Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/47/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010241 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416010241.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného F. M. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 3T/93/2016-218 z 10. januára 2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. júna 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku a podľa § 44 Tr. zákona sa u obžalovaného F. M., O.. XX.XX.XXXX X. V., V. V., M. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, pretože súd pokladá trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6T/27/2015 z 22.06.2015, právoplatný 03.07.2015, vo vzťahu k obžalovanému F. M., na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 3T/93/2016-218 bol obžalovaný F. M. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 16.03.2015 do 17.03.2015 v V. na L. ulici vnikol do uzamknutého motorového vozidla I. Y., EČ: BL-XXXBJ tak, že cez pootvorené zadné dvere nákladného priestoru vozidla vnikol dnu do vozidla a pokúsil sa odcudziť odtiaľ veci avšak z vozidla nič neodcudzil a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že Obvodným oddelením PZ Petržalka - sever mu bola dňa 09.03.2015 uložená bloková pokuta vo výške 33 € za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spočívajúci aj v drobnej krádeži, pričom bol vydaný blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. bloku XXXXXXXX a ďalej napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T 128/13, zo dňa 29.09.2013, právoplatným dňa 17.10.2013, bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 212 ods. 1 Tr. zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona, pričom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. n. 6T/25/12, zo dňa 11.04.2012, právoplatným 11.04.2012, Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 a § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zákona mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.06.2015, sp. zn. 6T/27/2015, právoplatný 03. 07. 2015, vo vzťahu k odsúdenému F. M., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodenú spoločnosť G., s.r.o., M. U. 3, V., C.: XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote určenej v ustanovení § 309 Tr. poriadku odvolanie obžalovaný F. M., nesúhlasiac s rozsudkom v určitých bodoch, ktoré následne rozviedol v ďalšom písomnom podaní, a samostatne odvolanie zdôvodnil aj obhajca v mene obžalovaného. Obžalovaný vyslovil nesúhlas s rozsudkom z dôvodu, že skutok, pre ktorý bol súdený sa stal v obvode Bratislava V- Petržalka a toto preukazuje spisový materiál a aj samotný rozsudok. Teda je presvedčený, že príslušným na konanie vo veci bol a konať mal, Okresný súd Bratislava V. Dal do pozornosti odsúdenie sp. zn. 2T/71/2016 s konštatovaním, že že v danej veci bol odsúdený k súhrnnému trestu a bol zrušený trest vo veci sp. zn. 6T/27/2015, ktorý bol zrušený aj v prejednávanej veci súdom prvého stupňa. Je presvedčený, že v prejednávanej veci uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísnym, pričom považuje doterajší trest za dostatočný. Zastáva názor, že tým, že konal nepríslušný súd, mu boli odopreté práva na obhajobu a na spravodlivý proces zaručené článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj článkom 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a článkom 50 ods. 3 Ústavy SR a preto sa domáha nápravy v naznačenom smere. V dôvodoch odvolania obhajca, rozdielne ako sám obžalovaný, prioritne konštatoval, že odvolanie podáva na podklade pokynu obžalovaného a toto smeruje proti výroku o treste, pričom „výrok o vine nijakým spôsobom nespochybňuje“. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vo veci sám rozhodol rozsudkom, v ktorom upustí od uloženia súhrnného trestu považujúc predchádzajúce odsúdenie za dostatočné. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, boli obžalovaný a jeho obhajca vyzvaní, aby vzhľadom na obsah podaných odvolaní a rozdielnosť názorov ohľadne otázky, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, konajúcemu súdu ozrejmili, voči ktorým výrokom rozsudku prvostupňového súdu odvolanie smeruje, na čom im bol poskytnutý primeraný čas na poradu. Po porade obžalovaný F. M. predniesol, že odvolaním napáda výrok o treste. Na podklade uvedeného bolo konajúcim senátom skonštatované, že výrok o vine je právoplatný a preskúmavaný bude výlučne výrok o uloženom treste. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol: „Ja chcem k písomným dôvodom odvolania, na ktorých zotrvávam, doplniť ešte to, že v konaní pred súdom 1. stupňa nebola môjmu klientovi pričítaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, pretože môj klient už v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní sa ku skutku priznal a oľutoval, tento popísal a tento sa stal aj podkladom pre rozhodnutie a bol v takomto rozsahu uznaný vinným. Neurobil vyhlásenie o vine len z toho dôvodu, že nesúhlasil so skutkom popísaným v obžalobe ako aj so žalovanou právnou kvalifikáciou. Navrhujem preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že upustí od uloženia súhrnného trestu aj vzhľadom ku skutočnosti, že môj klient nič neodcudzil ani nepoškodil. Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, považujúc uložený trest, za trest uložený v zákonnej sadzbe a za primeraný. Obžalovaný predniesol: „Zotrvávam na tom, čo som uviedol v odvolaní z pohľadu trestu, je mi ľúto čo som spravil a pripájam sa k prednesu obhajcu.“ Podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Tr. poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 44 Tr. zákona: Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku, alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu, ale predovšetkým z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním len obžalovaným v spolupráci s obhajcom a ako zhodne upresnili na verejnom zasadnutí, len ohľadom výroku o treste. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, odvolávajúc sa na skutočnosť, že v ustanovení § 317 ods. 1 Tr. poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp, a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku. Na iné chyby by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, s tým, že ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu nie sú odvolaním napadnuté, nadriadený súd preskúmaval a posudzoval len výrok o treste a jeho zdôvodnenie, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného F. M. je dôvodné. K výroku o vine, i keď tento nebol predmetom preskúmavania odvolacím súdom sa žiada dodať nasledovné. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Na obžalovaného F. M. bola Okresnou prokuratúrou Bratislava IV dňa 26.08.2016 podaná obžaloba pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 21.00 h dňa 17.03.2015 do 08.00 h dňa 18.03.2015 v V., na ul. L. F. č. 18 vnikol do uzamknutého motorového vozidla I. Y., EČ: BL- XXX BJ tak, že vypáčil zámok na zadných dverách nákladného priestoru vozidla, následne vnikol dnu, kde odcudzil 115 ks magnetických kľúčov a 123 ks kľúčov na zámky I. a vo vozidle odstránil sklo oddeľujúce nákladný priestor od kabíny vodiča, čím spôsobil poškodenej spoločnosti G., s.r.o. škodu krádežou vo výške XXX,XX,- Eur a konal tak napriek tomu, že Obvodným oddelením PZ Petržalka - sever mu bola dňa 09.03.2015 uložená bloková pokuta vo výške 33 € za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spočívajúci aj v drobnej krádeži, pričom bol vydaný blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. bloku 11069010 a ďalej napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T 128/13 zo dňa 29.09.2013, právoplatným dňa 17.10.2013, bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona k § 212 ods. 1 Tr. zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona, pričom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 6T/25/12 zo dňa 11.04.2012, právoplatným 11.04.2012. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.01.2017 súd prvého stupňa na podklade záverov vyplývajúcich z vykonaných dôkazov pristúpil k modifikácii skutkovej vety a v nadväznosti aj k zmene právnej kvalifikácie konania a obžalovaného F. M. uznal vinným na skutkovom základe opísanom v napadnutom rozsudku, čo odôvodnil nasledovnou argumentáciou: „...vina obžalovaného X. M. je preukázaná s tým, že k spáchaniu žalovaného skutku došlo v presne nezistenom čase od 16.03.2015 do 17.03.2015 v V. na L. ulici a takým spôsobom, ako to popísal obžalovaný, nakoľko jeho verzia skutku nebola vyvrátená žiadnym iným dôkazom. Bolo preukázané, že sa obžalovaný do motorového vozidla nevlámal, ale vnikol už do otvoreného motorového vozidla cez pootvorené dvere jeho zadnej kufrovej časti, pričom tam vošiel s úmyslom niečo odcudziť, ale z vozidla nič neodcudzil. Preto súd v tomto smere upravil nielen skutkovú vetu obžaloby, ale aj právnu kvalifikáciu žalovaného skutku. D. M. nepoprel, že do predmetného motorového vozidla vošiel s úmyslom odtiaľ niečo odcudziť. Uviedol však, že ku skutku nedošlo v Dúbravke, ale v Petržalke, do vozidla nevnikol násilím, lebo zadné dvere vozidla už boli pootvorené. Uviedol, že sklo v kabíne vozidla nedemontoval, bolo už položené v zadnej časti auta a hodnoverne vysvetlil aj to, ako sa na toto sklo a na prepážku medzi úložným priestorom a kabínou vodiča dostali jeho daktyloskopické stopy. Toto jeho tvrdenie nebolo vyvrátené žiadnym vykonaným dôkazom na hlavnom pojednávaní. Verziu o tom, že ku skutku mohlo dôjsť v Petržalke potvrdil aj svedok X., ktorý uviedol, že dňa 16.3.2015 s vozidlom v Petržalke parkoval. Potvrdil aj to, že dňa 17.3.2015 s vozidlom takmer nejazdil, takže si nemusel všimnúť to, že na prepážke vozidla chýba sklo. Svedok uviedol, že z vozidla boli odcudzené len magnetické čipy a I. kľúče, pričom náradie zostalo vo vozidle. Svedok uviedol, že nájdení nôž s ktorým bola rozrezaná tesniaca guma nebol jeho. Svedok F. k okolnostiam skutku nevedel nič podstatné uviesť, vyjadroval sa len k množstvu a druhu odcudzených vecí a k ich hodnote, ktorú nevedel presne určiť, dokonca nevedel ani presne určiť počet odcudzených kľúčov. Z posudku kriminalistického ústavu vyplýva, že na zaistených predmetoch - nôž, skrutkovač, ktoré boli použité pri spáchaní vlámania v danej veci neboli zistené a zaistené žiadne daktyloskopické stopy, ktoré by patrili obžalovanému. Jeho daktyloskopické stopy boli zaistené len na vybratom skle a na prepážke vozidla, ktorých prítomnosť vysvetlil obžalovaný tak, že sklo musel chytiť keď ho prekladal a o prepážku sa oprel keď nazeral do kabíny vozidla. Vykonaným dokazovaním bolo teda jednoznačne preukázané, že obžalovaný v P. na L. ulici v úmysle niečo odcudziť vošiel už do otvoreného vozidla I. Y., do jeho zadnej časti, kde chytil do rúk už vyrezané sklo z prepážky, oprel sa o prepážku keď nazeral do kabíny vodiča, z vozidla však nič neodcudzil. Nebolo preukázané, že obžalovaný sa do vozidla vlámal zaisteným, alebo iným náradím, že rozrezal tesniacu gumu skla a toto vybral, nebolo preukázané, že z vozidla niečo odcudzil. Je nelogické, aby obžalovaný z vozidla zobral magnetické kľúče a I. kľúče, ktoré mu neboli na nič a vo vozidle nechal hodnotné náradie, ktoré by mohol speňažiť.“ Správnosť posúdenia konania obžalovaného F. M. premietnutú do skutkovej vety napadnutého rozsudku a tiež správnosť právneho kvalifikovania jeho konania prvostupňovým súdom podporuje fakt, že aj sám žalobca - Okresná prokuratúra Bratislava IV, uznala opodstatnené a správne argumenty okresného súdu, akceptujúc zmenu skutkovej vety a zmenu právnej kvalifikácie a výsledkom tohto uznania a stotožnenia sa so závermi súdu, je skutočnosť, že strany prokuratúry nebol voči rozsudku podaný opravný prostriedok. Je nutné dodať, že upravená skutková veta rozsudku vychádza z výpovedí obžalovaného a na podklade týchto bola ustálená a v podstate „kopíruje“ jeho priznanie už z prípravného konania. Teda obranné a obhajobné postoje obžalovaného, prezentované od počiatku vznesenia obvinenia a pretrvávajúce aj v konaní pred súdnom v tom, že do otvoreného auta (popísaného v skutkovej vete obžaloby) skutočne vošiel s úmyslom niečo ukradnúť, ale stalo sa tak na L. ul., dňa 16.03. až 17.03.2015, avšak nebolo preukázané, že by tak konal spôsobom popísaným v obžalobe, na ul. L. F. dňa 17.3. až 18.3.2015 a že by z vozidla odcudzil veci obžalobou popísané, neboli vyvrátené. Práve naopak výpoveďou svedka E. X., ktorý pripustil, že daného dňa mohol autom parkovať na L. ul. v P., pretože prespal u priateľky, je obhajoba obžalovaného podporovaná. Tento moment bol rozhodujúcim a významným pre odvolací súd aj pri posúdení a ustálení poľahčujúcich okolností u obžalovaného, čo rozvedie v ďalšom. Vzhľadom na už vyššie naznačené a uvádzané odvolací súd akceptuje reakciu súdu prvého stupňa (a urobila tak aj okresná prokuratúra nevyužijúc inštitút opravného prostriedku) v posúdení konania obžalovaného F. M. a úpravu skutkovej vety a následne aj právneho posúdenia jeho konania tj. zmeny právnej kvalifikácie a takúto modifikáciu považuje za správnu a predovšetkým vyplývajúcu z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom a preto si úvahy a závery okresného súdu prezentované na čl. 222 (str. 5 napadnutého rozsudku), považujúc ich za správne, v celom rozsahu osvojuje, bez potreby ich mechanického opakovania V konečnom dôsledku je potrebné dodať, že Okresný súd Bratislava IV v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. K výroku o treste: Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť otázke posúdenia a ustálenia poľahčujúcich okolností, k čomu nadriadený súd argumentuje nasledovne: Prioritne krajský súd konštatuje, že úvahy súdu prvého stupňa o potrebe ukladania súhrnného trestu sú správne, ale aj názor obžalovaného F. M. predostretý v dôvodoch odvolania týkajúci sa nedostatočného zhodnotenia poľahčujúcich okolností a následne aj výmery uloženého trestu, ktorý považuje za neprimerane prísny, je nutné považovať za opodstatnený. I keď súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že je potrebné uložiť súhrnný trest odňatia slobody, zo strany prvostupňového súdu došlo k pochybeniu v tom, že po tamto zistení nebolo vykonané dokazovanie prečítaním podstatného obsahu spisu o predchádzajúcom odsúdení (sp. zn. 6T/27/2015) a súd sa obmedzil len na prečítanie samotného rozhodnutia, bez toho, aby si pripojil príslušný spisový materiál. Až pripojením celého spisového materiálu vo vzťahu ku ktorému prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu a prečítaním jeho podstatnej časti môže súd s konečnou platnosťou vyriešiť otázku, či sú splnené resp. nie sú splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu. Teda ak z okolností prejednávaneho prípadu a z predchádzajúcich odsúdení obžalovaného vyplýva potreba uloženia súhrnného trestu (§ 42 Tr. zákona) je súd povinný na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie prečítaním podstatného obsahu spisov o predchádzajúcom odsúdení (jud. č. 55 -4/2013). V rámci procesného postupu súd prvého stupňa nevykonal kompletné dokazovanie, keď na hlavnom pojednávaní neprečítal podstatný obsah spisu sp. zn. 6T/27/2015 a tento si ani nezabezpečil, i napriek tomu, že v tomto rozhodnutí zrušil výrok o treste, ktorým bol obžalovaný F. M. (spolu s C. D.) Okresným súdom Bratislava I, trestným rozkazom č. k. 6T/27/2015-212, z 22.06.2015, právoplatným 03.07.2015, uznaný vinným pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd potom uzatvára, že na hlavnom pojednávaní nestačí prečítať len odpis z registra trestov resp. v spise založené rozhodnutie o predchádzajúcich odsúdeniach, ako to v predmetnej trestnej veci urobil súd prvého stupňa. Tento nedostatok napravil odvolací súd, nakoľko samotné úvahy o uložení súhrnného trestu zo strany prvostupňového súdu boli oprávnené. Krajský súd pripojil spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/27/2015 a z tohto zistil preukázanie ukladania súhrnného trestu, nakoľko obžalovaný F. M. sa trestnej činnosti, ktorá je predmetom preskúmavania odvolacím súdom dopustil od 16.03.2015 do 17.03.2015 a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/27/2015 z 22.06.2015 (oznámeným 03.07.2015), právoplatným 03.07.2015, bol uznaný vinným z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 26.03.2016. Z uvedeného je zrejmé, že medzi spáchaním tohto trestného činu (sp. zn. 6T/27/2015 a nášho prejednávaného) z časového hľadiska (skutok z 26.03.2015 - 6T/27/2015 a - 17.03.2015- prejednávaný skutok) nebol súbeh týchto trestných činov prerušený vyhlásením odsudzujúceho rozsudku/oznámením trestného rozkazu a preto prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu a voči takémuto postupu súdu prvého stupňa nemožno mať výhrady. Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, bol síce správne ukladaný súhrnný trest, avšak pri úvahách o výmere tohto trestu neboli dodržané všetky zákonné ustanovenia týkajúce sa vyhodnotenia, zohľadnenia a priznania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, predovšetkým poľahčujúcich okolností, a preto v tejto otázke dospel nadriadený súd k odlišnému záveru a posúdeniu týchto okolností ako prvostupňový súd. Teda v otázke vyhodnotenia a posúdenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného F. M., odvolací súd uvádza nasledovné: - bez výhrad súhlasí s priznaním priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona tj. spáchal viac trestných činov, pretože reálne prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu za splnenia vyššie rozvedených podmienok, -čo sa týka priznanej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, aj s priznaním tejto priťažujúcej okolnosti súhlasí, pretože obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený a to pred spáchaním skutku celkovo sedemkrát, a po spáchaní prejednávaného skutku trikrát, pričom v súčasnosti vykonáva nariadený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia uložený mu vo veci Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/383/2016. - iný názor má ohľadne poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zákona, ktoré okresný súd nepriznal, pričom vôbec nerozviedol, prečo nezvažoval priznanie práve týchto poľahčujúcich okolností, k čomu krajský súd dodáva: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný viažúce sa ku skutku obžaloby, pričom zároveň vypovedal v zhode ako uvádzal od vznesenia obvinenia, kedy priznal, že dňa 16.03.2015 až 17.03.2015 v Petržalke - na L. ul., vidiac tam zaparkované motorové vozidlo popísané v skutkovej vete obžaloby, pootvorené, vošiel do auta netajac úmysel niečo z auta odcudziť, ale nič nezobral. Teda priznal, že do vozidla skutočne vošiel, ale v inej lokalite a v inom čase ako uvádzala obžaloba. Samotné toto priznanie obžalovaného možno vyhodnotiť ako nie formálne a aj oľutovanie skutku, aj v rámci verejného zasadnutia odvolacieho súdu, vyznelo úprimne a preto odvolací súd obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť priznal a v tomto smere akceptoval odvolaciu námietku obhajcu súhlasiac s tým, že zo strany obžalovaného sa nejednalo o formálny prejav. Odvolací súd v prejednanie veci vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k úprave skutkovej vety súdom prvého stupňa, pričom takto modifikovaná skutková veta rozsudku obsahujúca všetky právne relevantné údaje odôvodňujúce právnu kvalifikáciu skutku, ktorá je svojím konkrétny obsahom v logickom súlade s právnou vetou a všetkými jej znakmi, vychádza výlučne z priznávajúcej výpovedi obžalovaného, konštatuje, že práve tento fakt oprávňuje na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona tj. napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Teda obžalovaný poskytol relevantné a verifikovateľné informácie o trestnom čine, okolnostiach jeho spáchania, ako aj o dôkazoch a podľa názoru krajského súdu išlo z jeho strany o aktívnu pomoc, na podklade ktorej bola upravená a ustálená skutková veta a táto bola premietnutá do rozsudku a následne upravená právna kvalifikácia a konanie obžalovaného bolo posúdené ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, ako bol aj uznaný vinným. Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. V otázke zistených a ustálených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností potom odvolací súd uzatvára, že v správaní obžalovaného boli teda zistené dve poľahčujúce okolnosti a dve priťažujúce okolnosti, na podklade čoho možno konštatovať ich rovnováhu a teda uvažovať o treste v rozpätí od 6 mesiacov do 3 rokov. Následne pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného F. M., jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Odvolací súd s poukazom na vyššie zdôvodnené po preskúmaní výroku o treste dospel k záveru, že sú splnené podmienky na upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa ustanovenia § 44 Tr. zákona pretože pokladá trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6T/27/2015 z 22.06.2015, právoplatný 03.07.2015 na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný. V zmysle ustanovenia § 44 Tr. zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Odvolací súd je preto presvedčený, že trest vo výmere jeden rok, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia je trestom dostatočným, primeraným a tento spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a sám postupom § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.