Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/287/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416204881 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416204881.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: Z. M. L., nar. XX.XX.XXXX a H. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: otec - V. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. 9, XXX XX N., prechodne bytom W. P., M. X/A, XXX XX G., a matka - L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. P., M. X/A, XXX XX G., obaja zastúpení JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom, so sídlom Björnsonova 8, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, 840 11 Bratislava, o schválenie právneho úkonu, na odvolanie matky a otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/120/2016-108 zo dňa 06.02.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie schválil právny úkon za maloleté deti H. L., nar. XX.XX.XXXX a Z. M. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v ich mene vykonala sociálna pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, keď dňa 04.05.2016 v konaní ČVS: Q.-XXX/X-VyS-BX/XXXX vedenom na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Bratislave IV, udelením súhlasu na trestné stíhanie rodičov maloletých detí pre skutok právne kvalifikovaný, ako prečin ublíženia na zdraví, podľa ustanovení Trestného zákona. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 119 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/207/2017-82 zo dňa 25.05.2017, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 13P/120/2016-48 zo dňa 11.11.2016 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, doplnil dokazovanie vo veci a rozhodol o schválení právneho úkonu vykonaného v mene maloletých detí. Uviedol, že je pravdou, že nie je v záujme maloletých detí, aby boli rodičia trestne stíhaní, avšak je v ich záujme, aby bola riadne celá záležitosť orgánmi činnými v trestnom konaní prešetrená a aby bolo zistené, či skutok, ktorý sa kladie rodičom za vinu bola nehoda alebo nie. Stotožnil sa so stanoviskom zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava IV a s predchádzajúcim stanoviskom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Poukázal na to, že v predmetnom konaní nie je zanedbateľné ani to, že rozhodnutie súdu v tejto veci a následne rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, by malo mať aj výchovné účinky pre rodičov a celú verejnosť. Na prešetrení uvedeného skutku nemôže nič zmeniť skutočnosť, že rodičia majú svoje deti radi a že v súčasnosti starostlivosť o deti riadne vykonávajú. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie matka i otec maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a neschváliť právny úkon urobený za maloleté deti pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 04.05.2016 v konaní vedenom pod ČVS: Q.-37X/X-Vys-BX/XXXX na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave IV udelením súhlasu na trestné stíhanie rodičov maloletých detí pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa ustanovení Trestného zákona. Namietali, že napadnutý rozsudok nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je svojvoľný a trpí aj inými vadami. Namietali, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. Súdu prvej inštancie vytýkali nesprávne skutkové zistenia, v dôsledku čoho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne v otázke posúdenia, či predmetný právny úkon je v záujme maloletých detí. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považovali za nedostatočné, rozporuplné a zmätočné. Poukázali na to, že sociálna pracovníčka ÚPSVaR Bratislava, ktorá dala v trestnom konaní súhlas na trestné stíhanie rodičov na pojednávaní v predmetnom konaní dňa 06.02.2018 uviedla, že chce prehodnotiť postoj k celkovej starostlivosti rodičov, že podľa nej išlo o jednorazové zlyhanie. Rovnako uviedla, že starostlivosť rodičov o deti niekoľkokrát preverovali bez zistenia opakovaného zanedbania, pričom rodinu nepoznali, keďže bola evidovaná na ÚPSVaR Malacky, so spisom rodičov sa oboznámila až po tom, ako bola vypočutá na polícii. Rodičia poukázali na vyjadrenie sociálnej pracovníčky, ktorá potvrdila, že rodinu evidovali len kvôli bývaniu a nie z dôvodu zanedbávania starostlivosti o deti s konštatovaním, že v rodine je nízka miera ohrozenia, resp. bez ohrozenia. Zdôraznil, že kolízna opatrovníčka ponechala rozhodnutie o schválení, či neschválení právneho úkonu, na úvahu súdu. Za spornú považoval úvahu súdu prvej inštancie, že po doplnení dokazovania dospel k záveru o schválení právneho úkonu, keď v konaní po doplnení dokazovania vyšli najavo nové skutočnosti, a to, že rodičia starostlivosť o maloleté deti nezanedbávali. Namietali, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z predchádzajúceho stanoviska Okresnej prokuratúry Bratislava IV, nebral do úvahy doplnené dokazovanie, ale nevychádzal zo stavu v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. Vyslovili názor, či je v záujme maloletých detí, aby boli rodičia trestne stíhaní. Zdôraznili, že nie je v záujme maloletých detí, aby bola záležitosť prešetrená, uvedené je v záujme prokuratúry, resp. orgánov činných v trestnom konaní. Mali za to, že napadnutým rozhodnutím nie sú chránené záujmy maloletých detí. Zdôraznili, že z doplneného dokazovania neboli zistené porušenia ohľadne starostlivosti rodičov o maloleté deti. Rodičia sa o maloleté deti starajú v rámci svojich schopností a možností najlepšie ako vedia, obaja majú prácu a snažia sa zabezpečiť deťom všetko potrebné. Namietali výchovné účinky rozsudku pre rodičov a verejnosť z dôvodu, že v rodine neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti rodičov o deti. Dali do pozornosti, že v záujme maloletých nie je napomáhať represii štátu voči svojim rodičom. Štát má represívnu úlohu, ale túto nemôže prevziať poručenský súd, ktorý má hájiť záujmy maloletých detí, ktorí by si určite neželali, aby ich rodičia boli trestne stíhaní. Vyslovili názor, že sudkyňa rozhodujúca o veci, bola rozhodnutá už na začiatku pojednávania bez ohľadu na to, aké skutočnosti vyjdú najavo doplnením dokazovania počas predmetného konania. Zdôraznili, že tragická nešťastná udalosť sa môže stať aj v iných rodinách, napr. aj vtedy, keď dieťa vypadlo z okna, zatiaľ čo jeho matka bola vo vedľajšej miestnosti. Poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/104/2012 zo dňa 25.10.2012 a Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/119/2015, v ktorých konaniach súd neschválil právne úkony - súhlas na trestné stíhanie rodičov. V daných prípadoch ide o tragické a nešťastné momenty bez akéhokoľvek úmyselného konania zo strany rodičov, preto by rodičia nemali byť stíhaní za ublíženie na zdraví, teda za úmyselný trestný čin. Namietali nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré v konaní vyšli najavo a porušenie § 119 CMP, v zmysle ktorého súd schváli iba taký právny úkon, ktorý je v záujme maloletého. Mali za to, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu Dohovoru o právach dieťaťa. Namietali, že súd prvej inštancie v rozhodnutí jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal. Rovnako nezhodnotil jednotlivé dôkazy jednotlivo a v ich komplexnosti tak, aby napadnutý rozsudok vychádzal z pravidiel formálnej logiky. Poukázali na to, že medzi nimi a maloletými deťmi je vzájomný úzky citový vzťah, deti sa nehnevajú na rodičov za to, čo sa stalo. Skutočnosť, že vypadli z okna je traumatizujúcou a nešťastnou udalosťou pre celú rodinu. Fakt, že došlo k tejto tragédii neznamená, že sa rodičia o deti riadne nestarali, čo bolo po doplnení dokazovania potvrdené. Uviedli, že deti potrebujú psychicky vyrovnaných rodičov, ktorí sa im môžu venovať a nie rodičov, ktorým sa schválením právneho úkonu bude pripomínať celá nešťastná udalosť. Pokiaľ ide o zranenia maloletých, z týchto sa vyliečili bez trvalých následkov, čo vyplýva zo znaleckých posudkov založených v spise v trestnom konaní. Bolesť v dôsledku zranení bola zmierňovaná aj tým, že matka bola počas celej hospitalizácie s deťmi v nemocnici. V súčasnosti deti riadne navštevujú školu, sú citlivej povahy, na rodičov naviazaní. Teraz si situáciu dostatočne neuvedomujú, ale do budúcnosti, ak by bol daný súhlas na trestné stíhanie, je otázne, čo by najmä v puberte mohlo mať vplyv na ich ďalší vývoj a mohlo narušiť ich vzájomné vzťahy s rodičmi. Poukázali na to, že v danom prípade dochádza ku konfliktu medzi verejným záujmom na osvedčení a potrestaní páchateľa a záujmom maloletých detí ako poškodených, pričom sám zákonodarca v ust. § 211 Trestného poriadku v podobe súhlasu poškodeného s trestným stíhaním ustanovil výnimku zo zásady oficiality legality trestného konania, ktorá výnimka pri určitých trestných činoch rieši konflikt záujmu štátu a záujmu poškodeného v prospech poškodeného, ak poškodený má blízky vzťah k páchateľovi a v dôsledku trestného stíhania pociťuje ujmu ako svoju vlastnú, čo je práve predmetný prípad, kde deti vystupujú ako poškodené vo vzťahu ku svojim rodičom. Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol ich návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka pani O., ktorá spolupracuje s B. ako dar, dôverne pozná ich rodinu, pracovala s ňou a je relevantnou osobou na vyjadrenie sa ku skutočnosti, či boli deti zanedbávané. Mali za to, že výrok napadnutého rozsudku nekorešponduje s vykonaným dokazovaním a považujú ho za zmätočný. 4. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Bratislava IV vo vyjadrení k odvolaniu navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, zákonný a dôvodný, potvrdiť. Poukázala na závažnosť samotného konania matky a otca, keď v inkriminovaný deň ponechali svoje maloleté deti, vo veku štyroch rokov, bez dozoru a starostlivosti, následkom čoho deti neuvedomujúc si dôsledky svojho konania, otvorili okno na izbe a z výšky 7 metrov z neho vypadli, v dôsledku čoho utrpeli zranenia vyžadujúce si dlhodobé liečenie a zjavne iba šťastnou náhodou nedošlo k tragédii. Ak tieto zranenia boli bez následkov, nepochybne ich liečenie bolo sprevádzané bolesťou, hoci počas ich hospitalizácie zmierňovanej prítomnosťou matky, ako to uvádzajú rodičia v odvolaní. Vyslovila názor, že vzhľadom k uvedenému bolo v záujme maloletých detí, aby predmetný úkon pracovníčky ÚPSVaR Bratislava súd schválil. Poukázala na to, že v súvislosti s ďalšími medializovanými prípadmi zanedbávania starostlivosti rodičov o deti, nemožno podceniť ani výchovný účinok súdom uloženého trestu na verejnosť. Dala do pozornosti aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý na pojednávaní dňa 11.11.2016 navrhol právny úkon schváliť a na pojednávaní dňa 6.2.2018 schválenie právneho úkonu ponechal na úvahu súdu. Rovnako kolízny opatrovník bol toho názoru, že tento je v záujme maloletých detí a tiež ho považoval aj za výchovný prostriedok pre budúcnosť, aby sa zabránilo ďalším takýmto činom. 5. Kolízny opatrovník sa na odvolanie matky a otca nevyjadril. 6. Matka i otec vo vyjadrení k stanovisku Okresnej prokuratúry Bratislava IV k odvolaniu vyslovili nesúhlas s právnym názorom prokuratúry. Poukázali na hrubé vady a procesné nedostatky konania súdu prvej inštancie. Za podstatnú skutočnosť považovali to, že v danom prípade nešlo o úmyselné ublíženie na zdraví zo strany rodičov voči svojim deťom, ale o nešťastnú nehodu, ku ktorej došlo počas výmeny rodičov v strážení maloletých, keď matka z dôvodu pretrvávajúcich teplôt odbehla k lekárke, zatiaľ čo otec bol na ceste z práce domov. Poukázali na správu praktického lekára pre dospelých MUDr. Z. G. a výpoveď svedka S. P.. Zdôraznili, že nešťastnú udalosť ľutujú a trápia sa pre ňu. Preto, ak by v danom prípade mali byť trestne stíhaní za ublíženie na zdraví, t.j. za úmyselný trestný čin, vzhľadom na všetky možné dôsledky z toho plynúce, trest nevynímajúc, ktoré by sa s určitosťou odzrkadlili negatívne na ďalšom vývoji a psychike maloletých, súd by nemal predmetný úkon schváliť. V ostatnom sa pridržiavali svojich vyjadrení a písomných podaní. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ CSP“), a dospel k záveru, že odvolanie matky a otca nie je dôvodné. 8. Podľa § 119 CMP právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého. 9. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom, v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať / kolízny opatrovník/. 10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 11. Odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje. Je potrebné zdôrazniť, že je jednoznačne v záujme maloletých detí a ich ochrany riadne vyšetrenie skutku, na základe ktorého sú rodičia stíhaní, t.j. prečin ublíženia na zdraví, ktoré bolo maloletým spôsobené. Odvolací súd nespochybňuje argumenty rodičov a ich právneho zástupcu vzťahujúce sa na popis situácie, kedy došlo k vypadnutiu maloletých detí z okna a na okolnosti, za ktorých maloleté deti zostali bez dozoru rodičov, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu na zdraví maloletých. Za prirodzené považuje, že rodinu udalosť výrazne zasiahla, čo má vplyv na prežívanie rodičov a následné prešetrenie záležitostí im spôsobí napätie a nepohodu. Odvolací súd s prihliadnutím na predmet tohto konania však považuje tieto argumenty za irelevantné. K námietkam rodičov o ich jednorazovom zlyhaní, o tom, že starostlivosť o maloleté deti nezanedbávajú, o ďalších okolnostiach súvisiacich s budúcnosťou detí a ich možného postoja k trestnému stíhaniu rodičov, odvolací súd neprihliadal. V danej veci je v prvom rade potrebné vychádzať zo skutočnosti, že zo strany rodičov došlo ku zlyhaniu, keď deti ponechali bez dozoru v domácnosti, následkom čoho došlo ku skutku, za ktorí sú stíhaní. Je jednoznačne v záujme maloletých detí zistiť, za akých okolností došlo dňa 15.07.2015 zo strany rodičov k ublíženiu na zdraví maloletých. V rámci trestného konania sa posúdia skutočnosti, či rodičia maloletých z nedbanlivosti porušili dôležitú povinnosť uloženú im zákonom, konkrétne ust. § 28 ods. 1 Zákona o rodine, medzi ktoré patrí sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa a na základe vykonaného dokazovania súd v rámci trestného konania rozhodne. V danom konaní nemožno prihliadať ani na argumenty rodičov, že starostlivosť o maloleté deti nezanedbávali, o deti sa starali, riadne ich vychovávali, následky zranení a liečenie im boli zmierňované prítomnosťou matky v čase ich hospitalizácie. Všetky tieto argumenty môžu uplatniť rodičia v rámci trestného konania, ktoré budú v danom konaní vyhodnotené. Rovnako považuje odvolací súd za nedôvodné námietky rodičov s poukazom na vyjadrenie pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že rozhodnutie ponecháva na úvahu súdu z dôvodu, že rodinu pôvodne nepoznala a spis tejto rodiny viedli na úrade len z dôvodu nevhodného bývania rodiny v ubytovni Fortuna. V danom konaní rovnako nie je možné zohľadniť námietky, že zo strany rodičov nešlo o zanedbávanie starostlivosti o deti, bez akéhokoľvek úmyselného konania, ale len o nešťastné a tragické momenty. Odvolací súd nespochybňuje, že rodičia svoje konanie oľutovali a opakovane prehodnotili všetky okolnosti, ktoré sa dňa 15.07.2015 udiali. Avšak dôvody, ktoré v konaní pred súdom uviedli, budú relevantné v konaní, v ktorom sa vedie trestné stíhanie voči rodičom maloletých detí. 12. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo všetkých konaniach starostlivosti o maloleté dieťa je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. V danom prípade je potrebné rozlišovať záujem maloletých detí a trestnoprávnu zodpovednosť rodičov maloletých. Odvolací súd stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, že je v záujme maloletých, aby uvedené skutočnosti boli riadne vyšetrené a posúdené. Maloletí sú chránené osoby, ktorých ochrana záujmov vyžaduje zvýšenú pozornosť. 13. Na námietky rodičov o porušení ich práva na spravodlivý proces z dôvodu, nezákonného postupu súdu prvej inštancie, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a nevykonania navrhnutého dôkazu výsluchom svedkyne O., odvolací súd neprihliadal. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie a rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odvolací súd sa stotožňuje aj s postupom súdu prvej inštancie, keď nevyhovel návrhu rodičov na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne O. s poukazom na predmet konania, ktorým je rozhodovanie o schválení právneho úkonu urobeného na maloleté deti bez ohľadu na výkon ich osobnej starostlivosti o deti. Pokiaľ rodičia poukazujú na rozhodnutia súdov v obdobných veciach, ktorým nebol súdom schválený právny úkon na súhlas na trestné stíhanie rodičov vo vzťahu k poškodeným, ich maloletým deťom, odvolací súd poznamenáva, že vo veciach starostlivosti o maloleté deti je potrebné ku každej veci pristupovať a posudzovať ju individuálne. 14. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).