Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/113/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415010095 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415010095.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému G. Ž., pôvodne stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom § 138 písm. a/, b/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/32/2015 zo dňa 12.01.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.01.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného G. Ž., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/32/2015 zo dňa 12.01.2016 bol obžalovaný G. Ž. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že v čase od 21:00 hod. do 21:20 hod. dňa 17.04.2014 v R. na ul. D. L. XX/A v byte na X. D., pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej hádke potom, čo mu manželka G. Ž. oznámila, či by nebolo lepšie, aby ich dcéra v ten večer išla k rodičom, keď je obžalovaný opitý, jej obžal. G. Ž. povedal, že na čo čaká, už sa mohla dávno zbaliť a odísť do piče, na čo poškodená povedala, že bez dcéry nikam nepôjde, vytiahol čiernu guľovú zbraň zn. Č., F. XX N., L. X mm, výr. číslo W., ktorú nabil s príslušným strelivom a nabitý zásobník vložil do zbrane, s predmetnou zbraňou si sadol do obývačky na sedaciu súpravu, držal ju v pravej ruke s prstom na spúšti mieriac do priestoru, kde k nemu poškodená G. Ž. pristúpila a povedala mu, že sa s ním chce slušne dohodnúť, že by chcela s dcérou odísť, že skúsia nájsť nejaké riešenie, na čo obžalovaný namieril nabitú guľovú zbraň zn. Č., F. XX N. na poškodenú G. Ž. a následne i na svoju hlavu do pravej časti spánkovej oblasti so slovami „zastrelím sa!". Za to mu bol uložený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený aj trest prepadnutia veci a to samonabíjacej pištole čiernej farby Č., typ V. XX V., výr. č. W., spolu so zásobníkom čiernej farby a 13 ks nábojov X G. M. s tým, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný G. Ž. tak do výroku o vine, ako aj výroku o treste, ktoré odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu. Namietal, že by sa bol manželke niekedy vyhrážal, pričom poukázal na rozporuplné a nelogické správanie manželky. Podľa jeho názoru celý incident, ktorý sa odohrával v inkriminovaný deň v ich byte, nebolo nič iné, iba ako ich slovná výmena názorov, ktorú sa zrejme jeho manželka rozhodla využiť ako nástroj na riešenie ich vzájomných rozporov a rodinných problémov. Poukázal pritom na obdobie, ktoré predchádzalo predmetnému incidentu, a ktoré je nutné pre zhodnotenie celkovej situácie pochopiť, a to, že kedy sa jeho rodine nie veľmi darilo. Hlavnou príčinou tohto bola skutočnosť, že sa mu ako hlavnému živiteľovi rodiny podnikateľsky prestalo dariť. To sa logicky odrazilo aj v ich majetkovej sfére, z čoho nebola jeho manželka nadšená a to bolo v podstate hlavným spúšťačom rodinných hádok, ktoré v podstate neboli ani nejaké „ostré", ale o to pravidelnejšie a častejšie sa opakovali. Uvedené obdobie chceli nejako prekonať, pričom k výmenám názorov neprikladal nejakú veľkú váhu z pohľadu ich rodinného spolužitia. Manželka to v inkriminovaný deň t. j. 17.04.2014 už neuniesla, čomu napomohla aj skutočnosť, že mal opätovne trošku vypité a ona sa rozhodla konať. Trval na tom, že on sa manželke nevyhrážal, predmetná zbraň bola počas celej výmeny názorov pod vankúšom, čo potvrdzujú aj výpovede oboch zasahujúcich policajtov, ktorí jasne uviedli, že po ich príchode on ležal na gauči v obývačke a zbraň bola pod vankúšom. Namieta preto tvrdenie manželky, čo však pripisuje jej vyčerpaniu a stresu, resp. jej snahe v ich manželskom spolužití zmeniť resp. napraviť. Podľa odvolateľa ani manželka o zbrani v prípravnom konaní nehovorila, preto jej výpovede treba podrobiť kritickému hodnoteniu, lebo sa v nich vyskytujú podstatné rozpory. Záverom však dodal, že s odstupom času si však uvedomuje, že incident, ktorý vtedy vznikol zapríčinil on, a to jednak svojím podnikateľským zlyhaním, jeho prenosom do rodinného života formou častejšieho užívania alkoholických nápojov a napokon hádkami s manželkou, kde nedostatočne vyhodnotil mieru jej vyčerpanosti a frustrácie z ich vtedajšieho spolužitia. Prejavil presvedčenie, že odvolací súd po zhodnotení dôkazov dospeje k takému záveru, že jeho konanie nenaplnilo žiadnu skutkovú podstatu trestného činu, lebo on sa svojej manželke zbraňou nevyhrážal. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch pre chyby a pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení a domáhal sa o oslobodenie spod obžaloby. Obžalovaný vo svojom osobitnom písomnom podaní v podstate potvrdzoval obhajcom uvedené dôvody s tým, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa poškodenej vyhrážal smrťou. Priznával iba to, že v inkriminovaný deň bol pod vplyvom alkoholu a nesúhlasil s tým, aby manželka zobrala so sebou aj dcéru a odišli z bytu. Podľa neho žiaden svedok nepotvrdil, že by bol mieril so zbraňou na manželku, pričom zbraň nebola ani nabitá. Vzhľadom na všetky uvedené argumenty žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a jeho spod obžaloby oslobodil. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný aj jeho obhajca zotrvávali na dôvodoch odvolania a navrhli mu vyhovieť. Obžalovaný ešte dodal, že manželka uviedla tie skutočnosti proti nemu iba preto, aby sa poučil, pričom v súčasnosti žije s ňou v normálnom vzťahu a čakajú spolu aj dieťa. Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch, pričom prokuratúra už pred súdom prvého stupňa akceptovala aj zmenu miernejšej právnej kvalifikácie skutku, preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por., preto v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na prípadné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného G. Ž. nie je dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie všetkých tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali, (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu obžalovaného a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd preskúmaval nielen výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, ako aj výrok o treste, ale aj konanie, ktoré tomuto výroku prvostupňového rozsudku predchádzalo. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci , o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyslovil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Krajský súd po preskúmaní veci a oboznámením sa s obsahom spisového materiálu zistil, že na obžalovaného G. Ž. bola podaná obžaloba (pod č. k. 2 Pv 229/14/1104 zo dňa 20.03.2015) pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom § 138 písm. a/, b/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., na tam uvedenom skutkovom základe. Z kontextu vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný G.. Ž. v podstate nepoprel, že v inkriminovaný deň mal vypité ani to, že mal s poškodenou konflikt, resp. že mal v rukách aj svoju zbraň. Uviedol, že sa nachádzal doma, keď manželka prišla domov v doprovode aj svojho otca, teda svokra. Svokor mu vytkol, že má vypité a tento taktiež vedel o tom, že mu krachla firma, potom ešte prehodili len pár slov a svokor odišiel. Manželka aj s dcérou boli v spálni a keď išiel za ňou, táto mu začala vyčítať, že má zas vypité. Priznával, že v ten deň vypil asi 2 dcl vodky, ako aj to, že mohli medzi nimi padnúť ostrejšie slová. Uviedol, že manželka počas hádky povedala, že sa balí a odchádza, pričom on jej povedal, že nech ide, nech sa zbalí, ale malú nech nechá doma. Uviedol, že vtedy ešte bolo všetko v norme. Potom manželka dala malú spať a on odišiel do obývačky a ľahol si na gauč. Manželka mu začala opäť vytýkať, že má vypité a mali výmenu názorov, keď táto z obývačky vyšla, dvere na obývačke zavrel. Potom si pamätal, že prišli policajti, ktorých zrejme zavolala manželka. Tvrdil však, že poškodenú ani dcéru nenapadol, pričom zbraň mal pod vankúšom a nemal ju nabitú, ale zásobník bol v nej. Taktiež dodal, že v prvej časti hádky bola prítomná v spálni aj dcéra, ale počas hádky v obývačke dcéra už spala. Pokiaľ ide o pištoľ, túto v ten deň vybral z trezoru a čistil si ju v čase kedy manželka ešte doma nebola. Uviedol, že on na poškodenú zbraňou nemieril, pištoľ vtedy bola celý čas hádky pod vankúšom a pred ňou sa nevyhrážal ani sám sebe, že sa zastrelí. Poškodená G. Ž. na hlavnom pojednávaní odmietla vo veci vypovedať, preto súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal jej výpovede z prípravného konania (zo dňa 19.04.2014, na č. l. 87 - 94), z ktorých vyplýva, že dňa 17.04.2014 v čase od 17.00 hod. do 20.00 hod. bola aj s dcérou u rodičov, pričom obžalovaný jej niekoľkokrát telefonoval, kde sú a kedy prídu domov a chcel prísť pre nich. Z jeho hlasu počula, že je pod vplyvom alkoholu a povedala mu, aby nechodil, že s ním určite nepôjdu, keď je opitý. Telefonáty zo strany obžalovaného neprestávali, preto sa jej otec rozhodol ich odviesť domov. Keď prišli domov, videla obžalovaného sedieť na gauči, pričom aj jej otec ho pozdravil a opýtal sa ho, prečo je opäť opitý. Počas tejto komunikácie stáli na chodbe a otec potom ako na jeho slová obžalovaný slovne nereagoval, odišiel domov. Následne ona aj s dcérou išli do detskej izby, kde potom prišiel aj obžalovaný a chcel sa s dcérou privítať, táto ho však od seba odtláčala, lebo bola unavená a chcela už spať. Ona napokon manželovi - obžalovanému tiež povedala, aby dcéru nechal tak, že ju chce uložiť spať. Na to obžalovaný zareagoval tak, že sa postavil a ostal v izbe. Keď sa ho opýtala, čo sa deje, prečo je opitý, ten na to nereagoval, preto sa ho pýtala, či by nebolo lepšie, aby aj s dcérou E. odišla k rodičom. Na to sa obžalovaný rozčúlil a povedal jej, že prečo neodišla už so svojím otcom, že má ísť „do piče", že načo čaká, už dávno sa mohla zbaliť a odísť „do piče". Na to mu povedala, že bez dcéry určite nikam nepôjde. Vzápätí na to zareagovala aj dcéra, že nech sa odsťahujú - „poďme sa sťahovať!" Na to obžalovaný zareagoval slovami: „zbaľte sa a choďte do piče!" Dcéru napokon uložila spať a odišla do kuchyne, kde si urobila sirupovú vodu a zjedla kúsok bábovky. Potom začula ako obžalovaný išiel do chodby a ako otvoril trezor, kde majú uložené doklady od bytu, dokumenty z práce, peniaze a dve zbrane. Myslela si, že manžel vzal z trezoru zbraň, i keď to nevidela. Počas tejto doby ona si písala s druhou dcérou obžalovaného R. o situácii doma, aj o tom, že obžalovaný si vzal z trezoru zbraň. Telefón potom položila na stôl a šla za obžalovaným do obývačky, kde videla, že tento sedel a mal v pravej ruke pištoľ, ktorú držal tak, ako keď sa ide strieľať, lebo prst mal na kohútiku. Zbraň mal obžalovaný namierenú do priestoru, pričom v strese sa ho neopýtala, prečo má tú zbraň v ruke, ale mu povedala, že by sa s ním chcela slušne dohodnúť a odísť s dcérou. On opäť reagoval slovami, že sa s ňou o ničom dohadovať nebude a arogantne zareagoval tým, že zdvihol svoju pravú ruku so zbraňou namierenou na ňu a opýtal sa jej: „No, povedz mi riešenie?" - ďalej, že žiadne riešenie nie je a v tom si obžalovaný namieril zbraň na svoju hlavu do pravej spánkovej oblasti so slovami: „Zastrelím sa!" a stále držal zbraň pri hlave. Ona mu v tom s kľudným hlasom povedala, že sa určite nejako dohodnú a odišla do kuchyne, zavrela dvere a privolala hliadku polície. O nejakú chvíľu polícia už zavolala, že im má ísť otvoriť dvere, čo aj urobila. Po príchode policajtom otvorila dvere, títo vstúpili dnu a vtedy si všimla, že manžel - obžalovaný si ruku vložil pod vankúš. Policajti obžalovaného vyzvali, aby pomaly vybral ruku spod vankúša, čo aj urobil. Druhý policajt dal preč vankúš a napokon na sedačke našiel zbraň (č. l. 89 p. v.), a opýtal sa obžalovaného, že prečo má nabitú zbraň, keď je taký opitý. V ďalšej výpovedi svedkyňa pri konfrontácii s obvineným zo dňa 20.08.2017 (č. l. 69 - 72) v podstate vypovedala rovnako s tým, že si nemyslí, že by tento chcel so zbraňou ublížiť, potvrdila však opäť ostrú výmenu názorov medzi nimi, ako aj to, že zbraň bola pod vankúšom. Uviedla napokon, že od obvineného konkrétne slovo, že „zabijem ťa", nepadlo. Čo konkrétne povedal, si nevedela spomenúť. Záverom dodala, že jeho problém je iba s alkoholom, ale ak sa bude liečiť, nebude mať z neho strach. Z výpovede svedkyne R. Ž. (dcéry obžalovaného z prvého manželstva) nepriamo a svedka H. R. (otca poškodenej) priamo bolo preukázané, že obžalovaný v kritický večer mal vypité, napokon jeho opitosť potvrdzuje aj dychová skúška (č. l. 228 - 229), z ktorej je zrejmé, že obžalovaný dňa 17.04.2014 o 21.55 hod. mal v krvi 1,76 mg/l alkoholu, t. j. 3,67 promile alkoholu. Opitosť obžalovaného a priebeh časti udalosti potvrdzuje aj obsah sms - komunikácie medzi poškodenou a R. Ž. (č. l. 107 - 111). Zakročujúci príslušníci policajnej hliadky, svedkovia M. O. a F. I. potvrdili na hlavnom pojednávaní, že poškodená, keď im otvorila dvere, bolo na nej vidieť, že plakala, ale žiadne zranenia na nej nevideli, avšak pred vstupom do bytu im táto povedala, že sa pohádali, manžel vytiahol zbraň, s ktorou aj na ňu mieril a vyhrážal sa, že ju zabije. Predmetnú zbraň napokon aj oni videli, obžalovaný ju strčil pod vankúš, mal v nej zasunutý aj zásobník s nábojmi. Počas komunikácie s ním bolo zrejmé, že je pod vplyvom alkoholu. Obžalovaného napokon zadržali, uložili mu putá a eskortovali ho na policajné oddelenie. V prípravnom konaní k samotnému skutku, resp. k okolnostiam súvisiacimi aj s konaním obžalovaného nepriamo vypovedali len svedkovia T. G.Á., G. R. a M. G., z ktorých G. sa od poškodenej dozvedela, že obžalovaný bol vo väzbe, lebo mieril na ňu so zbraňou, pričom tento mal aj vypité. R. potvrdila, že obžalovaný sa voči jej dcére - poškodenej, keď bol opitý, správal agresívne, niekedy ju aj zbil, pričom zakazoval dcére o tom hovoriť. G. uviedla, že poškodená sa jej zdôverovala, že keď si manžel vypije, býva agresívny a má doma peklo, pričom aj ona potvrdila, že videla obžalovaného piť. Ďalšia svedkyňa T. G. v prípravnom konaní sa ku skutku síce nevyjadrila, avšak ako kamarátka poškodenej mala vedomosť o tom, že títo sa veľa hádali, raz jej poškodená povedala, že ju obžalovaný napadol a škrtil. Zo záverov znaleckého posudku D.. H. L., z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých (č. l. 166 - 182) k osobe obžalovaného vyplýva, že tento predstavuje sociálne priemerne zakoreneného jedinca, ktorý sa snaží o aktívne prispôsobenie pokiaľ je to v zhode s jeho motiváciou. Jeho povahu charakterizuje samostatnosť, dominancia, ambicióznosť, nezávislosť, sebapresadzovanie a egocentrické zameranie. Preferuje tradičné hodnoty rodiny a celkovo zodpovedá jeho intelektovej úrovni, vzdelaniu, sociálnej pozícii, v životnom postoji je to vlastná spokojnosť s dosahovaním čiastkových nenáročných cieľov. Pokiaľ ide o agresivitu, znalkyňa to hodnotí tak, že je to síce súčasťou jeho osobnostnej výbavy, nie je však hypertrofovaná, netvorí dominantnú črtu osobnosti, je však ľahko odtlmiteľná (napr. alkoholom), čím vlastne rastie riziko v prípade psychosociálneho stresu a emočne vyhrotených situácií účinnosť brzdiacich mechanizmov, čo vedie k iracionálnym spôsobom správania. Jeho vzťah k poškodenej až do obdobia 2011 nevykazoval výraznejšie odchýlky od normy, ale od roku 2011 v dôsledku vlastnej profesnej frustrácii, ktorú subjektívne znižoval požívaním alkoholu, sa vzťah javí situačne vysoko konfliktný, čo sa odráža aj vo vzájomnej interakcii. Tá istá znalkyňa vo svojom posudku k osobe poškodenej G. Ž. (č. l. 184 - 199), najmä k vierohodnosti jej prejavu, hodnotí menovanú, že sa u nej nepreukázali forenzne významné patologické symptómy jej intelektových schopností, nie sú prítomné ani poruchy vnímania, myslenia amnestických funkcií. Popis udalostí v dejových líniách sú u nej obsahovo zhodné ale nie totožné, čo by poukazovalo na možnosť namemorovania, detailné pri spomienkovej reprodukcii s emočným prežívaním, vnútorne konzistentné a celkovo nevykazujú znaky významnejšieho narušenia. Podľa znalkyne poškodená prežité udalosti zažila tak, ako ich popisuje a nejde o produkt fantazijných alebo účelových mechanizmov. Jej vzťah k obvinenému je u nej určovaný rámcom vzájomných hodnôt a akceptovanej sociálnej interakcie ako manželovi a otcovi spoločného dieťaťa, ktorého keď nie je pod alkoholu, hodnotí ako dobrého, starostlivého otca a manžela a jeho správanie nevyvoláva u nej strach. Motivačné predpolie tvorí interminentný, pod vplyvom alkoholu konfliktný vzťah medzi nimi. Znalkyňa nezistila u nej nadmernú fantazírovanie a nebol u nej ani psychodiagnostickým vyšetrením zistený sklon ku konfabulácii, či klamstvu. Zo záverov písomne vypracovaného znaleckého posudku z odboru psychiatrie G.. L. E. a G.. N. G. (odbor zdravotníctvo a farmácia) vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel závislosťou od alkoholu, nachádzal sa v stave jednoduchej opitosti ťažkého stupňa (ebrietas simplex), jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli nevýznamne ovplyvnené, pričom v čase skutku vedel rozpoznať nebezpečenstvo konania a v čase vyšetrovania sa nachádzal v 2. štádiu alkoholizmu, tzv. prodromálnej (predbežnej - varovnej) fáze. I keď znalkyne v čase vypracovania posudku (16.10.2014) ešte konštatovali, že pri nadmernej konzumácii alkoholu je účinnosť brzdiacich, osobnostných mechanizmov u neho nižšia, spája sa s horšou prispôsobivosťou, čo často vedie k iracionálnym spôsobom správania pod vplyvom alkoholu, preto navrhli u neho ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Keďže okresný súd znalkyňu G.. E. na hlavnom pojednávaní jednak dňa 15.10.2015, ako aj dňa 12.01.2016 opätovne vypočul, pričom bolo konštatované, že obžalovaný spolu aj s manželkou (poškodenou) v novembri 2015 vyhľadali ambulanciu znalkyne, kedy bol s nimi vykonaný pohovor so záverom, že ich spolužitie v súčasnej dobe je v poriadku, obžalovaný sa v podstate poučil z trestného stíhania, od apríla 2014 abstinuje, preto z medicínskeho hľadiska sa dá ustáliť, že v jeho osobe už ukladanie protialkoholického liečenia nie je nutné. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na primerané odôvodnenie rozsudku okresným súdom, ktoré si v celom rozsahu osvojuje. V tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. stručne a jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú. Z tohto odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dôkazné skutočnosti podľa ustanovení zákona v otázke viny. Krajský súd, preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku o vine napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní v súlade s Trestným poriadkom. Skutkové zistenia súdu I. stupňa sa pritom opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a o ich vierohodnosti nemá pochybnosti ani krajský súd, preto si ich v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Vzhľadom k uvedenému dokazovaniu považuje odvolací súd výpoveď poškodenej G. Q. za vierohodnú a logickú, ktorú v podstate potvrdzujú aj výpovede svedkov, znalecké dokazovanie ohľadne skúmania duševného stavu obžalovaného a z hľadiska psychologického vyšetrenia poškodenej neboli zaznamenané také okolnosti, ktoré by mohli spochybňovať vierohodnosť jej výpovede. Odvolací súd preto považuje výpoveď poškodenej za spôsobilý dôkaz, na ktorom môže byť založené odsúdenie obžalovaného a to aj v spojitosti s výpoveďami už uvedených svedkov, psychologickým vyšetrením poškodenej ako aj v spojitosti s výsledkami vyšetrenia duševného stavu obžalovaného. Odvolací súd konštatuje, že ak má byť odsúdenie založené najmä na výpovedi poškodenej, je nevyhnutné, aby takýto dôkaz bol jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi podstatne spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. Všetky tieto atribúty výpoveď poškodenej spĺňa, pričom odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že poškodená vypovedala tendenčne, či skresľujúco. Odvolací súd preto obranu obžalovaného považuje za vyvrátenú a nestotožňuje sa s jeho námietkami ani v tom, čo je uvedené v obžalobe, že súd mal aplikovať zásadu in dubio pro reo a to len z dôvodu, že proti sebe stoja výpovede obžalovaného a poškodenej. Uplatnenie tejto zásady je totiž na mieste len v prípadoch, ak súd po vyhodnotení všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazov, dospeje k záveru, že nie je možné sa jednoznačne prikloniť k žiadnej z dvoch rozporných výpovedí alebo k žiadnej zo skupiny odporujúcich si dôkazov, takže zostávajú pochybnosti o tom, ako sa skutkový dej odohral. Pokiaľ však súd, po vyhodnotení takejto dôkaznej situácie dospeje k záveru, že jedna z výpovedí alebo jedna zo skupín výpovedí je pravdivá, že jej vierohodnosť nie je ničím podstatným spochybnená, nie sú splnené podmienky na uplatnenie zásady in dubio pro reo, pretože súd pochybnosti nemá (primerane rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 154/2002). Odvolací súd je názoru, že skutkové okolnosti uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku boli preukázané v rozsahu nevzbudzujúcom dôvodné pochybnosti. Na základe takto vykonaných dôkazov krajský súd konštatuje, súd prvého stupňa správne ustálil, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a to na základe vykonaného dokazovania, ktoré preukazuje skutkový stav a jednoznačne usvedčuje obžalovaného. Krajský súd si tieto skutkové zistenia a z nich vyvodené právne posúdenia osvojil a odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Krajský súd uzatvára, že súd prvého stupňa veľmi precízne a citlivo vyhodnotil jednotlivé dôkazy, tieto aj správne posúdil, pokiaľ ustálil skutkový stav uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, čo aj oproti obžalobe prokurátora upravil a skutok po hmotnoprávnej stránke následne právne posúdil podľa miernejšieho ustanovenia, a to ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., lebo bez pochybností bolo preukázané, že obžalovaný inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania (so zbraňou) a na chránenej (manželke) osobe. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku konania obžalovaného, tak odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom v tom, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva jeho úmyselné konanie. Pre úmyselné zavinenie je bez významu, či následok bol cieľom konania páchateľa alebo len prostriedkom k uskutočneniu iných cieľov. O nebezpečné vyhrážanie ide podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa odseku 2/ citovaného zákonného ustanovenia odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 písm. a/ závažnejším spôsobom konania, písm. b/ na chránenej osobe, písm. c/ preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, písm. d/ z osobitného motívu, alebo písm. e/ verejne. Podľa § 138 písm. a/ Tr. zák. za závažnejší spôsob konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitie podľa § 147 a § 148, usmrtením podľa § 149 , ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157. Chránenou osobou podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa rozumie blízka osoba. Nebezpečnosť a škodlivosť činu obžalovaného treba vidieť v tom, že narušil záujem spoločnosti chránený zákonom na riadnej starostlivosti blízkej a zverenej osoby. V zmysle § 34 Tr. zák., ktorý poníma zásady pri ukladaní trestu, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V osobe obžalovaného G. Ž. ide t. č. o XX-A. muža, ktorý je druhýkrát ženatý, z prvého manželstva mu pochádzajú 3 deti, ktoré sú už dospelé, v súčasnosti žije v druhom manželstve, z ktorého pochádza 6- ročná dcéra. Podľa vlastného vyjadrenia a výpovede znalkyne z odboru psychiatrie v súčasnosti žije v konsolidovaných pomeroch aj s manželkou (poškodenou). Obžalovaný má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, ktorý v minulosti pracoval jednak ako vojak z povolania, neskôr ako vodič a ochranca ministra. Od roku 2008 do 2011 pracoval ako samostatný výkonný riaditeľ spoločnosti R..O..E.. E., odkiaľ bol prepustený z organizačných dôvodov. Začiatkom roku 2014 bol konateľom stavebnej firmy. Zo zákona sa na neho hľadí ako by súdne trestaný nebol. V evidencii priestupkov má 3 záznamy (porušenie pravidiel cestnej premávky). Odvolací súd je názoru, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri ukladaní trestu a trest uložený obžalovanému za spáchanie stíhaného skutku (trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. na dobu 18 mesiacov), je v súlade so zákonom. V tomto smere treba konštatovať, že v danej veci pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný a v súlade aj s použitím ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. bol uložený hore uvedený trest. Taktiež za správny treba považovať aj ďalší výrok o treste a to ohľadom trestu prepadnutia veci, a to samonabíjacej pištole čiernej farby Č., F. V. XX V., výr. č. W., spolu so zásobníkom čiernej farby a 13 ks nábojov X G. M. s tým, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát (§ 60 ods. 1 písm. a/, § 60 ods. 6 Tr. zák.). Súd prvého stupňa vychádzal pri ukladaní trestu obžalovanému správne primárne zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 360 ods. 2 Tr. zák.) v rozpätí šesť mesiacov až tri roky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.