Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/207/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416204881 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416204881.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: Z. M. L., nar. XX.XX.XXXX a H. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. P., M. X/A, XXX XX G. a otec - V. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. 9, XXX XX N., prechodne bytom W. P., M. X/A, XXX XX G., obaja zastúpení JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom, so sídlom Björnsonova 8, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, 840 11 Bratislava, o schválenie právneho úkonu, na odvolanie matky a otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/120/2016-48 zo dňa 11.11.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie schválil právny úkon, ktorý v mene maloletých detí H. L., nar. XX.XX.XXXX a Z. M. L., nar. XX.XX.XXXX vykonala sociálna pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dňa 04.05.2016 v konaní pod č. ČVS: ORP-373/1-VyS-B4/2015 vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave IV, udelením súhlasu na trestné stíhanie rodičov maloletých detí pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa ustanovení Trestného zákona. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že právny úkon tak, ako bol v mene detí vykonaný, sa neprieči ich záujmu a je tiež v súlade s ust. § 119 C.m.p.. Súd prvej inštancie konštatoval, že sa stotožnil so stanoviskom opatrovníka maloletých detí a kolízneho opatrovníka, zástupcom Okresnej prokuratúry Bratislava IV a s prihliadnutím na záujem detí navrhovanému riešeniu vyhovel. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie matka i otec maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vytýkali súdu prvej inštancie, že rozsudok nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je svojvoľný, v konaní došlo k vade v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, konkrétne v otázke posúdenia, či predmetný právny úkon je v záujme maloletých detí. Poukázali na vyjadrenú úprimnú ľútosť nad nešťastnou udalosťou, na to, že nie je v záujme detí schválenie úkonu udelením súhlasu na trestné stíhanie rodičov za maloletých a na vzájomný úzky citový vzťah rodičov s deťmi. Zdôraznili, že samotná udalosť je pre rodinu traumatizujúca, fakt, že k tragédii došlo neznamená, že sa rodičia o deti riadne nestarali, resp. ich zanedbávali. Podľa názoru rodičov pokračovanie v trestnom stíhaní by spôsobovalo stresujúcu záťaž pre rodičov a následne aj na deti, ktoré potrebujú psychicky vyrovnaných rodičov a nie je vhodné rodine pripomínať celú nešťastnú udalosť. Uviedli, že bolesť detí zo spôsobených zranení bola zmierňovaná prítomnosťou ich matky počas celej doby hospitalizácie. Podľa názoru rodičov, deti si vzhľadom na svoj vek neuvedomujú, čo sa stalo, ale do budúcna by sa ťažko vyrovnali s tým, že dali súhlas na trestné stíhanie svojich rodičov, čo by najmä v období puberty malo vplyv na ich ďalší vývoj a mohlo by narušiť celkové vzťahy v rodine. V prípade uloženia trestov rodičom s možným odňatím slobody, by mohlo dôjsť k vážnemu obmedzovaniu výchovy a emočnej stability maloletých a negatívnemu dopadu na ich ďalší vývoj. Poukázali na konflikt medzi verejným záujmom na usvedčení a potrestaní páchateľa a záujmom maloletých detí ako poškodených a na výnimku zo zásady oficiality legality trestného konania (§ 211 Trestného poriadku). Dali do pozornosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/104/2012 a Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/119/2015, ktorými súdy neschválili právny úkon, keď došlo k vypadnutiu dieťaťa z okna v momente, kedy sa matka vzdialila do inej miestnosti. Namietali neúplnú protokoláciu zápisnice z pojednávania konaného dňa 11.11.2016 s poukazom na zvukový záznam z pojednávania. Nesúhlasili s postupom súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na výsluch svedka pani O. Výhrady vyslovili aj voči vyjadreniu kolízneho opatrovníka a zásadne namietali, že by trestné stíhanie rodičov mohlo plniť výchovný prostriedok pre budúcnosť v rodine, v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti rodičov o deti. Schválenie takéhoto právneho úkonu postráda, podľa ich názoru, záujem maloletých detí. Poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax trestných súdov pri aplikácii základných zásad ukladania trestov, kedy trest nesmie zasahovať do okruhu práv iných osôb a sakcionovať iné osoby ako páchateľa trestného činu, ktorému sa ukladá trest, pričom sa osobitne prihliada na rodinných príslušníkov. Nesúhlasia s procesným postupom kolíznej opatrovníčky, zástupcu prokuratúry a vyšetrovateľa. Dali do pozornosti, že v záujme maloletých detí nie je napomáhať represii štátu voči svojim rodičom, štát má represívnu úlohu, ale túto nemôže prevziať poručenský súd, ktorý háji v prvom rade záujem maloletých. Namietali odňatie možnosti konať pred súdom dôvodiac nedostatočným odôvodnením rozsudku. Namietali, že súd prvej inštancie nevypočul maloleté deti, nevykonal vo veci žiadne dokazovanie, rozhodol formalisticky, len na základe odporúčaní, predpojato voči rodičom bez vyhodnotenia vzájomných súvislostí, posúdenia namietaných rizík na priaznivý ďalší vývoj maloletých a ich stability. Vyslovili názor, že nemožno schváliť právny úkon, ak je akákoľvek dôvodná pochybnosť o záujme detí. Majú za to, že súčasne došlo k porušeniu Dohovoru o právach dieťaťa. Dali do pozornosti významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov, ktorou je vnútorné presvedčenie súdu, ktoré nesmie predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, dôkazy majú byť hodnotené jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti tak, aby rozhodnutie vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Namietali nepresvedčivosť rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázali na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12.júna 2008. Za porušenie práv považujú aj neskoré vyhotovenie a odoslanie rozsudku, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní dňa 11.11.2016 a účastníkom doručený dňa 09.01.2017. Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a neschváliť právny úkon urobený pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava za maloleté deti. Alternatívne navrhli napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie a nové konanie. 4. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Bratislava IV vo vyjadrení k odvolaniu navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na závažnosť samotného konania matky a otca, keď v inkriminovaný deň obaja rodičia ponechali svoje maloleté deti, vo veku štyroch rokov, bez dozoru a starostlivosti, následkom čoho deti neuvedomujúc si dôsledky svojho konania, otvorili okno na izbe a z výšky 7 metrov z neho vypadli, v dôsledku čoho utrpeli zranenia vyžadujúce si dlhodobé liečenie. Za záujem detí považuje riadne vyriešenie veci zo strany orgánov činných v trestnom konaní, pričom v prípade podania obžaloby prokurátorom, len súd, aj s prihliadnutím na rozsah zavinenia oboch rodičov, ako i na ďalšie okolnosti, môže vyvodiť záver o vine rodičov a eventuálne aj uložiť trest. Dala do pozornosti aj ďalšie medializované prípady zanedbávania starostlivosti rodičov o deti a nemožnosť podceniť ani výchovný účinok na verejnosť v prípade súdom uloženého trestu. 5. Kolízny opatrovník sa na odvolanie matky a otca nevyjadril. 6. Matka i otec vo vyjadrení k stanovisku Okresnej prokuratúry Bratislava IV k odvolaniu vyslovili nesúhlas s právnym názorom prokuratúry. Dôrazne poukázali na hrubé vady a procesné nedostatky súdu prvej inštancie. Za podstatnú skutočnosť považujú to, že v danom prípade nešlo o úmyselné ublíženie na zdraví zo strany rodičov voči svojim deťom, resp. bezdôvodné ponechanie detí bez dozoru, ale o nešťastnú udalosť, ku ktorej došlo počas výmeny rodičov v strážení detí, keď matka odbehla k lekárke, zatiaľ čo otec bol na ceste z práce domov, čo potvrdzujú i dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise. Opakovane poukázali na nimi prejavenú úprimnú ľútosť nad nešťastnou tragédiou, na záujem detí neudeliť súhlas na trestné stíhanie rodičov, na riadne zabezpečovanú starostlivosť o deti rodičmi. Namietali, že prokuratúra nereflektuje na to, prečo a z akého dôvodu boli v danom prípade vôbec vykonávané vyšetrovacie úkony, keď doposiaľ nebol súdom schválený právny úkon udelenia súhlasu na trestné stíhanie rodičov. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že za daného stavu nie je možné ustáliť, či je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. 8. V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodnutím č.k. 13P/120/2016-48 zo dňa 11.11.2016, schválil právny úkon urobený za maloleté deti zástupkyňou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. 9. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolacie námietky rodičov sú opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie má vady, ktoré bránia preskúmaniu rozhodnutia odvolacím súdom. Upriamujúc pozornosť na ust. § 220 ods. 2 C.s.p. je povinnosťou súdu uviesť v odôvodnení rozsudku tvrdenia účastníkov konania, vysporiadať sa s navrhovanými a vykonanými dôkazmi, jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Povinnosťou súdu je dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Dôkazy vykonané v konaní súd hodnotí podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Ustanovenia o hodnotení dôkazov vychádzajú zo zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov. Úloha súdu však neznamená jeho ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí byť opretá o zistené skutočnosti a v odôvodnení rozsudku musia byť uvedené hľadiská, ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Mimo rámec úvahy súdu stojí, či bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo previnenie, a otázky osobného stavu, nakoľko tu je možné vychádzať jedine z rozhodnutia, ktoré bolo o týchto skutočnostiach vydané. 10. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil ustanovením § 191 C.s.p., keď odôvodnenie rozhodnutia uvedené náležitosti neobsahuje, len konštatuje stotožnenie sa so stanoviskom opatrovníka maloletých detí, kolízneho opatrovníka a zástupcu prokuratúry. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje úvahy akými sa súd riadil pri rozhodnutí o schválení právneho úkonu urobeného za maloleté deti udelením súhlasu na stíhanie rodičov maloletých detí pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa ustanovení Trestného zákona. V odôvodnení rozhodnutia absentuje vyhodnotenie dôkazov a dôvody nevykonania navrhnutých dôkazov. Tiež nie je z odôvodnenia rozsudku zrejmé akými úvahami sa súd prvej inštancie zaoberal pri posúdení záujmu maloletých detí s poukazom na aplikáciu ust. § 119 C.m.p.. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne zdôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne rozhodol vo veci a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil v zmysle ust. § 220 ods. 1, 2, 3 C.s.p. a ust. § 191 ods. 1 C.s.p.. 11. Vzhľadom na námietku matky a otca vzťahujúcu sa k oneskorene vypracovanému a doručenému rozhodnutiu účastníkom konania, odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie na povinnosť dodržať zákonom stanovenú lehotu na vypracovanie rozsudku (§ 42 C.m.p.). 12. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p. ). 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).