Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/272/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207138 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416207138.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: W.. W. X., L.. XX. XX. XXXX, J. C. A.. Č.. X, J., zastúpeného: advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s. r. o., so sídlom Velehradská 33, Bratislava, proti žalovanej: W.. T. X., L.. XX. XX. XXXX, J. A.. Y. C.T. Č.. X, J., zastúpená: Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., IČO: 36 806 412, Trenčianska 47, Bratislava, o žalobe o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytového priestoru a vzájomnej žalobe o vypratanie nebytového priestoru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31. júla 2017, č.k. 7C/114/2016-268, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytového priestoru zo 7.4.2016 a určenie, že nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 27.2.2009 medzi žalobcom ako nájomcom a žalovanou ako prenajímateľkou, trvá. Vyhovel však vzájomnej žalobe žalovanej a žalobcovi uložil povinnosť vypratať nebytový priestor č. XX - X, nachádzajúci sa na X. G.Ž., E. T. XX, X. E. T. Ú. J. - T. E., X.Í. na B. Č.. XXXX, D. T. pre Y. C. D. J., M. D..Č..XXXX na G..Č..XXXX/XXX a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vychádzal zo zistenia, že žalovaná je vlastníčkou predmetného nebytového priestoru, pričom z obsahu Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 27.02.2009 bolo preukázané, že medzi stranami bola dňa 27.02.2009 uzatvorená Zmluva o nájme nebytového priestoru, na dobu určitú na 10 rokov od 01.03.2009, t.j. do 01.03.2019. V čl. II bod 3 predmetnej zmluvy sa strany sporu dohodli, že zmluvu možno vypovedať z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2, 3 zák. č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom výpoveď musí byť písomná a doručená druhej strane. Podľa čl. II bod 4 výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť 1. deň nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že v nájomnom nie je zahrnutá úhrada za dodávku elektriny, plynu a studenej vody, upratovanie spoločných priestorov, odvoz smetí a všetky ostatné služby spojené s užívaním predmetného nebytového priestoru (čl. III bod 2 Zmluvy o nájme zo dňa 27.02.2009). Žalobca ako nájomca sa zaviazal uhrádzať poplatky za užívanie NP v plnej výške podľa zálohového predpisu za príslušný kalendárny mesiac tak, ako stanovil správca, a to do 25. dňa predchádzajúceho mesiaca, na účet správcu s variabilným symbolom E.: XXXXX na Č. Ú. D.: XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa čl. IV bod 2 Zmluvy o nájme zo dňa 27.02.2009 sa žalobca ako nájomca okrem iného zaviazal aj k povinnosti hradiť náklady spojené s obvyklým udržiavaním, bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ, v prípade nesplnenia tejto povinnosti je nájomca povinný uhradiť škodu, ktorá týmto vznikla. Podľa čl. IV bod 3 Zmluvy o nájme zo dňa 27.02.2009, akékoľvek opravy účelovej povahy vo vnútri užívaného priestoru sa zaviazal zabezpečiť žalobca ako nájomca na svoje náklady po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Poukázal na to, že dňa 18.11.2011 bol uzavretý Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov, v zmysle ktorého okrem iného žalovaná v čl. I bod. 1 vyslovila súhlas s podnájmom uvedeného nebytového priestoru tretím osobám, dňa 21.11.2011 bol uzatvorený Dodatok č. 2 k Zmluve o nájme nebytových priestorov, z ktorého vyplýva z čl. III bod 4 Dodatku č. 2 zo dňa 21.11.2011, že v nájomnom nie je zahrnutá úhrada za dodávku elektriny, plynu, vody, odvoz smetí upratovanie spoločných priestorov a všetky ostatné služby spojené s užívaním predmetného nebytového priestoru. Nájomca sa zaväzuje uhrádzať mesačne poplatky v plnej výške za priestor podľa zálohového predpisu od správcu nehnuteľnosti v termíne splatnosti a dňa 28.11.2011 Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme nebytových priestorov. Nájomné je splatné mesačne k 5.dňu príslušného mesiaca na účet prenajímateľa XXXXXXXXXX/XXXX (čl. I bod. 1). V nájomnom nie je zahrnutá úhrada za dodávku elektriny, plynu, vody, odvoz smetí, upratovanie spoločných priestorov a všetky ostatné služby spojené s užívaním predmetného nebytového priestoru. Nájomca sa zaväzuje uhrádzať mesačne poplatky v plnej výške za priestor podľa zálohového predpisu od správcu nehnuteľnosti v termíne splatnosti (čl. I bod. 2 Dodatku č. 3). V prípade prenájmu nebytového priestoru nájomcom tretej osobe ku dňu 30.novembra 2011 sa výška mesačného nájomného v bode 1 mení na sumu 300 eur (čl. I bod. 3 Dodatku č. 3 zo dňa 28.11.2011). Mal tiež preukázané, že počas trvania nájmu došlo k uzatvoreniu niekoľkých zmlúv o podnájme, v súčasnosti je predmetný nebytový priestor daný do podnájmu spoločnosti LJ COMPANY s.r.o. s umiestnením sídla na adrese predmetného nebytového priestoru: T.L. XX, J.. Poukázal na to, že žalovaná písomnú výpoveď zo dňa 07.04.2016 zaslala poštou ako doporučenú zásielku na adresu trvalého pobytu žalobcu C. X, J.. Žalovanej doporučená zásielka adresovaná žalobcovi vrátila ako "neprevzatá v odbernej lehote" (žalobca si nepreberal doporučenú zásielku). Z uvedeného dôvodu žalovaná zaslala scan výpovede žalobcovi vo forme e-mailu (e-mailová komunikácia bol obvyklý spôsob komunikácie strán sporu ako zmluvných partnerov a e-mailom zo dňa 06.06.2016 bolo zo strany žalovanej oznámené žalobcovi, že sa z pošty vrátila zásielka, ktorá bola posielaná žalobcovi a bola žalobcom "neprevzatá v odbernej lehote", pričom obsahom tejto zásielky bola predmetná Výpoveď z zmluvy o nájme nebytových priestorov a odvolanie splnomocnenia, pričom výpoveď bola priložená k e-mailu zo dňa 06.06.2016. Žalobca aj pripojil predmetnú výpoveď z nájmu k žalobe, a skutočnosť, že výpoveď sa dostala do jeho dispozície vyplýva aj zo skutočnosti, že listom právny zástupca žalobcu zo dňa 30.06.2016 adresovaným žalovanej, sa vyjadril v mene žalobcu k samotnej výpovedi. Z obsahu výpovede Zmluvy o nájme zo dňa 27.02.2009, odvolanie plnej moci zo dňa 05.05.2010 a výzva zo dňa 07.04.2016 mal nesporne preukázané, že žalovaná ako prenajímateľka predmetným listom zo dňa 07.04.2016 uzavretú Nájomnú zmluvu zo dňa 27.02.2009 v znení jej dodatkov vypovedala v zmysle Článku II., bod 3/ a bod 4/ Zmluvy o nájme zo dňa 07.02.2009 a v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. b) , ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobca jej ku dňu 07.04.2016 neuhradil nájomné za obdobie - 01/2013,02/2013, 08/2013 po 300 eur mesačne (t.j. 1200 eur), 08/2015 po 275 eur/mes., a nájomné za 01/2016,03/2016 po 275 eur/mes., t.j. 550 eur, teda v celkovej sume 2025 eur. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1, 2, 3,4, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 116/1990 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, § 35 ods. 1,3, § 39, § 40 ods. 1, 2, 4, § 126 ods. 1, § 580, § 581 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, s dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, avšak sú splnené predpoklady pre vyhovenie vzájomnej žalobe žalovanej. Poukázal na to, že podľa čl. II bod 1 Zmluvy o nájme zo dňa 27.02.2009, zmluva sa uzatvára na dobu určitú na 10 rokov od 01.03.2009, podľa čl. II bod 3 Zmluvy o nájme zo dňa 27.02.2009, zmluvné strany môžu zmluvu vypovedať z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2, 3 zák.č. 116/1990 Zb., pričom výpoveď musí byť písomná a doručená druhej strane, podľa čl. II bod 4 Zmluvy o nájme zo dňa 27.02.2009, výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť 1.deň nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede, podľa čl. III bod 2 Zmluvy o nájme zo dňa 27.02.2009, v nájomnom nie je zahrnutá úhrada za dodávku elektriny, plynu a studenej vody, upratovanie spoločných priestorov, odvoz smetí a všetky ostatné služby spojené s užívaním predmetného nebytového priestoru. Nájomca sa zaväzuje uhrádzať poplatky za užívanie NP v plnej výške podľa zálohového predpisu za príslušný kalendárny mesiac tak, ako stanovil správca, a to do 25 dňa predchádzajúceho mesiaca, na účet správcu s variabilným symbolom E.: XXXXX na číslo účtu správcu: XXXXXXXXXX/XXXX, pdľa čl. IV bod 2 Zmluvy o nájme zo dňa 27.02.2009,nájomca sa zaväzuje prenajaté priestory využívať na dohodnuté účely, užívať priestory len pre účely spoločnosti a neprenajať ich bez výslovného súhlasu prenajímateľa, hradiť náklady spojené s obvyklým udržiavaním, bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ, v prípade nesplnenia tejto povinnosti je nájomca povinný uhradiť škodu, ktorá týmto vznikla a vykonávať kontrolu stavu prenajatých priestorov z hľadiska proti požiarnej prevencie a bezpečnosti práce. Podľa čl. IV bod 3 Zmluvy o nájme zo dňa 27.02.2009, akékoľvek opravy účelovej povahy vo vnútri užívaného priestoru zabezpečí nájomca na svoje náklady po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, podľa čl. III bod 4 Dodatku č. 2 zo dňa 21.11.2011, v nájomnom nie je zahrnutá úhrada za dodávku elektriny, plynu , vody, odvoz smetí upratovanie spoločných priestorov a všetky ostatné služby spojené s užívaním predmetného nebytového priestoru. Nájomca sa zaväzuje uhrádzať mesačne poplatky v plnej výške za priestor podľa zálohového predpisu od správcu nehnuteľnosti v termíne splatnosti, podľa čl. I bod. 1 Dodatku č. 3 zo dňa 28.11.2011, nájomné je splatné mesačne k 5.dňu príslušného mesiaca na účet prenajímateľa XXXXXXXXXX/XXXX, podľa čl. I bod. 2 Dodatku č. 3 zo dňa 28.11.2011, v nájomnom nie je zahrnutá úhrada za dodávku elektriny, plynu, vody, odvoz smetí, upratovanie spoločných priestorov a všetky ostatné služby spojené s užívaním predmetného nebytového priestoru. Nájomca sa zaväzuje uhrádzať mesačne poplatky v plnej výške za priestor podľa zálohového predpisu od správcu nehnuteľnosti v termíne splatnosti a podľa čl. I bod. 3 Dodatku č. 3 zo dňa 28.11.2011, v prípade prenájmu nebytového priestoru nájomcom tretej osobe ku dňu 30.novembra 2011 sa výška mesačného nájomného v bode 1 mení a to na sumu 300 eur. K otázke žalobcom uvedeného započítania pohľadávok uviedol, že základnou podmienkou započítania predmetných pohľadávok je, aby bola započítavaná pohľadávka platná, t.j. aby v čase úkonu započítania existovala a aby niektorý z účastníkov započítacieho úkonu urobil voči druhému účastníkovi prejav smerujúci k započítaniu, potom je možný zánik započítaním. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010). Žalobca v predmetnom konaní nepreukázal existenciu svojich ním opísaných údajných pohľadávok, nepreukázal, že voči žalovanej vykonal prejav smerujúci k započítaniu svojich údajných pohľadávok a na otázku súdu do Zápisnice o pojednávaní konanom dňa 19.06.2017 či urobil v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 580, § 581 OZ) voči žalovanej do 07.04.2016 písomne započítací prejav a má k dispozícii takýto dôkaz uviedol cestou právneho zástupcu, že takýto doklad žalobca nemá a má e-mailovú komunikáciu. Žalobca tvrdil, že podľa tejto e-mailovej komunikácie došlo k započítanou jeho údajnej pohľadávky titulom "výdavky za právne služby 800 eur", ktoré žalobca uhradil žalovanej dňa 21.09.2009, žalobcom uhradená suma vo výške 800 eur podľa vykonaného dokazovanie nie je a nemôže byť pohľadávkou voči žalovanej; žalobca nepredložil dôkaz, že by žalovanú žiadal o vrátenie uvedenej sumy titulom pôžičky a v akej lehote, a teda nešlo o plnenie zo strany žalobcu, ktoré by zakladalo jeho pohľadávku voči žalovanej, a teda žalobca nevykonal voči žalovanej žiadny prejav smerujúci k započítaniu pohľadávok, ako to predpokladá § 580 Občianskeho zákonníka (nebolo sporné že suma vo výške 800 eur bola vyplatená dňa 21.09.2009 a nárok na jej vrátenie je premlčaný a podľa citovaného ust. § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky). Žalobca nájomné za 08/2013 vo výške 300 eur žalovanej neuhradil, jeho záväzok nezanikol započítaním. Komunikácia sporových strán prebiehala v minulosti prevažne len elektronicky, žalobca všetky svoje údajné "zápočty" údajných pohľadávok vykonal výučne elektronicky (a nikdy iným spôsobom) v presvedčení, že takáto forma "zápočtu" je v súlade s Občianskym zákonníkom. V danom prípade k započítaniu nedošlo, započítací prejav (kompenzačnú námietku) zo strany žalobcu bolo nutné adresovať žalovanej a obsahu tohto úkonu muselo byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke žalobcu veriteľa. Kompenzačný prejav žalobcu by mohol byť úspešne urobený iba od toho okamihu, keď sa vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, stretli a boli spôsobilé na započítanie. Nakoľko právna úprava nepripúšťa započítanie jednostranným započítacím úkonom proti premlčaným pohľadávkam, v danom prípade právne účinky započítania nenastali. Poukázal tiež na to, že v zmysle uzavretej Zmluvy o nájme zo dňa 27.02.2009 bol žalobca povinný uhrádzať dohodnuté nájomné. a to mesačne k 5. dňu príslušného mesiaca na bankový účet žalovanej. Žalobca uhrádzal dohodnuté nájomné nepravidelne, nedodržiaval dohodnutú splatnosť nájomného, resp. dohodnutý nájom neuhrádzal vôbec. Ku dňu 07.04.2016 evidovala žalovaná voči nemu pohľadávku v celkovej výške 2.025 eur, a to titulom neuhradeného nájomného za obdobie - 01/2013, 02/2013. 03/2013, 08/2013. 08/2015, 01/2016303/2016. K neuhradenému nájomnému za 08/2015 vo výške 275 eur, žalobca tvrdí, že podľa e-mailovej komunikácie došlo k započítaniu jeho pohľadávky titulom "spoluúčasti na vyúčtovanom nedoplatku k decembru 2015 v sume 265 eur", žalobca predložil Vyúčtovaciu faktúru SPP zo dňa 05.05.2016 (nedoplatok vo výške 218,03 eur) a Dohodu o splátkach zo dňa 08.01.2016 (nedoplatok vo výške 833,92 eur), ale žiadne ustanovenie predmetnej nájomnej zmluvy v znení jej dodatkov neupravovalo povinnosť žalovanej podieľať sa na nákladoch súvisiacich so službami, t.j. na nákladoch za dodávku plynu, úhradu matematického rozdielu vo výške 10 eur medzi nájomným vo výške 275 eur a údajným nedoplatkom vo výške 265 eur. Žalobca e-mailom zo dňa 08.09.2015 oznámil žalovanej, že omylom uhradil nájomné na iné účty v banke a že "Keď sa mi vrátia omylom zaslané platby, doplatím Ti za august - teraz bohužiaľ v dôsledku omylu nemám dostatok financií." Žalobca nájomné za 08/2015 vo výške 275 eur žalovanej neuhradil, jeho záväzok nemohol zaniknúť ani započítaním. K neuhradenému nájomnému za 01/2016 vo výške 275 eur žalobca tvrdí, že podľa e-mailovej komunikácie došlo k započítaniu jeho pohľadávky titulom "opravy kotla 300,- eur". K žalobcom uhradenej oprave kotla za 300 eur v januári 2016 uviedol, že podľa zmluvy o nájme akékoľvek opravy mal zabezpečiť žalobca na svoje náklady a po predchádzajúcom písomnom súhlase žalovanej ako prenajímateľa (článok IV, bod 3. Zmluvy), t.j. akúkoľvek opravu mal zabezpečiť žalobca ako nájomca po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa (žalovanej), pričom žalovaná žiadny súhlas žalobcovi neudelila a o oprave sa dozvedela až ex post. Žalobca teda nájomné za 08/2015 vo výške 275 eur žalovanej neuhradil, jeho záväzok nezanikol započítaním. K neuhradenému nájomnému za 03/2016 vo výške 275 eur žalobca tvrdí, že podľa e-mailovej komunikácie došlo k započítaniu jeho pohľadávky titulom "spoluúčasti na vyúčtovanom nedoplatku z 07.06.2016 v sume 106 eur". Žalobca však nepredložil dôkaz preukazujúci nedoplatok, a na pojednávaní konanom dňa 11.05.2017 uviedol, že sa malo jednať o nedoplatok za spotrebu elektrickej energie vo výške 212 eur, ale žiadne ustanovenie predmetnej nájomnej zmluvy neupravovalo povinnosť žalovanej podieľať sa na nákladoch súvisiacich so službami, t.j. na nákladoch za dodávku elektrickej energie, a k zániku nedošlo započítaním. Podľa čl. II, bod 3. Zmluvy o nájme zo dňa 27.02.2009 výpoveď musí byť daná písomne a doručená druhej strane. Písomní forma výpovede bola dodržaná (výpoveď je súčasťou súdneho spisu a bola založená žalobcom ako príloha k žalobe), žalovaná žalobcovi výpoveď z nájmu doručovala poštou na adresu C. X, J. (zásielka sa vrátila ako "neprevzatá v odbernej lehote" a e-mailom ) t.j. bola dodržaná podmienka jej doručenia žalobcovi, a žalobca sa o nej riadne dozvedel (žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2016 napadol neplatnosť výpovede). Žalovaná zaslala žalobcovi oscanovanú výpoveď žalobcovi vo forme e-mailu (čo nebolo medzi stranami sporu sporné a čo bol medzi stranami obvyklý spôsob komunikácie). Skutočnosť, že sa žalobca o výpovedi a jej obsahu dozvedel je preukázaná aj listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.06.2016 adresovaným žalovanej, ktorým sa vyjadruje v mene žalobcu k samotnej výpovedi (ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka - č. Rc 104/2008 - na doručenie zásielky obsahujúcej právny úkon, postačí ak sa zásielka obsahujúca takýto úkon ocitne vo sfére dispozície adresáta tým, že získa možnosť oboznámiť sa s jej obsahom), a teda žalovaná riadne, v súlade so zmluvou a cit. zákonom doručila žalobcovi výpoveď z nájmu zo dňa 07.04.2016 (čl. II., bod 3, 4 Zmluvy o nájme zo dňa 27.02.2009 v znení jej dodatkov, § 9 ods. 2, písmeno a) zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov). Výpovedná lehota v zmysle výpovede zo dňa 07.04.2016 bola 3 mesiace, nájom skončil dňom 31.07.2016. Žalobca nebytový priestor žalovanej neodovzdal, a žalobou spochybnil platnosť výpovede nájmu zo dňa 07.04.2016. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovanej o vypratanie nehnuteľnosti preto dospel k záveru, že nakoľko žalovaná dňa 07.04.2016 Zmluvu o nájme zo dňa 27.02.2009 v znení jej dodatkov riadne a v súlade s platnými právnymi predpismi vypovedala, a teda nájom nebytového priestoru skončil uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty, pričom žalobca nebytový priestor žalovanej dobrovoľne neuvoľnil a neodovzdal, bolo preukázané, že vzájomná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti - nebytového priestoru je dôvodná, keď podľa listu vlastníctva žalovaná je výlučná vlastníčka nebytového priestoru. K žalobcom vznesenej námietke premlčania poukázal na to, že predmetom tohto sporu je určenie, že nájomný vzťah medzi stranami sporu trvá a vzájomná žalobu o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, a teda aj keď žalovaná listinnými dôkazmi - výpismi z jej bankového účtu vedeného E. D. S..D.. preukázala, že žalobca neuhradil nájomné za 01/2013, za 02/2013 a za 03/2016, ale je nesporné, že v tomto konaní žalovaná dlžnú sumu nájomného nežiada t.j. nežaluje a nie je predmetom tohto konania. Žalovaná ako prenajímateľ môže (mohla) písomne vypovedať nájomnú zmluvu, ak nájomca - žalobca o viac ako jeden mesiac meškal s platením nájomného bez ohľadu na plynutie lehoty na premlčanie (§ 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov) pričom nie je sporné, že žalobca nájomné za 01/2013, za 02/2013 a za 03/2013 žalovanej neuhradil, ale vzniesol námietku premlčania tohto nároku. Žalobca svoju povinnosť zaplatiť nájomné za mesiac 08/2013 vo výške 300,- eur nesplnil, pričom podnájom spoločnosti Omega Plus, s.r.o. skončil dňa 31.08.2013. Na záver uviedol, že nakoľko bolo listinnými dôkazmi preukázané, že počas trvania nájomného vzťahu uhrádzal nájom nepravidelne, nedodržiaval dohodnutú splatnosť nájomného podľa nájomnej zmluvy (5. deň v mesiaci) a "započítaval si rôzne nepreukázané platby. Žiadne ustanovenie nájomnej zmluvy neupravovalo povinnosť žalovanej podieľať sa na nákladoch súvisiacich so službami, t.j. dodávka elektrickej energie, plynu, vody, a pod. a náklady správy správcovskej spoločnosti. Žalobca ako nájomca predmetného nebytového priestoru mal ku dňu 07.04.2016 nedoplatok na nájomnom, a tento nedoplatok na nájomnom žalovanej ako prenajímateľovi neuhradil riadne a včas t.j. nájomné za 01/2013, za 02/2013, za 03/2016, za 08/2013, za 08/2015, za 01/2016 a za 03/2016 a žalovaná ako prenajímateľ, žalobcovi ako nájomcovi riadne, v súlade s platnými právnymi predpismi, doručila výpoveď zo dňa 07.04.2016 žalobcovi. S poukazom na obsah žaloby a priložené listinné dôkazy a výsluchy strán sporu dospel k záveru, že žalovaná riadne, v súlade s platnými právnymi predpismi doručila predmetnú výpoveď zo dňa 07.04.2016 žalobcovi, a preto z dôvodov uvedených v odôvodnení žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu vypratať predmetné nebytové priestory č. 12-7, nachádzajúce E. J. na T. Č.. XX, X. na B. Č.. XXXX, T..Ú.. T. E., keď bolo listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný mal ku dňu 07.04.2016 nedoplatok na nájomnom, keď žalovanej neuhradil riadne a včas nájomné za 01/2013, za 02/2013, za 03/2013, za 08/2013, za 08/2015, za 01/2016 a za 03/2016. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe, pričom odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancii napriek vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu nebral do úvahy skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci a mnohé ním predložené dôkazy doslova odignoroval a s jeho argumentáciou sa náležíte nevysporiadal, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a teda arbitrárne. Postup súdu prvej inštancie označil za prísne formalistický a odporujúci základnému právu na súdnu ochranu a právu na spravodlivé súdne konanie, čím došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré považuje za extrémne nesúladné s princípom spravodlivosti. V konaní pred súdom prvej inštancie totiž tvrdil, že medzi ním a žalovanou ako bývalými manželmi vznikol špecifický nájomný vzťah a navrhoval, aby bol uvedený prípad posúdený v širšom rámci a nie iba v kontexte Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 27.02.2017. Taktiež však namietal rozpor právneho úkonu (výpovede danej žalovanou) s dobrými mravmi v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom tvrdil, že skutočným dôvodom danej výpovede nie sú jeho údajné nedoplatky na nájomnom, ale skutočnosť, že sa žalovaná dozvedela o prevode jeho starorodičovského domu na spoločnosť, ktorej je spoluvlastníčkou aj jeho súčasná partnerka a takýmto spôsobom má žalovaná v úmysle ho "vytrestať", keďže sa cíti byť ukrátená, resp. mu žalobcovi vyčíta, že ukracuje svoje deti o dedičstvo. Táto skutočnosť je evidentná z e-mailovej komunikácie zo dňa 17.3.2016 predloženej súdu prvej inštancie, ku ktorej sa žalovaná nijakým spôsobom nevyjadrila, uvedenú skutočnosť nepoprela a obsah e-mailovej komunikácie ani nevysvetlila. O nekonzistentnom správaní žalovanej svedčí aj tá skutočnosť, že v čase, keď nájomné neuhrádzal (na základe ich vzájomnej dohody, keďže kúpu predmetného nebytového priestoru v plnom rozsahu financoval) mu výpoveď z nájmu nedala, avšak v čase, keď jej nájomné uhrádzať začal, našla si dôvod pre výpoveď z nájmu. Na základe týchto súdu prvej inštancie preukázaných skutočností (ktoré zo strany žalovanej nikdy popreté neboli) tvrdil, že jeho údajné neplatenie nájomného (posudzované prísne formalistický v intenciách Zmluvy o nájme z 27.02.2009) je iba zastieracím dôvodom pre revanšistické správanie žalovanej ako bývalej manželky a výpoveď z nájmu mu bola daná výlučne ako "akt pomsty", a preto správanie žalovanej ako bývalej manželky nemôže požívať ochranu zo strany súdu práve pre rozpor s dobrými mravmi. S touto jeho argumentáciou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a ním predložené dôkazy nevzal do úvahy, čím došlo k porušeniu jeho práv. Prísne formalistický prístup k prejednávanej veci zaujal súd prvej inštancie aj v otázke posúdenia prejavov vôle žalovanej vyplývajúci z predloženej e-mailovej komunikácie, prostredníctvom ktorej preukazoval, že žalovaná vo vzťahu k spôsobe úhrady nájomného a služieb spojených s užívaním nebytového priestoru v danom čase prejavila nesporne takú vôľu, ktorá mala za následok kvalifikovanú zmenu niektorých ustanovení Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.02.2009, a preto v súlade s ust. § 40 ods. 4 OZ bola písomná forma zachovaná a došlo k niekoľkým zmenám zmluvy o nájme v súlade s ustanovením článku V. odsek 2 Zmluvy o nájme zo dňa 27.02.2009, a to napríklad v otázke participácie žalovanej na nákladoch súvisiacich so službami, resp. na úhradách vzniknutých nedoplatkov, ohľadne ktorých predložil e-mailovú komunikáciu zo dňa 8.12.2015, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaná dobrovoľne súhlasila s tým, že sa bude finančne spolupodieľať na uvedených nákladoch súvisiacich so službami. Ani túto skutočnosť však súd prvej inštancie nevzal do úvahy, keď konštatoval, že žiadne ustanovenie predmetnej nájomnej zmluvy v znení jej dodatkov neupravovalo povinnosť žalovanej podieľať sa na nákladoch súvisiacich so službami. Namietal tiež, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď ich e-mailovú komunikáciu neposúdil ako prejav vôle majúci za následok vzájomné započítanie si existujúcich pohľadávok, resp. zánik jeho záväzku uhradiť nájomné za mesiac 08/2015 (keďže z obsahu e-mailovej komunikácie vyplýva, že obidvaja účastníci presne vedeli, o vzájomnom vysporiadaní akých pohľadávkach sa prostredníctvom e-mailovej komunikácie dojednávajú). Vo vzťahu k úhrade nájomného za august 2013 pred súdom prvej inštancie tvrdil, že žalovaná nemá nárok na nájomné vo výške 300 eur, keďže k 31.07.2013 skončil podnájom spoločnosti Omega Plus, s.r.o.. Podľa článku I. bod 3. Dodatku č. 3 zo dňa 28.11.2011 mala totiž nárok na nájomné vo výške 300 eur iba v prípade, že dal predmetný nebytový priestor do podnájmu tretej osobe. Súdu prvej inštancie pritom predložil Výpoveď nájomnej zmluvy zo strany spoločnosti Omega Print s.r.o., ako aj e-mail zo dňa 09.07.2013 adresovaný žalovanej, v ktorom ju informuje o skončení podnájmu v júli 2013. Napriek týmto listinným dôkazom súd prvej inštancie konštatoval, že svoju povinnosť zaplatiť nájomné za mesiac 08/2013 vo výške 300 eur nesplnil, pričom podnájom spoločnosti Omega Plus, s.r.o. skončil dňa 31.08.2013. Uvedený názor súd prvej inštancie ani ničím ďalším nezdôvodnil, preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne, zmätočné a nepreskúmateľné. Rovnako súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k možnosti vypovedať Zmluvu o nájme z 27.02.2009 zo strany žalovanej z dôvodu neuhradenia nájomného za mesiace 01 - 03/2013 (teda dlh na nájomnom spred viac ako 3 rokov) vyhodnotil ako bezpredmetnú a netýkajúcu sa predmetu sporu s poukazom na predmet sporu, t.j. určenie, že nájomný vzťah medzi stranami sporu trvá. Právo dať výpoveď z nájmu nebytového priestoru je totiž možné bezpochyby považovať za majetkové právo a pri ňom sa riadne uplatňuje 3-ročná premlčacia lehota. Nárok žalovanej dať výpoveď z dôvodu neuhradenia nájomného za mesiace 01 - 03/2013 v dôsledku uplatnenia námietky premlčania považuje za premlčaný a preto ho nemožno považovať za platný dôvod pre účely výpovede nájmu. Navyše, ani s touto jeho argumentáciou sa súd nijakým spôsobom v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil započítanie nájomného za 01/2016 s opravou kotla v sume 300 eur, keď konštatoval, že podľa zmluvy o nájme akékoľvek opravy mal zabezpečiť na svoje náklady a po predchádzajúcom súhlase žalovanej ako prenajímateľa, pričom žalovaná žiadny súhlas žalobcovi neudelila a o oprave sa dozvedela až ex post, a to napriek tomu, že súdu prvej inštancie predložil e-mailovú komunikáciu so žalovanou zo dňa 8.12.2015, v ktorej spoločne riešia okrem iného aj opravu kotla, dôvody, pre ktoré je potrebné kotol vymeniť, predpokladané náklady spojené s výmenou kotla, ako aj spôsob financovania tejto opravy "zložením sa" na opravu, z čoho jednoznačne vyplýva vedomosť žalovanej o potrebe opravy kotla, ako aj jej vôľa participovať na tom finančne. Napokon zdôraznil, že v čase vyhotovenia Výpovede z nájmu zo strany žalovanej nemal vedomosť o akýchkoľvek nedoplatkoch na nájomnom, resp. na službách spojených s užívaním nebytového priestoru. O uvedenom svedčí aj predložená e-mailová komunikácia zo dňa 17.03.2016, prostredníctvom ktorej sa domáhal vysvetlenia zo strany žalovanej, ktorá mu však ponúkla vzájomné započítanie dlžného nájomného s inými jeho pohľadávkami voči nej (náklady na právne služby, kúpna cena pozemku) a uvedené svedčí o tom, že medzi ním a žalovanou bežne dochádzalo k takým prejavom vôle, ktoré mali za následok zánik ich vzájomných záväzkov. Berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti žiadal podanému odvolaniu vyhovieť. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď sa s jeho obsahom v celom rozsahu stotožnila. Poukázala na to, že všetky relevantné skutočnosti k prejednávanej veci uviedla už v jednotlivých písomných podaniach, ako aj na jednotlivých pojednávaniach, pričom súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne a dostatočné dokazovanie, dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval svoje procesné práva. Zdôraznila, že žalobca v podanom odvolaní len zrekapituloval svoje tvrdenia, ktoré uvádzal v rámci konania na súde prvej inštancie, ktorý tieto správne vyhodnotil ako nepreukázané, keď žalobca nepreukázal, že nemal ku dňu podania výpovede zmluvy o nájme nedoplatok na nájomnom, t.j. že neexistoval výpovedný dôvod na výpoveď nájomnej zmluvy. 4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa správne súd prvej inštancie pre účely posúdenia dôvodnosti podanej žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebytového priestoru zo dňa 7.4.2016, ako i vzájomnej žaloby o vypratanie predmetného nebytového priestoru, vykonal všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom sa v tomto smere správne zameral predovšetkým na zistenie skutočností týkajúcich sa vzniku a existencie nedoplatkov žalobcu na nájomnom a v tej súvislosti aj na obsah nájomnej zmluvy a žalobcom tvrdené započítanie vzájomných pohľadávok sporových strán. Správne pritom, po náležitom vyhodnotení vykonaných dôkazov v súlade s ust. § 191 C.s.p., konštatoval, že žalobca neuhrádzal žalovanej v dohodnutej výške a lehote splatnosti nájomné, pričom za mesiace január, február a august 2013, august 2015, ako aj za január a marec 2016, mu vznikol nedoplatok na nájomnom celkovo v sume 2025 eur, ktorý existoval aj v čase, kedy mu bola doručená výpoveď z nájmu, keď žalobca v spore nepreukázal ani to, že by pohľadávka žalovanej voči nemu zanikla započítaním s jeho nárokov na zaplatenie časti nákladov na opravu kotla, prípadne, že by zanikla iným spôsobom. V tomto smere považuje odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie za správne a v súlade s ust. § 383 C.s.p. z nich vychádzal aj v odvolacom konaní, keď vzhľadom na správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie neboli splnenie podmienky na opakovanie vykonaných dôkazov ani doplnenie dokazovania odvolacím súdom (§ 384 C.s.p.). 6. Na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie posúdil spor správne i po právnej stránke, keď vychádzal z toho, že v konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok neplatnosť výpovede z nájmu zo dňa 7.4.2016, ako i z toho, že vzhľadom na platnosť výpovede z nájmu nájomný vzťah žalobcu zanikol, a predmetné nebytové priestory vo vlastníctve žalovanej je povinný vypratať, a teda podanej žalobe o určenie neplatnosti výpovede z nájmu nie je možné vyhovieť a vzájomná žaloba o vypratanie je dôvodná, keď žalovaný dobrovoľne povinnosť vypratať nebytové priestory nesplnil. 7. Nedôvodná a bez právneho významu je argumentácia žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne a vychádzal z nedostatočne ustáleného skutkového stavu veci, keď nevzal do úvahy skutočnosti týkajúce sa narušených osobných vzťahov medzi sporovými stranami, ktorí sú bývalými manželmi, pričom nezohľadnil, že skutočným dôvodom výpovede nie sú jeho údajné nedoplatky na nájomnom, ale skutočnosť, že sa žalovaná dozvedela o prevode jeho starorodičovského domu na spoločnosť, v ktorej je spoluvlastníčkou aj jeho súčasná partnerka a takýmto spôsobom má v úmysle ho "vytrestať", keďže sa cíti byť ukrátená, resp. mu žalobcovi vyčíta, že ukracuje svoje deti o dedičstvo. Súd prvej inštancie totiž správne na uvedené skutočnosti neprihliadal pri posudzovaní platnosti výpovede z nájmu, keď sú z hľadiska splnenia predpokladov jej platnosti irelevantné. Pohnútka totiž nie je súčasťou vôle smerujúcej k uskutočneniu právneho úkonu, a preto sama o sebe neplatnosť právneho úkonu spôsobiť nemôže. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti namietal, že výkon práva žalovanej vypovedať zmluvu o nájme je s ohľadom na skutočné úmysly žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že bez ohľadu na mieru preukázania tvrdení žalobcu predloženými dôkazmi, je nesporné, že vzťahy medzi stranami sporu, ktoré sú bývalými manželmi sú narušené vzájomne, a za tohto stavu nemožno výkon práva vypovedať zmluvu o nájme za splnenia zmluvou i zákonom stanovených predpokladov zo strany žalovanej považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko odhliadnuc od toho, že hodnotenie správania žalovanej je v tomto prípade ovplyvnené subjektívnym, no najmä skresleným, vnímaním žalobcu akejkoľvek aktivity žalovanej v jeho neprospech, ako mimoriadne nežiaducej, možno konštatovať, že z obsahu vzájomnej komunikácie medzi stranami ani odvolací súd; zhodne so súdom prvej inštancie; nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za kvalifikované porušenie všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti a morálky, ktoré sú v súčasnej dobe v spoločnosti akceptované ako limity správania každého jedinca, inak povedané, nezistil také skutočnosti, ktoré by umožňovali vyhodnotenie správania žalovanej ako správania v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by mohlo mať za následok neplatnosť spornej výpovede z nájmu. Za takúto skutočnosť nemožno považovať ani to, že v minulosti žalovaná so žalobcom neskončila nájomný vzťah výpoveďou, hoci ani v tom čase riadne a včas neuhrádzal nájomné, nakoľko uvedené svedčí skôr o (dočasnej) zhovievavosti žalovanej k neplneniu povinností zo strany žalobcu, ktorú však nemožno od nikoho oprávnene očakávať bez časového obmedzenia. 8. Rovnako považuje odvolací súd za neopodstatnenú námietku žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie neprihliadol na to, že v spore predloženou e-mailovou komunikáciou riadne preukázal, že sa so žalovanou písomne dohodli na zmene zmluvy o nájme pokiaľ ide o otázku nákladov na opravy v nebytovom priestore. Z predložených e-mailov totiž nemožno vyvodiť; ako sa to snaží interpretovať žalobca, že strany sa dohodli na zmene písomne uzavretej zmluvy. Odhliadnuc od skutočnosti, že takýto spôsob zmeny zmluvy neumožňuje dohoda strán, keď zmeny zmluvy sú možné iba písomne (a rešpektovanie tohto ustanovenia je zrejmé aj z uzavretých písomných dodatkov k zmluve), obsah e- mailov, ktorými mala byť podľa žalobcu zmluva zmenená takýto výklad neumožňujú. Obsah e-mailovej komunikácie strán sporu je totiž z hľadiska požiadaviek kladených na obsah právneho úkonu príliš stručný, nekonkrétny, nejasný a neumožňujúci presne zistiť obsah prejavu vôle, ktorý mal byť podľa žalobcu prejavený. Rovnako však; ako z toho správne vychádzal i súd prvej inštancie; v predmetných e-mailov nemožno bez pochybností vyvodiť ani vznik (ad hoc) záväzku žalovanej uhradiť polovicu nákladov na opravu kotla, nachádzajúceho sa v predmetnom nebytovom priestore; a preto ani v tomto smere argumentácia žalobcu v odvolaní nemôže obstáť. 9. Neopodstatnene tiež žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie otázky ním tvrdeného započítania vzájomných pohľadávok sporových strán. Súd prvej inštancie totiž správne konštatoval, že jednoznačný právny úkon žalobcu spočívajúci v jednostrannom započítaní jeho pohľadávky proti pohľadávke žalovanej na nájomnom nebol v konaní preukázaný, keď v tomto smere žalobca žalovanej svoj riadny a dostatočne určitý prejav vôle smerujúci k započítaniu konkrétnych presne špecifikovaných vzájomných pohľadávok neadresoval, resp. nedoručil, a teda pohľadávky žalovanej z dlžného nájomného započítaním nezanikli. Pokiaľ žalobca v súvislosti s otázkou započítania poukázal na to, že medzi stranami sporu v minulosti bežné dochádzalo k započítaniu vzájomných pohľadávok, odvolací súd poukazuje na to, že táto okolnosť je za stavu, keď vo vzťahu k nárokom žalovanej na nájomné, ktorých neuspokojenie predstavuje dôvod výpovede, nebol započítací prejav preukázaný, bez významu. 10. Rovnako žalobca v podanom odvolaní nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie nesprávne zohľadnenie otázky premlčania nárokov žalovanej na nájomné. Súd prvej inštancie totiž správne poukázal na to, že predmetom tohto sporu nie je zaplatenie nájomného, ale neplatnosť výpovede nájmu, a preto je otázka premlčania nájomného bez právneho významu. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že ani žalobca v spore nenamietal, že by boli premlčané všetky neuhradené platby nájomného, a preto je za stavu, keď dôvodom výpovede z nájmu bolo aj neuhradené nájomné za mesiace august 2015, ako aj za január a marec 2016, ktoré nepochybne nemohlo byť v čase výpovede z nájmu premlčané, otázka premlčania nájomného za rok 2013 z hľadiska platnosti výpovede z nájmu taktiež bez právneho významu. 11. Pokiaľ žalobca v odvolaní zdôraznil, že v čase doručenia výpovede z nájmu nemal vedomosť o akýchkoľvek nedoplatkoch na nájomnom, odvolací súd uvádza, že z hľadiska posúdenia platnosti výpovede nie je významná vedomosť o nedoplatkoch, avšak iba ich existencia, ktorá bola v konaní preukázaná. Táto argumentácia žalovaného, ktorý naviac vzhľadom na nepravidelné úhrady musel byť so vznikom nedoplatkov uzrozumený, tak rovnako nemôže obstáť. 12. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania správne vysporiadal s otázkou platnosti výpovede z nájmu zo dňa 7.4.2016, keď dospel k správnemu záveru, že v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok neplatnosť tohto právneho úkonu, a preto správne podanú žalobu zamietol, a súčasne vzájomnej žalobe žalovanej o vypratanie vyhovel, nakoľko žalobca predmetný nebytový priestor č. XX - X, L. D. na X. G., E. T. XX E. J. vo vlastníctve žalovanej dobrovoľne nevypratal. 13. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).