KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava25. 10. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/441/2017 z 25. 10. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. októbra 2017, sp. zn. 11CoP/441/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1417212098.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/441/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212098
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417212098.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
L. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - F.. L. K., bytom L. XX, XXX
XX V., zastúpenej JUDr. Slavomírou Šlégerovou, advokátkou so sídlom Letná 567/4, 927 01 Šaľa, a otca
- S. E., bytom K. A. X/A, XXX XX N., zastúpeného Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie
SNP 3, 017 01 Trnava, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.08.2017, č.k. 25P/177/2017-12, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že dočasne sa upravuje styk otca s maloletou L. E., nar.
XX.XX.XXXX, v každom nepárnom kalendárnom týždni v roku od štvrtka od 18.30 hod. do nasledujúcej
nedele do 16.00 hod. tak, že si otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky a matka si maloletú po
ukončení realizácie styku prevezme v mieste bydliska otca.

Matka je povinná v určenom čase a mieste maloletú riadne pripravenú odovzdať otcovi, otec je povinný
v určenom čase a mieste maloletú osobne prevziať a odovzdať matke.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 25.08.2017, č.k. 25P/177/2017-12 zamietol návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloletú L. E., nar. XX.XX.XXXX do
svojej osobnej starostlivosti a matke určiť styk s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku
od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že preberanie a odovzdávanie maloletej bude
prebiehať v L.. Začal konanie aj bez návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia o zmene úpravy
styku otca s maloletou, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým až do skončenia konania vo veci samej
upravil styk otca s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni v roku od piatka od 18.00 hod. do
nedele do 16.00 hod. s tým, že matke uložil povinnosť maloletú odovzdať a po ukončení styku prevziať
v mieste bydliska otca a maloletú na styk riadne pripraviť. Zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava
IV č.k. 25P/276/2016-55 zo dňa 20.01.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2017 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/74/2017-80 zo dňa 20.03.2017. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že návrh otca zamietol prihliadajúc na doposiaľ
vykonané dokazovanie vo veci samej vedenej pod č.k. 25P/174/2016 o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej a najmä na závery aktuálne vykonaného súdnoznalecké dokazovania.
Konštatoval, že zo znaleckého posudku vyplýva záver, že znalec vzhľadom na špecifické potreby a
požiadavky maloletej spojené s jej rečovým zaostávaním nedal odporúčanie na jej zverenie do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov a odporúča zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky.



Poukázal tiež na vyjadrenie znalca v znaleckom posudku, že maloletá v súčasnosti potrebuje vytvoriť
stabilné domáce zázemie v domácnosti rezidenčného rodiča tak, aby sa jej prostredníctvom intenzívnej
logopedickej a špeciálno-pedagogickej starostlivosti podarilo kompenzovať jej rečové ťažkosti. V tejto
súvislosti poukázal na to, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktoré bude v konaní vo veci
samej vyhodnocovať vo vzájomnom kontexte s ďalšími dôkazmi a zistenými skutočnosťami, avšak
momentálne je znalecký posudok najaktuálnejším dôkazom o súčasnej rodinnej situácii, psychickom
stave a prežívaní maloletej. S poukazom na rozsah súdnej úpravy styku otca s maloletou uznesením
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/276/2016-55 zo dňa 20.01.2017, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/74/2017-80 zo dňa 20.03.2017 a s ohľadom na novú skutočnosť,
že matka sa bez súhlasu otca s maloletou v priebehu konania presťahovala do V., konštatujúc, že
aktuálna úprava styku už nekorešponduje s aktuálnou rodinnou situáciou, rozhodol v záujme maloletej o
zmene predbežnej úpravy styku otca s maloletou. Za záujem maloletej považoval vytvorenie dostatočnej
možnosti pre maloletú si naďalej upevňovať väzby s oboma rodičmi. Konštatoval, že znaleckým
dokazovaním neboli zistené na strane otca žiadne prekážky, ktoré by bránili prespávaniu maloletej
v jeho domácnosti, naopak znalec práve uvedenú úpravu styku počas každého druhého víkendu vo
svojom znaleckom posudku odporučil. Prihliadajúc na skutočnosť, že matka maloletú bez súhlasu otca
presťahovala z Bratislavy do V., čím obmedzila a až znemožnila výkon rodičovských práv otca a zasiahla
do práv maloletej na upevňovanie a rozvíjanie si citových väzieb rovnocenne s oboma rodičmi, uložil
povinnosť matke maloletú odovzdať a po ukončení styku si ju od otca prevziať v mieste jeho bydliska. Mal
za to, že uvedený rozsah styku umožní otcovi a maloletej tráviť spoločne čas plnohodnotne s podnetným
programom, ktorý jej otec má možnosť pripraviť, súčasne má otec priestor pomáhať maloletej s jej
zdravotným problémom, ako aj rozvíjať svoje výchovné kompetencie za účelom lepšieho porozumenia
jej verbálnym a aj neverbálnym prejavom. Vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329
ods. 1, C.s.p., § 2 ods. 1, § 23 ods.1, § 363 C.m.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie matka
maloletej, v ktorom žiadala uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a upraviť styk otca s maloletou v
každom párnom kalendárnom týždni v roku od piatka od 07.00 hod do nedele do 16.00 hod. s tým
že miestom preberania a odovzdávania maloletej bude jej bydlisko v V.. Mala za to, že uložením jej
povinnosti maloletú pri realizácii jej styku s otcom ju odovzdávať v mieste bydliska otca, súd potrestal
nielen ju, ale aj maloletú za to, že sa s ňou presťahovala do V.. Dôvodila, že konajúci súd nezisťoval
dôvody, ktoré ju priviedli k presťahovaniu maloletej do V. a neumožnil jej uvedené konanie zdôvodniť.
Uviedla, že v V. žijú jej rodičia a maloletá prostredie v V. dôverne pozná, preto jej konanie nebolo v
rozpore so žiadnym právnym predpisom a už vôbec nie so záujmami maloletej. Uviedla, že rodinný
dom v N. predala otcovi maloletej, čím sa zbavila záväzku z hypotéky a zároveň svoj jednoizbový
byt v Bratislave dala do prenájmu. Presťahovanie do V. odôvodnila možnosťou kúpy trojizbového bytu
s možnosťou vytvorenia detskej izby pre maloletú za zlomkovú cenu, ako sa pohybujú ceny bytov v
Bratislave. Poukázala na skutočnosť, že v dôsledku obmedzenej komunikácie maloletej a jej vývinového
zaostávania, dňa 31.05.2017 na odporúčanie predškolského zariadenia maloletá ukončila svoj pobyt v
ňom. Uviedla, že vývinové zaostávanie maloletej a jej snaha o zvládnutie svojej finančnej situácie boli
jediným motívom jej konania. Zamestnávateľ jej po dohode umožnil vykonávať prácu na diaľku, pričom
členovia jej blízkej rodiny sú nápomocní jej s maloletou vždy pomôcť. Tvrdila, že otec jej finančnú situáciu
riešiť nepomohol, neprejavil záujme ako má financovať liečbu maloletej, či jej detskú izbu. Uviedla, že
s otcom nekonzultovala svoj odchod do V. iba preto, že z jej skúseností s ním bolo zjavné, že súhlasiť
nebude. Poukázala na to, že sa s maloletou nepresťahovala na „lazy“, ale do okresného mesta na
Slovensku. Mala za to, že keby mal otec o maloletú skutočný záujem, prispôsobil by sa novej situácii
a maloletú navštevoval v V., avšak jeho pohodlie mu je podľa jej názoru prednejšie. Uviedla, že nie je
schopná maloletú na styk s otcom vodiť do Bratislavy, keďže nedisponuje motorovým vozidlom a ani
nemá finančné prostriedky na jeho kúpu. Uvedená úprava styku nie je ani v záujme maloletej, ktorá by
tak vo svojom veku bola vystavená náročnému cestovaniu autobusom či vlakom. Poukázala na finančnú
náročnosť takéhoto cestovania, ale najmä na to, že maloletá sa zo styku s otcom v nedeľu poobede do
postele dostane až po polnoci, pričom z dôvodu vlakových spojení bude nútená niekoľko hodín čakať
na stanici. Uviedla, že pri doprave autom sa cesta skráti na 4 hodiny, je preto v záujme maloletej, aby
takúto cestu, ktorú dobre znáša absolvovala autom, ktorú môže zabezpečiť otec ako vlastník motorového
vozidla. Napokon namietala, že súd svojim postupom, keď jej nedoručil návrh otca na vyjadrenie porušil
princíp právnej istoty a predvídania konania a neúplne zistil skutočný stav veci.



4. K odvolaniu matky sa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadril otec, ktorý žiadal
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Tvrdenia matky v jej odvolaní považoval
za nepravdivé, zavádzajúce s cieľom umelo skresliť ich rodinnú situáciu. Zdôraznil, že matka sa bez
jeho súhlasu a v rozpore so záujmami maloletej rozhodla presťahovať do V., čím maloletej s ním
znemožnila akýkoľvek prirodzený a dostatočný kontakt. Od jej presťahovania matka nevyvíja žiadnu
snahu ani ochotu na vytvorenie priestoru pre jeho styk s maloletou. Napriek nariadenému neodkladnému
opatreniu matka svoju povinnosť nesplnila ani raz. Na jednej strane matka tvrdí, že jej celá rodina žijúca
v V. pomáha, poskytli jej finančné prostriedky na kúpu bytu, preto považuje za zvláštne, že jej nikto
nepožičia motorové vozidlo na prevoz maloletej do Bratislavy. Mal za to, že matka svojim konaním
zavinila, že maloletá nemá šancu si upevňovať svoje vzťahy s oboma rodičmi rovnako, pričom jej
dôvody, že maloletá prostredie v V. pozná a má k V. vytvorený akýkoľvek citový vzťah, či zabezpečenie
detskej izby pre maloletú treba považovať za nedostatočné. Je nevhodné, aby maloletá čas, ktorý by
mala s ním vyčlenený trávila v hoteli, rovnako je pre neho finančne neprijateľné si hradiť náklady na
styk s maloletou, ktorý by bol výlučne realizovaný v V., ako si to matka predstavuje. Zdôraznil, že o
maloletú neustále bojuje a všetku svoju energiu venuje tomu, aby s maloletou mohol tráviť spoločný čas
plnohodnotne a čo najčastejšie. Konanie matky, ktorá svojvoľne presťahovala maloletú do vzdialenosti
400 km spôsobilo znemožnenie riadneho výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Poukázal na to,
že na výživu maloletej prispieva dobrovoľne sumou XXX eur, čo považuje vzhľadom na svoje príjmy za
nadštandard. Mal za to, že matka si pri svojom rozhodnutí presťahovať sa do V. musela byť vedomá, že
cestovanie maloletej k nemu alebo naopak bude zjavne skomplikované, a ak myslela na najlepší záujem
maloletej, mala si tento krok dôsledne zvážiť, pričom z jej konania vyplýva, že s ním v živote dieťaťa
nepočíta a je jej ukradnuté, akým spôsobom sa bude s maloletou stretávať.

5. Odvolací súd v danej prejednávanej veci doplnil dokazovanie informatívnym výsluchom otca dňa
26.10.2017. Z vyjadrenia otca vyplynulo, že matka doposiaľ na základe nariadeného neodkladného
opatrenia svoju povinnosť nesplnila. Jeho styk s maloletou sa realizoval iba počas jedného víkendu,
keď si po dohode s matkou maloletú prevzal v L. nad E., kde ju matke po ukončení styku aj odovzdal.
Zohľadňujúc záujem maloletej navrhol, že si maloletú bude preberať v súlade s odvolacím návrhom
matky v mieste jej bydliska v V. a zabezpečí dopravu maloletej do Bratislavy motorovým vozidlom.
Vzhľadom na vzdialenosť aktuálneho bydliska matky a časovú náročnosť cestovania navrhol preberanie
maloletej od matky už vo štvrtok, pričom potvrdil, že uvedená požiadavka je v súlade aj s plnením si
jeho pracovných povinností.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru,
že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

7. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i
keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie rovnako ako
každé rozhodnutie súdu musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania.
Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane
práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá
je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

8. V danom prejednávanom prípade odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky matky v prvom
rade konštatuje, že matka sa odporúčaniami, ktoré odvolací súd dal do pozornosti rodičom vo svojom
rozhodnutí č.k. 11CoP/74/2017-80 zo dňa 20.03.2017 a síce, že rodičovské práva a povinnosti by
mali obaja rodičia vykonávať v prvom rade v záujme ich maloletého dieťaťa, neriadila. Matka tak
nerešpektovala existenciu rovnakých práv a povinnosti oboch rodičov k maloletej L., o ktorých doposiaľ
nebolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu, ani práva maloletej garantované tak Zákonom o
rodine, ako aj Dohovorom o právach dieťaťa na rovnocenný a nerušený kontakt aj s druhým rodičom.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade matka svojim konaním bez súhlasu
druhého rodiča konala v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, keď len na základe svojvoľného
rozhodnutia presťahovať maloletú z Bratislavy do V. obmedzila výkon rodičovských práv a povinností
otca a porušila právo maloletého dieťaťa na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Takýmto konaním
maloleté dieťa vyňala z doterajšieho sociálneho a rodinného zázemia ( ktoré tvoria obaja rodičia ) a



premiestnila ho do takej vzdialenosti, že maloletú úplne odňala z prirodzeného výchovného vplyvu otca.
Navyše matka takto konala v čase prebiehajúceho súdneho konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava IV. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 35 Zákona o rodine upravujúceho rozhodovanie
súdu pri nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností,
ktorými sú okrem iného aj zmena bydliska dieťaťa. V prípade takejto nezhody rodičov je neprípustné
svojvoľné rozhodovanie o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností
len jedným z nich. Dôvody konania matky prezentované v jej odvolaní, ako je možnosť kúpy lacnejšieho
bytu v V., či zriadenie detskej izby pre maloletú, odvolací súd považoval za nedostatočné a účelové a ich
nevyhnutnosť v konaní ani matkou nepreukázané, keďže z obsahu výpovede matky v konaní pred súdom
prvej inštancie, ako aj z jej podaní vyplýva, že matka pred odchodom do V. mala vo svojom vlastníctve
jednak byt v Bratislave ako aj V. ( v ktorom mala podľa výpovede matky bývať jej matka ). Odvolací súd
má za to, že bytová, materiálna a finančná situácia matky v Bratislave, na ktorú sa matka odvoláva,
nemohla byť za uvedeného stavu ohrozujúca záujem a potreby maloletej a dôvodom na jej okamžitý
odchod z miesta obvyklého pobytu dieťaťa. Odvolací súd takéto konanie matky hodnotí ako neuvážené
a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Na tvrdenia matky, že jej jediným motívom konania bolo
vývinové zaostávanie maloletej a jej snaha o zvládnutie svojich finančných pomerov za situácie, že jej
zamestnávateľ ma sídlo v Bratislave, kde je matka aj vlastníčkou bytu a kde je dostatok odborníkov na
ktorých sa môže s vývinovými poruchami maloletej obrátiť, odvolací súd prihliadať nemohol. Matka si
pred svojim rozhodnutím mala byť vedomá jeho dôsledkov na priaznivý vývoj maloletej a dopadov na
jej právo si udržiavať a budovať pevné citové väzby s druhým rodičom.

9. Pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí pri zabezpečení realizácie práva otca na styk s
maloletou uložil matke povinnosť odovzdávať maloletú v mieste bydliska otca, odvolací súd za správny
postup nepovažuje. V tomto kontexte je potrebné poukázať na znenie ust. § 25 Zákona o rodine, v
súlade s ktorým sa má na mysli právo otca na styk a nie jeho povinnosť si dieťa v dohodnutom čase
a mieste od matky prevziať. Z uvedeného vyplýva záujem maloletého dieťaťa, pri reálnom uplatnení si
práva otca na styk s maloletou (doposiaľ predbežne upravený neodkladným opatrením ) v mieste, kde
sa maloleté dieťa reálne nachádza a kde mu nehrozí žiadna ujma v prípade, že by otec z akéhokoľvek
dôvodu v konkrétnom termíne svoje právo nevyužil. Situácia, v ktorej sa maloletá na základe svojvoľného
rozhodnutia matky ocitla, nie je pre ňu v súvislosti s realizáciou jej styku s otcom ideálna, avšak jej
udržiavanie citových väzieb s otcom v súčasnosti prevažuje nad jej určitým diskomfortom vyplývajúcim
z cestovania medzi Bratislavou a V.. Napokon matka má stále možnosť prehodnotiť svoje konanie z
pohľadu záujmov maloletej. Z vykonaného dokazovania pred odvolacím súdom taktiež vyplynulo, že
matka je menej spolupracujúcim rodičom, keď za uvedenej situácie nerešpektuje predbežne vykonateľné
súdne rozhodnutie a neumožňuje otcovi realizovať styk s maloletou.

10. Vzhľadom na vzniknutú situáciu, v ktorej sa maloletá nachádza, odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p., a vzhľadom na aktuálne bydlisko maloletej v V. a jeho vzdialenosť
od bydliska otca, upravil styk otca s maloletou počas každého nepárneho týždňa v roku od štvrtka od
18.30 hod. s tým, že otec pri realizácii svojho práva bude maloletú preberať v mieste jej aktuálneho
bydliska a zabezpečí jej bezpečnú cestu do Bratislavy motorovým vozidlom. Preberanie maloletej
matkou od otca v nedeľu o 16.00 hod. ponechal odvolací súd v mieste bydliska otca, teda v réžii matky,
aby tak vyvážil náklady a čas oboch rodičov pri realizácii styku otca s maloletou, pokiaľ sa maloletá
bude na základe rozhodnutia matky zdržiavať v V.. Odvolací súd zdôrazňuje, že toto rozhodnutie nie
je definitívnym rozhodnutím, avšak z pohľadu objektívneho rešpektovania najlepšieho záujmu maloletej
sa javí ako vôbec jediná možnosť dosiahnuť reparáciu aktuálneho pre maloletú nežiaduceho stavu,
ktorého pretrvávanie bez predbežného zásahu súdu by mohlo mať pre maloletú z dlhodobého hľadiska
nenapraviteľné negatívne dôsledky spočívajúce v pomalom a úplnom odcudzení s druhým rodičom.
Konečné rozhodnutie vo veci bude závisieť od výsledkov ďalšieho dokazovania, pričom súd bude
prihliadať na rodičovské kompetencie u každého z rodičov, ich výchovný vplyv na maloleté dieťa,
podmienky, vzájomné citové väzby a v danom prípade aj na zdravotný stav maloletého dieťaťa.

11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1417212098

  1. 25. 8. 2017Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 25P/177/2017 z 25. 8. 2017zmenené
  2. 25. 10. 2017Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/441/2017 z 25. 10. 2017 (toto rozhodnutie)