
odcudziť a k dokonaniu skutku nedošlo,
5. obvinení S. D., A. D., S. K. spolu s K. I., W. K. a K. J. dňa 23.08.2010 vo večerných hodinách prišli k obci
N. na 3 motorových vozidlách, kde sa rozdelili tak, že W. K. a K. J. spolu s obvineným S. K. zabezpečovali
ako „stojky" bezpečnosť a obvinený S. D., obvinený A. D. a K. I. išli ku miestu, kde sa nachádzal
bankomat, v čase okolo 02.00 hod. dňa 24.08.2010 prišli k pohostinstvu č.71 - 613, kde montážnou
penou zastriekali poplašné zariadenie umiestnené na hornom pravom rohu budovy z východnej strany,
vylomili vchodové dvere na pohostinstve v oblasti zámku ako aj visiaci zámok na dverách, vnikli do
pohostinstva, kde poškodili skrinky poplašnej signalizácie umiestnené za barovým pultom ako aj vedľa
bankomatu Poštovej banky a.s., následne sa pokúšali vypáčiť bankomat, čo sa im však nepodarilo,
nakoľko sa spustila signalizácia a z miesta činu ušli, čím svojím konaním spôsobili škodu na zariadení
poškodením poplašného zariadenia vo výške 30,77 € ku škode T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.,
M. S. č. X/XX, škodu na bankomate pre spoločnosť First Data Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava ul.
Rontgenová č. 1 vo výške 6.640,20 €, pričom v bankomate sa v tom čase nachádzala hotovosť vo výške
13.270,-€, ktorú sa im nepodarilo odcudziť,
6. obvinení S. C., O. S., K. N., a K. N. ako členovia organizovanej skupiny spolu s W. A. pripravovali dňa
18.04.2011 krádež do bankomatu Ďexia banky v Jelšave a to takým spôsobom, že W. K. uvedeného
dňa na svojom osobnom motorovom vozidle za. BMW ev.č. U.-XXX E. v čase okolo 16.00 hod. odišiel
z miesta trvalého bydliska smerom na K., kde na parkovisko pri obci I. za ním prišiel obvinený S. C. a
spoločne odišli smerom na Q. K., v Q. H. sa stretli s obvinenými K. N., O. S. a K. N., ktorý prišiel svojim
vlastným osobným motorovým vozidlom , všetci odišli smerom do S. a zaujali miesta tak, aby mali pod
kontrolou všetky prístupové cesty , takže W. K. s vozidlom zastavil pred S. smerom od W. na pravej
strane od cesty cca 2-3 minúty jazdy motorovým vozidlom, obv. K. N. s vozidlom zastavil smerom od W.
I. na S., obv. K. N. mal za úlohu sledovať hliadku ÔO PZ Jelšava, pričom stál tak, aby mal výhľad na
budovu OO PZ, po odchode hliadky sa pripojil k obvineným S. C. a O. S., ktorí sa v čase medzi 23.00
hod. dňa 18.04.2011 až 03.10 hod. dňa 19.04.2011 opakovane pokúsili narušiť signalizáciu a vykonávať
krádež do bankomatu pričom pred prípravou krádeže do bankomatu sa obvinení S. C. a O. S. prezliekli
do tzv. pracovného odevu, mali kukly a obuv na prezutie, pri komunikácii členovia skupiny používali
vysielačky, mali so sebou rušičku GSM pásma a náradie potrebné k vykonaniu krádeže bankomatu,
avšak od svojho konania upustili, pretože v odstavenom motorovom vozidle jeden z obvinených videl
príslušníka polície, čo si oznámili cez vysielačky a z miesta odišli, pričom v bankomate patriacom Dexia
banka Slovensko a.s., Hodžova 11, Žilina bolo v tom čase 11.730,-€,
7. obvinení S. C., A. D., T. K. spolu s K. I. spolu po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločným
konaním dňa 21.1.2011 v nočných hodinách vykonali krádež vlámaním do čeipacej stanice Slovnaft v
obci Terchová, časť Vyšné Kamence takým spôsobom, že vytrhli signalizáciu z vonkajšej strany stanice,
nezisteným predmetom vylámali bočné vchodové dvere do objektu v hornej časti a v oblasti zámku, tak
sa dostali do vnútorných priestorov, vytrhli dve skrinky signalizácie, prešli do priestorov kancelárie, tam
nezisteným predmetom vylámali dvere na drevenej skrini, rozrezali dvere na ohňovzdornej skrini značky
Sherlock a odcudzili tak finančnú hotovosť vo výške 5.025,-6, 10 kusov mesačných diaľničných známok
pre vozidlá do 3,5 ton v celkovej hodnote 140,-€, 70 kusov ročných diaľničných známok pre vozidlá do
3,5 ton v celkovej hodnote 3.500,- € a 40 kusov týždňových diaľničných známok pre vozidlá do 3,5 ton
v celkovej hodnote 280,-€ a taktiež odcudzili finančnú hotovosť, ktorá sa nachádzala v mikroténovýeh
vrecúškach na polici nad ohňovzdornou skriňou. Následne vypáčili nezisteným spôsobom dvere do
predajne a odcudzili tam 40 kusov krabíc cigariet zn. Marlboro, 30 kusov krabičiek cigariet značky
Marlboro light, telefónne karty Easy kredit 12 v počte 10 kusov a Prima kredit 10 v počte 20 kusov,
finančnú hotovosť zo zásuvky registračnej pokladnice a následne v priestoroch predajne vystriekali
práškový hasiaci prístroj, čím spôsobili škodu odcudzením finančnej hotovosti v celkovej výške 7.335,-
€, škodu na odcudzených veciach vo výške 4.459,37€, poškodením tovaru škodu vo výške 6.571,37,-e
a poškodením zariadenia čerpacej stanice spôsobili škodu vo výške 1000,-€.
Na základe uvedenej obžaloby senát okresného súdu vykonal rozsiahle dokazovanie a rozhodol tak, že
obžalovaných uznal vinnými zo skutkov označených v obžalobe číslami 1,5,6 a 7. Za skutky označené
pod bodmi 2,3 a 4 obžalovaných spod obžaloby oslobodil v podstate s odôvodnením, že pri týchto
skutkoch sú obžalovaní usvedčovaní len výpoveďou spolupracujúceho obvineného. Súd v rozsudku



konštatuje, že podľa zaužívanej súdnej praxe nie je vhodné, aby takýto dôkaz bol jediným usvedčujúcim
dôkazom.
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa boli obžalovaní S. D., S. C., O. S. a K. X. uznaní za vinných
v bode 1/ obžaloby,
obžalovaní S. D., A. D. a S. K. v bode 5/ obžaloby,
obžalovaní S. C., O. S., K. N. a K. N. v bode 6/ obžaloby,
obžalovaní S. C., A. D., T. K. v bode 7/ obžaloby
z trestných činov nasledovne:
Obžalovaný 1/ S. D. v jednočinnom súbehu z pokračovacieho zločinu krádeže z časti dokonaného z
časti v štádiu pokusu podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na
§ 138 písm. i) Tr. zák., ods. 4 písm. e) Tr. zák., z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne
prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a z prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák.,
obžalovaný 2/ S. C. v jednočinnom súbehu z pokračovacieho zločinu krádeže z časti dokonaného, z
časti v štádiu prípravy podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na §
138 písm. i) Tr. zák.), ods. 4 písm. e) Tr. zák., § 13 ods. 1 Tr. zák. z časti vo forme spolupáchateľstva,
z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., zo
zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zák.,
obžalovaný 3/ O. S. v jednočinnom súbehu z pokračovacieho zločinu krádeže z časti dokonaný z časti v
štádiu prípravy podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm.
i) Tr. zák.) § 13 ods. 1 Tr. zák., z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., zo zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného
zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,
obžalovaný 4/ K. N. zo zločinu krádeže v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm.
b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák.),
obžalovaný 5/ K. X. v jednočinnom súbehu zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods.
4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák.) a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,
obžalovaný 6/ A. D. v jednočinnom súbehu zo zločinu krádeže z časti dokonaného z časti v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm.
i) Tr. zák.), z časti vo forme spolupáchateľstva a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,
obžalovaný 7/ S. K. zo zločinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm.
b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák.) a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. 1 Tr. zák.,
obžalovaný 8/ K. N. zo zločinu krádeže v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm.
b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák.),
obžalovaný 9/ T. K. formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. k jednočinnému súbehu za zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4b Tr. zák. a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
a to na tom skutkovom základe, že
obžalovaní 1/ S. D.
2/ S. C.
3/ O. S.
5/ K. X.
v bode 1.) obžaloby
ako členovia organizovanej skupiny (§ 129 ods. 2 Tr. zák.), spolu s W. K. dňa 24.03.2010 vo večerných
hodinách prišli do obce N., kde sa rozdelili tak, že svedok W. K. a obžalovaný K. X. ako tzv. "stojky"
zabezpečovali bezpečnosť a obžalovaní S. D., S. C. a O. S. išli k miestu, kde sa nachádzal bankomat,
pričom v presnejšie nezistenom čase medzi 01.00 až 02.00 hod. dňa 25.03.2010, po preskočení brány
rodinného domu na R. N. H.. XX a odtrhnutí visiacej zámky na humne, odcudzili tam odložený rebrík,
za pomoci ktorého z budovy A. I. na R. I. v obci N. najprv odstránili sirénu alarmu, zastriekali objektív
bezpečnostnej kamery, poškodili 3 ks obecného osvetlenia v blízkosti objektu, následne mechanicky
prerušili telekomunikačné vedenie umiestnené na vonkajšej strane budovy vrátane obecnej káblovej



televízie, čím došlo k prerušeniu telekomunikačného spojenia šiestich účastníckych staníc a televíznej
stanice, potom pejsrom vypáčili vchodové dvere budovy, ktorými sa dostali ku zadnej strane bankomatu
zn. PREMS mod. P87G106, série 038 5003, part. no.: 445-0680092-B, na ktorom rozbrusovačkou
rozpílili jeho zadnú časť a tak odcudzili finančnú hotovosť vo výške 61.010 €. pričom poškodili a
odstránili aj záznamové a zabezpečovacie zariadenie bankomatu, čím spôsobili spoločnosti Príma
banka Slovensko, a.s. (Dexia banka Slovensko a.s. do 31.12.2011), so sídlom ul. Hodžova č. 11, Žilina,
IČO: 31 575 951, škodu krádežou hotovosti vo výške 61.010 €, škodu poškodením zariadenia vo výške
2.500 €; Obci N., škodu poškodením vchodových dverí vo výške 33 € a poškodením 3 ks verejného
osvetlenia a káblovej obecnej televízie škodu vo výške 300 €; spoločnosti PPRINTEC SLOVAKIA spol.
s.r.o., so sídlom ul. Šustekova č. 49, Bratislava, IČO: 35 702 044, škodu poškodením bankomatu vo
výške 8.182,22 €; spoločnosti Slovák Telekom a.s., so sídlom ul. Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 35
763 469 škodu poškodením telekomunikačného vedenia vo výške 588,05 € a majiteľovi rodinného domu
na R.. N. H.. XX, N. A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom na ul. J. č. XX, J. - A. H., škodu krádežou
rebríka vo výške 39,83 € a škodu poškodením visiaceho zámku vo výške 4,78 €,

obžalovaní 1/ S. D.
6/ A. D.
7/ S. K.

v bode 5/ obžaloby
ako členovia organizovanej skupiny (§ 129 ods. 2 Trestného zákona ), spolu s K. I., W. K. a K. J. dňa
23.08.2010 vo večerných hodinách prišli k obci N. na 3 motorových vozidlách, kde sa rozdelili tak, že W.
K. a K. J. spolu s obžalovaným S. K. zabezpečovali ako "stojky" bezpečnosť a obžalovaní S. D. a A. D.
spolu s K. I. išli ku miestu, kde sa nachádzal bankomat, v čase okolo 02.00 hod. dňa 24.08.2010 prišli
k pohostinstvu č.71-613, kde montážnou penou zastriekali poplašné zariadenie umiestnené na hornom
pravom rohu budovy z východnej strany, vylomili vchodové dvere na pohostinstve v oblasti zámku,
ako aj visiaci zámok na dverách, vnikli do pohostinstva, kde poškodili skrinky poplašnej signalizácie
umiestnené za barovým pultom, ako aj vedľa bankomatu Poštovej banky a.s., následne sa pokúšali
vypáčiť bankomat, čo sa im však nepodarilo, nakoľko sa spustila signalizácia a z miesta činu ušli, čím
svojím konaním spôsobili škodu na zariadení poškodením poplašného zariadenia vo výške 30,77 € ku
škode T. N., nar. XX,XX.XXXX, bytom K., M. S. č. XXXX/X a škodu na bankomate pre spoločnosť First
Data Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava ul. Rőntgenova č. 1, IČO: 31 372 074 vo výške 6.640,20 €,
pričom v bankomate sa v tom čase nachádzala hotovosť vo výške 13.270 €, ktorú sa im nepodarilo
odcudziť,
obžalovaní 2/ S. C.
3/ O. S.
4/ K. N.
8/ K. N.

v bode 6/ obžaloby
ako členovia organizovanej skupiny (§ 129 ods. 2 Tr. zák.), spolu s W. A. pripravovali dňa 18.04.2011
krádež do bankomatu Prima banky Slovensko, a.s. (Dexia banka Slovensko a.s. do 31.12.2011), v S. a
to takým spôsobom, že W. K. uvedeného dňa na svojom osobnom motorovom vozidle zn. BMW ev.č. B.
E. v čase okolo 16.00 hod. odišiel z miesta trvalého bydliska smerom na K., kde na parkovisko pri obci
I. za ním prišiel obžalovaný S. C. a spoločne odišli smerom na Q. K., v Q. H. sa stretli s obžalovanými
K. N., O. S. a K. N., ktorý prišiel svojim vlastným osobným motorovým vozidlom, všetci odišli smerom
do S. a zaujali miesta tak, aby mali pod kontrolou všetky prístupové cesty, takže W. K. s vozidlom
zastavil pred S. smerom od W. na pravej strane od cesty cca 2-3 minúty jazdy motorovým vozidlom,
obžalovaný K. N. s vozidlom zastavil smerom od W. I. na S., obžalovaný K. N. mal za úlohu sledovať
hliadku OO PZ Jelšava, pričom stál tak, aby mal výhľad na budovu OO PZ, po odchode hliadky sa
pripojil k obžalovaným S. C. a O. S., ktorí sa v čase medzi 23.00 hod. dňa 18.04.2011 až 03.10 hod.
dňa 19.04.2011 opakovane pokúsili narušiť signalizáciu a vykonávať krádež do bankomatu pričom pred
prípravou krádeže do bankomatu sa obžalovaný S. C. a O. S. prezliekli do tzv. pracovného odevu, mali
kukly a obuv na prezutie, pri komunikácii členovia skupiny používali vysielačky, mali so sebou rušičku
GSM pásma a náradie potrebné k vykonaniu krádeže bankomatu, avšak od svojho konania upustili,
pretože v odstavenom motorovom vozidle jeden z obžalovaných videl príslušníka polície, čo si oznámili
cez vysielačky a z miesta odišli, pričom v bankomate patriacom Príma banke Slovensko, a.s. (Dexia
banka Slovensko a.s. do 31.12.2011), Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 bolo vtom čase 11.730 €,



obžalovaní 2/ S. C.
6/ A. D.
9/ T. K.

v bode 7/ obžaloby
obžalovaní S. C. a A. D., spolu s K. I. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločným konaním
dňa 21.1.2011 v nočných hodinách vykonali krádež vlámaním do čerpacej stanice Slovnaft v obci T.,
časť C. J. takým spôsobom, že vytrhli signalizáciu z vonkajšej strany stanice, nezisteným predmetom
vylámali bočné vchodové dvere do objektu v hornej časti a v oblasti zámku, tak sa dostali do vnútorných
priestorov, vytrhli dve skrinky signalizácie, prešli do priestorov kancelárie, tam nezisteným predmetom
vylámali dvere na drevenej skrini, rozrezali dvere na ohňovzdornej skrini značky Sherlock a odcudzili
tak finančnú hotovosť vo výške 5.025 €, 10 kusov mesačných diaľničných známok pre vozidlá do 3,5
ton v celkovej hodnote 140 €, 70 kusov ročných diaľničných známok pre vozidlá do 3,5 ton v celkovej
hodnote 3.500 € a 40 kusov týždňových diaľničných známok pre vozidlá do 3,5 ton v celkovej hodnote
280 € a taktiež odcudzili finančnú hotovosť, ktorá sa nachádzala v mikroténových vrecúškach na polici
nad ohňovzdornou skriňou. Následne vypáčili nezisteným spôsobom dvere do predajne a odcudzili tam
40 kusov krabíc cigariet zn. Marlboro, 30 kusov krabičiek cigariet značky Marlboro light, telefónne karty
Easy kredit 12 v počte 10 kusov a Príma kredit 10 v počte 20 kusov, finančnú hotovosť zo zásuvky
registračnej pokladnice a následne v priestoroch predajne vystriekali práškový hasiaci prístroj, ktoré
veci im následne uschoval obžalovaný T. K. na povale domu Č. XXX, na ulici W., v obci D., okres U.,
čím spôsobili spoločnosti SLOVNAFT, a.s. so sídlom Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 322 832 škodu
odcudzením finančnej hotovosti v celkovej výške 7.335 €, škodu na odcudzených veciach vo výške
4.459,37 €, poškodením tovaru škodu vo výške 6.571,37€ a poškodením zariadenia čerpacej stanice
spôsobili škodu vo výške 1000 €.
Za to boli odsúdení:
Obžalovaný 1/ S. D. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák.. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák.5 § 37 písm. h) Tr.
zák., § 41 ods. l Tr. zák., § 42 ods. l Tr. zák., § 46 Tr. zák. na úhrnný, súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní sedem rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o
treste z trestného rozkazu Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/83/2014 zo dňa 03.09.2014, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
Obžalovaný 2/ S. C. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. h), m)
Tr. zák., § 41 ods. l Tr. zák., § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov. Podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný 3/ O. S. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák.,
§ 41 ods. l Tr. zák.3 § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov šesť mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný 4/ K. N. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní tri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho
súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný 5/ K. X. podľa § 212 ods, 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní tri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho
súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný 6/ A. D. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr.
zák., § 41 ods.l Tr. zák., § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov šesť mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia
Obžalovaný 7/ S. K. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., §
42 ods. l Tr. zák., § 46 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní päť rokov šesť mesiacov. Podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu
Okresného súdu Žilina sp. zn. 0T/12/2015 zo dňa 20.08.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.



Obžalovaný 8/ K. N. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní tri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho
súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný 9/ T. K. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní tri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho
súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovaným 1/ S. D., 2/ S. C., 3/ O. S. a 5/ K. X. povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť poškodeným:
spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. (Dexia banka Slovensko a.s. do 31.12.2011), ul.
Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951, náhradu škody vo výške 63.510 €,
Obci N. náhradu škody vo výške 333 €,
spoločnosti PRINTEC SLOVAKIA spol. s.r.o., ul. Šustekova č. 49, Bratislava,
IČO: 35 702 044 náhradu škody vo výške 8.182,22 €,
spoločnosti Slovák Telekom a.s., ul. Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 náhradu škody vo
výške 588,05 €.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovaným 2/ S. C., 6/ A. D. a 9/ T. K. povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 322
832, náhradu škody v celkovej výške 19.365,74 €.
R. tomu boli obžalovaní oslobodení spod obžaloby Generálneho prokurátora SR nasledovne:
Obžalovaní 1/ S. D.
2/ S. C.
3/ O. S.

podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod bodu 2/ obžaloby prokurátorky Generálnej prokuratúry SR sp. zn. CIV
Gv 16/11 zo dňa 21.06.2012, doručenej tunajšiemu súdu dňa 22.06.2014, pre zločin krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom
základe, že

ako členovia organizovanej skupiny spolu s W. K. a doposiaľ nestotožnenou osobou dňa 31.03.2010 vo
večerných hodinách prišli k obci C. na motorových vozidlách zn. BMW a ďalšom nestotožnenom vozidle,
kde sa rozdelili, pričom W. A. zabezpečoval ako "stojka" bezpečnosť a obžalovaní S. D., S. C. a O. S.
išli k miestu kde sa nachádzal bankomat, pričom v čase od 02.00 hod. do 02.40 hod. dňa 01.04.2010
na H. ulici č. XX/X vylámali vchodové dvere na predajni N.-U. T., majiteľa K. R. a z vnútra predajne
odmontovali a odcudzili bankomatový trezor z bankomatu typu NCR 5887 patriaci Poštovej banke a.s. s
hotovosťou vo výške 38.540 €, čím spôsobili Poštovej banke, a.s., so sídlom Prievozská 2/B, Bratislava,
IČO: 31 340 890 škodu krádežou hotovosti vo výške 38.540 € a krádežou bankomatového trezoru vo
výške 22.334 €, K. R. poškodením dverí žiadna škoda nevznikla,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená Poštová banka, a.s., so sídlom Prievozská 2/B, Bratislava,
IČO: 31340 890 so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Obžalovaní 1/ S. D.
2/ S. C.
3/ O. S.
4/ K. N.

podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod bodu 3/ obžaloby prokurátorky Generálnej prokuratúry SR sp. zn. CIV
Gv 16/11 zo dňa 21.06.2012, doručenej tunajšiemu súdu dňa 22.06.2014, pre zločin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona (s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona),
prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1
písm. a) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

spolu s W. K. dňa 18.04.2010 vo večerných hodinách prišli k obci F. D. na motorových vozidlách zn.
BMW a ďalšom nestotožnenom vozidle, kde sa rozdelili tak, že W. K. a obvinený K. N. ako "stojky"
zabezpečovali bezpečnosť a obvinení S. D., S. C. a O. S. išli k miestu kde sa nachádzal bankomat,
pričom v Čase od 00.30 hod. do 03.45 hod. dňa 19.04.2010 odstrihli prívodný telekomunikačný kábel
vedúci do rozvádzača na stene Obecného úradu v F. D., U. č. 2, následne vošli cez okno na prízemí



na dámskej toalete v budove Obecného úradu v F. D., kde po vojdení na toaletu vykopli uzamknuté
dvere vedúce do chodby obecného úradu, kde vyradili z prevádzky signalizačné zariadenie, ktoré bolo
vyvedené na mobilný telefón starostu obce F. D., vykopli drevené dvere vedúce do miestnosti, kde
sa nachádzala zadná časť bankomatu Dexia banky, znefunkčnili bezpečnostné zariadenie, ktoré bolo
vyvedené na mobilný telefón riaditeľky a zástupkyne pobočky Dexia banky v Brezne a vyrezali na zadnej
strane bankomatu na dverách výrez v pravej strane o rozmeroch 3 x 59 cm, otvorili bankomat a vybrali
štyri boxy, v ktorých sa nachádzali bankovky a to v nominálnych hodnotách 50 €, 20 € a 10 € v celkovej
výške 29.260 €, týmto konaním na obecnom úrade celkovo poškodil 5 dverí v oblasti zámkov a jedny
vchodové dvere taktiež v oblasti zámku, po tom vo všetkých miestnostiach vystriekali po dlážke práškový
hasiaci prístroj a následne odišli smerom ku cintorínu, kde otvorili boxy s peniazmi, peniaze si zobrali
a boxy tu nechali, čím spôsobili škodu Obecnému úradu F. D. U. č. 2 poškodením vo výške 703,25 €,
spoločnosti Slovák Telekom a.s. Karadžičova č. 10 Bratislava, vo výške najmenej 302,40 €, spoločnosti
Dexia banky Slovensko, a.s.. Hodžova 11, Žilina, vo výške 29.260 €, spoločnosti PPRINTEC SLOVAKIA
spol. s.r.o., so sídlom ul. Šustekova č. 49, Bratislava, škodu poškodením bankomatu vo výške 7.605 €,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku boli poškodení:
- Obec F. D. U. č. 2,
- Spoločnosť Slovak Telekom a.s., so sídlom ul. Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 35 763 469,
- Prima banka Slovensko, a.s. (Dexia banka Slovensko a.s. do 31.12.2011),
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 a
Spoločnosť PRINTEC SLOVAKIA spol. s.r.o., so sídlom ul. Šustekova č. 49,
Bratislava, IČO: 35 702 044,
so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Obžalovaný 1/ S. D.
podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod bodu 4/ obžaloby prokurátorky Generálnej prokuratúry SR sp. zn. CIV
Gv 16/11 zo dňa 21.06.2012, doručenej tunajšiemu súdu dňa 22.06.2014, pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

s K. I. ako členovia organizovanej skupiny spolu s W. K. a K. J. dňa 15.08.2010 vo večerných hodinách
prišli k obci Q. pod C. na motorových vozidlách zn. BMV a zn. Nissan kde sa rozdelili, pričom W. A. a
K. J. ako "stojky" zabezpečovali bezpečnosť a obvinený S. D. a K. I. išli ku miestu, kde sa nachádzal
bankomat a v čase okolo 04.00 hod. dňa 16.08.2010 prišli na R. I. XX/X, kde poškodili plastové dvere
na objekte, ktorého majiteľom je S. C., cez tieto dvere vošli do miestnosti do ktorej zasahuje bankomat,
vykopli vnútorné interiérové dvere a prešli na chodbu, kde z neuzamknutej miestnosti odcudzili dve
kladivá a s týmito kladivami poškodili bezpečnostné dvere SHERLOCK na bankomatovej miestnosti,
čím spôsobili majiteľovi objektu S. C. škodu poškodením vchodových plastových dverí a drevenej rúčky
na kladive vo výške 1.358,39 € a Všeobecnej úverovej banke a. s., Bratislava, Mlynské Nivy č. 1, škodu
poškodením bezpečnostných dverí vo výške 1.587,01 €, pričom v bankomate sa v tom čase nachádzala
hotovosť vo výške 32.320 €, ktorú sa im nepodarilo odcudziť a k dokonaniu skutku nedošlo,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. boli poškodení:

- S. C., nar. XX,XX.XXXX, bytom Q. N. C. - K. Q.,
V. K. XXX/XX a
- Všeobecná úverová banka a. s., Bratislava, Mlynské Nivy č. 1, IČO: 31 320 155,

so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote všetci obžalovaní, ako aj zástupca
Generálnej prokuratúry SR, odvolania.
Odvolací súd rozhodoval pritom o odvolaniach obžalovaných, s výnimkou obžalovaného S. C., pretože
konanie proti tomuto obžalovanému o jeho odvolaní, resp. odvolaní Generálneho prokurátora SR na
krajskom súde vylúčil uznesením zo 06.04.2017 (č.l. 4031 - 4032) podľa § 21 ods. 1 Tr. por. na



samostatné konanie, pritom táto vec proti uvedenému obžalovanému bude vedená na krajskom súde
v ďalšom konaní pod sp.zn. 3To/44/2017, v podstate z toho dôvodu, že obžalovaný S. C. sa nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody na území Rakúskej republiky v inej veci, pritom po komunikácii
odvolacieho súdu s príslušnými justičnými orgánmi Rakúska bolo mu oznámené, že nebude obžalovaný
vydaný na úkony trestného konania v tejto veci, napriek vydanému európskeho zatýkaciemu rozkazu
proti uvedenému obvinenému, predpoklad pre jeho vydanie neprichádza do úvahy skôr ako v apríli roku
2018, kedy by mal vykonať dve tretiny uloženého trestu odňatia slobody rakúskym súdom.
Pokiaľ ide o odvolania obžalovaných, s výnimkou obžalovaného S. C., z týchto odvolaní v zmysle
písomných dôvodov prostredníctvom obhajcov obžalovaných zistil nasledovné návrhy na zrušenie
rozsudku súdu prvého stupňa a následné rozhodnutie v prospech obžalovaných, predovšetkým
oslobodením spod obžaloby v tej časti, kde boli uznaní za vinných, prípadne úpravy rozsudku aspoň vo
výroku o treste v prospech obžalovaných pre prípad uznania viny podľa rozsudku okresného súdu. Ďalej
treba uviesť spoločný znak všetkých odvolaní, že všetci obžalovaní namietajú vieryhodnosť výpovedí
spolupracujúcich obžalovaných, a to W. K., K. J., ako aj obžalovaného K. X., ktorý čiastočne prispel
k usvedčeniu obžalovaných v častiach, kde sa mal zúčastniť jednotlivých skutkov. Tieto výpovede
sú nevieryhodné predovšetkým z toho dôvodu, že hlavne W. K. ako svedok, resp. K. J., sledovali
svojimi výpoveďami na nátlak alebo podnet policajných orgánov svoje záujmy v snahe zbaviť sa trestnej
zodpovednosti pre skutky, ktorých sa zúčastnili, pritom z výpovedí týchto usvedčujúcich svedkov pri
jednotlivých skutkoch uznanej viny je tiež zrejmá zásadná rozpornosť v ich výpovediach, keď hlavne
svedok W. K. mení svoje výpovede, zmeny vo svojich výpovediach logicky vysvetliť nevedel, zvlášť na
hlavnom pojednávaní, keď nevedel odpovedať na otázky, na ktoré zrejme nebol pripravený a nemohol
pravdivo o nich vypovedať, pretože tieto odpovede sa nemohol naučiť, keď nebol prítomný pri skutkoch,
resp. nevedel popísať konanie spolupáchateľov, ktorých usvedčuje z údajného spáchania skutkov, pri
ktorých on sám mal byť prítomný.
Pokiaľ ide jednotlivé odvolania obžalovaných, títo jednotlivo poukazujú na nasledovné skutočnosti.
Obžalovaný S. D. v odôvodnení odvolania uviedol, že s predmetným rozhodnutím Okresného súdu
Banská Bystrica nemôže za žiadnych okolností súhlasiť. Zastáva názor, že v písomnom vyhotovení
odôvodnenia napadnutého rozsudku neboli splnené podmienky v zmysle náležitého zistenia skutkového
stavu v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutia, v tomto prípade tak závažného rozhodnutia, ako
je rozhodnutie o vine voči obžalovanému s poukazom skutočnosť, že okresný súd pri vyhodnocovaní
zisteného skutkového stavu nebral na vedomie uplatnenie základnej zásady celého trestného konania,
akou je „in dubio pro reo", ktorej použitie by jednoznačne znamenalo vydanie rozdielneho rozhodnutia.
Po zhrnutí všetkých vykonaných dôkazov, vykonaných jednak v prípravnom konaní, ako aj v konaní
pred samotným prvostupňovým súdom, je toho názoru, že v prípade obžalovaného S. D. nemožno
jednoznačne a nepochybne dospieť k záveru, že sa mal dopustiť konania/konaní, ktoré sa mu kladú
za vinu. Poukazuje na skutočnosť, že samotná obžaloba dávala jemu za vinu účasť na konaniach
spočívajúcich v odcudzení predmetných bankomatov celkovo až v piatich skutkoch, t.j. v bodoch 1),
2), 3), 4) a 5) obžaloby, ktoré vykazujú znak súbehu viacerých trestných činov. Samotná obžaloba
mu pripisovala úlohu akéhosi „vodcu" organizovanej skupiny, ktorý riadil činnosť jednotlivých členov a
nesporne proklamovala, že mal nepochybnú účasť minimálne na piatich krádežiach týchto bankomatov,
t.j., že sa zúčastnil na týchto odcudzeniach a pritom rozdával pokyny ostatným členom skupiny. Avšak z
vykonaných dôkazov počas konania pred súdom nesporne vznikli pochybnosti, či sa vôbec on dopustil
skutočne nejakých skutkov, keďže o jeho účasti na nich vyvstali značné pochybnosti. V dôsledku
neexistencie žiadnych hodnoverných faktov a dôkazov musel byť v bodoch 2), 3) a 4) podanej obžaloby
oslobodený, keďže sa nielen nesporne, ale ani hypoteticky nepotvrdila jeho účasť na týchto skutkoch.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že sa mal údajne zúčastniť krádeži bankomatov v obci N. a v obci N.. Vychádzajúc
z napadnutého rozsudku okresného súdu poukazuje na to, že príslušný sudca dospel k záveru o
jeho vine z týchto konaní len a len na základe výpovede už v tejto fáze konania svedkov, predtým
spoluobvinených, W. K. a K. J. a obvineného K. X.. Dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že o
dôveryhodnosti, resp. pravdivosti ich tvrdení a výpovedí možno mať zásadné pochybnosti, nakoľko u
osoby W. K. došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania, ktoré sa mu kládlo za vinu, výmenou
za poskytnutie informácií o osobách zodpovedných za konania uvedené v obžalobe. Je nesporné,
že W. K. bola poskytnutá možnosť vyvinenia jeho osoby z trestnej činnosti kladúcej sa mu za vinu
a s tým zámerom potom uviedol o ňom nepravdivé a vymyslené informácie len aby sebe zabezpečil
prospech v podobe podmienečného zastavenia trestného stíhania. Rovnako aj v prípade K. J. došlo
k vylúčeniu jeho osoby z trestného stíhania. Zastáva názor, že uvedeným svedkom bola poskytnutá
možnosť vyviniť sa zo zodpovednosti z konania, ktorého sa oni skutočne dopustili za cenu poskytnutia



informácií o ďalších osobách, ktoré sa mali spolu s nimi dopustiť im pripisovanej trestnej činnosti.
Vyjadruje značnú pochybnosť o hodnovernosti ich tvrdení, keďže aj nepravdivé a vymyslené informácie
o iných osobách, ktoré sa mali tohto konania zúčastniť, aj keď tomu tak u nich nemuselo byť, znamenali
pre menovaných svedkov automaticky prilepšenie vo svoj prospech a tým pádom zastavenie trestného
stíhania voči svojím osobám. Je jednoznačne toho názoru, že príslušné orgány činné v trestnom konaní
a následne aj prokurátor v podanej obžalobe sa nezaoberali možnosťou, že tieto osoby opísali vo svojich
výpovediach, ostatných údajne zúčastnených, aj keď tieto osoby tam nikdy nemuseli byť, nemuseli sa
na týchto krádežiach podieľať s nimi, a to len preto, aby sebe privodili zastavenie trestného stíhania.
Dáva do pozornosti, že svedok W. K. spočiatku počas svojich výpovedí odmietol vypovedať, k ničomu sa
nepriznával a až približne po jeden a pol roku začal uvádzať a detailne opisoval všetky jednotlivé konania,
ktorých sa on nepochybne zúčastnil, začal uvádzať mená osôb, ktoré predtým ani len nespomenul a
podrobne opísal všetko, čo predtým popieral. Rovnako tak aj fakt, že svedok W. K. ešte v počiatku
jednoznačne mu pripísal účasť na krádeži bankomatu v obci I., avšak ako sa neskôr ukázalo, tohto
konania sa nemohol zúčastniť, nakoľko sa v tom čase nachádzal v zahraničí, čo jasne potvrdzuje fakt,
že svedok zámerne uvádzal vymyslené informácie a ich pravdivosť vyznieva nevierohodne. Rovnako,
ak sa prvostupňový súd opiera o skutočnosť, že v aute sa našli veci ako rukavice, brúsky a podobne,
tu zdôrazňuje, že ani na jednej z týchto zadržaných vecí sa nenašli stopy týkajúce sa rezania dverí
bankomatov, resp., neboli na nich nájdené stopy týkajúce sa miest predmetných trestných činov, čo keby
skutočne boli tieto veci použité na páchanie tejto konkrétnej činnosti, ako uvádzala obžaloba, boli by
na nich zanechané nesporné dôkazy. Má za to, že v tomto prípade je potrebné zdôrazniť fakt, že sa
nejednalo o automobil odsúdeného, ale tieto veci boli zadržané v autoservise obvineného a jednalo sa
o klasické pracovné nástroje ako brúsky, rukavice, ktoré sa bežne využívajú v autoservise. Podobne
aj v prípade svedeckých výpovedí spomenutých svedkov, ktorí uvádzali, že on mal rozdávať ostatným
členom vysielačky a rušičky, nikdy neboli zaistené takéto predmety v súvislosti s jeho osobou, resp.,
nikdy sa u neho nenašli tieto predmety. Ďalšou skutočnosťou, ktorá nesporne vyvracia jeho účasť na
tomto druhu trestnej činnosti je výpoveď obvineného K. X.. Na rozdiel od W. K. a K. J. sa u neho jedná o
postavenie osoby ako obvineného a nie svedka, teda na rozdiel od predchádzajúcich svedkov, nie je u
neho predpoklad, že by účelovo vypovedal v neprospech ďalších osôb za účelom dosiahnutia zastavenia
trestného stíhania proti svojej osobe. K. X. počas svojich výpovedí dôkladne opísal priebeh konkrétnej
lúpeží, ktorej sa mal zúčastniť, napriek tomu, že jej spáchanie z jeho strany spočiatku popieral, t.j. krádež
bankomatu v obci N.. Je zaujímavé, že oproti výpovediam svedkov A. a J. vo svojich výpovediach nikdy
neuviedol, že sa mal predmetného odcudzenia bankomatu zúčastniť aj obžalovaný S. D.. Je potrebné
poznamenať, že ak konajúci súd bude prihliadať na výpoveď tohto obvineného a brať ju ako relevantnú,
potom musí vziať na vedomie to, čo K. X. uviedol na jednom z pojednávaní, a to, že osobu S. D.
vôbec nepozná, t.j. on sa potom nemohol zúčastniť predmetnej lúpeže, ako to vyvodil prvostupňový
súd. Dôveryhodnosť svedka W. K.. resp, jeho svedeckej výpovede okrem iného relevantne naštrbuje
jednoznačný a nesporný priamy dôkaz a to úradný záznam Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Trnave, úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor kriminálnej polície zo dňa 18.08.2010 ohľadom
vyhotovenia bodov z plánu spoločného postupu, kde došlo ku krádeži bankomatu v obci C.. ktorý v
plnom rozsahu vyvracia tvrdenia svedka K.. Tento záznam hovorí o tom, že došlo k odcudzeniu celej
konštrukcie bankomatu, ktorý páchatelia následne odviezli na prívesnom vozíku a nie, ako to opisuje
svedok K., že páchatelia sa mali dostať k obsahu bankomatu jeho rozrezaním na mieste v predajni N..
Aj tento z mnohá ďalších dôkazov vyvracia skutočnosti, ku ktorým malo dôjsť presne tak, ako to uviedol
počas svojich tvrdení svedok K.. Túto jeho výpoveď okrem iného vyvracia aj kamerový záznam z miesta
páchanej trestnej činnosti, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že trestnej činnosti sa mali dopustiť
približne štyria až piati páchatelia (čo vzhľadom na kvalitu tohto záznamu nie je možné jasne rozlíšiť),
kým W. K. uviedol, že fyzickej činnosti, spočívajúcej v odcudzení bankomatu, mali byť prítomní len S.
D., S. C. a O. S.. Zároveň poukázal aj na obsah priamej konfrontácie medzi svedkom K. a obžalovaným
S. D., kde svedok nemal možnosť sa pripraviť na otázky, ktoré mu budú položené S. D., musel na
ne odpovedať spontánne bez akéhokoľvek rozmýšľania, v dôsledku čoho často menil obsah svojich
výpovedí a tvrdení, uvádzal okolnosti v rozpore nielen tak, ako sa stali, ale aj v rozpore so svojimi
predchádzajúcimi tvrdeniami a uvedenými skutočnosťami, čo v značnej miere vrhá pochybnosti nad
dôveryhodnosťou nim poskytovaných informácií, ba dokonca v mnohých prípadoch uvádzal rozporuplné
skutkové tvrdenia v rámci jednej výpovede.
Obžalovaný O. S. v odôvodnení odvolania uviedol, že zo spáchania skutkov 1./ a 6./ obžaloby, z ktorých
bol napadnutým rozsudkom uznaný vinným, má usvedčovať výlučne výpoveď sv. K.. Táto výpoveď je
účelová, ktorej cieľom je zakrytie vlastnej trestnej činnosti za účelom získania zvýhodnenia vo forme
nižšieho trestu, prípadne získania trestnoprávnej imunity. Svedčí o tom aj fakt, že tento svedok bol



vylúčený na samostatné konanie a jeho trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené. Poukazuje
na to, že už tieto skutočnosti vytvárajú pochybnosti o objektivite vyšetrovania a spochybňujú kvalitu
vykonaných dôkazov usvedčujúcich obžalovaného. Vo výpovediach tohto svedka sú výrazné rozpory, je
možné skonštatovať, že svedok W. K. svoju výpoveď neustál, pretože ju neustále menil v podstatných
skutočnostiach, týkajúcich sa skutkových okolností prejednávanej trestnej činnosti, ako napr. od koho
sa dozvedel o bankomate v N., kto ho tam zavolal, akým spôsobom si mali deliť peniaze, koľko peňazí
mal dostať, kto bol prítomný pri jednotlivých skutkoch a akým spôsobom sa mala konkrétna osoba
podieľať na údajnej trestnej činnosti, keď okruh týchto osôb neustále zamieňal. Rozporné boli jeho
tvrdenia aj ohľadne toho, ako mali obžalovaní odchádzať z miesta činu alebo akým spôsobom mali
byť vykradnuté bankomaty. Svedok K. sám na hlavnom pojednávaní uviedol, že pravdivá výpoveď
je tá posledná výpoveď, ostatné výpovede sú nepravdivé, čím sám prisvedčil tomu, že nevypovedal
pravdivo. Za týchto okolností sa nie je možné spoliehať, že aj ním označená výpoveď je pravdivá, čo
je podporené tým, že jeho výpoveď nebola objektivizovaná ďalším dôkazom. Zo skutočnosti, že mal
byť tzv. „stojka" ho možno označiť len ako nepriameho svedka. Z tohto dôvodu svojou výpoveďou ani
nemôže naplniť účel inštitútu slúžiaceho na odhalenie organizovanej kriminality, ktorého úlohou je
popísanie fungovania zločineckej štruktúry. Pokiaľ súd posudzuje výpoveď svedka, tak k jej hodnoteniu
nemožno pristupovať tak, ako to naznačuje obžaloba a súd, teda vybrať z nej časť a o tejto časti
tvrdiť, že je pravdivá a ignorovať tvrdenia, ktoré boli preukázateľne nepravdivé. Medzi jednotlivými
výpoveďami sv. K. sú výrazné rozpory. Svedok však uvádzal rozporné vyjadrenia už aj v rámci jeho jednej
výpovede. Preto nemožno jeho výpovede považovať za dôveryhodné a nie je možné túto skutočnosť
pri hodnotení dôkazov ignorovať. Pokiaľ ide o výpoveď obž. K. X. z prípravného konania z 10.11.2011,
táto nebola vykonaná zákonným spôsobom a súd na ňu nemôže prihliadať. Výsluch obžalovaného bol
v prípravnom konaní vykonaný v neprítomností obhajcov, ktorí o jeho uskutočnení nevedeli, pretože
neboli o jeho konaní upovedomení, čo je zásadným porušením práva na obhajobu. Čítanie zápisnice o
skoršej výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní je v zmysle Trestného poriadku možné len za
predpokladu, ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.
V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.06.2012 sp. zn. l Tdo V
16/2011. Na hlavnom pojednávaní dňa 21.11.2012 sa obžalovaný X. k prečítanej výpovedi z prípravného
konania vyjadril, že sa na ňu už nepamätá vzhľadom na odstup času a v rámci výpovede na tomto
hlavnom pojednávaní svoju účasť na skutku nepriznal a účasť obžalovaného O. S. na skutku a ani
samotný skutok ( bod 1./ obžaloby) nepopísal. Na pojednávaní sa vyjadril, že viezol S., C. a tretiu
osobu, nepamätá sa na miesto, kde to bolo, vyložil ich na križovatke, kde v okolí nebolo vôbec nič,
pričom, kým ich čakal, driemal v aute. Z jeho výpovede vyplýva, že nevedel, aký bol účel odvozu. Jeho
výpoveď z hlavného pojednávania preto nie je možné označiť ako priamy dôkaz preukazujúci účasť
obžalovaného O. S. na tomto skutku. Naproti tomu súd považuje túto výpoveď za dôkaz potvrdzujúci
výpoveď sv. K., keď konštatuje, že „výpoveď sv. K. pri tomto skutku potvrdzuje svojou výpoveďou v
podstate aj obžalovaný X.. Súd sa náležite nevysporiadal s výpoveďou obž. X. na hlavnom pojednávaní
a nevysvetlil, aké skutočnosti ním uvádzané považoval za dokázané. Ďalším dôkazom, na ktorý súd
nemôže prihliadať je výsluch sv. K. a sv. J., ktorý považuje za nezákonne získaný dôkaz. Títo boli
vypočutí k veci ako príslušníci PZ, ktorí sa zúčastnili služobného zákroku dňa 18.04.2011 v Jelšave. V
spojitosti s výsluchom policajtov ako svedkov v tej istej veci, či už k obsahu, spôsobu alebo priebehu nimi
vykonaných procesných úkonov vo veci, v ktorej pôsobili ako orgány činné v trestnom konaní, Najvyšší
súd zastáva názor, že takýto úkon nemá povahu právne relevantného procesného úkonu, a preto sa ani
nesmie nachádzať v trestnom spise. Postavenie orgánu činného v konkrétnej trestnej veci je nezlučiteľné
s postavením svedka v nej, pretože o tom, akým spôsobom prebiehal úkon trestného konania a aký
je jeho obsah svedčí zápisnica o úkone, resp. iná listina o zákonných náležitostiach tohto úkonu
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 06. 2012 sp. zn. l Tdo V 16/2011). Preto výsluch sv. K. a J.
považuje za nezákonne získaný dôkaz, na ktorý súd nemôže prihliadať. Vo vzťahu k účasti týchto osôb
pri skutku S. je podľa neho pochybné, aká forma vplyvu OČTK bola uplatnená na sv. K., či sa nejednalo o
tzv. policajnú provokáciu resp. či nedošlo k podnecovaniu resp. iniciovaniu trestnej činnosti. Vzhľadom k
tomu mal súd zato, nielen u obžalovaného O. S. v bode 2./ a v bode 3./ obžaloby, že nedošlo k naplneniu
skutkových podstát trestných člnov, pretože nebolo dokázané nad všetky pochybnosti, že skutky spáchal
obžalovaný, nakoľko pri týchto skutkoch bol obžalovaný usvedčovaný bez ďalších podporných dôkazov
proti nemu, výlučne výpoveďou svedka - spolupracujúceho obvineného. Z uvedených dôvodov bol
obžalovaný zo skutkov v bodoch obžaloby 2./ a 3./ v zmysle zásady „in dubio pro reo" oslobodený
spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku. Dôkazmi usvedčujúcimi spáchanie predmetnej
trestnej činnosti obžalovaným O. S. nemôžu byť veci nájdené pri domovej prehliadke bez toho, aby
bolo preukázané, že tieto boli skutočne použité pri predmetnej trestnej činnosti. Skutočnosť, že bol



nájdený rebrík na mieste činu, ktorého použitie vo svojej výpovedi uviedol nepriamy sv. K., nemôže
byť podporným dôkazom jeho výpovede o tom, že predmetnej trestnej činnosti sa dopustil obž. O.
S.. Výpoveď obž. X. na hlavnom pojednávaní podľa názoru obhajoby nepotvrdzuje výpoveď sv. K.
v tom, že by došlo k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti obž. S.. Obžaloba v tejto trestnej veci
bola podaná na okresný súd dňa 22.06.2012 bez zoznamu doličných predmetov a bez toho, aby tieto
boli včas aj fyzicky odovzdané okresnému súdu. Jedná sa o dôkazy, ktoré prokuratúre boli známe už
od prípravného konania, preto mali byť zahrnuté do obžaloby a predložené okresnému súdu spolu s
obžalobou. V tomto smere poukazuje na ust. § 235 písm. e/ Tr. por., podľa ktorého obžaloba musí
obsahovať dôkazy, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní, a zoznam vecných
dôkazov, ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami. Z uvedeného vyplýva, že tento návrh
je neoddeliteľnou súčasťou obžaloby. Nakoľko doličné veci ani samotný zoznam vecných dôkazov nebol
včas súdu predložený, pritom sa jednalo o dôkazy, ktoré museli byť prokuratúre v čase podania obžaloby
jednoznačne známe, súd na ne pri hodnotení dôkazov nemôže prihliadať. Nevierohodnú výpoveď sv.
K. nie je na základe vyššie uvedeného možné hodnoverne preveriť ďalšími podpornými či už priamymi
alebo nepriamymi dôkazmi, ktoré by potvrdzovali, že došlo k priebehu udalostí za účasti obž. O. S..
Okrem výpovede sv. K. neexistuje žiadna iná svedecká výpoveď, žiadna zaistená stopa na mieste činu,
ktorá by preukazovala účasť obžalovaného na tejto trestnej činnosti. Súd rozpory medzi jednotlivými
výpoveďami sv. K. nevyhodnotil, čím podľa názoru obhajoby porušil ustanovenie §168 Tr. poriadku.
Má za to, že v posudzovanom prípade nebolo preukázané, že skutky pod bodom 1./ a 6./ obžaloby
boli spáchané organizovanou skupinou, keďže na takúto právnu kvalifikáciu neboli splnené zákonom
stanovené predpoklady podľa § 129 ods. 2 Tr. zákona. Vykonaným dokazovaním nebol produkovaný
žiadny konkrétny dôkaz o tom, že by medzi obžalovanými boli vzťahy alebo vzájomné prepojenie, ktoré
by mohli byť kvalifikované ako činnosť organizovanej skupiny. V súvislosti s uloženým trestom dáva do
pozornosti, že obž. O. S. bol síce doposiaľ dvakrát súdne trestaný, ale v oboch prípadoch sa ne neho
hľadí, ako keby nebol odsúdený. Je toho názoru, že na tomto základe mal súd priznať poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona. Následne takto založená poľahčujúca okolnosť je
vo vzájomnom pomere s priťažujúcou okolnosťou, ktorú založil súd v zmysle § 37 písm. h) Trestného
zákona. Pri vzájomnom pomere týchto okolností, nie je dôvod na zvýšenie spodnej hranice podľa § 38
ods. 4 Trestného zákona. Naopak spodná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby ustanovenej za
trestný čin z nich najprísnejší ostáva nezmenila, t. j. v rozmedzí 3 až 10 rokov (a nie 5 rokov 4 mesiace -
10 rokov, ako ju zvýšil súd). Je toho názoru, že vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy sa za primeraný javí podmienečný trest uložený na spodnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby. Uvedené navrhuje v prípade, ak sa súd nestotožní s dôvodmi odvolania ohľadne neviny
obžalovaného. Obžalovaný stojí pred súdom za skutky z roku 2010 a 2011. V tomto smere poukazuje
na stanovisko NS SR, podľa ktorého dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj
obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu
výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu,
ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa §
40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (teraz § 39 ods. 1 Tr. zák.) a uloženie trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Samotné trestné konanie je vedené
viac ako 5 rokov. Plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba
jednak individuálnej prevencie (pokiaľ páchateľ v priebehu trestného stíhania nespáchal ďalší trestný
čin, čo nie je tento prípad) a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu
na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania
sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá
uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel
trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. V prípade, ak sa súd nestotožní s názorom
obhajoby ohľadne dôvodnosti založenia poľahčujúcej okolnosti, použitie zvýšenej trestnej sadzby v
zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona je pre obžalovaného neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Je preto namieste postupovať v zmysle §
39 ods. 1 Tr. zákona, vzhľadom na dĺžku predmetného trestného konania, ktorá je v zmysle vyššie
uvedeného takou okolnosťou, ktorá odôvodňuje postup v zmysle citovaného ustanovenia. Na základe
vyššie uvedeného navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
rozsudkom obžalovaného spod obžaloby oslobodil s poukazom na § 285 písm. c/ Tr. por., alternatívne
zrušil výrok o treste a sám rozsudkom rozhodol a uložil trest za použitia ust. § 39 Tr. zák.
Obžalovaný K. N. v odôvodnení odvolania uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica, a to v celom rozsahu tak po materiálnej, ako i procesnej stránke, pretože nastali závažne
procesné chyby, najmä boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby. Súd vo svojom



rozsudku sa opiera o svedecké výpovede svedkov. Poukazuje na konštatovanie súdu, na výpoveď
svedka. Súd ďalej poukazuje na zhodné výpovede zo dňa 15.03.2012, pričom súd ignoroval relevantný
dôkaz - úradný záznam, svedok tam úplne neguje a popiera skutkový stav. Poukazuje na obrazovo-
zvukové prepisy záznamov. Nesúhlasí s tvrdením súdu, nakoľko on jasne poukázal na dôkazy a tvrdenie
svedka, ktorý jasne popísal, kde osoba, s ktorou mal páchať trestnú činnosť býva, poukazuje na
konfrontáciu, kde jasne popisuje, že býva blízko Q. K. v dedine Q. I.. Poukázal na hlavne pojednávanie,
kde svedok bol vyzvaný, aby popísal nehnuteľnosť, kde býva on a opísal ju - nevedel ani obec a ani
nevedel vôbec opísať, kde vlastne býva, o čom je zvukový záznam z hlavného pojednávania, ktorým
disponuje. Svedok vôbec nevedel ani ŠPZ vozidla, preto dané odôvodnenie považuje za svojvoľné.
Žiada krajský súd, aby zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.10.2015, nakoľko
boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby a aby ho spod obžaloby oslobodil v celom
rozsahu.
Obžalovaný K. X. v odôvodnení odvolania uviedol, že objektívnym vyhodnotením dôkazov, ktoré boli
v tejto veci vykonané, či už v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní možno konštatovať,
že skutok uvedený pod bodom 1/ obžaloby sa nestal tak, ako je uvedené v obžalobe prokurátora a on
sa nedopustil trestnej činnosti kladenej mu obžalobou za vinu.Vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom
uviedol skutočnosti týkajúce sa jeho účasti na skutku bod 1/ obžaloby, popieraní však, že on sa ako člen
organizovanej skupiny spolu s D., C., S. a K. dopustil zločinu krádeže a prečinov poškodzovania cudzej
veci a poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Z označených
osôb pozná len obžalovaného C. a obžalovaného S., pričom na hlavnom pojednávaní opísal svoju
účasť na skutku. Išlo len o protislužbu obžalovanému C. spočívajúcu v jeho preprave spolu s jeho
kamarátom S. na ním určené miesto. Na uvedenom mieste ich mal len počkať, pokiaľ si títo vybavia
nejaké záležitosti, pričom o charaktere týchto záležitostí nevedel, nerozprával sa o tom so C. a následne
ich mal odviezť späť. Stretnutie s obžalovaným C. bezprostredne pred skutkom pod bodom 1/ obžaloby
bolo neplánované, nebolo vôbec vopred dohodnuté, pričom z jeho strany išlo len o pomoc, službu
obžalovanému C. bez akéhokoľvek jeho vedomia, znalosti, že by obžalovaného C. aj s obžalovaným S.
viezol za účelom páchania trestnej činnosti. O skutku pod bodom 1/ obžaloby nemal žiadnu vedomosť,
obžalovaný C. sa s ním o veci vôbec nebavil. Počas cesty v aute sa obžalovaní C. ani S. medzi
sebou takmer vôbec nerozprávali. Nijakým spôsobom neprofiloval na spáchaní skutku, o čom svedčí
aj skutočnosť, že od obžalovaného C. a obžalovaného S. dostal len po 30,- Eur za pohonné hmoty.
Keby bol členom organizovanej skupiny a mal by profitovať z ulúpenej koristi, pričom sa jednalo o
finančné prostriedky vo výške cca 61.000,-EUR, určite by nežiadal len 60,-Eur na pohonné hmoty.
Jeho vina je postavená len na výpovedi nedôveryhodného svedka K., ktorý aj ohľadom skutku v N. na
hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi a tiež aj pri konfrontácii s ním uvádzal rozporné skutočnosti
v porovnaní so skutočnosťami uvádzanými v jeho výpovediach v prípravnom konaní. Tu je významné
zdôrazniť, že pokiaľ svedok K. vo svojej prvotnej výpovedi v prípravnom konaní dňa 26.05.2011 vo
vzťahu ku skutku pod bodom 1/ obžaloby - N. vypovedal veľmi všeobecne, bez uvedenia a opísania
konkrétnych okolností daného skutku, pričom jeho osobu spočiatku ani len nespomenul, spomenul ho
až dodatočne, pričom vo svojej výpovedi dokonca uviedol motorové vozidlo, aké on ani nepoužíval. Až
následne svedok K. vo svojej výpovedi dňa 20.01.2012 už zrazu začal opisovať okolnosti skutku v N.
neuveriteľne podrobne, rozpamätal sa na veci, ktoré dovtedy neuvádzal a jeho výpoveď bola takmer v
zhode s jeho prvou výpoveďou. Bližšie okolnosti prípadu začal svedok K. uvádzať až po jeho výpovedi.
Tento svedok zrejme začal spolupracovať s políciou v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti,
resp. túto zmierniť, o čom svedčí aj to, že tento svedok bol vylúčený na samostatné konanie, pričom
jeho trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené. Z praxe sú známe prípady, keď na výpovedi tzv.
kajúcnikov, je postavená celá obžaloba, pričom sa jedná o osoby s bohatou kriminálnou minulosťou,
a týmto sú zo strany OČTK sľúbené rôzne výhody za spoluprácu. Nie je ničím preukázaná právna
kvalifikácia skutku, nie je preukázané, že by bol členom organizovanej skupiny, že by plnil nejaké úlohy
v rámci tejto skupiny, že by sa aktívne podieľal na páchaní trestnej činnosti a z tejto nejakým spôsobom
profitoval. Okrem objektívnej stánky trestného činu nie je preukázaná ani subjektívna stránka trestného
činu a teda úmysel, či už priamy alebo nepriamy spáchať trestný čin. Má zato, že v posudzovanom
prípade nebolo preukázané, že skutok pod bodom 1/ obžaloby bol spáchaný organizovanou skupinou,
keďže na takúto právnu kvalifikáciu neboli splnené zákonom stanovené predpoklady v zmysle ust. § 129
ods. 2 Tr. zák. Zdôraznil, že nebol členom žiadnej organizovanej skupiny, pre existenciu ktorej musia byť
splnené zákonné podmienky, o čom však v danom prípade sa nemôže hovoriť. Vykonaným dokazovaním
nebol produkovaný žiadny konkrétny dôkaz o tom, že by medzi obžalovanými boli vzťahy alebo vzájomné
prepojenie, ktoré by mohli byť kvalifikované ako činnosť organizovanej skupiny. Uvedená skutočnosť
nebola preukázaná ani účelovou výpoveďou svedka K.. Obžalovaní popísali, kto koho pozná, aké boli



ich vzájomné vzťahy, avšak medzi nimi nebola žiadna plánovaná činnosť, žiadne rozdelenie úloh, ich
činnosť nebola vôbec koordinovaná. Žiadna deľba úloh medzi nimi nebola. Má zato, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že skutok pod bodom 1/ obžaloby mal spáchať on, nemožno predsa
jeho vinu založiť len na jedinom dôkaze, a to výpovedi nedôveryhodného svedka K., ktorý sa až
dodatočne po jehoj výpovedi začal bližšie vyjadrovať a opisovať skutkové okolnosti ohľadom krádeže v
N., pretože žiadny iný priamy alebo nepriamy dôkaz ( či už zaistené biologické stopy, prípadne zaistené
veci) nemá spojitosť s ním. Je potrebné vo vzťahu k tomuto svedkovi prihliadnuť na existenciu jeho
vlastného záujmu na výsledku tohto trestného konania, použitie inštitútu - podmienečné zastavenie
trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, čo malo výrazný vplyv na jeho výpoveď. Tento dôkaz
nemožno v žiadnom prípade považovať za dostatočný dôkaz na vyslovenie záveru o vine obžalovaných.
Má zato, že súd mal v danom prípade vykonať znalecké dokazovanie ohľadom dôveryhodnosti výpovede
tohto svedka tak, ako to navrhol obhajca S.. B., keďže práve z výpovedí tohto svedka vychádzal súd
pri svojom rozhodovaní o jeho vine, ako aj vine ostatných obžalovaných. V konaní nebol produkovaný
jediný dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že obžalovaní sa dopustili trestnej činnosti tak, ako im to
kladie za vinu obžaloba. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú
pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, čo však v danom prípade nie je
splnené. Pre uznanie viny nestačí len podozrenie, vina musí byť jednoznačne preukázaná, čo v tomto
prípade určite nebolo. Výpoveď svedka K. nemôže slúžiť ako jediný dôkaz, preukazujúci ich vinu, keďže
ide o dôkazný prostriedok nejasný, nelogický, nezrozumiteľný, nepresvedčivý a nevieryhodný, ktorý je
spochybnený a vyvrátený inými, už ním uvádzanými vykonanými dôkazmi.
Obžalovaný A. D. v odôvodnení odvolania uviedol, že podľa názoru súdu je usvedčovaný najmä
výpoveďami svedkov - spolupracujúcich obvinených (W. K., K. J.) a ďalšími podpornými dôkazmi
(zápisnica o ohliadke mieste činu s fotodokumentáciou). Ani jeden z týchto svedkov však neuviedol,
že by ho videl pri akomkoľvek páchaní trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu pod bodom 5/
obžaloby. Títo svedkovia, ktorí údajne mali robiť ,,stojky“ a tak, ako vyplýva z ich výpovedí, ani neboli
prítomní priamo na mieste činu (pri konkrétnom bankomate) a teda nemôžu mať presnú vedomosť o
tom, akú činnosť tam mohol vykonávať a či tam vôbec bol prítomný. Uznanie jeho viny na základe ich
výpovedí znamená, že bol usvedčený len na základe výpovede dvoch svedkov, ktorí majú vedomosť o
jeho prítomnosti priamo na bankomate len z počutia a teda ani nie sú priamymi svedkami. Uznanie viny
na základe výpovede svedka K. považuje za neprípustné, nakoľko sa jedná o svedka, ktorý ho už v rámci
prípravného konania označil aj za páchateľa skutku označeného pod bodom 4.) obžaloby, čo sa však
už v prípravnom konaní nepreukázalo a trestné stíhame za tento skutok mu bolo zastavené a naopak
svedkovi - K. bolo za to vznesené obvinenie pre prečin krivej výpovede a krivého obvinenia. Súd napriek
tomu v rámci dokazovania tohto skutku uveril svedkovi - K., ktorý už v minulosti v rámci tohto konania
nevypovedal o jeho osobe pravdu. Zároveň však v rámci dokazovania skutkov uvedených pod bodmi 2.),
3.) 4.) nepovažoval jeho výpoveď za natoľko presvedčivú, aby bez ďalších podporných dôkazov uznal
vinu aj v rámci týchto skutkov. To isté platí aj o výpovedi svedka J.. Zároveň súd na potvrdenie, resp.
vyvrátenie výpovedí týchto svedkov nevykonal dôkaz, ktorý v konaní navrhoval, a to výsluch svedka K. I.,
ktorý podľa výpovedí uvedených svedkov sa mal tiež podieľať na páchaní trestnej činnosti. Svedok I. bol
v prípravnom konaní vypočutý ako obvinený, kde využil svoje právo nevypovedať, následne bol vylúčený
na samostatné konanie. Naproti tomu mal byť v konaní pred súdom vypočutý ako svedok, ktorý je v inom
procesnom postavení ako obvinený a tým sú obmedzené aj jeho možnosti na využitie práva odopretia
výpovede a rovnako jeho prípadná svedecká výpoveď môže mať inú váhu pre posúdenie rozhodných
okolností. Súd sa o takýto výsluch žiadnym spôsobom ani len nepokúsil. Súd jeho výsluch nevykonal
a dokonca ani v odôvodnení rozsudku neuviedol, ako sa s týmto návrhom na vykonanie dokazovania
vysporiadal a aké okolnosti ho viedli k tomu, že tento dôkaz nevykonal. Podľa výpovedí svedkov - J.,
K., tento svedok mal byť prítomný spolu s ním priamo pri bankomate a jeho svedecká výpoveď mohla
prispieť k čo najobjektívnejšiemu zisteniu skutkového stavu. Nevypočutím navrhovaného svedka súd
nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav, keďže mohlo, resp. malo ísť o jediného priameho svedka
jeho údajnej trestnej činnosti. Súd sa naproti tomu obmedzil len na zistenie skutkového stavu z výpovedí
svedkov z počuti. Má za to, že na základe výpovedí týchto svedkov, ktorí okrem iného vystupujú aj v
pozícii spolupracujúcich obvinených a teda vierohodnosť ich výpovedí môže byť značne ovplyvnená
týmto ich statusom, nemohol mu súd objektívne a nad všetky pochybnosti preukázať spáchanie skutku
uvedeného pod bodom 5.) obžaloby. Ku skutku v bode 7/ obžaloby uviedol, že jediným usvedčujúcim
dôkazom vo vzťahu k jeho osobe je nájdená biologická stopa, ktorej profil DNA sa zhoduje s jeho
profilom DNA (vlas na kukle). K tomuto dôkazu sa vyjadril tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávam. Jeho vlas sa na kuklu mohol dostať takým spôsobom, že spolu so zomretým K. X. chodili
lyžovať a kuklu, ktorú používal výlučne pri lyžovaní, zabudol v jeho motorovom vozidle, a preto mu nič



nebránilo ju používať. K. X. sa podľa výpovedí svedka - J. mal tiež podielať na páchaní trestnej činnosti,
ktorá je predmetom obžaloby. Prvostupňový súd sa s touto jeho obhajobou absolútne nevysporiadal a
na základe tohto jediného dôkazu, ktorý dokonca nebol nájdený ani na mieste činu, uznal jeho vinu zo
spáchania tohto skutku. Podľa obžaloby sa tohto skutku mal dopustiť spolu s ním aj K. I., na ktorého
poukazoval aj pri skutku v bode 5.) obžaloby, ktorého súd napriek jeho opakovaným návrhom na jeho
vypočutie nevypočul ani k tomuto skutku.
Obžalovaný S. K. v odôvodnení odvolania uviedol, že s rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica
v predmetnej trestnej veci nemôže v žiadnom prípade súhlasiť. V odôvodnení obžaloby, z čoho neskôr
vychádzal aj konajúci súd, uviedol, že z hľadiska právneho posúdenia malo jeho konanie, kedy sa
mal údajne dopustiť činnosti uvedenej v bode 5/ obžaloby, spočívajúcej v jeho účasti na krádeži v
odcudzení bankomatu v N., vykazovať znaky zločinu krádeže v štádiu pokusu spáchaného formou
spolupáchateľstva a prečinu poškodzovania cudzej veci, resp. okresný súd vyhovel skutočnostiam
uvedeným v obžalobe a jeho uznal vinného zo skutku týkajúceho sa bodu 5/ danej obžaloby. Okresný
súd ho uznal vinného z konania spočívajúceho v akejsi forme spoluúčasti na konaní, keďže v danom
prípade mal údajne plniť úlohu akejsi „stojky", ktorej činnosť spočívala v tom, že mal spolu s W. K. a
K. J. dávať na vopred určenom mieste pozor pred možným príchodom policajnej hliadky, aby S. D.,
A. D. a K. I. mohli dňa 24.08.2010 v čase približne okolo 02.00 hod. odcudziť predmetný bankomat
z budovy miestneho pohostinstva. Ako vyplýva z predmetného odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súd, príslušný sudca dospel k záveru, že on sa mal dopustiť tohto konania len a len na
základe výpovede už v tejto fáze konania „svedkov", predtým spoluobvinených, W. K. a K. J.. Dáva do
pozornosti odvolaciemu súdu, že o dôveryhodnosti, resp., pravdivosti ich tvrdení a výpovedí možno mať
zásadné pochybnosti, nakoľko u osoby W. K. došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania,
ktoré sa mu kládlo za vinu, výmenou za poskytnutie informácií o osobách zodpovedných za konania
uvedené v obžalobe. Je nesporné, že W. K. bola poskytnutá možnosť vyvinenia jeho osoby z trestnej
činnosti kladúcej sa mu za vinu a s tým zámerom potom uviedol nepravdivé a vymyslené informácie
o jeho klientovi, len aby sebe zabezpečil prospech v podobe podmienečného zastavenia trestného
stíhania. Rovnako aj v prípade K. J. došlo k vylúčeniu jeho osoby z trestného stíhania. Je toho názoru,
že uvedeným svedkom bola poskytnutá možnosť vyviniť sa zo zodpovednosti z konania, ktorého sa oni
skutočne dopustili za cenu poskytnutia informácií o ďalších osobách, ktoré sa mali spolu s nimi dopustiť
im pripisovanej trestnej činnosti. Bola im poskytnutá možnosť vyviniť sa z konania v prípade poskytnutia
akýchkoľvek informácií o druhých osobách. Tu preto vyjadruje značnú pochybnosť o hodnovernosti
ich tvrdení, keďže aj nepravdivé a vymyslené informácie o iných osobách, ktoré sa mali tohto konania
zúčastniť, aj keď tomu tak u nich nemuselo byť, znamenali pre menovaných svedkov automaticky
prilepšenie vo svoj prospech a tým pádom zastavenie trestného stíhania voči svojím osobám. Príslušné
orgány činné v trestnom konaní a následne aj prokurátor v podanej obžalobe sa nezaoberali možnosťou,
že tieto osoby opísali vo svojich výpovediach ostatných údajne zúčastnených, aj keď tieto osoby tam
nikdy nemuseli byť, nemuseli sa na týchto krádežiach podieľať s nimi a to len preto, aby sebe privodili
zastavenie trestného stíhania. Svedok W. K. spočiatku počas svojich výpovedí odmietol vypovedať,
k ničomu sa nepriznával a až približne po jeden a pol roku začal uvádzať a detailne opisoval všetky
jednotlivé konania, ktorých sa on nepochybne zúčastnil, začal uvádzať mená osôb, ktoré predtým ani
len nespomenul a podrobne opísal všetko, čo predtým popieral. O jeho údajnej trestnej činnosti okrem
spomenutých tvrdení osôb W. K. a K. J. neexistuje žiadny či už priamy alebo nepriamy dôkaz. Naopak
na strane druhej oproti ich dvom svedeckým výpovediam stojí šesť svedeckých výpovedí vyvracajúcich
ich tvrdenia nielen v tomto bode obžaloby, ale aj v ostatných. Na strane obžalovaného K. sú okrem jeho
výpovede aj výpovede S. D., A. D., ktoré nesporne vylučujú výpovede uvedených svedkov, čo jasne
potvrdzuje, že on sa tohto konania nemohol dopustiť. Nie je zrejmé, akými úvahami sa okresný súd riadil
v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov, keď jeho uznal vinným z tohto konania a zobral na vedomie
a uveril výpovedi dvoch svedkov oproti trom výpovediam absolútne vylučujúcim ich dôveryhodnosť. Z
vykonaného dokazovania, svedeckých výpovedí, listinných dôkazov, zaistených vecí počas vyšetrovania
vyplýva jedna zásadná a nevyvrátiteľná skutočnosť, a to, že W. K. a K. J. sa sami zúčastnili jednotlivých
krádeží bankomatov spolu s ďalšími osobami. Rovnako ako vyplýva, či už z podanej obžaloby alebo
samotného odôvodnenia napadnutého rozsudku, predmetom celého konania bolo až 7 skutkov, ktoré
mali spočívať v odcudzení peňažných prostriedkov z vytypovaných bankomatov partiou určitých osôb.
V predmetných konaniach sa muselo jednať o osoby, ktoré plánovali tieto svoje činnosti, navzájom sa
poznali a jednalo sa o osoby, ktoré sa nedopustili tohto konania len jedenkrát, ale niekoľkokrát, resp. mali
v pláne niekoľko čiastkových konaní. Je takmer vylúčené, aby sa jedna osoba podieľala len jedenkrát
na niektorom z celkovo až siedmych konaní, ako uvádza okresný súd. Je vysoko nepravdepodobné,
aby v rámci určitej skupíny osôb, ktorá sa vyznačuje plánovitosťou za účelom páchania trestnej činnosti,



kde každý člen má presne vymedzené úlohy, ako v predmetnom prípade, kde je činnosť založená na
dôvere medzi jej členmi a utajení ich trestnej činnosti, aby sa určitá osoba zúčastnila, ako v tomto
prípade len na jednej krádeži bankomatu. Jednotlivé osoby musia spolu vzájomne spolupracovať, mať
voči sebe určitú mieru dôvery, preto je toho názoru, že po uskutočnení štyroch krádež sa medzi tieto
osoby zoberie nová osoba a aj to len, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, na jednu krádež, ako v tomto
prípade, je veľmi nepravdepodobné. W. K. počas svojich svedeckých výpovedí mnohokrát pozmeňoval
podstatné skutočnosti týkajúce sa deja údajnej trestnej činnosti, v mnohých zásadných veciach sa
jeho tvrdenia rozchádzali s predchádzajúcimi výpoveďami, čo si súd počas jeho samotných výsluchov
nemohol nevšimnúť. Prvostupňový súd nemal na obsah nimi prednesených tvrdení prihliadať, nakoľko
aj odvolací súd musí brať na vedomie, čo týmito svojimi výpoveďami získali, resp., ako skončilo vedenie
trestného stíhania proti ich osobám po týchto výpovediach, ba dokonca existuje relevantná a nie len
hypotetická obava, že by k týmto svojím výpovediam mohli byť navádzaní, resp. podnecovaní zo strany
orgánov činných v trestnom konaní, ktorí v tom čase potrebovali vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť
za krádeže uvedených bankomatov určitým osobám.
Obžalovaný K. N. v odôvodnení odvolania uviedol, že objektívnym vyhodnotením dôkazov, ktoré boli v
tejto veci vykonané, či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, možno konštatovať,
že skutok uvedený pod bodom 6/ obžaloby sa nestal tak, ako je uvedené v obžalobe prokurátora a
on sa nedopustil trestnej činnosti kladenej mu obžalobou za vinu. Zo spáchania skutku v S. - bod 6/
obžaloby ho usvedčuje jedine svedok K., o ktorého hodnovernosti jeho výpovede sú vážne pochybnosti.
Vo výpovediach tohto svedka sú výrazné rozpory, v neskorších výpovediach svedok K. už uvádzal
okolnosti odchylne od pôvodných okolností, pričom po čase sa zrazu začal rozpamätávať na skutočnosti,
ktoré pri skorších výpovediach neuvádzal. On svedka K. vôbec nepozná. Vo svojej výpovedi svedok
K. dňa 26.05.2011 uviedol, že mal byť údajne v S. nejaký kamarát obžalovaného C., nevie, ako sa
tento kamarát volá a videl ho po prvý krát, napriek tomu však vo výpovedi dňa 20.01.2012, takmer
po 8 mesiacoch od jeho skoršej výpovede, tento svedok už presne uviedol, že tam mal byť aj on,
napriek tomu, že ho videl len jedenkrát a nikdy viac si spomenul, bez ďalšieho pri jeho výpovediach, s
odstupom času na jeho konkrétne meno, a to zrazu po ôsmich mesiacoch, pravdepodobne potom, keď
spolupracoval s políciou ako spolupracujúci obvinený. K veci uviedol, že počas roka 2011 ho viackrát
navštívili doma policajti, „operatívni pracovníci", ktorí ho opakovane nahovárali na spoluprácu, aby im
vydal veci patriace obžalovaného C., pričom sa mu títo vyhrážali, že ak s nimi nebude spolupracovať,
tak ho zapletú do rezania bankomatov a keďže on s bankomatmi nikdy nič nemal, nemal preto ani dôvod
s policajtmi danú záležitosť riešiť. Až po ôsmich mesiacoch mu bolo doručené uznesenie o vznesení
obvinenia. Ďalej sú vo výpovedi svedka K. vážne rozpory, a to ohľadne motorového vozidla, ktoré mal
údajne on použiť pri skutku v S.. Tento svedok opakovane uvádzal značku motorového vozidla zn. Audi
a farba modrá, tak to vyplýva priamo z výpovede svedka zo dňa 20.01.2012 a rovnako aj z výpovede
tohto svedka na hlavnom pojednávaní dňa 21.11.2012. Je nesporne preukázané, že on toto vozidlo,
keďže mal zadržaný vodičský preukaz (tento odovzdal na ODI PZ v Žiline v roku 2008, o čom svedčí
aj výpis z evidencie dopravných priestupkov, pričom doposiaľ si vodičský preukaz vydaný pod č. I.
neprevzal) vôbec nepoužíval, nejazdil na tomto vozidle, preto listinné dôkazy - lustrácia osôb pri cestných
kontrolách, ktoré boli predložené obžalobou súdu až na hlavnom pojednávaní dňa 30.04.2014 považuje
za nedôveryhodné a tieto navrhol v súlade s § 240 ods. 3 Tr. por. odmietnuť. Vlastníkom, držiteľom
uvedeného motorového vozidla bol jeho brat S., toto vozidlo aj používal, pričom išlo o motorové vozidlo
zn. Audi, avšak bielej farby, čo vyplýva z evidenčnej karty vodiča, pričom ev. č. motorového vozidla je
U. XXX E., pričom sa jedná o úplne diametrálne odlišnú farbu vozidla, ako uvádzal svedok K.. Zdôraznil
skutočnosť, že svedka K. on vôbec nepozná, nekomunikoval s ním a po prvýkrát sa s ním osobne stretol
na Okresnom súde v Banskej Bystrici pred začatím hlavného pojednávania, pričom o tom, že sa jedná o
osobu s priezviskom K., toto mu uviedol obžalovaný D.. K dôkazom predloženým obžalobou na hlavnom
pojednávaní dňa 04.12.2013, správa pre vyšetrovateľa, lustrácia kontrola osôb, tieto, ako už na hlavnom
pojednávaní navrhol odmietnuť podľa § 240 ods. 3 Tr. por. Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní svedok
K. uviedol, že pravdivá je jeho výpoveď tá posledná, ostatné sú nepravdivé, čím tento svedok v podstatne
spochybňuje sám seba. Má za to, že v posudzovanom prípade nebolo preukázané, že skutok pod
bodom 6/ obžaloby bol spáchaný organizovanou skupinou, keďže na takúto právnu kvalifikáciu neboli
splnené zákonom stanovené predpoklady v zmysle ust. § 129 ods. 2 Tr. zák. Zdôraznil, že on nebol
členom žiadnej organizovanej skupiny, pre existenciu ktorej musia byť splnené zákonné podmienky, o
čom sa však v danom prípade nemôže hovoriť. Vykonaným dokazovaním nebol produkovaný žiadny
konkrétny dôkaz o tom, že by medzi obžalovanými boli vzťahy alebo vzájomné prepojenie, ktoré by
mohli byť kvalifikované ako činnosť organizovanej skupiny. Uvedená skutočnosť nebola preukázaná ani
účelovou výpoveďou svedka K.. Má za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že skutok



pod bodom 6/ obžaloby mal spáchať on, nemožno predsa jeho vinu založiť len na jedinom dôkaze, a to
výpovedi nedôveryhodného svedka K., pretože žiadny iný priamy alebo nepriamy dôkaz ( či už zaistené
biologické stopy, prípadne zaistené veci) nemá spojitosť s ním. Je potrebné vo vzťahu k tomuto svedkovi
prihliadnuť na existenciu jeho vlastného záujmu na výsledku tohto trestného konania, použitie inštitútu
- podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, čo malo výrazný vplyv na
jeho výpoveď. Tento dôkaz nemožno v žiadnom prípade považovať za dostatočný dôkaz na vyslovenie
záveru o vine ich obžalovaných. V konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorým by bolo preukázané,
že obžalovaní sa dopustili trestnej činnosti tak, ako im to kladie za vinu obžaloba. Výrok o vine môže
byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je
predmetom trestného stíhania, čo však v danom prípade nie je splnené. Pre uznanie viny nestačí len
podozrenie, vina musí byť jednoznačne preukázaná, čo v tomto prípade určite nebolo. Výpoveď svedka
K. nemôže slúžiť ako jediný dôkaz, preukazujúci ich vinu, kdeže ide o dôkazný prostriedok nejasný,
nelogický, nezrozumiteľný, nepresvedčivý a nevieryhodný, ktorý je spochybnený a vyvrátený inými už
ním uvádzanými vykonanými dôkazmi.
Obžalovaný T. K. v odôvodnení odvolania uviedol, že rozhodnutie okresného súdu Banská Bystrica
považuje za nedôvodné najmä preto, že skutkové zistenia okresný súd nesprávne vyhodnotil, a to v
jeho neprospech. Podstatou odôvodnenia rozsudku je jediná skutočnosť, a to, že u starého otca obv. K.,
pána Z. boli zaistené veci, ktoré mali pochádzať z predmetnej krádeže. Vychádzal najmä zo zápisnice
o vykonaní domovej prehliadky, z ktorej má vyplývať zoznam vecí nájdených na povale rodinného
domu C. Z., pričom ďalej uvádza, že boli nájdené veci pochádzajúce z krádeže. Poukazuje ďalej na
znalecké posudky, z ktorých vyplýva, že boli nájdené biologické stopy zhodné s profilmi DNA obž. C.,
D. a I.. Súd ďalej uviedol, že jeho tvrdenie, že veci nájdené uložil na povalu domu svojho starého
otca považuje za účelové, vzhľadom na málo pravdepodobné takéto jeho chovanie. Okresný súd vo
svojom odôvodnení neuviedol žiadne iné dôkazy, ktoré by jeho usvedčovali z vykonania trestnej činnosti.
Rozhodnutie súdu nie je logicky odôvodnené, pričom reálne existuje iný výklad skutkových okolností
a následne nie je možné stotožniť sa ani s úvahami právneho charakteru, na ktorých okresný súd
založil svoj odsudzujúci rozsudok. Celé dokazovanie okresného súdu bolo zamerané predovšetkým na
preukazovanie viny obžalovaných 1 až 8, pričom dokazovanie proti nemu bolo len formálne. Obžalovaný
poukazuje najmä na tie skutočnosti, ktoré sa týkajú vykonanej domovej prehliadky dňa 21.01.2011. V
znaleckom posudku boli nájdené profily DNA obžalovaných C., D. a I., avšak nebola zabezpečená žiadna
jeho biologická stopa. Pri domovej prehliadke boli síce nájdené v taške rôzne veci, ktoré však nikto
neidentifikoval a ani nepreukázal, či boli použité pri vlámaní do benzínovej pumpy v T.. Medzi týmito
vecami neboli priamo identifikované veci, ktoré by jednoznačne mali pochádzať z uvedenej krádeže. Vo
veci ešte pred vznesením obvinenia 07.02.2011 bol vypočutý svedok C. Z. dňa 30.01.2011 v postavení
svedka. Vo svojej výpovedi uviedol, že 20.01.2011 vo večerných hodinách on prišiel k nemu s tým,
že u neho prespí až do rána. V noci sa zobudil, že do domu prišli nejakí chalani, prezliekli sa a odišli
preč. Podľa neho on odišiel až nejako nadránom. Je zrejmé, že táto výpoveď je vo veci procesne
nepoužiteľná, ale na druhej strane môže slúžiť ako jeden z nepriamych dôkazov, ktoré poukazujú na
to, že skutok pod bodom 7/ obžaloby sa mohol stať úplne inak. Napríklad z neho môže vyplývať, že
neznámi páchatelia vošli do domu Z. a nechali tam svoje vlámačské náčinie, pričom on sa na vlámaní
vôbec nezúčastnil, avšak pasívne mohol prevziať veci, o ktorých nevedel, akého sú pôvodu a k čomu
slúžili. Z uvedených dôvodov si obhajoba zadovážila znalecký posudok znalca X.. N. C., č. X/XXXX,
ktorým znalec stanovil všeobecnú hodnotu používaných elektrotechnických zariadení nájdených pri
domovej prehliadke C. Z.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota všetkých
používaných elektrotechnických zariadení je 191,00 €, pričom vo veci nebol ohodnocovaný hliníkový
kufrík, pretože tento sa na polícii nenašiel, hoci existuje príloha k ZP Odovzdanie veci z 23.01.2012. Z
takto predloženého dôkazu vyplýva, že obžalovaný K. sa nemohol dopustiť ani trestného činu zatajenia
veci v zmysle § 236 Tr. zákona, pretože skutočná škoda nedosahuje zákonné znaky výšky škody
trestného činu. V súvislosti s dôkaznou núdzou, aká sa vyskytla v posudzovanom prípade, poukazuje
na zásadu „in dubio pro reo", teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného" vyplývajúcu z ust.
§ 2 ods. 4 Tr. por., použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom
konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov,
ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na
objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Výrok o náhrade škody nemá
oporu vo výroku o vine. Z vykonaného dokazovania nie je totiž preukázané, či sa vôbec na spáchaní
skutku podieľal a ak áno, v akej forme. Poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný K. bol obžalovaný zo
spolupáchateľstva na skutku, ale prvostupňový súd ho uznal za vinného vo forme účastníctva -pomoci,
pričom pri trestnom čine krádeže opomenul uviesť konkrétnu alineu ods. 4 ako i samotné ustanovenie §



21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Zmenu tejto právnej kvalifikácie súd nijakým spôsobom neodôvodnil. Z týchto
dôvodov je výrok o náhrade škody nedôvodný a vyznieva zmätočne. Prvostupňový súd sa pri ukladaní
trestu vôbec bližšie nezaoberal osobou obžalovaného. Nezisťoval jeho rodinné ani osobné pomery, či
je ženatý, či vyživuje maloleté deti, aký má príjem, či na ňom nie sú závislé iné osoby a pod. Preto i z
hľadiska princípu ukladania primeraného trestu súd pochybil, pokiaľ uvedené veci nezistil a následne
ich nevyhodnotil a ani nezohľadnil. Aj z týchto dôvodov rozhodol súd predčasne a neprimerane prísne.
Po starostlivom zhodnotení všetkých dôkazov obhajoba dospela k názoru, že prokurátor neuniesol vo
veci dôkazné bremeno a v súvislosti s dôkaznou núdzou na jeho strane poukazuje na zásadu „in dubio
pro reo" vyplývajúcu z § 2 ods. 4 Tr. por. a navrhuje, aby súd napadnutý rozsudok zrušil a oslobodil
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný T. K..
Generálny prokurátor SR v odôvodnení odvolania uviedol, že s názorom súdu sa nestotožňuje.
Obžalovaní sú stíhaní za pokračujúci trestný čin, pričom jednotlivých čiastkových útokov sa zúčastňovali
nie vždy tí istí obžalovaní. Bolo preukázané, že pri niektorých skutkoch boli prítomní aj svedkovia K.
a J., ktorí v podstate zhodne opísali priebeh skutkov v bode 1 a 2 obžaloby. Skutok v bode 1/ potvrdil
v podstate aj obžalovaný Infner. Pri skutkoch v bodoch 2,3, a 4 sa zúčastnil aj svedok K., avšak J.
prítomný nebol. Súd v podstate vyhodnotil dôkazy tak, že o týchto skutkoch vypovedá len K. ako
spolupracujúca osoba, obžalovaní spáchanie skutkov popierajú, preto v zmysle zásady „in dubio pro
reo" obžalovaných oslobodil. Takéto hodnotenie dôkazov súdom nepovažuje za správne. Obžalovaných
totiž zo spáchania skutkov usvedčujú aj ďalšie dôkazy, a to predovšetkým veci nájdené pri domových
prehliadkach. Obidvaja svedkovia uvádzajú, že sa používali pri trestnej činnosti vysielačky, rezačky,
kukly, čierne korenie na zahladenie stôp. Dokonca pri domovej prehliadke sa našlo čierne korenie vo
vrecku vesty. Tak svedok J. ako aj svedok K. zhodne uviedli, že pri trestnej činnosti obžalovaní používali
vysielačky, rezačky, rušičky signálu, kukly, pajsre a tieto červené, lebo
sú vraj najsilnejšie,
policajtov volali pri vzájomnej komunikácii na stojkách rumburaci,
obidvaja svedkovia vypovedajú, že skupine jednu rušičku pri kontrole
zhabala colná správa,
obidvaja vypovedajú, že X. mal konflikt v skupine kvôli peniazom,
obidvaja vypovedajú o tom, že pri jednej z krádeží zobrali platňu, aby
doma vyskúšali rezanie , J. tu platňu videl u S.,
obidvaja svedkovia vypovedajú, že boli prítomní aj pri iných skutkoch,
ktoré ale nie sú predmetom tohto konania.
Jednotlivé skutky sú samostatnými útokmi pokračujúceho trestného činu. Dôkazy zaistené pri domových
prehliadkach sa týkajú všetkých skutkov. Nemožno preto konštatovať, že výpoveď svedka K. je jediný
usvedčujúci dôkaz pri skutkoch v bodoch 2, 3 a 4, pretože obžalovaných neusvedčuje len výpoveď
svedka K., ale usvedčujú ich aj veci nájdené pri domových prehliadkach. Zároveň dôveryhodnosť
výpovede svedka K. zvyšuje aj skutočnosť, že zo skutkov číslo 1,5 a 6 usvedčujú obžalovaných
aj ďalšie dôkazy, predovšetkým výpoveď svedka J., obž. X. a ďalších svedkov. Teda pri týchto
skutkoch je výpoveď svedka zhodná s ďalšími vykonanými dôkazmi. Preto je možné predpokladať s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že svedok K. vypovedá pravdu aj pri skutkoch, za ktoré súd
obžalovaných oslobodil. Uvedené dôkazy tvoria ucelenú reťaz a navzájom do seba zapadajú a sú v
súlade. Nestotožňuje sa s názorom súdu ani pokiaľ ide o neuloženie trestu prepadnutia veci podľa §
60 ods. l písm. b/ Tr. zák. Súd v rozsudku konštatuje, že uvedený trest neuložil, pretože veci zaistené
pri domových prehliadkach neboli predložené súdu s obžalobou a že tento návrh nebol podaný už v
obžalobe. Je pravdou, že fyzicky boli zaistené veci súdu predložené neskôr, avšak súčasťou spisu boli
zápisnice z domových prehliadok, z ktorých vyplývalo, aké veci bolí pri uvedených úkonoch zaistené.
Návrh na oboznámenie so zápisnicami o domových prehliadkach bol daný v obžalobe a bol na hlavnom
pojednávaní aj vykonaný. Navrhnutie trestu prepadnutia veci až na hlavnom pojednávaní neznamená,
že takýto trest nemôže byť uložený.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1,2,3 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolania, s
výnimkou časti týkajúcej sa obžalovaného S. C., ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
napadnutému rozsudku, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaniami neboli vytýkané a zistil, že
odvolania odvolateľov nie sú dôvodné.



V rámci preskúmania veci na verejnom zasadnutí odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu
veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov.
V dôvodovej časti písomného vyhotovenia rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. vysvetlil, ktoré
skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery vo vzťahu k
jednotlivým skutkom a obžalovaným, akými sa úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo
i v ich súhrne.
Súhrn priamych dôkazov, spočívajúcich v podstate len vo výpovediach spolupracujúcich obvinených
v postavení svedkov W. K. a K. J., ako aj obvineného K. X., v spojení s nepriamymi dôkazmi, bol
súdom prvého stupňa vyhodnotený v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho
myslenia a vnútorného presvedčenia a vedie aj odvolací súd k záveru, že obžalovaní sa dopustili trestnej
činnosti tak, ako bola ustálená súdom prvého stupňa diferencovane podľa účasti obžalovaných pri
jednotlivých skutkoch a správne potom aj konanie diferencovane podradil pod príslušné ustanovenia
Trestného zákona v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku. Vzhľadom k tomu, že súd prvého
stupňa dostatočne zrozumiteľne, erudovane a obsiahlo zákonným spôsobom vyhodnotil všetky dôkazy
vo vzťahu k všetkým výrokom a tieto postupy deklaroval v dôvodovej časti písomného vyhotovenia
rozsudku, tieto si odvolací súd osvojil, stotožňuje sa s nimi, a preto v ďalšom na ne iba poukazuje.
V rámci odpovede na odvolania obžalovaných musí odvolací súd konštatovať, že odvolania
obžalovaných nespočívajú na žiadnych nových skutočnostiach, ktoré by boli súdu prvého stupňa už
neznáme v rámci ich obhajoby pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní, resp. z dokazovania v
prípravnom konaní do podania obžaloby Generálnou prokuratúrou SR. Odvolania obžalovaných, ale
aj samotné odôvodnenie odvolania v zmysle písomných dôvodov Generálnej prokuratúry SR, nie sú
spôsobilé ani u odvolacieho súdu vyvolať zmenu spôsobu hodnotenia doteraz zabezpečených dôkazov
a v dôsledku toho zmeny ktorejkoľvek časti výroku napadnutého rozsudku u ktoréhokoľvek z odvolateľov,
resp. ktoréhokoľvek z obžalovaných a generálneho prokurátora tak vo vzťahu týkajúcej sa uznanej
viny u obžalovaných diferencovane podľa jednotlivých skutkov a potom aj diferencovaného právneho
posúdenia celého konania obžalovaných ako pokračovacej trestnej činnosti a súbehu trestných činov,
ale aj v časti týkajúcej sa preskúmavanej v dôsledku odvolania Generálneho prokurátora SR v
oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku vo vzťahu k vine u obžalovaných, prípadne aj v tej časti,
kde bola uznaná u jednotlivých obžalovaných vina a domáha sa prísnejších trestov, resp. vrátenia veci
súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V rámci dokazovania vykonaného na verejnom
zasadnutí odvolací súd nezistil ani u jedného čiastkového skutku, alebo ani u jedného z obžalovaných
takú zmenu dôkaznej situácie alebo takú argumentáciu, ktorá by sa vymykala záverom súdu prvého
stupňa pri jeho ohodnotení dôkazov a v konečnom dôsledku uznanej viny u jednotlivých obžalovaných pri
jednotlivých skutkoch, ako aj v súhrne tejto časti skutkov, vo vzťahu k odvolaniu Generálneho prokurátora
SR, hlavne vo vzťahu týkajúcej sa oslobodenia spod obžaloby obžalovaných pre predmetné skutky v
zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Pokiaľ sú jednotlivými obžalovanými vyčítané otázky vieryhodnosti, resp. nevieryhodnosti svedkov,
ktorí obžalovaných usvedčujú z jednotlivých skutkov zo spáchania trestnej činnosti, ide o pôvodne
obvinených, resp. podozrivých zo spáchania predmetnej trestnej činnosti v postavení obvinených
a následne spolupracujúcich obvinených a v ďalšom konaní vystupujúcich v procesnom postavení
svedkov. Ide o W. K. a K. J. a tiež potom obvineného a obžalovaného K. X.. S vieryhodnosťou týchto
svedkov z pohľadu námietok o snahe prilepšiť samým sebe usvedčovaním obžalovaných aj z tej
trestnej činnosti, pri ktorej buď neboli prítomní uvedení svedkovia alebo neboli prítomní obžalovaní,
vo svojej podstate nemá logiku a z tohto pohľadu postupu orgánov činných v prípravnom konaní niet
dôvodu vyčítať im nezákonnosť postupu, pokiaľ bola využitá v určitej dôkaznej núdzi možnosť verifikovať
dôkaznú situáciu pred výpoveďami pôvodne obvinených, resp. spolupracujúcich obvinených a následne
svedkov a z osobného konca aj spolupracujúceho obvineného a z trestnej činnosti usvedčujúceho
spolupáchateľa K. X.. Z tohto pohľadu je úplne logické a preto vlastne pristúpili až postupom času
na zrejmú ponuku spolupracovať s orgánmi činnými v predprípravnom, resp. prípravnom konaní zo
strany obvinených, že takýto prístup k vlastnej vine a k celému dokazovaniu a spolupráci s orgánmi
činnými v trestnom konaní, pri objasňovaní trestnej činnosti svojej i svojich spolupáchateľov, majú určité
výhody, a to nie len preto, že im boli prisľúbené akousi svojvôľou alebo nátlakom zo strany príslušníkov
vyšetrovacích útvarov alebo prokurátorom. Takáto spolupráca a úľavy majú význam len pre prípad,
že k takejto spolupráci dôjde zo strany spolupracujúcich podozrivých, resp. obvinených dobrovoľne,
pritom jednoznačne prípadnými krivými výpoveďami aj v takomto postavení, pokiaľ by sa malo dať
za pravdu tvrdeniam obvinených v zmysle ich obhajoby a odvolaní, by si zjavne privodili závažné
trestnoprávne následky pre krivé obvinenie a krivé výpovede vo vzťahu k jednotlivým skutkom a osobám,



ktorým by takýmito nezákonnými postupmi privodili trestné stíhanie, prípadne iné nezákonné sťaženie
postavenia obvinených. Pri takto závažnej trestnej činnosti, z akej usvedčujú spolupáchateľov uvedení
svedkovia a obvinení, by postihnutie za krivé obvinenie alebo krivú svedeckú výpoveď bolo pre takýchto
spolupracujúcich obvinených značne citeľné a závažné. Aj obžalovaný X. usvedčuje spoluobžalovaných
z tej trestnej činnosti, ktorú sám znáša v rámci trestného konania a tomuto obžalovanému v rámci
tohto trestného konania v podstate prinieslo len prilepšenie o jednu poľahčujúcu okolnosť. Na druhej
strane jednoznačne za nevieryhodné možno považovať práve výpovede obžalovaných vo vzťahu k tým
skutkom, kde boli uznaní za vinných súdom prvého stupňa, keďže z trestnej činnosti nie sú usvedčovaní
len spomínanými spolupáchateľmi a svedkami, ale súd prvého stupňa v dôsledku hodnotenia dôkazov
mal na zreteli, že samotný jediný dôkaz v zmysle výpovede spolupáchateľa nie je postačujúci, pokiaľ
samotný páchateľ, ktorý je usvedčovaný takouto výpoveďou, popiera spáchanie trestnej činnosti tak, ako
je tomu v tomto prípade u všetkých obžalovaných s výnimkou obžalovaného K. X.. Súd prvého stupňa
logicky, a odvolací súd sa k takémuto názoru pripája, bral v úvahu vo výpovediach spolupracujúcich
obvinených v tej časti, kde nesporne ich vzťah, teda jednotlivých obžalovaných k spáchaniu konkrétneho
skutku, je preukázaný aj ďalšími dôkazmi, ktoré v dôvodoch rozsudku prvostupňový súd uvádza,
ako ďalšie dôkazy svedčiace o tom, že vieryhodnosť výpovedí usvedčujúcich spolupáchateľov možno
potvrdiť a odobriť aj týmito dôkazmi.
Naproti tomu súd prvého stupňa v rámci tejto logiky postupnosti hodnotenia dôkazov oslobodil
obžalovaných spod obžaloby pri jednotlivých skutkoch, kde práve chýbali dôkazy tohto druhu, teda
ktoré by podporovali účasť obžalovaných na spáchaní jednotlivých skutkov bez ďalších dôkazov. Ide
hlavne o výsledky zabezpečenia dôkazov z domových prehliadok u obžalovaných, resp. priestorov
ich príbuzných, kde sa zdržiavali, resp., kde boli nájdené veci a dôkazy súvisiace so spáchaním
konkrétnych skutkov, vrátane ojedinelých aj osobných a osobnostných stôp v zmysle biologických a
daktyloskopických stôp, z ktorých bolo zaistené pomerne malé množstvo s prihliadnutím na značný
sofistikovaný spôsob páchania trestnej činnosti obžalovanými, preukázaný jednak usvedčujúcimi
svedkami a obvineným, ale aj stopami priamo z miesta činu, resp. zachytených telefonických rozhovorov
v rámci zákonného odpočúvania obžalovaných v prípravnom konaní, ktoré pri spochybňovaní
obžalovanými z hľadiska ich vieryhodnosti bez verifikovania cez znalecké dokazovanie o pravosti,
znaku hlasu toho - ktorého obvineného k telefónu údajne nie sú použiteľné. Odposluchy nie sú
zásadnými dôkazmi pre uznanie viny obžalovaných ani v zmysle hodnotenia dôkazov súdom prvého
stupňa, tak ako to vyplýva z dôvodovej časti napadnutého rozsudku. Tieto dôkazy sú len okrajovým
potvrdením skutočností, že obžalovaní páchali trestnú činnosť sofistikovaným spôsobom, keď priamo
pri páchaní trestnej činnosti už nedošlo ku komunikácii cez telefónne siete mobilných telefónov, ale cez
vysielačky, ktoré si obžalovaní zabezpečili na priame výkony jednotlivých skutkov po predchádzajúcich
ústnych dohovoroch a rozdelení úloh z hľadiska postavenia jednotlivých páchateľov pri konkrétnych
skutkoch, a potom následnej aj kvality a stupňa organizovanosti v zmysle konečného právneho
posúdenia jednotlivých skutkov obžalovaných spáchaných ako organizovanou skupinou. Je nesporné z
vykonaného dokazovania, že obžalovaní zahladzovali stopy sofistikovaným spôsobom použitím rôznych
korenín, chemických prostriedkov a podobne, prezliekali sa do špeciálnych oblečení na spáchanie
trestnej činnosti a opätovného prezlečenia po spáchaní trestnej činnosti, v dôsledku čoho znížili
na minimum mieru zanechania použiteľných biologických, daktyloskopických a iných stôp, ktoré by
mohli dodatočne obžalovaných usvedčiť zo spáchania trestnej činnosti iným spôsobom, ako to bolo
výpoveďami spolupracujúcich obvinených a ďalších dôkazov v zmysle ich hodnotenia súdom prvého
stupňa.
Pokiaľ ide o odvolanie sa na spáchaní trestnej činnosti pri jednotlivých skutkoch inými páchateľmi v
zmysle poznatkov obžalovaných a orgánov činných v trestnom konaní, návrhy na ich trestné stíhanie
alebo vypočutie ako svedkov, tu odvolací súd musí konštatovať, že obstojí názor súdu prvého stupňa
a jeho postup procesný, že tieto osoby neboli vypočúvané ako svedkovia, keď v počiatkoch trestného
konania využili svoje práva a nevypovedali a k výpovediam nie je možné ich donútiť v postavení
obvinených, rozhodne aj zo zákonných dôvodov ako svedkov k výpovediam, ktorými by si privodili svojimi
výpoveďami trestné stíhanie pri tých skutkoch, kde by bola ich vina preukázaná. Je zrejmé, že nevyužili
možnosť spolupracovať s orgánmi činnými v prípravnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti, teda
niet žiadneho zákonného dôvodu alebo prostriedku prinútiť týchto potencionálnych svedkov vypovedať
na hlavnom pojednávaní tak, ako to bolo navrhované obhajcami, resp. obžalovanými.
Pokiaľ ide o návrhy v zmysle podrobenia usvedčujúcich svedkov znaleckému dokazovaniu z odboru
psychológie na vieryhodnosť ich výpovedí, v tomto štádiu dokazovania zjavne by už nešlo o znaleckú
činnosť, odboru psychológie alebo iných psychiatrických posudkov k týmto otázkam, išlo by vlastne o
nahrádzanie pri dostatku dôkazov hodnotenia dôkaznej situácie z pohľadu takým orgánom, ktorý nie



je oprávnený v rámci trestného konania dôkazy v tomto smere hodnotiť. Pri rozpornosti výpovedí a
množstve dôkazov je tu možný postup v zmysle postupu súdu prvého stupňa len citlivo vyhodnotiť
dôkazy jednotlivo i v ich súhrne a podľa toho pripočítať tej - ktorej výpovedi obžalovaného či svedka,
resp. spolupracujúceho žalovaného, z pohľadu vieryhodnosti a použiteľnosti ako dôkazu, či už ako
celku, alebo v podstatnej časti výpovedí. V tomto prípade tomu bolo tak, kde podstatná časť výpovedí
spolupracujúcich páchateľov predmetných skutkov bola základným spôsobom náležite vyhodnotená.
Nemožno očakávať, že zmeny vo výpovediach svedkov, obžalovaných, ktorí usvedčovali ostatných
obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti pri jednotlivých skutkoch, sú nevieryhodné pre ich zmenu
s poukazom na podrobnosti alebo drobnosti aj v odvolaniach odvolateľov, neschopnosti odpovedať
obžalovaným na položené otázky, že predmetné skutky sa stali alebo mali stať v roku 2010 a k výsluchu
obžalovaných došlo na hlavnom pojednávaní s odstupom šiestich až siedmich rokov. Skôr by bola
podozrivá jednoznačná namemorovaná presnosť výpovedí týchto usvedčujúcich svedkov, čo by skôr
zodpovedalo tvrdeniam obžalovaných, že svoje výpovede sa vlastne naučili na podnet orgánov činných
v prípravnom konaní a vzhľadom k tomu, že neboli pri skutkoch alebo neboli tam tí obžalovaní, o
ktorých tvrdili, že spáchali skutky, neboli schopní odpovedať na všetky otázky, ktoré im boli do detailov
kladené. Tieto rozpory na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa odstraňoval priebežne a ich výsledky
zakomponoval potom do hodnotenia dôkazov v zmysle dôvodovej časti napadnutého rozsudku.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a úvah odvolacieho súdu, opätovne poukazuje na dôkaznú
situáciu, dostatočne zrozumiteľne vysvetlenú z hľadiska postupu pri jednotlivých skutkoch a jednotlivých
obžalovaných v napadnutom rozsudku, v jeho písomnej podobe, ktorý opätovne musí konštatovať zhodu
názorov a postupov, a preto v ďalšom na ne odvolací súd poukazuje.
Opätovne je dôvod konštatovať z hľadiska uznanej viny pri jednotlivých skutkoch aj správnosť právneho
posúdenia konaní obžalovaných z pokračovacej trestnej činnosti v súbehu jednotlivých trestných činov
a následného podradenia pod príslušné ustanovenia Trestného zákona, diferencovane podľa miery
účasti pri jednotlivých skutkoch zo strany jednotlivých obžalovaných. Tu odvolací súd nezistil tiež žiadne
pochybenie, preto v ďalšom poukazuje na názor súdu prvého stupňa vyjadrený v dôvodovej časti
napadnutého rozsudku.
Pri hodnotení dôkaznej situácie vo vzťahu k oslobodeným častiam, ktoré boli napadnuté odvolaním
Generálneho prokurátora SR, treba len nadviazať na uvedené, že tam, kde vznikla núdzna
dôkazná situácia, pochybnosti, či jednotliví obžalovaní spáchali predmetné skutky, resp. ktorýkoľvek
z obžalovaných sa zúčastnil na spáchaní trestnej činnosti bez toho, aby okrem usvedčujúcich
výpovedí spolupracujúcich obvinených bol zabezpečený dôkaz ďalší, ktorý by vieryhodne duplicitne
potvrdil použiteľnosť týchto dôkazov k jednotlivým skutkom, súd prvého stupňa správne postupoval
v pochybnostiach a dôkaznú situáciu vyhodnotil v prospech jednotlivých obžalovaných a týchto spod
obžaloby pri jednotlivých skutkoch oslobodil vo všeobecnosti preto, že nebolo dokázané pri týchto
skutkoch, že by ich spáchali títo obžalovaní.
Vo vzťahu k výrokom o treste odvolací súd ani u jedného z obžalovaných nezistil pochybenie v
zmysle nezákonnosti postupu súdu prvého stupňa, či už použitia príslušných zákonných ustanovení
významných pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu jednotlivých obžalovaných, alebo z pohľadu
správnosti aplikácie ostatných ustanovení Trestného zákona, ktoré boli aplikované diferencovane u
jednotlivých obžalovaných.
Tu treba zdôrazniť zákonnosť aplikácie ust. § 34 Tr. zák. u jednotlivých obžalovaných diferencovane z
hľadiska druhu a výmery trestu, kde tieto boli ovplyvnené jednak rozsahom páchania trestnej činnosti,
miery účasti a následkov pri ich jednotlivých skutkoch u obžalovaných zvlášť, ako aj v súhrne jednotlivcov
účasti a následkov spáchania trestnej činnosti, rozsahu a závažnosti, s prihliadnutím a bez prihliadnutia
poľahčujúcej okolnosti, resp. priťažujúcich okolností, ktoré u obžalovaných vzhľadom na predchádzajúci
spôsob života do tej - ktorej miery prevažovali, s prihliadnutím na možnosť nápravy jednotlivých
obžalovaných a tiež prihliadajúc aj na význam generálnej prevencie ukladaných trestov. Potom možno
hodnotiť uložené tresty, resp. výroky o treste u jednotlivých obžalovaných za zákonné a nebol zistený
dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku v tejto časti u ktoréhokoľvek obžalovaného.
V súlade so zákonom bolo aj ukladanie súhrnných trestov a prihliadnutie aj na túto trestnú činnosť u
obž. D. a K..
Pokiaľ sa obžalovaní domáhali aplikácie zmierňujúcich ustanovení v zmysle § 39 Tr. zák. a ďalších,
tu odvolací súd tiež nezistil také podmienky ani u jedného z obžalovaných, kde by bolo aplikovateľné
akékoľvek zmierňujúce ustanovenie v zmysle ukladania trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby u jednotlivých trestných činov a obžalovaných.
Obžalovaní boli správne tiež pre výkon trestu odňatia slobody zaradení do príslušných zariadení výkonu
trestu odňatia slobody z pohľadu prísnosti ich stráženia s prihliadnutím na ust. § 48 ods. 2 Tr. zák., a



to diferencovane, ktoré výroky súd prvého stupňa aj dostatočne zrozumiteľne a zákonným spôsobom
tiež odôvodnil.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil pochybenia ani vo výroku o náhrade škody u ktoréhokoľvek
skutku alebo obžalovaného, vrátane oslobodzujúcej časti, nemal dôvod zmeniť alebo rušiť rozsudok
okresného súdu ani v tejto časti, keď uložil obžalovaným solidárne povinnosti nahradiť škodu
poškodeným stranám, ktoré si uplatnili svoje nároky riadne a včas, a to v tej časti, kde škoda bola
nesporne preukázaná a nevznikli o opodstatnenosti nároku pochybnosti, resp. v tej časti, kde oslobodil
obžalovaných spod obžaloby, resp. vznikli pochybnosti o nárokoch poškodených strán, tieto boli
odkázané na občianske súdne konanie.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, dôkazov a postupov odvolací súd dospel k záveru, že odvolania
tak obžalovaných, ako aj Generálneho prokurátora SR, nie sú dôvodné, a preto ich zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.