Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/516/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415206130 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415206130.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Beáty Trandžíkovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti povinnému: X. A., E.. XX.X.XXXX, I. I. XX, XXX XX I., vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Jana Virličová, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 5642/15, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.561,74 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/1598/2015-74 zo dňa 27.11.2015, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/1598/2015-74 zo dňa 27.11.2015 potvrdzuje. II. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2014-4992 zo dňa 21.11.2014. V odôvodnení uznesenia uviedol, že po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 1až 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „EP“) zistil nespôsobilosť exekučného titulu byť podkladom na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že vymáhaná pohľadávka má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, t.j. v spotrebiteľskom vzťahu účastníkov. Súčasťou zmluvy sú VOP obsahujúce rozhodcovskú doložku, ktorá je formulovaná ako výlučná rozhodcovská doložka a stanovuje výlučnú prorogáciu riešenia všetkých sporov zo zmluvy na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná pre rozpor s § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Exekučný súd ďalej dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá len v účastníkmi nepodpísaných VOP nespĺňa ani požiadavku obligatórnej písomnej formy vyžadovanej zák. č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZRK“). Na uvedenom základe žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. Uznesenie prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote, napadol odvolaním oprávnený z dôvodov vymedzených § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d), f), h) OSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie buď zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo ho zruší a vráti súdu prvého stupňa (teraz prvej inštancie) na ďalšie konanie. Oprávnený konajúcemu súdu a ním vydanému rozhodnutiu v rozsiahlej odvolacej argumentácii vytýkal, že preskúmavaním zmluvy o úvere a v nej obsiahnutej rozhodcovskej doložky prekročil právomoci dané mu § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Mal za to, že § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, umožňuje súdny prieskum zákonnosti len vo vzťahu k žiadosti súdneho exekútora, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučnému titulu, nie však vo vzťahu k listinám, na poklade ktorých bol titul vydaný. Právomoci exekučného súdu sú vymedzené aj § 45 ZoRK. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s § 45 a § 37 ZoRK. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou res iudicata pre opätovné preskúmanie veci. Poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR 2/2000, PL. ÚS 21/2008, I. ÚS 17/2001, I.ÚS 390/2008, IV. ÚS 110/2009, I. ÚS 335/2006, III. ÚS 335/06, III. 264/2005 a II.ÚS 499/2012, v ktorom ústavný súd uviedol, že okresný i krajský súd v prejednávanej exekučnej veci prekročili svoju právomoc, keď okrem rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu preskúmavali aj obsah poistnej zmluvy vrátane VOP a z takto vykonaného listinného dôkazu dospeli k (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založili svoj právny záver o právnej povahe rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky spôsobujúcej jej neplatnosť. Týmto postupom znemožnili sťažovateľovi uplatniť právo priznané mu exekučným titulom. Ďalej poukázal na ust. § 93b <aspi://module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z.%252393b'&ucin- k-dni='30.12.9999'> zákona č. 483/2001 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o bankách, z ktorého vyplývala povinnosť oprávneného predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, bez akýchkoľvek dôvodov pre takýto záver, nakoľko je arbitrárne a nezákonné konštatovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom táto nerovnováha spočíva. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vykonával nové samostatné dokazovanie a dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd bez toho, aby mal oprávnený možnosť sa k takto novo vykonaným dôkazom a k novo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Namietal, že neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol súd založiť ani na Smernici Rady 93/13/ EHS, ktorá je nezáväzným sekundárnym právnym aktom, ani na judikatúre ESD, ktorá je vo vzťahu k rozhodcovským doložkám všeobecná a nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. V ďalšom odvolateľ citoval rozhodnutia okresných súdov a krajských súdov SR, ktoré svedčia v prospech argumentácie odvolateľa. Záverom poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci odňal oprávnenému právo konať pred súdom a neprimerane zvýhodnil povinného. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo doručené v súlade s ust. CSP nevyjadril. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní osobou vyššieho súdneho úradníka, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania, v zmysle § 374 ods. 4 OSP, nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie, zohľadniac konštrukciu zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom 01.07.2016 (§ 470 ods. 2 veta prvá zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/) sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nie súd dané dôvody na zrušenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia a toto je potrebné potvrdiť. 6. Podľa § 243d ods. 2 EP (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015), na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (pozn. súdu, t.j. spotrebiteľské spory), a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd sa stotožňuje so správnosťou zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie a vecnou správnosťou rozhodnutia. 10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa v súlade s § 243d ods. 1, 2 EP začalo dňa 31.03.2015 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke Mgr. Jane Virličovej. 11. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, vydaný pod č.k. II/2014-4992 dňa 21.11.2014. Záväzkový vzťah účastníkov konania má pôvod v spotrebiteľskej zmluve o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a povinným dňa 3.12.2008. Oprávnený nadobudol exekučne vymáhanú pohľadávku postúpením. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s odvolacími dôvodmi ako aj po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie konštatuje, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 44 ods. 2 EP skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle § 44 Exekučného poriadku jedným zo základných oprávnení a povinností exekučného súdu. Citované ust. zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly, vrátane rozhodcovských rozsudkov, a to aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZRK, ktorý dopĺňa postup exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. 13. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenom rozsahu teda, vzhľadom na vyššie uvedené, logicky musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou doložkou (zmluvou). Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. 14. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej doložky prekročil svoju zákonnú právomoc preto nie je dôvodná. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ exekučnému súdu vytýka nemožnosť skúmania rozhodcovskej doložky z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 52 a nasl. OZ) ani s odvolaním sa na Smernicu Rady č. 93/13/EHS/ o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštantná judikatúra súdov v tejto oblasti zaujala prevládajúci názor o prípustnosti a dôvodnosti takéhoto prieskumu. 15. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 16. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Neplatnosť rozhodcovskej doložky vzhliadol v neprijateľnosti zmluvného dojednania pre vylúčenie možnosti podania žaloby na všeobecný súd a v nedostatku jej písomnej formy. 17. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že svoj záver odvodil od obchodných podmienok pre depozitné produkty (ďalej „VOP“). V čl. 11 Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 11.5 VOP je zapracovaná rozhodcovská doložka, z ktorej vyplýva, že všetky spory, ktoré v budúcnosti medzi nimi vzniknú zo zmluvy budú rozhodované rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie. 18. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky z dôvodu jej technického zapracovania do nepodpísaných OP, odvolací súd uvádza, že technický spôsob umiestnenia rozhodcovskej doložky do VOP, ktoré nie sú osobitne podpísané nemožno automaticky a bez ďalšieho považovať za nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky. Obchodné podmienky sú v európskom právnom prostredí, vrátane Slovenskej republiky, štandardnou a všeobecne akceptovateľnou súčasťou zmlúv. Dojednanie časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach nevylučujú ani vnútroštátne, či úniové právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Rovnako podľa ZRK, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu účastníkov (t.j. k 3.12.2008) bolo dojednanie právomoci rozhodcovského súdu právne upravené buď uzavretím samostatnej rozhodcovskej zmluvy alebo uzavretím rozhodcovskej doložky, ktorá ako vyplýva z jej označenia je technickou súčasťou zmluvy. Za takýchto okolností preto výlučne skutočnosť, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá len v účastníkmi zmluvy osobitne nepodpísaných obchodných podmienkach ešte sama o sebe neznamená, ani nevyvoláva nedostatok jej písomnej formy. 19. Z hľadiska skúmania platnosti takto uzavretej rozhodcovskej doložky a zachovania obligatórnej náležitosti - písomnej formy je podstatná subjektívna vedomosť druhej strany (dlžníka - povinného) o listinách (obchodných podmienkach) tvoriacich súčasť zmluvy, pričom existencia tejto vedomosti sa vyžaduje v čase rokovania, najneskôr však v čase uzavretia zmluvy, s ktorou sa spája dojednanie rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v obchodných podmienkach, tvoriacich súčasť obsahu zmluvy. Odvolací súd všeobecný záver súdu prvej inštancie o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky len pre jej umiestnenie v nepodpísaných obchodných podmienkach nepovažuje za správny. 20. Odvolací súd sa v rozsahu odvolacích dôvodov preto zameral na skúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie o neprijateľnom charaktere zmluvného dojednania rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že tento právny záver súdu prvej inštancie je správny. Ako už odvolací súd uviedol, z rozhodcovskej doložky vyplýva dohoda zmluvných strán, že všetky spory, ktoré v budúcnosti medzi nimi vzniknú zo zmluvy budú rozhodované výlučne rozhodcovským súdom. Z obsahu zmluvy o spotrebnom úvere ani z obsahu VOP nevyplýva poučenie (usmernenie) spotrebiteľa zo strany banky (dodávateľa), že v zmysle zákona nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. 21. Odvolací súd s poukazom na konštantnú judikatúru všeobecných súdov nepovažuje za právne relevantnú argumentáciu odvolateľa, že povinný ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť, resp. neprijať rozhodcovskú doložku. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci 5M Cdo 25/2012, v ktorom dovolací súd zaujal právny názor, že ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov nijako nezbavovalo oprávneného (banku) povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach rovnako opakovane vyslovil právny názor o ochrane práv spotrebiteľa ako slabšej strany (napr. MCdo 9/2012, 5 Cdo 61/2012, 5 Cdo 232/2012, 6 Cdo 1/2012, 6 Cdo 217/2012, 6 Cdo 1/2012). 22. Exekučný súd je v prípadoch rozhodcovských rozsudkov vydaných v spotrebiteľských veciach oprávnený skúmať súlad rozhodcovskej doložky so zákonom z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré je v týchto prípadoch dôvodné aplikovať. Súdna prax rovnako ustálila, že rozhodcovský rozsudok pre exekučné konanie netvorí prekážku rozhodnutej veci a exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. a/ až c/ ZRK v spotrebiteľských veciach oprávnený na jeho preskúmanie vrátanie preskúmania rozhodcovskej doložky, od ktorej sa odvodzuje právomoc rozhodcovského (titulového) súdu. V tejto súvislosti je súd oprávnený podrobiť rozhodcovskú doložku prieskumu aj z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok (NS SR 6 Cdo 135/2012). 23. Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, nakoľko iba rozhodcovská zmluva, ktorá je platne uzavretá môže založiť právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní NS SR 2Oboer 68/2013, obdobne NS SR 6 Cdo 105/2011, 5 Cdo 230/2011, 6 Cdo 4/2013, KS Prešov 3CoE 29/2010). 24. Exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre obmedzenia práva spotrebiteľa (povinného) ako slabšej zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde. Najvyšší súd SR, ako súd dovolací už vo svojej judikatúre poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá v prípade, ak je žalobcom poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca, spotrebiteľovi neumožňuje brániť sa mimo rozhodcovského súdu, sťažuje prístup spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy (NS SR 6 Cdo 4/2013). Neobstojí preto tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom táto nerovnováha spočíva a bez akýchkoľvek dôvodov pre takýto záver, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie arbitrárne a nezákonné. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie nerovnováhu spôsobujúcu neprijateľnosť zmluvnej podmienky v súlade s konštantnou rozhodovacou činnosťou videl vo vylúčení možnosti spotrebiteľa uplatniť ochranu svojho práva na všeobecnom súde, nedostatku jej individuálneho dojednania v jej formulárovom obsahu, ktorý spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu stotožňuje. 25. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného rozhodnutím Ústavného súdu II. ÚS SR č. 449/2012 odvolací súd má za to, že nejde o rozhodnutie predstavujúce líniu ustálených rozhodnutí ÚS SR v konkrétnych právnych otázkach. Svedčí o tom rovnocenné oponujúce rozhodnutie iného senátu ÚS SR I. ÚS 41/2014-15 z 29. 1.2014, ktoré voči rozhodnutiu II. ÚS SR č. 449/2012 vyjadruje iný, opačný právny názor, vychádzajúci z predchádzajúcich rozhodnutí ústavného súdu v obdobných veciach. 26. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, ako sa nesprávne domnieva oprávnený, dôvodiac, že súd prvého stupňa vydaným napadnutého uznesenia povinnú neprimerane zvýhodnil. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie, a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j. či dohoda o rozhodcovskej doložke je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany) bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom. 27. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a povinný, vždy dôsledne skúmať či prípadný nesúlad exekučného titulu so zákonom, resp. rozhodcovská zmluva alebo doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. 28. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa dojednaním rozhodcovskej doložky vylučujúcej možnosť podania žaloby na všeobecný súd, ako aj forma uzatvorenej rozhodcovskej doložky podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Súd prvej inštancie preto na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku pre vylúčenie možnosti súdneho prejednania veci, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Toto rozhodnutie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ako aj v rozhodnutiach ústavného súdu ( IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16). 29. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom (dodávateľom) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a tento následne mohol byť spôsobilým exekučným titulom pre vykonávanie exekúcie. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu veriteľom určenému rozhodcovskému súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Ide o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný. 30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že postupom exekučného súdu oprávnenému nebola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a ním zistení skutkový stav veci o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný. V exekučnom konaní nie je daná prekážka veci rozhodnutej a odvolateľ nepreukázal existenciu skutočností ani dôkazov, ktoré doposiaľ neboli uplatnené a majú preukazovať, že došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vydané rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému povinnému odvolací súd nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko si tento nárok neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).