Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/40/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010254 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416010254.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obvineného J. M., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/98/2016 zo dňa 19.09.2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.apríla 2017 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 194 ods.1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e sa uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/98/2016 zo dňa 19.09.2016 v celom rozsahu. II. Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. per analogiam s poukazom na § 214 ods. 1 Tr. por. súd p o s t u p u j e trestnú vec vedenú proti obvinenému J. M., Q.. XX.XX.XXXX T. U., U. U., J. Č.. X, na slobode, ktorý je trestne stíhaný pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 18.06.2016 okolo 08.15 h v U. vo dvore s detským ihriskom na ulici H. Y. oproti bytovke č. X po použití alkoholických nápojov našiel expanznú samonabíjaciu pistoľ zn. X. J.. XX G., kal. 9 mm R..G.. U., výrobné číslo XXBXXXXX a z tejto zbrane následne miniálne dvakrát vystrelil, Okresnému úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, W. Č.. XX, U., pretože výsledky dokazovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV napadnutým uznesením podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenému J. M. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 18.06.2016 okolo 08.15 h v U. vo dvore s detským ihriskom na ulici H. Y. oproti bytovke č. X po použití alkoholických nápojov našiel expanznú samonabíjaciu pistoľ zn. X. J.. XX G., kal. X mm P.A. U., výrobné číslo XXBXXXXX a z tejto zbrane následne miniálne dvakrát vystrelil, nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorú odôvodnil osobitným písomným podaním tak, že sa nestotožňuje s napadnutým uznesením. Domnieva sa, že boli naplnené všetky znaky stíhaného prečinu, ktorý sa obvinenému kladie za vinu v obžalobe. Prokuratúra akceptuje a rešpektuje súdnu prax a judikatúru ohľadne trestného činu výtržníctva, avšak konanie obvineného možno podradiť pod závažnejší útok narúšajúci pravidlá občianskeho spolužitia. Obvinený bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, pričom strieľal zo zbrane, ktorú našiel a teda vôbec nevedel o akú zbraň ide. Obvinený sa správal nezodpovedne a neopatrne, pričom výtržnosti sa dopustil ráno o 08.15 hod, kedy sa na sídlisku a v blízkosti miesta činu mohli nachádzať obyvatelia. Taktiež nemožno súhlasiť s napadnutím uznesením v tom, že nie je dôvod ani na postúpenie veci. Ak by aj bol prijatý záver, že závažnosť konania obvineného je nepatrná, potom by konanie obvineného mohlo napĺňať znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zdrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátora je čiastočne dôvodná. Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2. Podľa § 214 ods. 1 Tr. por. prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Krajský súd po preskúmaní dôkazov vykonaných v prípravnom konaní dospel k záveru, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe, pričom je aj dostatočne odôvodnené podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený J. M.. V tomto smere sťažnostný súd poukazuje na výpoveď obvineného, ktorý uviedol, že bol značne pod vplyvom alkoholu, pričom našiel zbraň, z ktorej neskôr vystrelil. Pozeral do zasobníku pištole a zistil, že ide o plynovú pištoľ. Vystrelil do vzduchu. Následne prišla polícia. Nemieril zbraňou na nikoho a ani nikoho zbraňou neohrozoval. Výpoveď obvineného potvrdzuje aj výpoveď svedka T. U., ktorý uviedol, že ako príslušník PZ bol vyslaný na miesto, kde sa malo strieľať zo zbrane. Na mieste videli dvoch mladých mužov, mali pri sebe fľaše alkoholu a bolo vidno, že sú pod vpylvom alkoholu. Na zemi ležala krátka strelná zbraň. K zbrani povedali, že ju našli a že z nej vystrelili. Skutkový stav preukazuje aj výpoveď svedkyne Z.. J. F., ktorá vypovedala, že videla v tráve ležať zbraň, boli tam aj mladí ľudia a boli hluční. Nezastavila sa a rýchlo išla ďalej. Potom počula výstrel. Išla domov a odtiaľ zavolala políciu. Strelná zbraň bola políciou zaistená a podrobená znaleckému skúmaniu. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru kriminalistickej identifikácie možno zistiť, že zbraň, ktorú obvinený našiel a následne z nej vystrelil je expanzná zbraň, ide o zbraň kategórie D, ktorú môže nadobúdať do vlastníctva osoba staršia ako 18 rokov, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Pokiaľ ide o posúdenie toho, či dokazovaním ustálený skutkový stav napĺňa formálne ako aj materiálne znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu výtržníctva podľa § 364 Tr. zák. tak je nutné uviesť, že hrubá neslušnosť a výtržnosť, ako formálne znaky stíhaného prečinu, sú síce zákonodarcom postavené vedľa seba, avšak často sa v praxi prekrývajú. Pod formálne znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva budú spravidla podraditeľné násilné alebo slovné prejavy takého charakteru, ktoré hrubo urážajú, vzbudzujú obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižujú vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných (R 44/1990). Výtržnosťou sa pritom rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom hrubo narúša verejný poriadok a je pre neho typický zjavne neúctivý postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Typickým príkladom výtržnosti je napríklad vandalstvo (ničenie lavičiek, prístreškov verejnej dopravy a podobne). Podľa súdnej praxe malo povahu výtržnosti aj konanie páchateľa, ktorý strieľal malorážkou z okna bytu do verejných priestranstiev, nakoľko ide o konanie, ktoré narúša verejný poriadok a občianske spolunažívanie (B 1/1986 - 7). Vzhľadom k uvedenému krajský súd uzatvára, že konanie obžalovaného naplnilo formálne znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., pretože za výtržnosť narúšajúcu občianske spolunažívanie je potrebné považovať aj opakovanú streľbu obvineného na verejnom priestranstve (na sídlisku). Takéto konanie zjavne narúša verejný poriadok a vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia ľudí, či poškodenia cidzieho majetku. Krajský súd však pripomína, že trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. je prečinom a preto nie je možné pristupovať k právnemu posudzovaniu skutku, ktorý sa obvinenému kladie za vinu, výhrade len formálne (tak ako to urobil prokurátor v prípravnom konaní), teda bez toho, aby bola hodnotená aj materiálna stránka žalovaného prečinu. Posudzovanie závažnosti v zmysle okolností uvedených v § 10 ods. 2 Tr. zák. je pri prečinoch obligatórne. V prípade ak súd dospeje k záveru, že sa stal skutok tak ako je uvedený v obžalobe (a to sa týka aj prokurátora pri podávaní obžaloby) a že napĺňa formálne znaky skutkovej podstaty konkrétneho prečinu, musí sa povinne zaoberať aj okolnosťami vyplývajúcimi z ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. a vyhodnotiť aj materiálnu stránku konania obvineného (t. j. závažnosť spáchaného skutku), pretože o prečin nejde (a ani o trestnoprávnu problematiku), ak je jeho závažnosť nepatrná. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že obvinený strelnú zbraň (plynovú) našiel, pričom z nej vystrelil dvakrát. Zo strany obvineného teda nešlo o konanie, pri ktorom by napríklad cieľene nosil so sebou strelnú zbraň, z ktorej by strieľal a ohrozoval spoluobčanov, či cudzí majetok. Obvinený nikoho strelnou zbraňou neohrozoval a ani na nikoho strelnou zbraňou nemieril. Podľa výsledkov dokazovania obvinený vystrelil do vzduchu s tým, že mal vedomosť, že ide o zbraň plynovú. Následne strelnú zbraň vydal polícii. Obvinený teda ani nikoho nechcel ohroziť na zdraví, respektíve nechcel poškodiť cudzí majetok, pričom jedinou osobou, ktorá streľbu obvineného reálne zaznamenala bola svedkyňa Ing. J. F.. Nešlo tu teda ani o streľbu napríklad na zhromaždení väčšieho počtu ľudí, ktorá by mohla vyvolať paniku a podobne. S poukazom na okolnosti prípadu a pohnútku obvineného možno dospieť k záveru, že v danom prípade nedošlo k naplneniu materiálnej stránky stíhaného prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. Krajský súd sa preto stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. a ani iným trestným činom. V tomto smere však sťažnostný súd upozorňuje, že zastaviť trestné stíhanie vedené voči obvinenému možno len v príprade, pokiaľ skutok uvedený v obžalobe nie je možné posúdiť ani ako priestupok, či iný správny delikt, respektíve len v prípade, ak už márne uplynula prekluzívna lehota na prejednanie priestupku. Krajský súd sa stotožňuje so sťažnostnými námietkami prokurátora, že skutok, ktorý sa obžalobou kladie obvinenému J. M. za vinu, by mohol napĺňať znaky priestupku, pri ktorom ešte neuplynula prekluzívna lehota na jeho prejednanie. Vzhľadom k uvedenému sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie o zastavení trestného stíhania a rozhodol vo veci sám tak, že predmetnú trestnú vec postúpil príslušnému orgánu na prejenanie priestupku. Bez toho, aby krajský súd chcel prejudikovať závery priestupkového konania uzatvára, že konanie obvineného vzbudzuje podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom bude vecou priestupkového orgánu ako vo veci rozhodne, nakoľko prejednanie možných priestupkov patrí výhradne do kompetencie správnych orgánov. Z dôvodu absencie výslovnej právnej úpravy v odvolacom konaní postupoval krajský súd analogicky podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por., ktoré umožňuje odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec postúpiť na prejednanie priestupku, či iného správneho deliktu príslušnému orgánu. Podľa názoru krajského súdu tu ide o tzv. medzeru v práve, ktorú je možné vyplniť za použitia analógie, pretože ak niečo platí pre určitú skutočnosť (oprávnenie krajského súdu zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a postúpiť vec na prejednanie priestupku), musí platiť to isté aj na skutočnosť podobnú (oprávnenie krajského súdu zrušiť meritórne uznesenie súdu prvého stupňa a postúpiť vec na prejednanie priestupku). Napokon uznesenie o zastavení trestného stíhania, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou prokurátora, má fakticky rovnaké účinky pre obvineného ako oslobodzujúci rozsudok a preto ho môže odvolací súd sám nahradiť iným meritórnym rozhodnutím a to rozhodnutím o postúpení trestnej veci na prejednanie priestupku. Možno tu využiť aj argumentum „a maiori ad minus“ (od väčšieho k menšiemu), t. j. ak krajský súd môže zrušiť rozsudok a sám postúpiť vec inému orgánu, potom celkom určite môže zrušiť aj uznesenie o zastavení trestného stíhania a sám rozhodnúť o postúpení veci na prejednanie priestupku. Navyše bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti trestného konania, ak by krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu len z dôvodu, aby ten rozhodol uznesením o postúpení veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe nie je prečinom, je však možné, že bude príslušným orgánom vyhodnotený ako priestupok, a preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti II. tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.