Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/20/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207138 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416207138.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: W.. W. X., L.. XX. XX. XXXX, J. C. A.. Č.. X, J., zastúpený: AK investment s. r. o., IČO: 35 922 907, Velehradská ul. č. 33, Bratislava, adresa na doručovanie: Ľubinská ul. č. 3, Bratislava, proti žalovanej: W.. T. X., L.. XX. XX. XXXX, J. A.. Y. C. Č.. X, J., zastúpená: Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., IČO: 36 806 412, Koceľova ul. č. 9, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytového priestoru a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05. augusta 2016, č. k. 7C/114/2016 - 32, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívacieho práva (nájomného práva) žalobcu, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27. 02. 2009 k nebytovému priestoru Č.. XX - X, L.Á. D. na X. G., E. T. A.. Č.. XX, J., zapísaný v katastrálnom území J. - T. E., na Liste vlastníctva Č.. XXXX, Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, objekt s. Č.. XXXX na G.. Č.. XXXX/XXX, zároveň zakázal žalovanej ujať sa držby uvedenej nehnuteľnosti - nebytového priestoru Č.. XX - X do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7C/114/2016, poučil strany sporu, že žalovaná je oprávnená podať žalobu vo veci samej o vypratanie nehnuteľnosti podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka na Okresný súd Bratislava IV s tým, že ak žaloba vo veci samej podaná nebude, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7C/114/2016 a ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7C/114/2016. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 333, § 334, § 337 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok), § 3 ods. 1, § 663, § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 218 ods. 1 Trestného zákona, čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a vecne nevyhnutnosťou neodkladne upraviť pomery strán sporu až do skončenia konania vo veci samej, keď žalobca osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a to právo nájomcu nerušene užívať predmet nájmu, keďže sledovaný účel v danom konaní nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáha vo veci samej určenia neplatnosti výpovede Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo 07. 04. 2016 a určenia, že nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe uvedenej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou ako prenajímateľkou trvá, pričom nájomný vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 27. 02. 2009, ktorého vlastníčkou sa stala žalovaná na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 18. 09. 2003 pod E. - XXXX/XX - XX D. tým, že nájom bol dohodnutý na dobu určitú, 10 rokov do 01. 03. 2009 (správne od 01. 03. 2009). Poukázal na skutočnosť, že strany sporu uzavreli dňa 18. 11. 2011 Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov, v ktorom žalovaná súhlasila s podnájmom uvedeného nebytového priestoru tretím osobám, dňa 21. 11. 2011 uzavreli Dodatok č. 2 a dňa 28. 11. 2011 Dodatok č. 3 k uvedenej zmluve, keď počas trvania doby nájmu žalobca, so súhlasom žalovanej, uzavrel niekoľko zmlúv o podnájme a v súčasnosti má predmetný nebytový priestor v podnájme obchodná spoločnosť LJ COMPANY s.r.o., ktorej žalovaná udelila súhlas s umiestnením sídla tejto spoločnosti na adrese nebytového priestoru na T. A.. Č.. XX E. J.. Uviedol, že emailom zo dňa 06. 06. 2016 žalovaná oznámila žalobcovi, že si neprevzal zásielku, ktorej obsahom bola výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov a odvolanie splnomocnenia s tým, že žalovaná výpoveď priložila k uvedenému emailu, určenia neplatnosti ktorej sa žalobca domáha vo veci samej, a nakoľko žalovaná dňa 01. 08. 2016 napriek jej vedomosti o prebiehajúcom súdnom spore, vnikla do nebytového priestoru a s pomocou niekoľkých mužov vymenila zámky, zmocnila sa tohto priestoru, následne opäť vymenil zámky žalobca, aby mohol nebytový priestor užívať a aby mal prístup k svojmu hnuteľnému majetku nachádzajúcom sa v nebytovom priestore, keď žalovaná mala uviesť niekoľko vyhrážok smerujúcich k podnájomníkovi tvrdiac, že ak s ňou nepodpíše novú zmluvu o nájme na druhý deň, nechá za prítomnosti polície vypratať z nebytového priestoru všetky jeho osobné veci, z dôvodu ktorého podal žalobca trestné oznámenie a orgány činné v trestnom konaní sa budú musieť vysporiadať s otázkou, či zistené a ustálené zásahy do práva žalobcu napĺňajú znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do práva k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona. Poukázal na skutočnosť, že Občiansky zákonník upravuje situáciu, ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá žalobu o vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní tak, že sa obnoví nájomná zmluva za rovnakých podmienok, za akých bola pôvodne dojednaná, pričom nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok a nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. 2. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol veľa nepravdivých, neúplných (nepresných) skutočností, resp. podstatné skutočnosti zamlčal s tým, že počas trvania nájomného vzťahu uhrádzal nájomné nepravidelne, bol s jeho platením v omeškaní a platil ho až po jej výzvach na úhradu, niekedy ho nezaplatil vôbec, z dôvodu ktorého nájomnú zmluvu vypovedala dňa 07. 04. 2016. Namietla platnosť podnájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou LJ Company, s.r.o., nakoľko bola uzavretá v rozpore so zákonom, pretože žalobca uzavrel dňa 13. 03. 2014 zmluvu o podnájme nebytového priestoru Č.. XX - X s podnájomníkom I. B. - T., IČO: 11 680 459, s miestom podnikania Prievozská ul. č. 27, Bratislava s tým, že žalobca sa označil ako fyzická osoba - živnostník, avšak svoju podnikateľskú činnosť ukončil už dňa 09. 11. 2013, pričom dňa 07. 12. 2015 bol uzavretý dodatok k uvedenej zmluve, v ktorom je ako podnájomník označená obchodná spoločnosť LJ Company, s.r.o., IČO: 44 106 432, ktorej jediným konateľom je I. B., ktorý je aj jedným zo spoločníkov uvedenej spoločnosti z čoho je zrejmé, že podnájomcom mohol byť iba I. B. ako živnostník. Poukázala na emailovú komunikáciu medzi ňou a I. B., ktorý vypovedal zmluvu o podnájme, takže podnájom skončil dňa 31. 07. 2016 a preto dňa 01. 08. 2016 uzavrela, ako prenajímateľ riadnu nájomnú zmluvu s I. B. - T., IČO: 11 680 458, ako nájomcom s tým, že v článku VI. Zmluvy si deklarovali skutočnosť sporu medzi ňou a žalobcom a potvrdili, že táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť a účinnosť uvedenej nájomnej zmluvy. Uviedla, že I. B. jej listom zo dňa 09. 08. 2016 oznámil, že nájomnú zmluvu, ktorú s ňou uzavrel, považuje za bezpredmetnú a že ju ruší a zároveň jej oznámil, že v súčasnosti má uzavretú so žalobcom zmluvu o podnájme nebytového priestoru. Poukázala na skutočnosť, že nájomná zmluva zo dňa 01. 08. 2016, ktorú uzavrela s I. B., neupravuje možnosť jej ukončenia zrušením, z dôvodu ktorého je názor I. B. považujúceho túto zmluvu za bezpredmetnú výlučne subjektívny, a preto považuje nájomnú zmluvu za platnú a riadne uzavretú. Namietla tvrdenie žalobcu, že vnikla do nebytových priestorov s pomocou niekoľkých mužov a vymenila zámky, nakoľko práve žalobca dňa 29. 07. 2016 bezdôvodne vymenil zámky na dverách v nebytovom priestore, aby nemala od neho kľúče a aby nemohla do svojho nebytového priestoru bezproblémovo vstúpiť, napriek tomu, že na výmenu zámkov žalobcu neoprávňoval žiadny právny predpis a ani v tom čase trvajúca nájomná zmluva. Uviedla, že pri výmene zámkov jej pomáhal brat a jeho syn, ktorých žalobca pozná, keďže boli v minulosti rodina s tým, že povahové, charakterové vlastnosti, ako aj fyzický vzhľad uvedených mužov nemohol dať dôvod žalobcovi, aby z nich mal strach a títo muži ju sprevádzali z dôvodu, že práve žalobca v minulosti niekoľkokrát na ňu verbálne útočil. Žalovaná v dôvodoch svojho odvolania ďalej poukázala na skutočnosť, že žalobca mal podľa článku I bod 1. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27. 02. 2009 užívať priestory na kancelárske, skladové účely v súlade s jeho predmetom podnikania, avšak svoju podnikateľskú činnosť ukončil dňa 09. 11. 2013 z čoho vyplýva, že pôvodný dohodnutý účel nájmu je od uvedenej doby bezpredmetný a žalobca od 13. 03. 2014 nebytový priestor reálne pre svoje potreby neužíval, keď podľa vyjadrenia I. B., žalobca nemal v nebytovom priestore, ktorý užíval na základe zmluvy o podnájme, žiadne hnuteľné veci a jeho užívanie žalobcom spočívalo výlučne v inkasovaní podnájomného od podnájomníka z čoho vyplýva, že mu nemohla hrubým spôsobom znemožniť užívanie nebytového priestoru, a ním podané trestné oznámenie nepreukazuje jej protiprávne konanie. Namietla tvrdenie žalobcu, že vyvíjala nátlak, vyhrážala sa a vydierala podnájomníka I. B., ktoré ani nepreukázal, nakoľko od apríla 2016 prebiehala medzi ňou a podnájomníkom emailová komunikácia korektne, bezproblémovo, boli v telefonickom aj osobnom kontakte a I. B. s ňou uzavrel slobodne a nie v tiesni zmluvu o nájme dňa 01. 08. 2016, avšak pravdepodobne pôsobením žalobcu došlo zo strany podnájomníka k jej zrušeniu. Uviedla, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nemal vedomosť o uzavretí uvedenej nájomnej zmluvy dňa 01. 08. 2016, ktorá je platná a účinná a k jej ukončeniu doteraz nedošlo v súlade so zákonom a nájomnou zmluvou, z dôvodu ktorého je nariadené neodkladné opatrenie v časti, ktorou jej bol uložený zákaz ujať sa držby nebytového priestoru neaktuálne a v časti, v ktorej jej bol uložený zákaz akokoľvek zasahovať do nájomného práva žalobcu je napadnuté uznesenie všeobecné, žalobcovi poskytuje neprimeranú ochranu jeho práv a neprimeraným spôsobom zasahuje aj do jej práv, pretože jedným z takýchto zásahov môže byť napr. aj podanie žaloby o vypratanie nebytového priestoru, alebo späťvzatie výpovede nájmu. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že podľa Občianskeho zákonníka sa všetky nájomné zmluvy automaticky obnovujú, ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá žalobu o vypratanie nehnuteľnosti do 30 dní na súd, nakoľko ust. § 676 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len na nájmy skončené po uplynutí dohodnutej doby nájmu. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná sa snaží spochybniť dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok týkajúcu sa nebytového priestoru, pričom z ním predloženej emailovej komunikácie jasne vyplýva, že žalovaná vedela o všetkých výdavkoch súvisiacich s týmto priestorom a s touto formou vysporiadania vzájomných pohľadávok aj súhlasila a sama mu ho aj navrhla (email zo dňa 13. 03. 2016). Poukázal na skutočnosť, že počas celej doby nájmu (viac ako sedem rokov) sa vždy vedel so žalovanou dohodnúť na platbách nájomného za nebytový priestor a vzájomnom vysporiadaní ďalších výdavkov, ktoré boli spojené s nebytovým priestorom a preto nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že pomerné znášanie nákladov súvisiacich so službami, bol iba prejavom jej dobrej vôle, keďže išlo o písomnú dohodu v súlade s čl. V. bod 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27. 02. 2009, ktorú dlhé roky dodržiavali až do jari 2016 a preto argumentácia žalovanej týkajúca sa nezaplateného nájomného za rok 2013 je účelová s tým, že nárok žalovanej na úhradu nájomného je nepochybne premlčaný práve z dôvodu dlhoročného spôsobu vzájomného vyporiadavania si pohľadávok a preto podľa jeho názoru, došlo medzi nimi k dohode o úhrade nájomného za uvedené mesiace roku 2013. Poukázal na skutočnosť, že nikdy nebol žalovanou vyzvaný na úhradu nájomného za obdobie január až marec 2013 a ani z dôvodu omeškania s úhradou tohto nájomného mu v rokoch 2013 až 2015 nedala výpoveď z nájmu nebytového priestoru. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech. 5. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 6. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami sporu a súd ho môže nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a aj po jeho skončení. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a v dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. 7. V posudzovanej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania a smeruje k dočasnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením povinnosti žalovanej, ako vlastníčke nebytového priestoru, ktorý mu prenajala na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27. 02. 2009, zdržať sa akýchkoľvek zásahov do jeho užívacieho, nájomného práva, ako aj zákazu ujať sa držby nebytového priestoru, pričom vo veci samej sa domáha určenia neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov a určenia, že nájomný vzťah medzi ním a žalovanou trvá. 8. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu navrhovaným neodkladným opatrením, nakoľko dôvody uvádzané žalobcom zakladajú domnienku, že konanie žalovanej môže smerovať k zamedzeniu užívania nebytového priestoru žalobcom, ktorý navrhol nariadiť neodkladné opatrenie potom, ako žalovaná vnikla do nebytového priestoru, ktorý má od nej prenajatý a vymenila zámky na dverách, čím mu znemožňuje riadne využívanie tohto priestoru, ako aj z dôvodu ochrany žalobcu vzhľadom na podané oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 Trestného zákona, keďže žalovaná neoprávnene vnikla do nebytového priestoru dňa 01. 08. 2016. 9. K námietke žalovanej v podanom odvolaní, že žalobca ukončil svoju podnikateľskú činnosť dňom 09. 11. 2013, z dôvodu ktorého je pôvodne dohodnutý účel nájmu bezpredmetný odvolací súd uvádza, že strany sporu si v nájomnej zmluve zo dňa 27. 02. 2009 v článku I. bod 3. dohodli, že žalobca, ako nájomca, bude nebytový priestor využívať na kancelárske, skladové účely v súlade s predmetom jeho podnikania a kolaudačným rozhodnutím stavby, ako aj k jeho prechodnému ubytovaniu, avšak Dodatkom č. 2 k uvedenej zmluve o nájme zo dňa 21. 11. 2011 si dohodli, že žalobca môže využívať priestory aj na iné účely uvedené v článku I. bod 3. pokiaľ s tým bude žalovaná, ako prenajímateľ súhlasiť z čoho vyplýva, že aj keď žalobca už nevykonáva podnikateľskú činnosť, táto skutočnosť nemá vplyv na účel nájmu, keďže nebytový priestor nemusí užívať výslovne za účelom vykonávania svojej podnikateľskej činnosti. 10. Odvolací súd na námietku žalovanej v podanom odvolaní týkajúcej sa neplatnosti podnájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou LJ company s. r. o., IČO: 44 106 432, Klincová ul. č. 35/2136, Bratislava dňa 04. 08. 2016 neprihliadol nakoľko predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti výpovede Zmluvy o nájme nebytového priestoru uzavretej medzi stranami sporu z dôvodu neplatenia nájomného žalobcom a nie konanie o určenie platnosti, resp. neplatnosti podnájomnej zmluvy. 11. K tvrdeniu žalovanej v podanom odvolaní týkajúcej všeobecnosti výroku napadnutého uznesenia v časti, v ktorej jej bola uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívacieho (nájomného) práva žalobcu odvolací súd uvádza, že pod takýmto zásahom sa rozumie predovšetkým povinnosť strany sporu podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. niečo vykonať, tzn. konať tam, kde by v skutočnosti nekonala, niečoho sa zdržať, t. j. zdržať sa rušenia, ktorým zasahuje do právnych vzťahov druhej strany sporu a niečo znášať, t. j. musí strpieť určité obmedzenie. 12. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením vecne správne, keď žalovanej zakázal až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti zmluvy o nájme nebytového priestoru s ním nakladať, nakoľko jeho nariadením nedošlo k neprimeranému zásahu do jej práv, ako vlastníčky nebytového priestoru, nakoľko neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a je časovo obmedzené rozhodnutím vo veci samej. 13. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).