Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/319/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415202482 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415202482.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: Správcovské bratislavské družstvo, Drobného 27, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Zuzana Papšíková, s.r.o., Jégeho 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Y. Č., X. XX, X., 2/ JUDr. Z. Č., X. XX, X., o zaplatenie 579,52 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C/126/2015-66, zo dňa 2.5.2016, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 16C/126/2015-75, zo dňa 26.5.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej zaväzujúcej časti vo veci samej p o t v r d z u j e . V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny 579,52 eura zastavil. Žalovanému 1/ a žalovanej 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 39,52 eura a zmluvnú pokutu 139,08 eura; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému 1/ a žalovanej 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania 16,50 eura titulom zaplateného súdneho poplatku a 223,99 eura titulom trov právneho zastúpenia. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou z 20.2.2015 domáhal od žalovaných zaplatenia 579,52 eura titulom nedoplatku na vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za rok 2013, úroku z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 579,52 eura od 21.6.2013 (správne 2014) do zaplatenia, zmluvnej pokuty 0,1 % denne zo sumy 579,52 eura od 21.6.2014 do zaplatenia, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky 30,90 eura a náhrady trov konania. 2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca vykonáva správu bytového domu na X. XX, XX v Bratislave, v ktorom sa nachádza byt žalovaných. Žalovaným vznikol v zmysle vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 nedoplatok vo výške 1.229,52 eura, ktorý boli povinní uhradiť do 30 dní od doručenia vyúčtovania. Zo súpisky RV vyplývalo, že žalovaná 2/ toto vyúčtovanie prevzala 21.5.2014, posledný deň splatnosti nedoplatku vyúčtovania bol teda 20.6.2014. Nakoľko žalovaní nedoplatok z vyúčtovania v lehote splatnosti neuhradili, žalobca ich vyzval upomienkou na úhradu nedoplatku, túto upomienku prevzala žalovaná 2/ dňa 24.9.2014. Po lehote splatnosti uhradili žalovaní v štyroch splátkach spolu 650 eur. Vlastníci bytového domu na X. XX, XX v Bratislave na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konanej 13.10.2015, odsúhlasili pre žalovanú 2/ splátkový kalendár od 15.11.2015 na sumu 400 eur + 196,16 eura ako zálohový predpis, ktorý musel byť uhradený vždy k 15. dňu v mesiaci až do uhradenia nedoplatku. Žalovaná 2/ dňa 9.11.2015 uhradila žalobcovi 320 eur a 15.12.2015 uhradila 600 eur. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 8 ods. 1, § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 544 ods. 1, 2 a § 545a a 517 ods. 2 Obč. zák. dospel k záveru, že žalovaní si ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. 32, nachádzajúceho sa v bytovom dome na X. XX, XX nesplnili svoju povinnosť a nezaplatili žalobcovi nedoplatok 579,52 eura na ročnom vyúčtovaní za rok 2013 v zmysle čl. IV bod 8 Zmluvy o výkone správy. Nakoľko vyúčtovanie im bolo riadne doručené, boli povinní vzniknutý nedoplatok uhradiť v lehote 30 dní od jeho doručenia. 4. Žalovaní na základe schváleného splátkového kalendára v priebehu konania nedoplatok na ročnom vyúčtovaní uhradili; z tohto dôvodu žalobca vzal žalobu v časti týkajúcej sa istiny 579,52 eura späť a súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil. 5. Zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne, ktorú si žalobca v čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil pevnou sumou 278,17 eura, vypočítanú ako 0,1 % denne zo sumy 579,52 eura od 21.6.2014 do 13.10.2015, nepovažoval súd prvej inštancie za primeranú. Vychádzal z toho, že zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov, je to dohodnutá peňažná čiastka, ktorú sú žalovaní ako dlžníci povinní zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi v tomto prípade, nakoľko si nesplnili svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazali a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Konštatoval, že pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Poukázal na to, že v zmysle čl. IV bod 9 zmluvy bola pre prípad neuhradenia platieb vyplývajúcich z vyúčtovania dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý započatý deň omeškania až do zaplatenia. Takúto zmluvnú pokutu nepovažoval za primeranú, keďže takáto zmluvná pokuta by pri ročnom vyčíslení predstavovala 36,50 % z dlžnej sumy. Za primeranú považoval zmluvnú pokutu v polovičnej sadzbe, t.j. vo výške 0,05 % denne, čo zodpovedá sume 139,08 eura, a preto na jej zaplatenie žalovaných zaviazal. V zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty žalobu zamietol. 6. Žalobca si v konaní ďalej uplatnil náklady spojené s vymáhaním pohľadávky 30,90 eura; táto suma pozostávala zo zvláštnych poplatkov za práce spojené s podaním žaloby (19,75 eura bez DPH, teda 23,70 eura s DPH) a zaslaním upomienok (6 eur bez DPH, teda 7,20 eura s DPH). Skonštatoval, že zo základného cenníka služieb a poplatkov pre bytové domy, bodu 1 písm. c) vyplývalo, že za podanie žaloby na súd právnickou osobou si žalobca môže účtovať ,,vecné náklady“ vo výške 19,75 eura bez DPH a za spracovanie, vytlačenie a sledovanie upomienky 6 eur bez DPH. Žalobu v tejto časti nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodný. Vychádzal z toho, že v konaní nebolo preukázané, že tento cenník z 1.1.2013 bol súčasťou Zmluvy o výkone správy, respektíve že bol dodatočne vlastníkmi bytov v bytovom dome na X. XX, XX v Bratislave schválený a teda, že by sa stal záväzným pre obe zmluvné strany. S poukazom na vyššie uvedené úvahy, žalobu aj v časti týkajúcej sa náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky zamietol ako nedôvodnú. 7. Nakoľko sa žalovaní dostali s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd prvej inštancie ich zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania. Dôvodil, že priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,15 % (od 21.6.2014, čo bol deň nasledujúci po splatnosti vyúčtovania, do 13.10.2015) + 5 percentuálnych bodov, v sume 39,52 eura, vyčíslenej žalobcom v čiastočnom späťvzatí žaloby z 2.5.2016. 8. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že pokiaľ ide o zastavenie konania v časti istiny 579,52 eura, žaloba bola podaná dôvodne a žalovaní až po podaní žaloby nedoplatok z ročného vyúčtovania uhradili, a preto patrí žalobcovi náhrada trov konania v jeho zastavenej časti. Uviedol, že vzhľadom na žalovanú istinu priznal náhradu trov právneho zastúpenia 223,99 eura a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu 16,50 eura. Trovy právneho zastúpenia priznal žalobcovi v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pričom za jeden úkon právnej pomoci priznal 38,18 eura (§ 10 ods. 1 cit. vyhlášky), za štyri úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie žaloby, 3. písomné podanie vo veci samej - čiastočné späťvzatie 4. účasť na pojednávaní) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhlášky, režijný paušál 2 x 8,39 eura (úkony vykonané v roku 2015) a 2 x 8,58 eura (úkony vykonané v roku 2016) + 20 % DPH = 223,99 eura. Uviedol, že pokiaľ si žalobca uplatnil náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku 51 eur, priznal mu náhradu za zaplatený súdny poplatok 16,50 eura, nakoľko samostatným rozhodnutím rozhodne o vrátení preplatku na súdnom poplatku, keďže predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby ostalo príslušenstvo pohľadávky. 9. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 16C/126/2015-75, zo dňa 25.5.2016, súd prvej inštancie zastavil konanie v časti úrokov z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 579,52 eura od 14.10.2015 do zaplatenia a v časti zmluvnej pokuty 0,1 % denne zo sumy 579,52 eura od 14.10.2015 do zaplatenia a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Tento rozsudok odôvodnil tým, že pôvodným rozsudkom nerozhodol o celom predmete konania, ktorý bol predmetom čiastočného späťvzatia žaloby z 29.4.2016 (nárok prevyšujúci úroky z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 579,52 eura od 14.10.2015 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 0,1 % denne zo sumy 579,52 eura od 14.10.2015 do zaplatenia). Žalobcovi trovy konania súvisiace s účasťou na pojednávaní, na ktorom bolo rozhodnuté dopĺňacím rozsudkom, nepriznal, pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené. 10. Proti zaväzujúcej časti rozsudku podala žalovaná 2/ (t.j. v časti uloženia povinnosti uhradiť úroky z omeškania 39,52 eura, zmluvnú pokutu 139,08 eura a trovy konania 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia 223,99 eura) a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil povahu jej podania, rozhodol bez opory vo vykonanom dokazovaní a v rozpore s obsahom vlastného rozsudku, že neúplne a nesprávne zistil skutkový stav a vec posúdil nesprávne aj po právnej stránke. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie nerozhodol o jej žiadosti o oslobodenie od platenia trov konania a trov právneho zastúpenia, a rovnako pri rozhodovaní nezohľadnil ani to, že nie je v jej možnostiach uhrádzať tak vysokú sumu žalobcovi a neumožnil jej splácanie v splátkach (§ 160 ods. 1 O.s.p.). Na základe vyššie uvedeného považovala vydané rozhodnutie za predčasné. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej 2/, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pojednávaní, ktoré sa konali 2.5.2016 a 25.5.2016, sa nezúčastnila, hoci naň bola riadne predvolaná. Z uvedeného dôvodu mal za to, že žalovanej 2/ možnosť konať pred súdom odňatá nebola; dokonca sa sama písomne k žalobnému návrhu mala možnosť vyjadriť a toto právo riadne využila. K žiadosti žalovanej 2/ o oslobodenie od trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia uviedol, že o nej nemá žiadnu vedomosť a poukázal na to, že mal vo veci plný úspech a že náhrada trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia mu bola priznaná v súlade so zákonom. Uviedol, že z odvolania žalovanej 2/ rovnako nie je zrejmé, v čom mal údajne súd prvej inštancie pochybiť, teda v čom by malo spočívať nesprávne zistenie skutkového stavu, či nesprávne právne posúdenie. 12. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné iba čiastočne. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.2.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 14. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zaväzujúcej časti vo veci samej (ktorou bola uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania 39,52 eura a zmluvnú pokutu 139,08 eura) potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 15. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti žaloby (po čiastočnom späťvzatí žaloby) na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, vyplývajúcich z čl. IV bod 9 Zmluvy o výkone správy č. 64/2001 a § 517 ods. 2 Obč. zák. ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaných z hľadiska skutočností uvádzaných na ich obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania v priznanej časti. Náležite na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 8 ods. 1, § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 544 ods. 1, 2 a § 545a a § 517 ods. 2 Obč. zák., ktoré aj správne vysvetlil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby v tejto časti aj riadne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. 16. Odvolací súd poukazuje na objasnenie charakteru inštitútu zmluvnej pokuty súdom prvej inštancie ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorého podstatou je donútiť dlžníkov hrozbou majetkovej sankcie k splneniu svojho záväzku tým, že ukladá povinnosť zaplatiť určitú čiastku v prípade, že bola porušená zmluvná povinnosť, ktorú si strany pre prípad jej porušenia dojednali. Je nesporné, že v čl. IV bod 9 Zmluvy o výkone správy č. 64/2001 bola zmluvná pokuta dojednaná pre prípad (okrem iného) neuhradenia platieb vyplývajúcich z vyúčtovania nedoplatkov za služby do 30 dní od jeho doručenia a to vo výške 0,1 % denne a že žalovaní, ktorí prevzali vyúčtovanie 21.5.2014, nedoplatok do 30 dní nezaplatili. Z dohodnutej výšky zmluvnej pokuty 0,1 % denne považoval súd prvej inštancie za primeranú len časť vo výške 0,05 % denne a len v tejto výške žalobcovi priznal uplatnenú zmluvnú pokutu. Vzhľadom na to, že bolo preukázané splnenie podmienok pre priznanie zmluvnej pokuty a zamietnutie žaloby vo zvyšnej výške nebolo napadnuté odvolaním, odvolací súd konštatuje, že záver o dôvodnosti žaloby v priznanej časti zmluvnej pokuty je vecne správny. 17. Rovnako súd prvej inštancie dostatočne objasnil svoj právny názor na to, že boli splnené podmienky na priznanie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. Žalovaní sa nezaplatením nedoplatku z vyúčtovania do 30 dní od jeho prevzatia (teda do 20.6.2014) dňom 21.6.2014 dostali do omeškania, čím im vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Na danej skutočnosti nič nemení ani to, že vlastníci bytov v bytovom dome, v ktorom sa nachádza byt žalovaných, odsúhlasili pre žalovanú 2/ splátkový kalendár. Povolením splátkového kalendára vlastníkmi totiž nedošlo k dohode o zmene splatnosti záväzku zaplatiť nedoplatok z ročného vyúčtovania, nakoľko táto bola daná zmluvou o výkone správy, uzavretou so žalobcom ako správcom. 18. Žalovaná 2/ ďalej napadla výrok rozsudku o lehote na plnenie, keď uviedla, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil to, že nie je v jej možnostiach uhradiť tak vysokú sumu žalobcovi a neumožnil jej splácanie v splátkach. 19. Podľa § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 20. Uvedené ustanovenia upravujú lehotu na splnenie uloženej povinnosti, ktorej dĺžka je v zásade tri dni od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnených prípadoch je daná možnosť súdu určiť lehotu dlhšiu; túto stanoví podľa okolností konkrétnej veci. Rovnako je daná možnosť súdu určiť vykonanie peňažného plnenia v splátkach. 21. Žalovaná 2/ možnosť zaplatiť uloženú povinnosť formou splátok odôvodnila nemožnosťou uhradiť ju naraz. Odvolací súd uvádza, že žalovaná 2/ v priebehu konania pred súdom prvej inštancie povolenie splátok nežiadala. 22. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, je najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R 117/1967). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaným bola napadnutým rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a úrok z omeškania z už zaplatenej istiny, pričom už minimálne od jej zaplatenia (15.11.2015) mali k dispozícii dostatočne dlhú dobu na zaplatenie priznanej sumy. S prihliadnutím na uvedené okolnosti súd prvej inštancie správne postupoval, keď v súlade s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p., platným v čase jeho rozhodovania, rozhodol, keď určil lehotu na plnenie 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 23. V zvyšnej časti odvolania sa však odvolací súd stotožnil s námietkou žalovanej 2/, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jej „žiadosťou o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia“. Žalovaní totiž vo vyjadrení k čiastočnému späťvzatiu žaloby žiadali o oslobodenie od platenia trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. s poukazom na to, že ide o jednoduchý spor, pri ktorom sa žalobca nemusel dať zastúpiť advokátom. Rozsudok súdu prvej inštancie však v napadnutej časti neobsahuje odôvodnenie toho, ako sa súd vysporiadal s touto žiadosťou. 24. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd nemohol preskúmať správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaných nahradiť žalobcovi trovy konania a reagovať na odvolacie dôvody odvolateľky, nakoľko by svojím postupom vzhľadom k absencii odôvodnenia súdom prvej inštancie nahrádzal jeho činnosť. Na uvedenom základe je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nepreskúmateľný; nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Keďže uvedeným nesprávnym procesným postupom bolo stranám sporu znemožnené, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (týkajúcej sa náhrady trov konania) podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov konania žalobcu podľa zásady procesného úspechu v spore ako aj zavinenia (§ 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.) a v ďalšom konaní tiež posúdi, či v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup podľa § 257 C.s.p. v prospech žalovaných. 25. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 O.s.p.). 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).