Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/143/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417200573 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417200573.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: W. S., nar. XX.XX.XXXX, F. S., nar. XX.XX.XXXX a S. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/ A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matky - O. S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX N. a otca - Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX H., zastúpený JUDr. Michalom Antalom, advokátom so sídlom Hlavná 13, 917 08 Trnava, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a o zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.02.2017, č.k. 25P/19/2017-70, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 16.02.2017, č.k. 25P/19/2017-70, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil rodičom a ich maloletým deťom W., nar. XX.XX.XXXX, F., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/ A, Bratislava, v rozsahu 20 hodín počnúc vykonateľnosťou tohto výroku uznesenia. Zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/68/2015-395 zo dňa 26.05.2016, právoplatné dňom 11.08.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/318/2016-446 zo dňa 12.07.2016 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi a vo zvyšnej časti ho ponechal nezmenené. Zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a vo zvyšku zamietol aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, , § 325 ods. 1, 2 písm. d) a § 329 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 2 ods. 1 a § 363 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) so záverom, že súčasná rodinná situácia si vyžaduje bezodkladný zásah do pomerov účastníkov pre animózne vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi a medzi rodičmi navzájom. Skonštatoval, že plynutím času by mohlo dôjsť k ďalšiemu zhoršeniu týchto vzťahov a ich veľmi problematickej náprave. Bol presvedčený o nevyhnutnosti jeho autoritatívneho zásahu v prospech aktívnej spolupráce rodičov a maloletých detí na zlepšení ich vzťahov pod dohľadom psychológa z Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Uvedené považoval za najvhodnejšie riešenie pre obidvoch rodičov deklarujúcich snahu o zlepšenie vzájomných vzťahov, avšak bez schopnosti dospieť k spoločnému riešeniu v dôsledku ich negatívnych postojov. Pre maloleté deti považoval odborné poradenstvo za prospešné pre vysporiadanie sa s negatívnymi dopadmi rozpadu manželstva rodičov a pre znovunadobudnutie ich emocionálnej a duševnej stability. V návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi nevidel riešenie rodinnej situácie, ale len jej ďalšiu stagnáciu. S poukazom na aktuálne skutočnosti a správanie sa maloletých detí zrušil úpravu styku otca s maloletými deťmi nariadenú uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/68/2015-395 zo dňa 26.05.2016, právoplatným dňom 11.08.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/318/2016-446 zo dňa 12.07.2016. Najlepším záujmom maloletých detí podľa neho je ponechanie ich styku s otcom bez úpravy s tým, že tento bude prebiehať postupne a podľa odborných odporúčaní psychológa aktívne s rodi0nou pracujúceho. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti zamietnutia jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala v zákonnej lehote prostredníctvom vtedajšieho zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka. Odvolaciemu súdu navrhla výrok napadnutého rozhodnutia zmeniť tak, že súd dočasne zakáže styk otca s maloletými deťmi až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V ostatnej časti uznesenie súdu prvej inštancie žiadala potvrdiť. Podľa jej názoru napadnutý výrok predmetného uznesenia nezohľadňuje najlepší záujem maloletých detí. Domnievala sa tiež, že došlo aj k porušeniu zákona súdom prvej inštancie nesprávnou aplikáciou právnej normy o práve druhého účastníka vyjadriť sa k návrhu. Poukázala na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd spravidla o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania. Účelom neodkladného opatrenia je, aby sa druhý účastník dozvedel o ňom až po jeho nariadení a nie po jeho zamietnutí. Preto súd prvej inštancie zaslaním jej návrhu na vyjadrenie otcovi nepostupoval v súlade so zákonom. Súdu prvej inštancie vytkla aj spojenie konania o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s konaním o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutého v jeho vyjadrení k jej návrhu. Predpokladala, že otec by neodkladné opatrenie nenavrhol, pokiaľ by mu nebol doručený jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keď otec výchovné opatrenie navrhol len z obavy, že by súd vyhovel jej návrhu na zákaz styku maloletých detí s ním. Namietala tiež nezohľadnenie vyjadrenia kolízneho opatrovníka o neodporúčaní aktuálneho styku otca s maloletými deťmi. Absenciu zdôvodnenia o neprihliadnutí na listinné dôkazy obsahujúce odporúčania na zákaz styku považovala za porušenie práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto označila za neobjektívne, arbitrárne a založené na presadzovaní práv otca na úkor najlepšieho záujmu maloletých detí. Tým, že styk otca s maloletými deťmi zostal neupravený, vytvorila sa pre otca možnosť autoritatívneho dožadovania sa styku. Rozhodnutím o neupravení styku sa maloleté deti dostali do bezvýchodiskovej situácie s potencionálnou možnosťou ďalších konfliktov medzi nimi a otcom, ako aj rodičmi navzájom. Požiadavku súdu prvej inštancie ohľadne dohody rodičov o úprave styku otca s maloletými deťmi s poukazom na spisový materiál z ich ďalších súdnych konaní vníma ako absurdnú a nesplniteľnú. Podľa nej niet pochybností o nevyhnutnom zákaze styku otca s maloletými deťmi v záujme ich ďalšieho priaznivého psychického a citového vývinu a ich postupného zvykania si na otca. V súvislosti s tým nariadenie výchovného opatrenia súdom prvej inštancie považovala za správne. Zdôraznila, že pre neúnosnosť súčasného stavu je potrebné postupné navykanie maloletých detí na kontakt s otcom za pomoci odborného poradenstva. Má za to, že aktuálna absencia úpravy styku otca s maloletými deťmi môže viesť k ďalšej eskalácii napätia a prehĺbiť traumu maloletých detí. 4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p., a odvolanie matky vyhodnotil ako neopodstatnené. 5. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz styku otca s maloletými deťmi a čiastočne vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení výchovného opatrenia, pričom zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/68/2015-395 zo dňa 26.05.2016, právoplatné dňom 11.08.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/318/2016-446 zo dňa 12.07.2016 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi s tým, že vo zvyšnej časti uznesenie zostáva nezmenené. Odvolanie matky smeruje len proti výroku uznesenia týkajúceho sa zamietnutia jej návrhu. V ostatných častiach predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť. 6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Po preskúmaní prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru o opodstatnenosti zamietnutia návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi. V prípade zákazu styku otca s maloletými deťmi v zmysle návrhu matky by bol zmarený účel nariadeného neodkladného opatrenia o uložení výchovného opatrenia, keďže podľa neho sú povinní podrobiť sa odbornému poradenstvu nielen rodičia, ale aj maloleté deti. Matka samotná vo svojom odvolaní ocenila nariadenie takéhoto výchovného opatrenia v záujme postupného zvykania si maloletých detí na otca pod dohľadom odborníka. V prípade zákazu styku otca s maloletými deťmi by k realizácii takéhoto výchovného opatrenia nemohlo dôjsť, čím by sa výrok uznesenia súdu prvej inštancie o uložení výchovného opatrenia stal nevykonateľným. 8. Čo sa týka matkou vytýkaného porušenia zákona súdom prvej inštancie nesprávnou aplikáciou právnej normy o práve druhého účastníka vyjadriť sa k návrhu, kedy bol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený aj s výzvou na vyjadrenie sa k nemu otcovi a kolíznemu opatrovníkovi, tu odvolací súd zdôrazňuje, že je len vo výlučnej kompetencii sudcu, aký procesný postup v konaní zvolí. Ako vyplýva priamo z dikcie zákona - súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá C.s.p.). Zákon tu teda dáva sudcovi na výber rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia buď bez vyjadrenia alebo s vyjadrením strán (podľa § 2 ods. 2 C.m.p. sa na účely tohto zákona pojem strana vykladá ako účastník konania). V danom prípade bol vo veci konajúcim sudcom zvolený postup, ktorý umožnil otcovi a kolíznemu opatrovníkovi vyjadriť sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, čo obidve procesné strany aj využili. Za správny procesný postup súdu prvej inštancie odvolací súd považuje aj v odvolaní matky namietané spojenie konania o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s konaním o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol súčasťou jeho vyjadrenia k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a týkal sa rovnakých účastníkov konania, dôvodné bolo rozhodnúť o obidvoch návrhoch jedným uznesením súdu prvej inštancie. 9. Stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, odvolací súd jeho uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v časti napadnutej odvolaním matky podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).