Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/74/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216656 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414216656.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: T. F. L., E.. L.., K.: XX XXX XXX, L. L.: Q. XX, XXX XX Ž., proti žalovanej: E. C., W.. XX. XX. XXXX, M. F.: T. XXXX/X, F., o zaplatenie 2.774,42 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k.: 4C/378/2015-67 zo dňa 22. novembra 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.410,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.410,- eur od 18. 03. 2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. k/, § 11 ods. 1 písm. a/zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.774,42 eura spolu s úrokmi vo výške 653,41 eura, úrokmi z omeškania 220,95 eura, poplatkami vo výške 60,- eur, úrokom 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 04. 11. 2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 04. 11. 2014 do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 06. 12. 2012 úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 3.000,- eur s tým, že žalovaná sa zaviazala pôžičku vrátiť v pravidelných mesačných anuitných splátkach do 16. 11. 2018. Ďalej uviedol, že po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto bola listom zo dňa 18. 11. 2013 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 10. 12. 2013. Napriek tejto výzve žalovaná dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradila. 3 Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a v konaní zostala celkom nečinná. 4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 22. 11. 2016. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť s tým, že súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, žalovanej bolo predvolanie doručené náhradným doručením v zmysle § 112 C. s. p., svoju neúčasť neospravedlnila. Keďže ani jedna zo strán nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd v zmysle § 180 C. s. p. vec prejednal v ich neprítomnosti. 5. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu: 6. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 06. 12. 2012 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX (č. l. 7 - 8 spisu), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový úver vo výške 3.000,- eur s tým, že žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 72 mesačných splátkach po 68,01 eura splatných vždy 16. deň kalendárneho mesiaca, termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol 17. 12. 2012, úroková sadzba predstavovala 17,9 % ročne, RPMN 21,18 %, priemerná RPMN 19,37 %, poplatok za správu úverového účtu 1,99 eura mesačne, celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť predstavovala 5.040,- eur. Z výpisu z účtu (č. l. 4 spisu) a prehľadu splátok (č. l. 26 a 28 spisu) súd zistil, že žalovaná vyčerpala úver vo výške 3.000,- eur a uhradila splátky spolu vo výške 590,- eur. Z výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 18. 11. 2013 (č. l. 5 a 6 spisu) súd zistil, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a vyzval žalovanú na jednorazovú úhradu celej zostávajúcej sumy úveru vo výške 3.006,35 eura s príslušenstvom najneskôr do 10. 12. 2013. 7. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) v spojení s § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanej úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra žalobcu) a zároveň úver bol žalovanej poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (žalobca v tejto súvislosti netvrdil ani nepreukázal opak). Poskytnutý úver je tak úverom spotrebiteľským v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z toho potom vyplýva, že uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné (sprísnené) náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že tomu tak nie je. Úverová zmluva zo dňa 06. 12. 2012 totiž neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok v rozdelení na istinu, úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedený iba údaj o počte splátok (72), výške mesačnej splátky (68,01 eura) termínoch splátok (16. deň v mesiaci). Z uvedeného však nie je možné zistiť, akú časť splátky predstavuje samotná istina, akú časť úrok a akú časť predstavujú iné poplatky. Zákonom stanovené členenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj také nároky, na ktoré nemá právo (porov. napr. rozsudok Okresného súd Skalica sp. zn. 5C/178/2014 zo dňa 20. 08. 2015, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C/22/2015 zo dňa 17. 02. 2015, rozsudok Okresného súd Prešov sp. zn. 9C/147/2013 zo dňa 24. 11. 2014, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 15C/59/2013 zo dňa 11. 04. 2014, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/14/2014 zo dňa 24. 04. 2014, a mnoho ďalších, všetky dostupné na www.justice.gov.sk, kde súdy v obdobných spotrebiteľských veciach dospeli k rovnakému záveru o nesplnení uvedenej náležitosti v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, kde bola splátka úveru vyjadrená rovnako ako v prejednávanej veci, t.j. bez jej členenia na istinu, úroky a iné poplatky). 8. Absencia vyššie uvedenej náležitosti má pritom v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže súd mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.000,- eur, pričom žalovaná uhradila žalobcovi splátky v celkovej výške 590,- eur, súd uložil žalovanej s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia povinnosť vrátiť žalobcovi iba rozdiel medzi uvedenými sumami, t. j. sumu 2. 410,- eur. 9. Keďže žalovaná sa dostala s úhradou svojho dlhu do omeškania, súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej istiny aj úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba X. Z. F. platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O. z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.), t. j. 8 % ročne. Žalobca poukazoval pri omeškaní žalovanej na list zo dňa 18. 11. 2013, ktorým žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a vyzval žalovanú na jednorazovú úhradu celej zostávajúcej sumy úveru vo výške 3.006,35 eura s príslušenstvom do 10. 12. 2013. Žalobca však nepreukázal, že predmetný list bol žalovanej skutočne účinne doručený. Na č. l. 29 a 30 sa nachádzajú doručenky s poznámkou pošty - adresát je neznámy. Okrem toho, že z uvedeného dôkazu nie je zrejmé, čo bolo doručované v predmetných zásielkach, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru predstavuje jednostranný adresný (adresovaný) právny úkon, ktorý sa stáva perfektným (účinným) až doručením jeho adresátovi. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto písomnosťou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t. j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Uvedené je v súlade aj s ustanovením § 45 ods. 1 O. z., v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Voči prítomnej osobe (t. j. osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď. Neprítomnej osobe (t. j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť) - porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011, sp. zn. 5Cdo/129/2010. Súd preto určil začiatok omeškania žalovanej na deň 18. 03. 2016, keďže žaloba s prílohami (vrátane listu zo dňa 18. 11. 2013) bola žalovanej preukázateľne doručená dňa 16. 03. 2016, a žalovaná bola teda povinná splniť si svoj dlh v zmysle § 563 O. z. nasledujúci deň (17. 03. 2016), čo však neurobila, preto sa dostala do omeškania až nasledujúci deň, t. j. 18. 03. 2016. 10. Vo zvyšnej časti (o zaplatenie istiny 364,42 eura, úrokov 653,41 eura, úrokov z omeškania 220,95 eura, poplatkov 60,- eura, úrokov 17,90 % ročne zo sumy 2.774,42 eura od 04. 11. 2014 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.774,42 eura a z úrokov 653,41 eura od 04. 11. 2014 do zaplatenia) súd žalobu zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje navyše na to, že rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 5C/178/2014 zo dňa 20. 08. 2015 (dostupný na <https:// obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/> i-detail/rozhodnutie/f7ab3476-6711-4c09- b9be-353dc3799883%3A636bad90-27ba-4e5d-83d9-4dfe5ba1641e), bola v skutkovo takmer totožnej právnej veci rovnakého žalobcu vyhlásená za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti zmluvná podmienka, podľa ktorej poplatok za správu úverového účtu predstavuje 1,99 eura mesačne. Ide teda o rovnakú zmluvnú podmienku, ako bola medzi stranami dojednaná v úverovej zmluve v prejednávanej veci. V zmysle § 53a O. z. je žalobca povinný zdržať sa používania takýchto podmienok, resp. podmienok s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Keďže žalobca v posudzovanom prípade nepostupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením (uplatnil si plnenie z totožnej zmluvnej podmienky, ktorá už bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti) a nerešpektoval uvedený zákonný príkaz, konal protiprávne. Žalobca takýmto konaním vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný. Priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky by bolo v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a O. z). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 O. z.; ,,z neplatného právneho úkonu“). Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z. z.) - porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 zo dňa 24. 04. 2012. 11. Navyše súd poukazuje na to, že nárok žalobcu na úroky z omeškania (ktoré v zmysle § 121 ods. 3 O. z. predstavujú príslušenstvo pohľadávky) z úrokov (ktoré rovnako v zmysle § 121 ods. 3 O. z. predstavujú príslušenstvo pohľadávky) - tzv. anatocizmus (ako si žalobca uplatnil v žalobe), nemá oporu v zákone (Občianskom ani Obchodnom zákonníku). Občiansky ani Obchodný zákonník totiž neustanovujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny (že k nej podľa dohody účastníkov budú pričítané ako civilné plody peňazí /fructus civiles/), a následne tak právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil aj úroky z omeškania (porov. rozsudok Veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24. marca 2004, sp. zn. 35Odo/101/2002, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Českej republiky pod R 5/2006, rovnako rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. júla 2010, sp. zn. 33Cdo/2041/2008). Keďže však v predmetnom prípade sa jednalo o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľkou, akákoľvek dohoda v tomto zmysle by predstavovala neprípustné odchýlenie sa od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 O. z.) a bola by z toho dôvodu neplatná. 12. Napokon súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalobca si uplatnil úroky aj za čas po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (17,9 % ročne zo sumy 2.774,42 eura od 04. 11. 2014 do zaplatenia), čo je rovnako neprípustné. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30. 06. 2015. 13. Ako už odvolací súd vyššie uvádza, niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením § 3a n. n. 87/1995 Z. z. Odvolací súd sa preto stotožňuje s prvostupňovým súdom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 O. Z).“ 14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Úspech žalobcu v konaní bol v zásade rovnaký ako úspech žalovanej (žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 48,03 % uplatneného nároku, vypočítaný ako rozdiel medzi uplatneným nárokom - nezaplatená istina 2.774,42 eur, nezaplatené úroky 653,41 eur, nezaplatené úroky z omeškania 220,95 eur, poplatky 60,- eur, úrok 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 04. 11. 2014 do vyhlásenia rozsudku / vyčíslený na sumu 1.020,45 eur/, úrok z omeškania 8 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 04. 11. 2014 do vyhlásenia rozsudku /vyčíslený na sumu 563,47 eur/ a priznaným nárokom - suma 2.410,- eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.410,- eur od 18. 03. 2016 do vyhlásenia rozsudku /vyčíslený na sumu 132,05 eur/. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 15. Proti predmetnému rozhodnutiu v jeho zamietavej časti a v časti trov konania podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd. aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobcovi priznal sumu 2.774,42 eur s príslušenstvom a právo na náhradu trov konania. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. Žalobca k záveru súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky, a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Žalobca ďalej namieta, že banka bezplatne a formou amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to podľa žalobcu neúmerné rozšírenie textu. Žalobca ďalej namieta, že z článku 10 ods. 1, 2 smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48 ES z 23 apríla 2008, vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria nevyhnutnú súčasť zmluvy. Podľa žalobcu sa článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí byť vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. K tomu, že podľa súdu nepreukázal žalobca, že výzva na predčasné splatenie úveru bola žalovanému skutočne doručená, žalobca uvádza, že pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon, stačí ak sa dostane do sféry jeho dispozície, k čomu aj prišlo. Nie je teda dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomnosti. K názoru súdu, že nárok žalobcu na úroky z omeškania z úrokov nemá oporu v zákone žalobca poukazuje na § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 505 Občianskeho zákonníka, pričom úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas. Pre prípad, ak súd potvrdí zamietavý výrok súdu, žalobca namieta, že súd vychádzal z nesprávnej výšky predmetu konania. Predmetom konania bola podľa žalobcu suma vo výške 2.774,42 eur s príslušenstvom a teda žalobca mal úspech v pomere 73,74 %. 16. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. 17. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 18. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. 20. K odvolacej námietke žalobcu, kde uvádza, že splnil podmienky § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. odvolací súd konštatuje, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie. Ako už správne uviedol súd prvej inštancie, zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tejto soby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav. 21. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 129/2010Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v § 11 zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 22. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). 23. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi stranami sporu niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neurčitosť niektorej z vyššie uvedených náležitostí má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy. Vzhľadom na to, že predmetný spotrebiteľský úver neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok v rozdelení na istinu, úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné nazerať na túto ako na spotrebiteľský úver uzavretý ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. 24. K námietke doručenia výzvy na predčasné splatenie úveru žalovanej zo strany žalobcu, odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s jeho právnou námietkou. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t. j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Pri interpretácii požiadavky o „doručení" písomného vyhlásenia v zmysle ustanovenia § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, je potrebné vziať zreteľ na právne účinky jednostranných adresných (adresovaných) právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení Občianskeho zákonníka § 43a ods. 2, vety prvej a § 45 ods. 1.; interpretácia procesných predpisov neprichádza do úvahy. V zmysle týchto, prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde (porovnaj s uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5Cdo/129/2010). V predmetnom konaní, má odvolací za preukázané, že žalobcova výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 19. 11. 2013, nebola žalovanej doručená, zásielka s výzvou sa vrátila žalobcovi späť s tým, že adresát je neznámy. Odvolací súd ďalej uvádza, že k účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať. Možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle je potrebné posudzovať vždy jednotlivo v každom samostatnom konaní objektívne. V danom prípade, žalobca nepreukázal, že by sa žalovaná mohla s jeho právnym úkonom (výzva na predčasné splatenie úveru) oboznámiť skôr, než 18. 03. 2016, keď bola žaloba s prílohami doručená žalovanej, preto súd prvej inštancie správne určil, že sa žalovaná do omeškania až deň nasledujúci (19. 03. 2016). Úroky z omeškania je teda možné priznať žalobcovi zo sumy 2.410,- eur až od 18. 03. 2016. 25. Ohľadom žalobcovej námietke uplatnenia úrokov z omeškania z úrokov odvolací súd poukazuje na to, že nie je možné takto uplatnený nárok žalobcovi priznať. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca má právo na náhradu istiny, pričom si podľa zákona taktiež môže nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením. Nárok na sankcie za omeškanie má žalobca priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v naposledy označenom ustanovení (§ 517 ods. 2 Obč. zák.), by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Obč. Z viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Obč. zák. ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym záväzkom, pomenováva príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania). Ďalej odôvodnenie cituje diela, ktoré sa taktiež prikláňajú k názoru, že dojednané úroky sa nestávajú súčasťou istiny, a preto sa ďalej neúročia. Nie je teda možné sa stotožniť s žalobcovým názorom, že sa v prípade omeškania platenie úrokov z istiny sa môže veriteľovi priznať veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky (žiadať úroky z omeškania z dojednaných úrokov). 26. Odvolací súd nemôže súhlasiť taktiež ani s odvolaním žalovaného do práva na náhradu trov konania. Zo žalobného návrhu žalobcu jednoznačne vyplýva, že si voči žalovanej uplatnil právo na náhradu za nezaplatená istina 2.774,42 eur, nezaplatené úroky 653,41 eur, nezaplatené úroky z omeškania 220,95 eur, poplatky 60,- eur, úrok 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 04. 11. 2014 do vyhlásenia rozsudku / vyčíslený na sumu 1.020,45 eur/, úrok z omeškania 8 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 04. 11. 2014 do vyhlásenia rozsudku /vyčíslený na sumu 563,47 eur. Správne teda súd prvej inštancie použil ust. § 255 ods. 2 C. s. p. a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže žalobcovi priznal súd len náhradu sumy 2.410,- eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.410,- eur od 18. 03. 2016 do vyhlásenia rozsudku. Úspech žalobcu teda činil 48,03 %, boli splnené predpoklady na to, aby súd nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania, keďže úspech strán v konaní bol v zásade rovnaký. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutej časti, úspešnej žalovanej náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).