Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/219/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417203490 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417203490.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: E. H.Á., X.. XX. XX. XXXX, L. L., P. XX, proti žalovanej: H.. Z. R. F., X.. XX. X. XXXX, L. L., C. X.. X, zastúpená Advokátskou kanceláriou ADVOKA, s.r.o., Bratislava, Komárnická 36, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. 4. 2017 č.k. 25C/15/2017 - 58, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek opatrení a zásahov, ktorými by bránila alebo obmedzovala žalobkyňu v prechode a prejazde motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej parcelu registra ,,C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere 1.527 m2 a zároveň aby žalovaná strpela a umožnila žalobkyni prechod a prejazd motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej parcelu registra ,,C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/ X záhrada o výmere 1.527 m2 na pozemky žalobkyne parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 565 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 72 m2 ako i ku stavbe rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. číslo XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., obec Bratislava -mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania žalobkyne proti žalovanej o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej parcelu registra ,,C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere 1.527 m2, zapísaný na LV č. XXXX F.. Ú.. G.. 2/ Zároveň súd prvej inštancie zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou, pozemok parcela registra ,,C“ evidovaný na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere 1.527 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV., až do právoplatného skončenia súdneho konania žalobkyne proti žalovanej o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej parcelu registra ,,C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere 1.527 m2 parcelu registra ,,C“ evidovanú na katastrálnej mape, spôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky došlo ku zmene parcelného čísla alebo ku zmene tvaru hraníc pozemku, parcely registra ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere 1.527 m2. 3/ Súd prvej inštancie napokon rozhodol, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. 4/ V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanej až do právoplatného skončenia konania žalobkyne proti žalovanej o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek opatrení a zásahov, ktorými by bránila alebo obmedzovala žalobkyňu v prechode a prejazde motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej parcelu registra ,,C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere 1527 m2 a zároveň žalovanej nariadil strpieť a umožniť žalobkyni prechod a prejazd motorovým vozidlom cez označený pozemok žalovanej. Navrhovala ďalej, aby súd žalovanej zakázal nakladať s predmetným pozemkom spôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky došlo ku zmene parcelného čísla alebo ku zmene tvaru hraníc pozemku, parcely registra ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere 1527 m2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodňovala tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v V. S., v katastrálnom území G., obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV., zapísaných na liste vlastníctva č. 2816 ako pozemky - parcely registra ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape par. Č.. XXXX/X o výmere 656 m2 záhrady, parc. č. XXXX o výmere 48 m2 zastavané plochy a parc. č. XXXX/X o výmere 72 m2 záhrady ako aj stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku - parcela reg. ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXX, ktoré žalobkyňa nadobudla darovaním od svojho manžela, vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Y. dňa 04.11.2016. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou susediacich nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, medzi ktoré patrí i pozemok - parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X o výmere 1527 m2 záhrada. Predmetné nehnuteľnosti žalobkyňa užíva spoločne s manželom na rekreačné účely a na občasné stretávanie s rodinou; žalobkyňa má tieto nehnuteľnosti oplotené a v súčasnosti ako jediný prístup k predmetným nehnuteľnostiam používa cestu vedúcu pozdĺž oplotenia zo severnej časti pozemku, kde vždy bola a v súčasnosti aj je veľká brána na prejazd motorovým vozidlom, ktorej súčasťou je aj bránka pre prechod peši. Uvedenú prístupovú cestu na prechod a prejazd motorovým vozidlom rovnako, ako aj ostatní susedia a široká verejnosť vrátane žalovanej, využívajú už od roku 1976. Tento pokojný stav bol postupne narušovaný zo strany žalovanej, a vyvrcholil konfliktom dňa 16.03.2017. Žalovaná totiž začala s výstavbou novej rekreačnej chaty, pričom súčasťou stavebných prác bolo aj vybudovanie murovaného oplotenia z tvárnic na pozemku. Manžel žalobkyne sa voči spôsobu výstavby ohradil, keďže žalovaná naviezla veľké množstvo stavebnej sute, makadamu a zeminy, čím došlo k podstatnému navýšeniu tohto pozemku a nezrealizovala riadny oporný múr, ktorý by zabránil zosuvu pôdy. Žalovaná taktiež podľa tvrdení žalobkyne uskutočnila výstavbu žumpy tesne na hranici s nehnuteľnosťami žalobkyne. Tieto nezhody vyústili až do upozornenia prokurátora zo dňa 10.10.2016, ktorý konštatoval, že násypom zeminy sa podstatne zmenili výškové pomery územia, teda vzhľad prostredia a odtokové pomery územia. Takéto úpravy si podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a) zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Stavebný zákon“) vyžadujú povolenie stavebného úradu, ktorým žalovaná nedisponovala a podľa prokurátora uskutočnila stavbu bez vydania stavebného povolenia. Podľa prokurátora zároveň oplotenie zasahuje aj do vlastníckych práv a právom chránených záujmov vlastníka vedľajšieho pozemku, tým, že v rozpore s ustanovením § 127 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“) môže tento pozemok nad obvyklú mieru zatieňovať. Žalobkyňa ďalej v návrhu uvádza, že žalovaná začala aj s oplocovaním prístupovej cesty, tak ako to žalobkyňa preukázala na fotografiách, ktoré tvoria prílohu žaloby ako dôkazy. Manžel žalobkyne sa v rámci stavebného konania na stavebnom úrade dozvedel, že pozemok, po ktorom vedie spomínaná prístupová cesta je vo vlastníctve žalovanej. Z tohto dôvodu manžel žalobkyne listom dňa 02.08.2016 požiadal žalovanú o súčinnosť pri zriaďovaní vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a motorovými vozidlami. Na predmetný list žalovaná reagovala umiestnením tabuľky s nápisom ,,zákaz parkovania“. 5/ Žalobkyňa poukazovala na to, že nemá žiadny iný prístup k jej nehnuteľnostiam; poloha a umiestnenie nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne nie sú prístupné z inej prístupovej cesty, ktorá skutočnosť vyplýva aj z katastrálnej mapy. Rovnako ako všetky ostatné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v V. S., sú tieto podľa územného plánu určené na rekreáciu a aby tento účel bol zachovaný, žalobkyňa potrebuje prístup k predmetným nehnuteľnostiam pre ich užívanie, údržbu, opravu a obhospodarovanie. Žalovaná svojím konaním zasahuje do vlastníckeho práva a obmedzuje žalobkyňu v užívaní nehnuteľností. Naliehavý právny záujem žalobkyňa preukazovala taktiež z ustanovenia § 47 Stavebného zákona, podľa ktorého sa stavby musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a zároveň aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie. 6/ Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatného obsahu spisu dospel súd prvej inštancie k záveru, že v predmetnej veci boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam na základe priložených výpisov z katastra nehnuteľností a dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov procesných strán, ako aj súvislosť navrhovaného neodkladného opatrenia s konaním vo veci samej. Tak, ako vyplýva z priloženej fotodokumentácie, geometrického plánu a informatívnej kópie z mapy, súd ma za preukázané, že žalovaná začala s výstavbou oplotenia naprieč prístupovou cestou, čím by mohlo dôjsť k úplnému zamedzeniu prístupu na uvedené nehnuteľnosti žalobkyne, keďže žalobkyňa nemá žiadny iný prístup k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v jej vlastníctve, tak, ako to vyplýva z priložených dokumentov. Možno konštatovať, že navrhovaným neodkladným opatrením sa v právnych vzťahoch medzi procesnými stranami nevytvorí nenávratný stav, ani sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami. Naopak, nenariadením neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť na strane žalobkyne k závažnej ujme jej nerušeného výkonu vlastníckeho práva. V snahe predísť uvedenému stavu a vzhľadom na všetky uvedené skutkové okolnosti prípadu zastal súd prvej inštancie názor, že v predmetnej veci je potrebné dať prednosť rýchlemu zásahu súdu vo forme neodkladného opatrenia a zachovať tak existujúci faktický a právny stav až do meritórneho vyriešenia sporu. Z uvedených dôvodov súd preto návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/ CSP. Rozhodnutie o náhrade trov konania oprel súd prvej inštancie o ust. § 262 ods. 1, ods. 2 CSP. 7/ Uvedené uznesenie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaná, v celom rozsahu, domáhajúc sa zjavne jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že z výroku súdom nariadeného neodkladného opatrenia nemožno zistiť, presne ktorej časti dotknutého pozemku parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej sa má týkať právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom ( ktorou časťou parcely má prechod a prejazd vlastne viesť ), nakoľko z formulácie nariadeného neodkladného opatrenia by bolo možné vyvodiť, že môže viesť aj krížom - krážom cez pozemok žalovanej, keďže obsah neodkladného opatrenia príjazdovú a prístupovú komunikáciu presne nedefinuje. Uvedené má za následok nevykonateľnosť napadnutého uznesenia. Žalovaná poukazovala na to, že ak sa má vecné bremeno zriaďované „in rem“ totiž týkať nie celej nehnuteľnosti, ale len jej časti, a tá má mať v dôsledku toho odlišný právny režim, musí byť táto časť nehnuteľnosti vymedzená tak, aby nedochádzalo k sporom o rozsah vecného bremena, a to nielen medzi priamymi aktuálnymi, ale aj medzi všetkými neskoršími vlastníkmi dotknutých nehnuteľností - bez ohľadu na to, kto bude v budúcnosti vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa vecné bremeno zriaďuje ( R 50/1985 ). V záujme toho je potrebné, aby takáto časť nehnuteľnosti bola v právnom úkone o vecnom bremene ( tiež v súdnom rozhodnutí ) dôsledne lokalizovaná, identifikovaná a individualizovaná. Požadovaný stupeň určitosti prejavu vôle smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti sa dosiahne, pokiaľ sa úkon vyhotovuje a formuluje na podkladoch jednoznačných, určitých a presne stanovených. Taký stupeň určitosti sa spravidla zabezpečí vtedy, keď je právny úkon o zriadení vecného bremena vyhotovený za použitia geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť tohto právneho úkonu ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 29/2009 zo dňa 30. 6. 2010 ). 8/ Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie jej dotknutým uznesením uložil zákaz disponovať s jej pozemkom tak, aby neprišlo k zmene parcelného čísla pozemku alebo ku zmene tvaru hraníc pozemku parc.č. XXXX/X. Navyše povinnosti uložil súd prvej inštancie žalovanej bez akejkoľvek odplaty zo strany žalobkyne - konzumentky benefitu, čo sa prieči platnému právu. Prvoinštančný súd tiež úplne chybne vyhodnotil tvrdenia žalobkyne v rozpore s terénnou realitou a predovšetkým v rozpore s právne upraveným prístupom žalobkyne k jej pozemkom. Od r. 1968 sú totiž vlastníci pozemkov parc.č. XXXX C. Č.. XXXX viazaní povinnosťou trpieť prechod na pozemok č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXX, dnes vo vlastníctve K.. Ľ.. B. C. J.. B. ( pozemok parc.č. XXXX/X, nachádzajúci sa napravo od dnešných troch pozemkov parc.č. XXXX, Č.. XXXX/X C. Č.. XXXX/X ). Je na ňom zapísané „právo služobnosti prechodu“, t.j. tzv. pozemková, poľná služobnosť in rem. Tá sa zmenila do podoby vecného bremena ( podľa novely Občianskeho zákonníka zák. č. 586/2007 Z.z., ktorou bolo do Občianskeho zákonníka vnesené nové ust. § 151o ods. 3 - ním bol špecifikovaný nový druh vecného bremena : právo cesty cez priľahlý pozemok ). Žalobkyňa predložila súdu amatérsky urobenú „mapku“ a tvrdí, že k jej pozemku vedie prístupová cesta „cez les“ ( konkrétne ide o parc.č. XXXX - časť plochy označená ako O. G. ) na západnej strane pozemku, a toto svoje tvrdenie žalobkyňa podporuje odkazmi na dva znalecké posudky - Z.. F. B. K.. XXXX a E.. A.. H.. K. z r. 1995, čo je ale dezinformácia, oba posudky nutne hovoria o prístupe cez parc.č. XXXX/X. Žalobkyňa súčasne tvrdí, že žalovaná začala oplocovať prístupovú cestu, že žalovaná je síce jej vlastníčkou, avšak ide o jediný prístup j nehnuteľnosti žalobkyne. Svoje tvrdenie žalobkyňa podporuje tiež odkazom na prokuratúrou dané upozornenie z 10. 10. 2016 voči vyjadreniu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-4030/23/2015/R-5/Zr z 27. 3. 2015. K tomu žalovaná uviedla, že v súčasnosti sa nerieši nič v rovine sprístupnenia nehnuteľnosti v majetku žalobkyne cez les. Navyše žalobkyňa mieni prichádzať k svojej nehnuteľnosti aj cez pozemok v súkromnom vlastníctve tretích osôb, a síce ide o parc.č. XXXX/X v majetku K.. Ľ.. B. C. J.. B., zapísanej na LV č. XXX, ktorí už boli oslovení žalobkyňou - bol im predložený na podpis návrh zmluvy - reagovali však odmietavo. Manželia B. majú prístup na svoj pozemok cez bývalý pozemok parc.č. XXXX, ktorý je dnes rozdelený na dve parcely č. XXXX/X C. Č.. XXXX/X, o čom má žalobkyňa dobrú vedomosť. Vlastník parc.č. XXXX/X ani hypoteticky nemôže urobiť cestu cez svoj pozemok v prospech vlastníka pozemku parc.č. XXXX/ X, pretože tomu bránia okolité terénne a vlastnícke pomery. To isté platí pre každého vlastníka parcely č. XXXX/X. Žalovaná zdôraznila, že nehnuteľnosť v majetku žalobkyne ( parc.č. XXXX, Č.. XXXX/X C. Č.. XXXX/X s rekreačnou chatou súp. č. XXXX ) sa nachádza mimo zastavanej časti obce Mestskej časti Dúbravka a k nej vôbec nemusí existovať riadna cesta a už vôbec nie prístup motorovým vozidlom. Žalobkyňa tiež napadla spôsob výstavby rekreačného objektu na pozemku žalovanej, vyjadrila aj svoje výhrady voči zriadeniu žumpy tesne pri hranici jej pozemku, čo je však mimo žalobný petit. Žalovaná v odvolaní trvala na tom, že žalobkyňa má právo prístupu k jej stavbe - z riadnej cesty parc.č. XXXX/X, ktorá je definovaná ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, kade vedie riadny prístup a na mape Bratislavy je pomenovaná ako V. S.. Nie je teda nutné a ani možné zriadiť pre ňu ďalší prístup cez les, osobitne chránený pozemok vo vlastníctve tretích osôb. Lesné pozemky možno totiž využívať na cestu pre motorové vozidlá len na základe kladného záväzného stanoviska príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, a to najdlhšie do vydania rozhodnutia o vyňatí plochy z lesného fondu alebo rozhodnutia o obmedzení využívania lesného pozemku a v danom prípade nič také neexistuje. Naopak, práve v rámci stavebného konania iniciovaného žalovanou ( o postavenie stavby na individuálnu rekreáciu ) bol na základe vyjadrenia spoluvlastníka priľahlého lesa Lesy SR, š.p. z novembra 2013 petrifikovaný všeobecný zákaz vjazdu motorovými vozidlami, namietala žalovaná. Pre vydanie napadnutého neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie neexistovali a ani neexistujú dôvody. 9/ Na odvolanie žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že spoločnosť GEOMETICA s.r.o. vypracovala plán č. 5/2017 a nie č. 6/2017, ako tvrdí žalovaná. Ona žalobkyňa má výhrady k technickému prevedeniu stavby oplotenia v južnej časti svojho pozemku a nie ako tvrdí žalovaná, že má výhrady voči oplocovaniu pozemku žalovanej a pravdu na strane žalobkyne osvedčuje aj prokuratúra. Taktiež má výhrady voči postupom stavebného úradu vo veci povolenia drobnej stavby na výstavbu oplotenia vo svahovitom teréne, preto ona žalobkyňa podala sťažnosť na prokuratúru, ktorá jej v tejto veci dala za pravdu. Žalobkyňa trvá na tom, že žalovaná začala oplocovať jedinú prístupovú cestu k jej pozemku, bez toho, aby ju informovala o svojich zámeroch. Žalobkyňa sa snaží o komunikáciu a dohodu od r. 2014, ústnou aj písomnou formou, keď časť jedného oporného múru postavili na pozemku žalobkyne. Ona bola názoru, že pôvodné oplotenie - tak ako ho zdedili - je hranicou pozemku. Preto žalobkyňa dala zamerať južnú časť pozemku ( oplotenie ) a až vtedy zistila presné hranice. So susedmi zorganizovala žalobkyňa stretnutie a na čom sa dohodli, to spísala do mailu žalovanej na doplnenie, alebo odsúhlasenie. Odpísala však, že vec dali na posúdenie právnikovi ( 28. 11. 2014 ) a od tohto dátumu na jej výzvu nereagovala. Vzhľadom na nečinnosť stavebného úradu sa začali diať ďalšie neprávosti - navyšovanie pozemku, vytvorenie násypu z jej pozemku, do ktorého spravili základy pre vystavanie druhého oporného múru. Dňa 12. 5. 2015 sa konala kontrola štátneho stavebného dohľadu, kde žalovaná ako staviteľka v zastúpení svojej matky dokonca stavbu zaprela a tvrdí, že plot sme si vystavali sami. Tento spor prešiel do fatálnych následkov. Týždenná hospitalizácia manžela žalobkyne v nemocnici po napadnutí susedom, obvinenie a odsúdenie manžela žalobkyne. Žalobkyňa vo vyjadrení ďalej uviedla, že žiadosť o zriadenie vecného bremena na príjazd k pozemku poslala aj manželom B., ktorí sú vlastníci susediaceho pozemku parc.č. XXXX/X po západnej strane žalobkyne; žiadne stanovisko k žiadosti žalobkyňa nedostala. Spomínaná služobnosť prechodu, ktoré sa udiali pred 20 a viac rokmi môže objasniť p. K.. U. V., ktorá bola majiteľkou pozemku parc.č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, č. XXXX/X C. Č.. XXXX; jej čestné prehlásenie priložila žalobkyňa k vyjadreniu. Žalovaná v odvolaní tvrdí, že na mapke, ktorú žalobkyňa pripojila k žalobe je znázornená jej jediná prístupová cesta cez les parc.č. XXXX, Z. Č.. XXXX ( tzv. O. G. ). Je to však len časť prístupovej cesty žalobkyne, ktorú ale na príjazd využíva aj majiteľka pozemku parc.č. XXXX/X K.. B. a majiteľka pozemku parc.č. XXXX/X H.. R. F.. Aj žalobkyňa ju využíva v režime tom istom ako jej predchodcovia a majitelia všetkých ostatných nehnuteľností nachádzajúcich sa po severnej strane lesa, ktoré sú určené na rekreáciu. Právo prístupu k stavbe po pozemku parc.č. XXXX/X nerieši problém žalobkyne, ako to tvrdí žalovaná. Táto parcela ani nemá list vlastníctva, nakoľko v r. 2012 kataster v konaní o obnove evidencie pozemkov zostavil a schválil nové rozdelenie parcely č. XXXX/1 a do katastra sa premietli vlastnícke práva k pozemkom s novými parcelnými číslami XXXX/2 až XXXX/X. Napríklad pozemok parc. č. XXXX/X Z. Č.. XXXX výmera 77 m2 patrí B. F. K.. L., ktorá je matkou žalovanej. Žalobkyňa predpokladá, že tak ako si oplocujú pozemok zo západnej časti, tak to spravia aj z východnej časti. Z pripojeného čestného prehlásenia K.. U. V. vyplýva, že táto čestne vyhlásila, že prístupová cesta k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v V. osade tam bola od nepamäti a viedla pozdĺž oplotenia zo severnej časti pozemku a vždy slúžila na prístup k záhradám už od r. 1959, kedy jej otec tento pozemok kúpil, ktorého časti je t.č. majiteľkou žalobkyňa. Pozemok bol neupravený, bola to len lúka ale cesta pod lesom tam už bola. Cesta slúžila ako príjazdová cesta k záhradám a bola vždy verejná. Počas vlastníctva p. V. nikto nikdy neriešil túto cestu ako vlastníctvo k príslušným záhradám. Ďalej čestne prehlásila, že už v r. 1976, keď sa časť pozemku predávala J.. P., K.. H. a jej Manželovi, mala táto záhrada samostatný prístup a vstup na pozemok viedol cez bránu zo zaužívanej prístupovej cesty, ktorá bola verejná. 10/ Dňa 11. 10. 2017 doručila žalovaná odvolaciemu súdu písomné podanie, v ktorom uviedla, že poznámka z oficiálneho katastra na LV č. XXX pre kat. úz. G. nasvedčuje tomu, že žalobkyňa si uvedomila reálnu situáciu v teréne a rozhodla sa podať žalobu o sprístupnenie svojho pozemku aj cez pozemok vo vlastníctve K.. B. a jej manžela, t.j. parc. č. XXXX/X. To podľa žalovanej poukazuje na neopodstatnenosť žaloby voči žalovanej, ako vlastníčke pozemku parc.č. XXXX/X, zapísanému na LV č. XXXX, pre kat. úz. G.. Aj v prípade, ak by sa realizoval zámer prekvalifikovať pozemok parc. č. XXXX/X na cestu, s opciou prístupu k pozemkom parc.č. XXXX/X ( vlastníctvo manželov B.Ý. ), parc.č. XXXX/X ( vlastníctvo manželov F. ) a parc.č. 1739 ( vlastníctvo Ing. Feketeho ), podmienene aj k pozemku parc.č. XXXX ( vlastníctvo B.. J. ), tak umožnenie prístupu k pozemku žalobkyne by zaťažovalo vlastníkov pozemku parc.č. XXXX/X - jedine tade by viedla rozumná a najkratšia cesta k verejnej komunikácii. Žalovaná dodala, že parc.č. XXXX/X t.č. nepredstavuje žiadnu cestu, ide o plochu umiestnenú mimo zastavaného územia obce o výmere 2248 m2, na ktorej sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením, resp. inú plochu, ktorá neposkytuje trvalý úžitok, a ktorá je zapísaná ako vlastníctvo Hlavného mesta SR Bratislavy na LV č. XXX. 11/ Odvolací súd preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 12/ Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13/ Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15/ Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala. 16/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade žalobkyňa navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami ( t.j. že strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci ). Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Už z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť o.i. zrejmé, čoho sa navrhovateľ neodkladného opatrenia mieni domáhať žalobou vo veci samej. Je potrebné, aby vzťah, ktorý sa dočasne upraví neodkladným opatrením, bol vyriešený rozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná ale i bezprostredná, priama, inak nemožno hovoriť o naliehavosti požadovanej dočasnej úpravy. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( § 328 ods. 2 CSP ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný. 17/ Záver súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade neobstojí. Žalobkyňa ( navrhovateľka neodkladného opatrenia ) síce osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovanou, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že ich pozemky sú priľahlými, susediacimi pozemkami; táto okolnosť však na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje, ak niektorá z ďalších podmienok, vyžadovaných zákonom, splnená nebola. Podľa názoru odvolacieho súdu nariadené neodkladné opatrenie neobstojí v časti výroku o uložení povinnosti žalovanej zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek opatrení a zásahov, ktorými by bránila alebo obmedzovala žalobkyňu v prechode a prejazde motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej parc.č. XXXX/X záhrada o výmere 1.527 m2 zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. G. a zároveň aby strpela a umožnila žalobkyni prechod a prejazd motorovým vozidlom cez označený pozemok žalovanej, a to z dôvodu, že takéto neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom zasahuje do právnych vzťahov medzi stranami ( t.j. že povinná strana je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci ). Pre vecné bremená platí, že sa musia vykonávať šetrne, tak, aby čo najmenej obmedzovali výkon vlastníckeho práva. Vo vzťahu k žalobkyňou navrhnutému neodkladnému opatreniu, spočívajúcemu v povinnosti zdržať sa akýchkoľvek zásahov a opatrení, ktorými by žalovaná bránila alebo obmedzovala žalobkyňu v prechode a prejazde motorovým vozidlom cez svoj ( t.j. žalovanej ) pozemok a tiež v povinnosti strpieť a umožniť žalobkyni prechod a prejazd motorovým vozidlom cez svoj ( t.j. žalovanej ) pozemok, je totiž toto neodkladné opatrenie neprimerané, pretože podľa jeho obsahu sa vzťahuje na celú nehnuteľnosť parc.č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej, t.j. požadované právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok vo vlastníctve žalovanej sa netýka len určitej konkrétnej vyčlenenej časti pozemku parc.č. XXXX/X, ale celej parcely, čo odporuje požiadavke primeranosti zásahu do vlastníckych práv žalovanej neodkladným opatrením. Námietku žalovanej v odvolaní o neurčitosti vymedzenia práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom v prospech žalobkyne napadnutým uznesením vyhodnotil preto odvolací súd ako opodstatnenú. Pochybnosť o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v tejto časti tiež vyvoláva zápis o práve služobnosti prechodu na parc. č. XXXX - Y. XX/XX, ktoré právo je zapísané ako ťarcha na parc.č. XXXX/X na Z. Č.. XXX pre kat. úz. Dúbravka, ktorá je vlastníctvom manželov K.. Ľ. B. C. J. B., t.j. priamo susediaceho, priľahlého pozemku s pozemkom žalobkyne. Skutočnosť, či služobnosť, resp. na ňu nadväzujúce právo zodpovedajúce vecnému bremenu zanikli, si vyžaduje vykonanie dokazovania, na ktoré v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je daný časový priestor; zápis tejto ťarchy na spomínanom LV však nemožno ignorovať. 18/ V prípade nariadenia neodkladného opatrenia v časti o zákaze nakladania s označenou nehnuteľnosťou spôsobom, ktorým by došlo k zmene parcelného čísla alebo ku zmene tvaru hraníc pozemku parc. č. XXXX/X žalobkyňa ničím neosvedčila, že žalovaná činí kroky, smerujúce k zmene parcelného čísla, či tvaru hraníc pozemku parcely č. XXXX/X; predovšetkým však nie je jasné, ako súvisí prípadná zmena parcelného čísla dotknutého pozemku, či zmena tvaru jeho hraníc s právnym vzťahom medzi žalobkyňou a žalovanou, vyplývajúcim z prípadného práva vecného bremena ( spočívajúceho v prechode a prejazde motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej ). Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade nie je splnená zákonná podmienka naliehavosti navrhovanej dočasne úpravy neodkladným opatrením. 19/ Odvolací súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia existencie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( § 388 CSP ). 20/ O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí podľa § 262 ods. 1 CSP. 21/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).