Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415201289 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415201289.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté deti V.: R., narodená X.X.XXXX a K. K., narodený X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - C. V., rodená N., narodená XX.XX.XXXX, bytom K. XX, J., otec - P. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XX, Š., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 77/2015-231 zo dňa 27.10.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 77/2015-231 zo dňa 27.10.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom č.k. 13P 77/2015-231 zo dňa 27.10.2016 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú R. V., nar. X.X.XXXX, zo sumy 3.200,- Sk mesačne (106,66 eur) na sumu 200,- eur mesačne od 1.9.2014 a zročné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 27.10.2016 v sume 2.426,84 eur uložil otcovi zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie ďalej zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého K. V., nar. X.X.XXXX zo sumy 2.000,- Sk (66,66 eur) na sumu 160,- eur mesačne od 1.9.2014 a zročné výživné na maloletého K. K. za dobu od 1.9.2014 do 27.10.2016 v sume 2.426,84 eur uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Vo výroku vyslovil, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 17P 102/2008-59 zo dňa 17.10.2008 vo výroku o výživnom na maloleté deti. O trovách konania súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 13C 193/2004-20 zo dňa 10. júna 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2004 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a na čas po rozvode manželstva bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletú R. v sume mesačne 2.500,- Sk a na výživu maloletého K. K. v sume 1.500,- Sk mesačne. Matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke a rodičovský príspevok poberala vo výške 4.110,- Sk mesačne a otec vykonával podnikateľskú činnosť ako živnostník a dosahoval príjem 12.000,- Sk mesačne. 3. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 17P 102/2008-59 zo dňa 17.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2008 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletú R. na sumu 3.200 Sk a na maloletého K. K. na sumu 2.000,- Sk mesačne od 26.5.2008. V čase rozhodovania súdu mal otec príjem podľa daňového priznania o dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2007 zo základu dane vo výške 105.756,- Sk a daňovú povinnosť vo výške 1.926,- Sk, pričom podľa jeho vyjadrenia dosahoval čistý mesačný príjem 20.000,- Sk a matka mala v tom čase priemerný mesačný netto príjem 15.116,- Sk. 4. Návrhom zo dňa 3.2.2015 žiadala matka, aby súd zvýšil výživné na maloletú R. a aj na maloletého K.P. K. na sumu 250,- eur od 1.9.2013, teda spätne. Z dôvodu, že R. navštevuje gymnázium v Bratislave na Bilíkovej 24 a K. K. základnú školu v Bratislave na Nejedlého 8. Matka tvrdila, že nastala zmena pomerov na strane maloletých detí. 5. Okresný súd vychádzal z návrhu matky a zistil, že matka žiada zvýšiť výživné na maloleté deti spätne od 1.9.2013, pretože od 1.9.2014 maloletá R. navštevuje strednú školu a od 1.9.2013 maloletý K. K. nastúpil na druhý stupeň základnej školy. Matka v návrhu na zvýšenie výživného uviedla, že otec platí aj vyššie výživné, ale že o pravidelnom zvýšení výživného s ňou odmieta komunikovať. Maloleté deti bývajú s matkou v Bratislave v trojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky prostredníctvom úveru. Matka býva s deťmi v Bratislave z dôvodu ich štúdia, maloletá má štúdium na gymnáziu v nemčine, navštevuje tanečnú a pokiaľ ide o zdravotné dôvody, má alergiu na peľ a prach. Maloletý navštevuje základnú školu a venuje sa futbalu. Matka je od 29.1.2015 na Úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, pol roka poberala hmotné zabezpečenie, finančne jej pomáhajú rodičia ako dôchodcovia. Otec je od roku 2004 živnostník, je rozvedený, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej Ž.M. V., nar. XX.XX.XXXX. Býva v Štúrove v rodinnom dome, ktorý zdedil po svojom otcovi, spolu s družkou, ktorá je matkou maloletej Ž.M. a cez víkendy s nimi býva aj plnoletá dcéra družky A. V., nar. XX.X.XXXX, ktorá študuje na vysokej škole v Nitre, a na ktorú jej otec platí výživné v sume 100,- eur mesačne. 6. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, a preto zvýšil výživné na maloleté deti od 1.9.2014 z dôvodu, že k tomuto dňu od mája 2008 uplynulo 6 a pol roka a maloletá R. začala navštevovať strednú školu a maloletý K. už druhý rok navštevoval 2. stupeň základnej školy. Podľa súdu je v možnostiach otca od 1.9.2014 platiť zvýšené výživné na maloletú R. a na maloletého K. K. v sume 160,- eur. Podľa súdu je zvýšenie výživného v záujme maloletých detí z dôvodu zabezpečenia ich riadnej výživy a takto určené výživné je v súlade s možnosťami a schopnosťami otca platiť výživné s tým, že skutočné mesačné výdavky dlhodobo hradí matka sama, pričom prvoradou povinnosťou je vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. O zročnom výživnom súd rozhodol tak, že na maloletú R. výživné za obdobie od 1.9.2014 do 27.10.2016 v sume 2.426,84 eur uložil otcovi zaplatiť do 15-tich dní a zročné výživné na maloletého K. vyčíslené v sume 2.426,84 eur súd uložil otcovi zaplatiť do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 7. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a namietal, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Otec v podanom odvolaní uviedol, že vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si vždy riadne plnil, okrem toho zabezpečoval aj ďalšie potreby detí a počas realizácie styku s deťmi im doprial blaho a svoje maloleté deti každoročne berie na výlety a podľa svojich možností a schopností kúpi deťom všetko, po čom túžia. Otec počas konania o zvýšenie výživného súhlasil so zvýšením výživného zo sumy 106,66 eur na sumu 130,- eur mesačne na maloletú R. a zo sumy 66,66 eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne na maloletého K. K.. Matka však s tým nesúhlasila. Otec uviedol, že predložil dôkazy o tom, že platil výživné o 25,- eur viac v období od 15.12.2015 do 15.7.2016, ale na túto skutočnosť súd neprihliadol. Otec má ročný príjem 7.000,- eur, čo v prepočte na 12 mesiacov predstavuje mesačný príjem 584,- eur, čo nie je postačujúce, aby otec mohol splácať výživné v rozsahu, ako to určil a rozhodol súd. Tiež namietal, že súd neprihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec nesúhlasil s vyčíslením zročného výživného, pokiaľ ide o vyčíslenú sumu a v súvislosti s platením zročného výživného žiadal, aby mu bolo umožnené platiť výživné v splátkach po 30,- eur mesačne. Otec žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletú R. zo sumy 106,66 na sumu 130,- eur mesačne od 1.9.2014 zročné výživné povolil zaplatiť otcovi v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným a tiež na maloletého K. K. zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 66,66 eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne od 1.10.2014 a rovnako povolil otcovi splácať zročné výživné po 30,- eur mesačne. Vo zvyšnej časti navrhol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 27.1.2017, ktorá žiadala zvýšiť výživné podľa návrhu na zvýšenie výživného, ktorý podala, a to od 1.9.2013 spätne na maloletého K. a od 1.9.2014 na maloletú R.. 9. K vyjadreniu matky sa vyjadril písomným podaním zo dňa 6.3.2017 otec, ktorý žiadal, aby súd rozhodol v zmysle podaného odvolania, a tak zmenil rozsudok súdu prvej inštancie alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. 11. Odvolanie je založené na námietke otca, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery rodičov, jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako aj to, že platil výživné o 25,- eur viac, v období od 15.12.2015 do 15.7.2016, tiež namietal vyčíslenie zročného výživného a spôsob jeho úhrady a tvrdil, že rozhodnutie súdu o výške výživného nie je správne. 12. Z obsahu odvolania otca možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 13. Otec maloletých detí odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 14. Okresný súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého právne posúdil podľa § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine. 15. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťah k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. 17. Okresný súd vyživovaciu povinnosť na maloleté deti právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. 18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 22. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 23. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. 24. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 25. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 26. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 27. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 28. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody ako zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne. 29. Podľa § 25 Civilného mimosporového poriadku v návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. 30. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 31. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 32. Po posúdení námietky otca maloletých detí, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie nezodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. 33. Za danej situácie, s prihliadnutím na námietky otca v podanom odvolaní, je potrebné tiež uviesť, že v nesporových konaniach účastník nenesie žiadne dôkazné bremeno. Nemá ani žiadnu dôkaznú povinnosť, pretože v nesporovom konaní sa uplatňuje vyšetrovacia procesná zásada, ktorej obsah realizuje súd. Účastníci nesporového konania majú len také procesné povinnosti, ktoré vo všeobecnosti prispievajú k dosiahnutiu jeho účelu, najmä povinnosť súčinnosti a povinnosť nespôsobovať zbytočné prieťahy v konaní. 34. Platná procesná úprava to vyjadruje tak, že vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. V týchto veciach si súd nemôže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. 35. Po posúdení námietky otca v podanom odvolaní, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia námietka je opodstatnená, rozhodnutie nezodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., keď okresný súd nedostatočne v zmysle tohto ustanovenia odôvodnil svoje rozhodnutie. 36. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 37. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. 38. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). 39. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov, a to jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p., pretože inštitút odôvodnenia je jednou z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci, súdu je priamo uložená povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku (uznesenia) bolo presvedčivé. Odôvodnenie musí vyhovieť najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravných prostriedkov, ale tiež preto, že zákonné ustanovenia týkajúce sa spôsobu odôvodňovania rozsudkov (uznesení) súvisia s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivý proces. 40. Odvolací súd je toho názoru, že záver súdu prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní preskúmať, pretože súd svoj záver vôbec neodôvodnil, ale ani bližšie neuviedol, z čoho a z akých skutkových a právnych záverov vychádzal pri rozhodnutí. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na ustanovenia § 62, § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine, uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, a preto zvýšil výživné na maloleté deti od 1.9.2014 z dôvodu, že k tomuto dňu od mája 2008 uplynulo 6 a pol roka a maloletá R. začala navštevovať strednú školu a maloletý K. už druhý rok navštevoval 2. stupeň základnej školy. Podľa súdu je v možnostiach otca od 1.9.2014 platiť zvýšené výživné na maloletú R. a na maloletého K. K. v sume 160,- eur. Podľa súdu je zvýšenie výživného v záujme maloletých detí z dôvodu zabezpečenia ich riadnej výživy a takto určené výživné je v súlade s možnosťami a schopnosťami otca platiť výživné s tým, že skutočné mesačné výdavky dlhodobo hradí matka sama, pričom prvoradou povinnosťou je vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. 41. Tvrdenie otca v podanom odvolaní, o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opodstatnené. 42. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska c. Švajčiarsko). 43. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. 44. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 191 ods. 1 C.s.p. a § 220 ods. 2 C.s.p.), pritom spravodlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. 45. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09). 46. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. 47. Okresný súd svoj záver odôvodnil stručne bez presvedčivých právnych záverov, ktoré bolo nutné zodpovedať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Takéto odôvodnenie potom prirodzene vzbudzuje dôvodné pochybnosti najmä o presvedčivosti a spravodlivosti rozhodnutia súdu. 48. Arbitrárnosť rozhodnutia môže byť kvalifikovaná buď ako rovnocenná konkurencia viacerých protichodných právnych názorov vyslovených súdom, alebo situácia, v ktorej súd svoj jediný právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy. Doterajšie dôvody, ktoré použil okresný súd pre záver o dôvodnosti návrhu otca, zostávajú neúplnými v tom zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu, zostávajú nezodpovedané zo všetkých (potrebných) zákonných hľadísk, sú tak nepresvedčivými v tom, či je dôvodný návrh otca na určenie výživného. 49. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06. III. ÚS 260/06). 50. Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené, rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz Torija a Hiro Blani c. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného prostriedku, ale ako bolo uvedené, súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie. 51. Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. 52. Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z § 220 ods. 2 C.s.p. Jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Toto ustanovenie dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný. 53. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nezodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 C.s.p. a právu účastníkov na spravodlivé súdne konanie. 54. Pri takomto nepreskúmateľnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, nemôže odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdiť a ani zmeniť, ale iba zrušiť, a okrem toho takéto rozhodnutie súdu, nemôže obstáť z hľadiska požiadavky správnosti rozhodnutia a musí byť zrušené. 55. Preto bolo postupom súdu prvej inštancie porušené právo odvolateľa na spravodlivé súdne konanie. 56. Z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva, že jeho formálna a obsahová štruktúra je pomerne nejasná a nezrozumiteľná vo vzťahu tak k skutkovým zisteniam, ako aj k právnym záverom vedúcim k vyhoveniu návrhu matky. Záver súdu prvej inštancie, vyvodený z vymenovaných dôkazov, bez dôkladnej a jasnej analýzy chronológie ich časových následností a súvislostí, bez porovnania zmeny pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom, je nepresvedčivý. Následný právny záver, bez vyloženia aplikovaných právnych predpisov vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam danej veci, je tiež nepresvedčivý a nepreskúmateľný. 57. Odvolací súd zastáva názor, že závery súdu vychádzajú z neúplne zisteného skutkového stavu, ktorého správnosť záverov otec svojim odvolaním dôvodne spochybňuje. 58. Vo výroku rozsudku súd určil vyživovaciu povinnosť, otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú R. V., nar. X.X.XXXX, zo sumy 3.200,- Sk mesačne (106,66 eur) na sumu 200,- eur mesačne od 1.9.2014 a zročné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 27.10.2016 v sume 2.426,84 eur uložil otcovi zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie ďalej zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého K. V., nar. X.X.XXXX zo sumy 2.000,- Sk (66,66 eur) na sumu 160,- eur mesačne od 1.9.2014. 59. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď určil vyživovaciu povinnosť od 1.9.2014, bez toho, aby skúmal odôvodnenosť takéhoto rozhodnutia, pretože podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia konania, a to v danom prípade od 3.2.2015, ktorým dňom bol doručený návrh súdu prvej inštancie. Výživné je možné priznať aj spätne podľa ustanovenia § 77 Zákona o rodine, ale len v prípade, ak sú na to splnené zákonné dôvody a to dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré však súd neskúmal. Z obsahu spisu a z návrhu na zvýšenie výživného vyplýva, že matka žiadala určiť výživné spätne od 1.9.2013. Úlohou súdu bolo preto skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného. Okresný súd bol povinný vyzvať matku, aby preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného. Pokiaľ súd priznal spätné výživné bez splnenia zákonných podmienok, postupoval v rozpore so Zákonom o rodine. 60. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 61. Deň začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie, resp. v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu a súd toto konanie začne, to bude deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Zákon č. 36/2005 Z.z. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu a s ich existenciou sa musí súd vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Zákon striktne vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa aj v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné napríklad počnúc jedným dňom pred začatím konania. 62. V danej veci súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia a neprihliadol na to, že Zákon o rodine bol novelizovaný zákonom č. 36/2005 Z.z., a to konkrétne ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedeným nesprávnym postupom súdu došlo k nesprávnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o určenie dňa, ktorým súd priznal vyživovaciu povinnosť, pretože pokiaľ nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nebolo možné priznať spätné výživné. 63. Nesprávne okresný súd tiež postupoval pri rozhodovaní o zročnom výživnom, ktoré vzhľadom na uvedené, vyčíslil bez dostatočného skúmania začatia zmeny vyživovacej povinnosti a preto je aj v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný. 64. S prihliadnutím na uvedené, bude povinnosťou súdu výrok o určení výživného na maloleté deti riadne odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bol preskúmateľný a aby bolo z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, ktorým dňom určil súd začiatok vyživovacej povinnosti s tým, že aj tento výrok je potrebné odôvodniť v súlade s uvedeným ustanovením. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p., je nepreskúmateľné. 65. So zreteľom na to, že v konaní došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože okresný súd svoje rozhodnutie, vyplývajúce zo záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, neodôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p., čo malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, Krajský súd v Bratislave zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. 66. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní na základe návrh matky na zvýšenie výživného prihliadnuť na deň začatia konania, ktorý je určujúci v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine pre priznanie výživného a skúmať dôvodnosť návrhu matky na priznanie spätného výživného, ďalej dostatočne zistiť skutočný stav veci pre zvýšenie výživného na maloleté deti, tento správne a dostatočne vyhodnotiť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné v odvolacom konaní s tým, že pokiaľ bude zistené aj zročné výživné, je možné otcovi priznať zaplatenie v splátkach iba vo výnimočnom prípade za vážnych okolností. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že prvoradé je platenie výživného na maloleté deti a ak pokiaľ otec nemá peniaze na zaplatenie výživného tak ako určil súd, musí nájsť iný spôsob splácania, napríklad formou pôžičky, úveru, prípadne iného spôsobu a nie splácať výživné dieťaťu, ktoré má nárok na výživu zo strany povinného rodiča od času, kedy to určí súd, prípadne dohoda rodičov. Dieťa nemôže čakať na splátky výživného od rodiča a rovnako povinný rodič nemôže zaťažovať finančne druhého rodiča, pokiaľ nemá peniaze na plnenie vyživovacej povinnosti, určenej rozhodnutím súdu. 67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).