Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/77/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415209833 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415209833.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. J. Š., W.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - L. M., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. X, F., zastúpená advokátkou JUDr. Simonou Dobiášovou, Šoltésovej 18, Bratislava a otec - K.. E. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. I. XX, F., o návrhu otca na zníženie výživného a rozšírenie úpravy styku s maloletým a o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky a otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/200/2015-293 zo dňa 10.10.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že Otec je povinný prispievať na výživné na tvorbu úspor maloletému W. J. U., nar. XX.XX.XXXX sumou 50 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci popri bežnom výživnom na osobitný účel maloletého zriadený matkou v peňažnom ústave počnúc dňom 01.09.2016. Zročné výživné vzniknuté titulom tvorby úspor za obdobie od 01.09.2016 do 30.06.2017 v celkovej výške 500 eur otec uhradí na osobitný účet maloletého zriadený v peňažnom ústave do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Matka je povinná do 7 dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť v peňažnom ústave osobitný účet na meno maloletého W. J. U., nar. XX.XX.XXXX a identifikačné údaje účtu maloletého oznámiť otcovi v lehote troch dní po jeho zriadení. Na nakladanie s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na tomto osobitnom účte maloletého je potrebný súhlas súdu. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 10.10.2016, č.k. 25P/200/2015-293, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého W. J. U., nar. XX.X.XXXX zo sumy 350 eur na sumu 450 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.09.2016. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2016 do 10.10.2016 vo výške 100 eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Do zročného výživného započítal sumu 350 eur. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým W. J. okrem rozsahu upraveného v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/164/2010-334 zo dňa 05.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku o výživnom a úprave styku dňa 20.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 70/2013-376 zo dňa 22.10.2013 na každý nepárny rok od nedele, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 18.00 hod. do piatku, ktorý je posledným dňom jarných prázdnin do 18.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého, kde ho po ukončení styku vráti. Matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť. Vo zvyšku návrh matky zamietol . Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zastavil.Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 164/2010-334 zo dňa 05.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku o výživnom a úprave styku dňa 20.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 70/2013-376 zo dňa 22.10.2013 a to v časti výšky vyživovacej povinnosti otca a v časti úpravy styku otca s maloletým. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie konštatoval, že s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie návrhu otca, resp. zmeny pôvodného návrhu ostalo predmetom konania iba konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na rozšírenie úpravy styku. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca na maloletého W. rozhodnuté takmer pred tromi rokmi rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 164/2010-334 zo dňa 5.12.2012, ktorý vo výroku o výživnom nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2013, od ktorej úpravy výživného došlo na strane maloletého k podstatným zmenám majúcim vplyv na výšku vyživovacej povinnosti. Konštatoval, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletý navštevoval 1.stupeň základnej školy a v súčasnosti je už na 2.stupni základnej školy, v 5.triede. Zmena pomerov u maloletého je daná vyšším vekom dieťaťa a prechodom na vyšší stupeň vzdelávania. Mal preukázané, že maloletému pribudli výdavky v súvislosti so záujmovou činnosťou, ktorej sa venuje aktívnejšie a ktorá vyžaduje zvýšené výdavky. Súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Nevyhovel však časti návrhu matky na zaviazanie otca výživným aj na tvorbu úspor, považujúc výživné vo výške 450 eur mesačne za dostatočné, ktoré umožní matke maloletého tvoriť aspoň čiastočné úspory pre dieťa. Vyslovil názor, že vzhľadom na vek maloletého, ktorý má iba 10 rokov, nie je tvorba úspor nevyhnutná. Konštatoval, že určené výživné je primerané a zodpovedá kritériám na jeho určenie a jeho výška korešponduje aj so životnou úrovňou otca, ktorý vlastní nehnuteľný majetok v nemalej hodnote, ktorého časť dokonca nadobudol počas prebiehajúceho súdneho konania a vlastní aj hnuteľný majetok, resp. finančné prostriedky vo výške 10.000 eur. Okolnosť, že otec bol od júla 2015 až do júna 2016 vedený v evidencii úradu práce, nemala vplyv na rozhodnutie o výške zvýšeného výživného, pretože má otec nadpriemerné zručnosti, ovláda dva svetové jazyky, má ukončené dve vysoké školy, má mimoriadne pracovné skúsenosti a teda je ťažko uveriteľné, že práve počas prebiehajúceho súdneho konania, ktoré vyvolal sám otec svojim návrhom na zníženie výživného, by nebol schopný nájsť si adekvátne zamestnanie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v možnostiach ako aj schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého určeným výživným, keďže aktuálne už má aj dostatočný príjem zo živnosti a môže umožniť maloletému podieľať sa na jeho životnej úrovni. Zdôraznil, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti ustálil dňom 01.09.2016, ktorým došlo k podstatnej zmene pomerov, prechodom maloletého na vyšší stupeň vzdelávania. Zročné výživné určil otcovi vo výške 100 eur za mesiac september 2016, v ktorom mesiaci bolo hradené výživné vo výške 350 eur. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zmenu zastupovania a spravovania majetku dieťaťa z dôvodu, že matka v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala dôvod, pre navrhovanú zmenu rozhodnutia v tejto časti. Vyhovel návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým aj počas jarných prázdnin každý rok vychádzajúc zo zhodných tvrdení rodičov a dospejúc k záveru, že rozšírenie doterajšej úpravy styku s dlhším časovým úsekom je nepochybne v záujme maloletého, ktorý bude môcť tráviť čas aj s rodinou otca žijúcou mimo Bratislavy. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti rozsudku vo výroku o zamietnutí časti návrhu matky na tvorbu úspor maloletému podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jej návrhu na uloženie povinnosti otcovi prispievať maloletému aj na tvorbu úspor, v celom rozsahu alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietala nevykonanie navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie, nesprávne skutkové zistenia, na základe ktorých dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie o možnosti z bežného výživného tvoriť úspory dieťaťu. Poukázala na zvýšené náklady na bývanie z dôvodu, že jej plnoletý syn C. začal pracovať v W., doma sa zdržiava len raz za šesť týždňov. Poukázala na to, že bežné výživné má slúžiť na úhradu nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb maloletého, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný rozvoj a jeho účelom nie je tvorba úspor.Vyslovila názor, že vek dieťaťa nemá pri rozhodovaní súdu o výživnom na tvorbu úspor žiaden vplyv, keď súd má prihliadať len na majetkové pomery povinného rodiča.Výživné na tvorbu úspor je nevyhnutné bez ohľadu na vek dieťaťa, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú. Poukázala na ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine a splnenie podmienok pre určenie tvorby úspor. Poukázala na preukázané nadštandardné majetkové pomery otca a skutočnosť, že jeho životná úroveň je vyššia ako životná úroveň jej a maloletého. Dala do pozornosti právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že otec je vlastníkom nehnuteľností - 3-izbového bytu v F., H., bytu a pozemkov vo L., rodinného domu a pozemkov v k.ú. N., stavby - ubytovne v k.ú. V., rodinného domu a pozemkov v k.ú. Q., pozemkov v k.ú. U., pozemkov v k.ú. V. S., pozemkov v k.ú. W. V.. Poukázala na to, že rodinný dom a časť pozemkov v k.ú. Q. otec nadobudol kúpou v roku 2015. Uviedla, že otec byt v H. trvale nevyužíva, v byte bývajú bezodplatne, len za úhradu nákladov na elektriku, príbuzní otca, pričom sa nejedná o osoby blízke. Podľa názoru matky, otec sa týmto bez dôležitého dôvodu vzdal príjmu, ktorý by mohol dosahovať z nájmu bytu. Poukázala na otcom prezentovanú výšku jeho úspor 10.000 eur. Dala do pozornosti, že otec začal podnikať dňa 17.06.2016, za obdobie od 17.07.2016 do 31.10.2016 mal odmenu 23.600 eur brutto, t.j. cca 6.800 eur mesačne, je teda schopný v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti zabezpečiť si nadštandardný príjem. Uviedla, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť a W. J. neposkytuje plnenia nad rámce výživného. Mala za to, že pomery otca mu umožňujú úhradu výživného na tvorbu úspor pre maloletého pre jeho budúce štúdium v zahraničí, prípadne pre zabezpečenie bývania. Namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie navrhnutých dôkazov za účelom komplexného posúdenia majetkových pomerov otca, dožiadaním daňového priznania za rok 2015, vrátane príloh a originálu potvrdenia o príjme za rok 2016, ktorý otec dosahuje za výkon funkcie poradcu v Strategickej poradnej skupine pre podporu reforiem na Ukrajine. Poukázala na viacero článkov zverejnených na internete obsahujúcich výkon tejto činnosti otcom. 4. Proti výroku rozsudku o zvýšení výživného podal odvolanie otec. Navrhol ponechať v platnosti výživné na maloletého W. J. vo výške 350 eur mesačne. Uviedol, že jeho majetkové a príjmové pomery sú nedostatočné pre zabezpečenie výkonu daného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Majetkové pomery mu prinášajú iba stratu súvisiacu s platením daní z nehnuteľností. Od 17.07.2016 je živnostníkom, avšak nemá istotu príjmu v budúcnosti, na rozdiel od matky, ktorá pracuje v štátnej organizácii a má istotu zamestnania. Nesúhlasil s tvrdením, že jeho životná úroveň je vyššia, keďže musí často cestovať, vyvíjať značné úsilie aj na náklady na získanie, resp. udržanie objednávok. Poukázal na to, že jeho nehnuteľný majetok je v značnej miere majetkom jeho matky a otca, ktorí ho na neho prepísali a v ňom bývajú. Zo zdedenej poľnohospodárskej pôdy dostáva cca 4 vrecia pšenice každoročne, pôda sa nedá využiť na prenájom, nachádza sa na Východnom Slovensku. Namietal, že by v priebehu súdneho konania nadobudol nehnuteľnosť. Dal do pozornosti jeho žiadosť o vykonanie dokazovania za účelom zistenia výšky predajnej ceny nehnuteľnosti v Bratislave, ktorú vlastnila a predala matka dieťaťa. Poukázal na to, že v prípade výkonu rozhodnutia v súvislosti s nesplnením povinnosti, mu hrozí exekúcia na byt. Ak by prišiel o byt v Bratislave, bolo by znemožnené stretávanie sa so synom. Namietal podstatnú zmenu pomerov u dieťaťa, ktoré je len o tri roky staršie a skutočnosť, že záujmová činnosť dieťaťa a zvýšené náklady neboli v konaní preukázané. Súhlasil s tým, že dieťa sa tenisu venuje už dlhodobo, prestal však chodiť na vyučovanie ruského jazyka a šachový krúžok. Uviedol, že svojho syna má rád a bol nútený podať odvolanie z dôvodu, že sa s dieťaťom mohol stretávať, a aby si nemusel požičiavať finančné prostriedky na kúpu aspoň základnej stravy počas stretnutí so synom. 5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného ako vecne správne potvrdiť. Námietky otca považuje za irelevantné a neopodstatnené. Vyslovila názor, že záujem maloletého otec povyšuje nad svoje záujmy.Sumu 450 eur mesačne titulom výživného považuje za primeranú vzhľadom na ňou vyčíslené náklady na dieťa v podaní zo dňa 04.02.2016. Poukázala na zvýšenie výdavkov na dieťa aj v priebehu súdneho konania, zabezpečenie nákladov na tenis, účasť dieťaťa na tréningoch, turnajoch, úhradu štartovného a s tým spojené výdavky na cestovanie. Súhlasila s hodnotením zmeny pomerov s prechodom na vyšší stupeň vzdelávania. Dala do pozornosti, že otec nad rámec výživného dieťaťu neprispieva, nekupuje mu žiadne darčeky ani na sviatky, naposledy sa so synom stretol v októbri 2016, nepodieľa sa na zabezpečení starostlivosti o dieťa. Je toho názoru, že súd nie je povinný skúmať všetky výdavky povinného rodiča, ale len jeho schopnosti a možnosti a majetkové pomery. Poukázala na to, že otec žiadne zo svojich výdavkov nepreukázal. Považuje za irelevantné, že otec má výdavky súvisiace s vlastníctvom nehnuteľností a výdavky na bývanie spolu so svojou družkou. Uviedla, že v prípade, ak otec považuje vlastníctvo viacerých nehnuteľností za stratové, má možnosť speňažiť ich predajom alebo dať do nájmu. Konštatovala, že otec vynakladá peňažné prostriedky na nadobudnutie ďalších nehnuteľností. Nesúhlasila s tvrdením otca o jeho neistom príjme zo živnostenskej činnosti, pretože vykonávanie podnikateľskej činnosti bolo slobodným rozhodnutím otca, nemôže byť na ujmu maloletého. Otec žiadne výdavky na tieto aktivity nepreukázal. Vzhľadom na jeho profesné skúsenosti, schopnosti a zročnosti, otec nemôže mať problém s nájdením si práce s adekvátnym finančných ohodnotením. Tvrdenia otca voči jej osobe považuje za zavádzajúce a očierňujúce. Zdôraznila, že otec v konaní nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz preukazujúci hľadanie si zamestnania. Potvrdila, že maloletému odpadli výdavky na šachový krúžok a ruštinu, avšak zvýšili sa výdavky na tenis. Otec si neuvedomuje prvoradý charakter výživného a jeho prednosť pred inými výdavkami rodičov. Uviedla, že študijné výsledky maloletého sú dobré a dieťa vedie k tomu, aby si riadne plnilo svoje školské povinnosti. Je zarážajúce ako otec dieťa podceňuje a nerobí nič preto, aby maloletému napríklad s prípravou do školy pomohol. Tvrdenia otca o tom, že maloletému nadobudnutím plnoletosti prevedie byt v Bratislave, je z hľadiska určenia výživného na tvorbu úspor irelevantné, nakoľko toto tvrdenie nepredstavuje pre dieťa záruku do budúcnosti, keďže nie je nijakým spôsobom vymožiteľné. Tvrdenie otca o spôsobe využívania bytu v Bratislave považuje za zavádzajúce a účelové. Spochybnila tvrdenia otca o vyššej životnej úrovni maloletého a matky z dôvodu, že je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere, jej príjem činí 600 eur mesačne netto, dieťaťu zabezpečuje program počas letných prázdnin, čo nie je dôkazom o vyššej životnej úrovni. Navrhla preveriť príjem otca z výkonu činnosti poradcu v Strategickej poradnej skupine pre podporu reforiem na Ukrajine. 6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu a vyjadreniu matky uviedol, že matka zvýšením výživného sleduje získanie finančných prostriedkov pre vlastnú spotrebu a obohatenie sa, pre umožnenie bezstarostného života. Podľa názoru otca, matka žije komerčným spôsobom života, kde prioritou sú peniaze, hmotné statky, klamstvá, vo výchove maloletého chýba láska, motivácia, vzdelávanie, rozvoj intelektu a talentu. Poukázal na to, že matka mala v minulosti problémy s alkoholom, čo môže byť tiež dôvodom o snahu získať vyššie výživné na dieťa. Spochybnil vyčíslené náklady na dieťa, ktoré neboli preukázané. Uviedol, že jeho príjem je nepravidelný, neistý a musí vynaložiť výdavky na dosiahnutie príjmu. Poukázal na náklady na cestovanie, údržbu a opravy vozidla, ubytovanie, kancelársku a telekomunikačnú techniku. Dňa 02.01.2017 bol nútený kúpiť nové vozidlo za 20.000 eur z dôvodu poruchy vozidla. Zdôraznil, že tvorba úspor pre dieťa vo výške 100 eur mesačne nie je potrebná, keďže po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa má úmysel prepísať na syna byt nachádzajúci sa v Bratislave. Svoj zámer môže potvrdiť uzavretím zmluvy o budúcej darovacej zmluve. Namietal, že študijné pobyty v zahraničí sú pre študentov s vynikajúcimi výsledkami, ktorým sú poskytované štipendiá pre štúdium v zahraničí. Uviedol, že matka svojou výchovu prispela k priemerným študijným výsledkom maloletého. Spochybnil vyjadrenie matky o zvýšených nákladoch na bývanie z dôvodu, že v byte býva 5 osôb, takže mesačné nájomné nie je 74,66 eur. Poukázal na majetkové pomery matky, spoluvlastníctvo 3-izbového bytu v Bratislave a chaty v k.ú. C.. Namietal nevykonanie dokazovania preskúmaním predaja nehnuteľností matkou nachádzajúcich sa v k.ú. C.. Poukázal na životnú úroveň matky, ktorá s maloletým trávi dovolenky pri mori. Dal do pozornosti, že od konca roku 2016 v byte v H. jeho príbuzní už nebývajú. Nesúhlasil s tvrdením, že synovi neprispieva nad rámec výživného. Uviedol, že maloletému kupoval školské potreby a pomôcky, mobilný telefón, veci na oblečenie, knihy, športové potreby, hradil výdavky súvisiace s návštevou kúpalísk, plavární. K jeho pôsobeniu v Strategickej poradenskej skupine pre podporu reforiem na Ukrajine uviedol, že článok na internete nemôže slúžiť ako dôkaz o príjmoch otca. Informoval o tom, že značná časť poradcov pôsobí na dobrovoľnej a neziskovej báze. Vyslovil názor, že matka sa maloletému nevenuje, dieťa trávi čas pozeraním televízie a hrami na počítači. Poukázal na znalecký posudok T.. W., z ktorého záverov je zrejmé, že otec má lepšie osobnostné predpoklady na osobnú starostlivosť o dieťa, keďže má vyššie nároky na spôsob a obsah výchovy. Pokiaľ matka poukazuje na jeho schopnosti a možnosti, dáva do pozornosti, že jeho zhoršený zdravotný stav, dlhodobé liečenie na alergiu, roztoče a pele, obmedzuje jeho pracovné možnosti. Aj napriek jeho znalostí a skúseností, bol od júla 2015 do 17.7.2016 dlhodobo nezamestnaný, prácu si hľadal, o čom odovzdal súdu potvrdenie. Navrhol o vyšetrenie matky na detektore lži, aby sa s konečnou platnosťou preukázalo, ktorá strana klame. Poukázal na to, že matka mu neumožnila tráviť so synom jarné školské prázdniny s odôvodnením, že dieťa ochorelo, pričom nasledujúci deň maloletý trávil čas na trampolíne v Jump Arene. Opätovne spochybňoval starostlivosť matky o maloletého a dal do pozornosti jeho životnú úroveň, zámer dieťaťu darovať byt a jeho neistotu v rámci podnikania. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a otca nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa je čiastočne dôvodné, odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné. 9. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o zvýšení výživného na maloleté dieťa a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, výrok vzťahujúci sa ku zvýšeniu výšky výživného na maloletého správne právne posúdil a vyvodil z neho aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zvýšení bežného výživného. 10. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa ust. § 63 ods. 3 veta prvá Zák. o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. 11. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV rozsudkom, č.k. 25P/164/2010-334 zo dňa 05.12.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/70/2013-376 zo dňa 22.10.2013. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane rodičov a maloletého k zmene pomerov v rozsahu, ktoré bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to zvýšením výživného na maloletého. Skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. 13. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne, ako súd prvej inštancie vyslovuje názor, že zmena pomerov na strane maloletého je nesporná, keďže výživné bolo naposledy upravované v roku 2013, náklady maloletého či už v súvislosti s jeho fyzickým vekom, školskou dochádzkou, zdravotným stavom, či záujmovými aktivitami vzrástli, a to v rozsahu, ktorý súd prvej inštancie správne premietol do výšky výživného. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil a prihliadol na možnosti a schopnosti matky, ktorá sa o maloletého osobne stará a zabezpečuje jeho potreby z príjmu cca 600 eur mesačne. Určené výživné v sume 450 Eur mesačne plne zodpovedá kritériám ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, ako aj súdom prvej inštancie zistenému príjmu otca a jeho celkovej rodinnej a sociálnej situácii, jeho majetkovým pomerom a životnej úrovni. Z vykonaného dokazovania a vyjadrenia otca nesporne vyplýva, že otec vykonáva živnostenské aktivity od júla 2016, keď sám potvrdil, že za obdobie štyroch mesiacov dosiahol príjem vo výške 23.600 eur brutto, to je 5.900 eur mesačne brutto. Odvolací súd nespochybňuje, že otec si z príjmu hradí náklady a výdavky súvisiace s bývaním, cestovaním, zabezpečením výkonu svojej činnosti a zabezpečením svojich osobných potrieb. Rovnako odvolací súd nespochybňuje skutočnosť, že otec je v rámci podnikania vystavený určitým rizikám. Pri zvýšení výživného je potrebné vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie nesporne zohľadnil. Neobstoja ani námietky otca vzťahujúce sa k vynaloženým nákladom súvisiacim so správou jeho nehnuteľností. Existencia vlastníctva nehnuteľností otca však svedčí o jeho majetnosti a je potrebné ju premietnuť aj do výživného na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie správne ustálil počiatok zvýšenia výšky výživného dňom 01.09.2016, teda nástupom dieťaťa na 2. stupeň základnej školy a správne konštatoval, že uplynutím doby troch rokov od poslednej úpravy výživného sa zvýšili náklady na dieťa súvisiace s prirodzeným rastom maloletého, zabezpečením jeho odôvodnených potrieb. Tu je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletého za obdobie troch rokov (od poslednej úpravy výživného) zvýšili. Odvolací súd považuje odvolacie námietky otca vzťahujúce sa k nepreukázaniu nákladov na dieťa za neopodstatnené. Z obsahu spisu vyplývajú matkou predložené náklady na zabezpečenie potrieb dieťaťa, úhrady poplatkov v škole, platieb za návštevu tenisu. Je potrebné dať do pozornosti otca, že matka žiadnym spôsobom nepopierala, že by maloletý pokračoval v aktivitách, hodinách ruského jazyka a šachovom krúžku. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danom prípade je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že otec po dobu štyroch rokov sa žiadnym spôsobom nepodieľal na starostlivosti o dieťa, z dôvodu dlhodobého výkonu práce v zahraničí. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uzatvára, že otcom v odvolaní uvádzané skutočnosti vyhodnotil ako účelové, nemajúce vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zvýšenie výživného na maloletého. Odvolacie námietky otca voči výroku o zvýšení výživného posúdil ako nedôvodné majúc za to, že výška zvýšeného výživného s poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre zvyšovanie výživného na dieťa, t.j. je primerané ako odôvodneným potrebám dieťaťa, tak aj zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov. 14. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, odvolací súd v časti určenia výživného na tvorbu úspor maloletého dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný. Vykonaným dokazovaním a vyhodnotením právne relevantných skutočností na strane otca, sú splnené podmienky na priznanie výživného na tvorbu úspor, tak ako ich má na mysli ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine. V konaní bolo preukázané, že otec aktuálne dosahuje nadštandardný príjem a jeho majetkové pomery zakladajú dôvod na tvorbu úspor pre maloletého, účelom ktorej je zabezpečenie či už prípravy na budúce povolanie dieťaťa alebo jeho bývania. Pokiaľ otec argumentuje slabými študijnými výsledkami maloletého, odvolací súd na túto námietku neprihliadal, keďže dieťa na druhom stupni základnej školy a jeho budúce výsledky, budúci výber školy a povolania zatiaľ nie je zrejmý. Rovnako nemožno prihliadať na zámer otca o budúcom darovaní nehnuteľnosti, bytu nachádzajúceho sa v Bratislave, maloletému. Odvolací súd nespochybňuje, že záujem maloletého si vyžaduje jeho finančné zabezpečenie do budúcnosti. Odvolací súd akceptoval odvolaciu námietku matky a jej nesúhlas s konštatovaním, že vzhľadom na vek dieťaťa 10 rokov nie je tvorba úspor nevyhnutá, pričom matka má možnosť tvoriť úspory z výživného. Vek dieťaťa nie je kritériom pre určenie tvorby úspor pre dieťa, kritériá tvorby úspor sú jasne zadefinované v ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o možnosť matky sporiť dieťaťu z výživného, odvolací súd poznamenáva, že príjem matky činí 600 eur mesačne, z ktorého matka musí hradiť náklady na bývanie a zabezpečenie potrieb svojich a maloletého dieťaťa. Pokiaľ je v možnostiach otca prispievať na výživu dieťaťa vyšším výživným, toto výživné je spotrebného charakteru a je možné ho použiť pre zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa za účelom dosiahnutia rovnakej životnej úrovne akú má povinný rodič. V danom prípade z vykonaného dokazovania táto skutočnosť na strane otca a na strane maloletého preukázaná bola, a preto odvolací súd návrhu matky na tvorbu úspor čiastočne vyhovel, považujúc sumu 50 eur mesačne za primeranú. V súlade s ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine uložil matke povinnosť zriadiť osobitný účet na meno maloletého v peňažnom ústave, číslo účtu otcovi oznámiť za účelom zabezpečenia realizácie platieb otcom. Je potrebné poznamenať, že nakladanie s finančnými prostriedkami uloženými na účte maloletého podlieha schváleniu súdom. Výber účtu, na ktorý sa budú prostriedky určené na tvorbu úspor zasielať, je výlučne právom rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. 15. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom na maloletého v zmysle jeho zvýšenia, (výška určeného výživného na maloletého zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa), súd prvej inštancie správne určil aj počiatok zmeny pomerov, z ktorého dôvodu napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Zároveň podľa § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti návrhu matky na určenie výživného na maloletého titulom tvorby úspor za splnenia zákonných podmienok. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).