Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/126/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010157 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416010157.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Danica Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného A. L., stíhaného pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.7.2016, č.k. 2T/62/2016-172, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 14. marca 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava IV z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.7.2016, č.k. 2T/62/2016-172, bol obžalovaný A. L. uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že dňa 13.3.2016 v čase okolo 20.00 hod. na parkovisku v meste Hodonín v Českej republike zadovážil sušenú rastlinu rodu Cannabis (konopa) o hmotnosti 95,332 g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 15-15,7 % hmotnostného obsahujúceho 14875 mg tetrahydrokanabinolu, čo zodpovedá minimálne 190 jednorazovým dávkam drogy, ktoré u seba prechovával do 21.20 hod. dňa 13.3.2016, kedy ju v Bratislave na T. ulici 1 pred cukrárňou H. pri fyzickom konflikte s Y. R. rozsypal na chodník a trávnatú plochu, pričom rastliny rodu Cannabis sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok. Za to bol obžalovanému uložený podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l), písm. n) Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon bol podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní tri roky s uložením probačného dohľadu a podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr.zák. s uložením povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému poradenstvu. Zároveň bolo obžalovanému uložené podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák. ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Proti rozsudku podala odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) Okresná prokuratúra Bratislava IV, a to priamo na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku. Odvolanie odôvodnil prokurátor písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 26.7.2015 a 24.10.2016. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že odvolanie smeruje proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Trestný zákon umožňuje za stíhaný skutok uložiť podmienečný trest odňatia slobody. Predmetná právna úprava bola prijatá novelou vykonanou zákonom č. 204/2013 Z.z. s účinnosťou od 1.8.2013, pričom dolná hranica trestnej sadzby bola znížená zo 4 rokov na 3 roky. Ako uvádza dôvodová správa k tejto novelizácii, navrhovaná zmena má za cieľ umožniť súdu podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51, a to najmä v tých prípadoch, ak odsudzuje páchateľa za nelegálnu držbu drogy, ktorej množstvo mierne prevyšuje hranicu desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky, ktorej držba je v zmysle Trestného zákona posudzovaná ako horný limit pre stanovenie, že sa v danom prípade jedná o prechovávanie drog pre vlastnú potrebu podľa § 135. Kvalifikácia skutku v prípade nelegálnej držby drogy vyplýva zo stanovenia množstva zadržanej nelegálnej drogy (vo forme násobku obvykle jednorazovej dávky) a závisí predovšetkým od kvality konkrétnej zadržanej drogy (obsah jej účinnej látky), ktorú však užívateľ drog pri ich zaobstaraní za účelom vlastnej potreby nedokáže vopred predpokladať. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že charakter trestných činov podľa § 171 (do desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky) a § 172 ods. 1 písm. d) (všetko nad desaťnásobok obvykle jednorazovej dávky), ako aj výška trestu odňatia slobody, ktoré za tieto trestné činy možno uložiť, sú nepomerne odlišné. U páchateľov, u ktorých je zadržaná nelegálna droga v množstve mierne prevyšujúcom hranicu desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky, pričom zjavne ide o bežného užívateľa drogy a nie o predajcu, je tento nepomer možné kompenzovať navrhovaným znížením dolnej sadzby trestného činu podľa § 172 ods. 1 s následnou možnosťou podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51. Navrhovaný postup zvyšuje možnosti štátu, aby v rámci skúšobnej doby pôsobil vhodnými prostriedkami na túto špecifickú kategóriu páchateľov prostredníctvom výkonu probácie, resp. uložením ďalších povinností a obmedzení, ktoré môžu viesť k účinnej náprave páchateľa vo vzťahu k zneužívaniu návykových látok. Obžalovaný dňa 13.3.2016 prechovával 190 jednorazových dávok drogy. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné množstvo prechovávaných omamných látok značne prevyšuje množstvo určené zákonodarcom pre účely osobnej spotreby, možno konštatovať, že rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, nerešpektuje pôvodný zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k novelizácii § 172 Tr. zák. Obžalovaný bol pre marihuanu v meste Hodonín v Českej republike. Túto mal získať od osoby s prezývkou W.. Vzhľadom na množstvo zaistenej marihuany je ťažko uveriteľná verzia obžalovaného, že marihuanu dostal zadarmo a že pri preberaní nemal vedomosť o jej množstve. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že marihuanu fajčí príležitostne, maximálne cez nejaký sviatok. Existuje dôvodná obava, že obžalovaný si omamnú látku zabezpečoval nielen pre osobnú potrebu, ale aj za účelom následného predaja. Z uvedeného dôvodu súdom uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, pri vyššie popísaných okolnostiach skutku, ani dostatočne nevyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Je zrejmé, že takto uložený trest nebude spĺňať svoj účel, a ani neodráža a spravodlivo nezohľadňuje osobu obžalovaného a jeho konanie. S poukazom na uvedené sa navrhuje, aby odvolací súd zrušil výrok o treste v časti týkajúcej sa trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom napadnutého rozsudku a aby obžalovanému uložil primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Spis bol prvostupňovým súdom predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní dňa 23.11.2016. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka navrhla, aby súd vyhovel odvolaniu v súlade s písomnými dôvodmi. Obhajca na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie zamietnuť. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že ho to veľmi mrzí, spravil najväčšiu chybu vo svojom živote. Určite by to už nezopakoval. Chce dodržiavať všetky obmedzenia, ktoré mu boli uložené. Zmenil svoj život, spravil si vodičské oprávnenie na kamión, čo ho stálo dosť peňazí. Chce riadne pracovať, už dlhšiu dobu má priateľku a chce riadne žiť. Nemá problém, aby sa podroboval liečeniu, s marihuanou skončil a nemal s tým žiaden problém. Presťahoval sa späť k rodičom do Nového Mesta nad Váhom, kde sa aj zamestnal, jazdí na kamióne v rámci Európy. Ľutuje svoje konanie, súhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len prokurátorom a len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu nie sú odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len výrok o treste. Odvolací súd pritom zistil, že podané odvolanie nie je dôvodné. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému a jeho obhajcovi bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov, pričom spolu s prokurátorom boli aj riadne predvolaní resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. V prejednávanej veci bola obžaloba Okresnou prokuratúrou Bratislava IV č.k. 1Pv 158/16/1104-28 zo dňa 26.5.2016 podaná na Okresný súd Bratislava IV dňa 30.5.2016 na A. L. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr.zák. a bola prijatá pod sp.zn. 2T/62/2016. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.7.2016 po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne sa obžalovaný kladne vyjadril k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr.por. a súd prijal vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo žalovaného skutku a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná dokazovanie len ohľadom výroku o treste a výroku o ochrannom opatrení. Následne bol na hlavnom pojednávaní prečítaný so súhlasom strán znalecký posudok z odvetvia psychiatrie ohľadom zisťovania závislosti obžalovaného na návykových látkach a listinné dôkazy vzťahujúce sa k osobe obžalovaného a po vyhlásení dokazovania za skončené bolo po záverečných rečiach a poslednom slove rozhodnuté vo veci rozsudkom tak, ako je to uvedené na začiatku tohto odôvodnenia. Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj dovtedy vykonané dôkazy a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr.zák. a spáchal ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným z jeho spáchania. K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti. Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.). Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr.zák.). Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 172 ods. 1 Tr.zák. je 3 až 10 rokov), t. j. ide o zločin (§ 11 ods. 1 Tr.zák.). Teda v prípade spáchania trestného činu podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. zákonodarca ustanovil s poukazom na už uvedené ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd musí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný). V napadnutom rozsudku prvostupňový súd správne u obžalovaného vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a ich pomer, ako aj osobu obžalovaného, pričom odvolací súd si jeho závery v tomto ohľade osvojil a nie je potrebné ich opakovať v tomto rozhodnutí. V súvislosti s priznaním poľahčujúcej okolnosti o napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom navyše odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.10.2016, sp.zn. 4Tdo 63/2016, ktorý sa výslovne zaoberal v dovolacom konaní ministerkou spravodlivosti SR namietanou uznanou poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Tr.zák. za súčasného uznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr.zák. v prípade vyhlásenia obžalovaného k obžalobe na hlavnom pojednávaní, že je vinný, a to s tým záverom, že priznanie obidvoch poľahčujúcich okolností je v takomto prípade možné. Hoci vzhľadom na podané odvolanie len voči výroku o treste a už uvedený obmedzený revízny princíp nemá odvolací súd oprávnenie posudzovať prvostupňovým súdom zistený skutkový stav a právne posúdenie skutku, podľa rozsudku prvostupňového súdu, ktorý nebol ohľadom viny napadnutý odvolaním, obžalovaný mal svojim protiprávnym konaním zadovážiť a prechovávať pre vlastnú potrebu rastliny rodu Cannabis (konopa) v rozsahu minimálne 190 jednorazových dávok drogy. Rastliny rodu Cannabis (konopa) sú podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z odvetvia kriminalistická toxikológia (č.l. 95-98) charakterizované tým, že majú mierne účinky sedatívne, analgetické a halucinogénne, hlavným nositeľom účinku je látka tetrahydrokanabinol, účinok je relatívny, založený na individuálnych fyzických a psychických dispozíciách konzumenta, prípadne ma predchádzajúcej skúsenosti s drogou, čo sa premieta do rôznej podoby účinku konope - raz neovládateľnú veselosť, inokedy skôr pocit blaha, inokedy zasa polospánok s takmer halucinogénnymi snami. Najbežnejším spôsobom užívania konope je fajčenie buď za použitia fajky, ručne pripravených cigariet (tzv. joint), príp. plastových fliaš (tzv. bongo). Na fajčenie sa spravidla používa sušený materiál z vrcholcových častí samičej rastliny. Ovplyvnenie psychického prežívania jedinca, či už v zmysle útlmu alebo excitácie, narastá s množstvom vyfajčeného materiálu a je tým výraznejšie, čím je vyšší obsah tetrahydrokanabinolu v materiáli. Bezprostredné nebezpečenstvo poškodenia zdravia alebo priame ohrozenie života z hľadiska toxikologického ako následok fajčenia konope prakticky nehrozí. Pri dlhodobejšom fajčení konope sa vyvíja psychická závislosť organizmu, fyziologické funkcie organizmu nie sú spravidla zmenené. Odvolací súd po posúdení uvedených skutočností dospel k záveru, že vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu (najmä z pohľadu druhu zaistenej omamnej látky a priznanie a oľutovanie spáchanej trestnej činnosti obžalovaným) a osobu obžalovaného (ohľadom predošlého odsúdenia došlo k odpusteniu podmienečného trestu odňatia slobody amnestiou prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 2.1.2013, obžalovaný je zamestnaný) v prejednávanej veci nie je nevyhnutné obžalovanému ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody ako to navrhoval v odvolaní prokurátor a vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Teda účelu trestu zodpovedá uloženie trestu nespojeného s odňatím slobody a je možné uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s uložením probačného dohľadu. Obžalovanému prvostupňový súd uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky s určením skúšobnej doby v trvaní 3 roky (teda v strede zákonom ustanovenej skúšobnej doby 1 až 5 rokov), ktorá je dostatočná na to, aby bolo u obžalovaného zistené, či bude viesť riadny život alebo sa opätovne dopustí spáchania úmyselnej trestnej činnosti. Zároveň bol obžalovanému určený aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého súčasťou je uloženie povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému poradenstvu. Obžalovaný sa vzhľadom na uložený druh trestu odvolacím súdom upozorňuje, aby počas skúšobnej doby viedol riadny život a dodržiaval podmienky probačného dohľadu vrátane uloženej povinnosti; v opačnom prípade podľa Trestného zákona súd rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa vykoná uložený trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený. Takto uložený trest odvolacím súdom zodpovedá závažnosti spáchaného trestného činu, okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného, je zákonný, spravodlivý a primeraný a v celom rozsahu zodpovedajúci účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom vrátane odvolaním namietaného nedostatočného morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Obžalovanému bolo prvostupňový súdom zároveň uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, s čim sa odvolací súd rovnako stotožňuje, keďže trestný čin bol spáchaný v súvislosti s užívaním návykovej látky a podľa znaleckého posudku z odvetvia psychiatria (č.l. 100-109) bol u obžalovaného zistený syndróm závislosti od marihuany, pričom tento výrok nebol odvolaním ani napadnutý. Vzhľadom na množstvo zaistenej marihuany prokurátorom prezentovaný názor v odvolaní, že obžalovaný si zabezpečil marihuanu nielen na osobnú potrebu, ale aj za účelom následného predaja, musel odvolací súd vyhodnotiť iba za domnienku odvolateľa, ktorá nebola v trestnom konaní preukázaná. V tejto súvislosti, ako aj s poukázaním v odvolaní na skutočnosť, že obžalovaný prechovával marihuanu v množstve minimálne 190 jednorazových dávok, treba poukázať, že ani v podanej obžalobe sa obžalovanému nekládlo za vinu, že by mal marihuanu zadovažovať pre inú osobu. Navyše poukázanie na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde v procesnom postavení obvineného uviedol, že marihuanu fajčí príležitostne, je nenáležité, keďže už uvádzaným znaleckým posudkom z odvetvia psychiatrie bol u obžalovaného zistený syndróm závislosti od marihuany s jej dlhodobým zneužívaním s psychickou a fyzickou závislosťou a v dôsledku dlhodobého užívania aj so zvýšenou toleranciou voči nej. Poukazovaním na dôvodovú správu k zákonu, ktorý umožnil uložiť v prípadoch § 172 ods. 1 Tr.zák. aj iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody, je síce možné, ale dôvodovou správou (odhliadnuc od skutočnosti, že v odvolaní uvádzaný prípad mala predmetná dôvodová správa uvádzať iba príkladmo, čo nevylučuje možnosť uloženia podmienečného trestu odňatia slobody aj v iných prípadoch) nie je orgán aplikácie práva viazaný a relevantný je iba text zákonného ustanovenia, ktorý v prejednávanej veci umožňuje uložiť taký druh a výmeru trestu, ktorý bol v prejednávanej veci prvostupňovým súdom uložený. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že prvostupňový súd nepochybil pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery a uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom spolu s uloženou povinnosťou zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 Tr.zák. a účelu trestu ako boli podrobne vyššie rozobraté. V kontexte s vyššie uvedeným sa preto odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania prokurátora, ktorý žiadal uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko má za to, že takýto trest by bol pre obžalovaného neprimerane prísnym. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné a zamietol ho. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.