Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/545/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212695 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417212695.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. A., nar. XX.XX.XXXX a M. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matky - I. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. časť T. - C., v súčasnosti bytom R. XX, XXX XX T., zastúpená JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, a otca - E.. S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX T., zastúpený Mgr. Petrom Hargašom, advokátom, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu otca na zastavenie konania, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18.10.2017, 25P/213/2017-27, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 18.10.2017, 25P/213/2017-27, na návrh matky nariadil neodkladné opatrenie o povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí F. A., nar. XX.XX.XXXX a M. A., nar. XX.XX.XXXX, sumou XXX eur mesačne na každé dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky. O návrhu otca na zastavenie konania rozhodol tak, že konanie nezastavil. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 159, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 329 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 2 ods. 1 a § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) dospejúc k záveru o existencii podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia o predbežnom určení výživného na maloleté deti. Skonštatoval, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka. Mal za preukázané, že otec aktuálne na výživu maloletých detí neprispieva, čo vzhľadom na matkin príjem môže ohroziť ich výživu. Z toho dôvodu zaviazal otca platiť na maloleté deti výživné v nevyhnutnej miere zohľadňujúc potreby maloletých detí prináležiace ich veku a možnosti a schopnosti otca. Nevyhovel návrhu otca na zastavenie konanie pre prekážku litispendencie, pretože matka sa v konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva domáha iného rozhodnutia ako v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, a teda nejde o totožné návrhy. Zdôraznil, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rovnakým konaním ako konanie sp. zn. 13P/213/2017 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí. Rozhodnutie o trovách konania odvodil z ustanovenia § 52 C.m.p.. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie otec. Odvolací súd žiadal, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a v prípade, že tomu nevyhovie, aby zdôvodnil presvedčivým spôsobom, prečo sa neprihliadlo na prekážku litispendencie, a prečo nebolo vzaté do úvahy, že matka môže mať nárok na výživné a otec sa nemôže ani len s deťmi stretnúť v časoch, ktoré matka navrhla v konaní pod sp. zn. 13P/213/2017. Tvrdil, že pre vydanie uznesenia súdu prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky pre prekážku litispendencie. Záver súdu prvej inštancie o tom, že matka sa vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva domáha iného rozhodnutia ako v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, a teda nejde o totožné návrhy, označil za ničím nepodložený. Tvrdil, že súd prvej inštancie sa ani len nepokúsil popísať, čoho sa matka domáha v konaní pod sp. zn. 13P/2013/2017, inak by musel konštatovať, že tu existuje prekážka litispendencie. Súd prvej inštancie vec vôbec právne neposúdil, a teda rozhodol arbitrárne bez akéhokoľvek právneho odôvodnenia veci. Súdu prvej inštancie vytýkal, že jeho rozhodnutiu chýba odôvodnenie, je nepreskúmateľné, preto je nutné ho zrušiť, resp. konanie by malo byť zastavené. Poukázal na to, že matka sa v konaní pod sp. zn. 13P/213/2017 domáha toho istého ako v konaní pod sp. zn. 25P/213/2017 a jej návrhy sú rozdielne iba v tom, že žiada inú sumu výživného, čím sú naplnené všetky pojmové znaky prekážky litispendencie. Ak súd v konaní pod sp. zn. 13P/213/2017 rozhodne o nariadení neodkladného opatrenia, budú existovať dve uznesenia vychádzajúce z rovnakých okolností a upravujúce rovnaký nárok - výživné, pričom suma bude odlišná. Zdôraznil, že sú vedené tri konania: pod sp. zn. 13P/170/2017, v ktorom sa rieši rozvod a úprava styku detí po rozvode a výživné po rozvode (správne - rozvod manželstva a úprava pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode), pod sp. zn. 13P/213/2017, ktoré rieši úpravu styku detí pred rozvodom a výživné pred rozvodom (správne - úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu) a pod sp. zn. 25P/213/2017, v ktorom sa rieši výživné pred rozvodom (správne - nariadenie neodkladného opatrenia o určenie výživného). Podľa otca z uvedeného vyplýva, že posledné dve konania (13P/213/2017 a 25P/213/2017) majú predbežnú povahu a upravujú práva a povinnosti do rozhodnutia vo veci samej v konaní pod sp. zn. 13P/170/2017 - do rozvodu. Súdu prvej inštancie tiež vytýkal nevykonanie dôkazov osvedčujúcich to, že matka má deklarovaný príjem, a že nevykonal ani jeden z jeho návrhov na doplnenie dokazovania a vychádzal výlučne z nepreukázaných tvrdení matky. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy, že matka mu bráni v styku s maloletými deťmi a ani to, že on sa chce o deti starať osobne formou striedavej starostlivosti, kde je úprava výživného nadbytočná, preto neexistuje právny základ toho, aby bol povinný platiť výživné na deti matke neumožňujúcej mu starať sa o deti osobne v striedavej starostlivosti, čím by si splnil aj vyživovaciu povinnosť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhodnotil tak, že ním bol postavený na úroveň „chodiacej peňaženky“ bez možnosti stýkať sa s deťmi bez súhlasu matky. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolanie otca zamietnuť. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené tak, ako to zodpovedá obvyklej súdnej praxi. Dala do pozornosti, že inštitút neodkladného opatrenia existuje samostatne a nezávisle od návrhu na začatie konania vo veci samej a argumentácia otca totožnosťou konaní 13P/213/2017 a 25P/213/2017 nasvedčuje nepochopeniu základných právnych predpisov tohto štátu. Vysvetlila, že rozdielnosť súm výživného v uvedených konaniach vychádza zo skutočnosti, že neodkladným oparením môže byť priznané výživné len v nevyhnutnej miere. Poukázala na to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla výšku svojho príjmu zo zamestnania X.XXX,XX eur mesačne, z ktorej viac než polovicu je nútená po násilnom vysťahovaní zo spoločnej domácnosti otcom vynakladať za prenájom bytu. Poprela pravdivosť tvrdení otca o bránení v jeho styku s maloletými deťmi, pretože sa s deťmi stýka, čo je ale vo vzťahu k určeniu výživného bez významu. Dodala, že otec začal na výživu maloletých detí prispievať až po doručení neodkladného opatrenia, ktoré teda svoj účel plní. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p. so záverom o neopodstatnenosti odvolania otca. 6. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloleté deti v nevyhnutnej miere. Na Okresnom súde Bratislava IV sa v súčasnosti vedie konanie vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode (sp. zn. 13P/170/2017) a vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu (13P/213/2017). 7. Odvolací súd ako prvoradé pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana práv maloletého dieťaťa je prioritou každého konania súdu podľa § 111 C.m.p., vrátane ochrany a zabezpečenia práva na pravidelné poskytovanie výživného od rodiča, ktorý maloleté dieťa nemá vo svojej osobnej opatere. Špecifickým znakom neodkladného opatrenia je, že je možné nariadiť ho bez vypočutia účastníkov, ich vyjadrenia, bez pojednávania a bez patričného dokazovania, keď postačí, aby dôvodnosť jeho nariadenia vyplývala z obsahu samotného návrhu, príp. jeho príloh. 8. Pri určení výživného neodkladným opatrením je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 366 C.m.p. umožňuje takýmto spôsobom nariadiť platenie výživného výlučne len v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Rozhodujúcim kritériom pritom nie je absencia spolužitia rodičov a maloletých detí v jednej domácnosti, ale skutočnosť, akou mierou participujú rodičia na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletých detí. Až v konaní vo veci samej súd dokazovaním zistí a rozhodne, či povinný rodič má možnosti, schopnosti a majetkové pomery opodstatňujúce určenie výživného nad nevyhnutnú mieru zodpovedajúcu pomerom maloletého dieťaťa determinovaných aj ďalšími kritériami, než len vekom, resp. pomermi objasnenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, na zdôraznenie jeho správnosti len dopĺňa nasledovné: Súd prvej inštancie správne vyhodnotil nárok maloletých detí na určenie výživného v nevyhnutnej miere zo strany ich otca majúc za preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a osobnú starostlivosť o deti vykonáva matka. To, že sa otec pred nariadením neodkladného opatrenia na výžive maloletých detí nepodieľal tak, ako to tvrdila v návrhu matka, svedčí aj obsah jeho odvolania, v ktorom otec popiera existenciu právneho základu jeho povinnosti platiť výživné na maloleté deti ich matke, pretože mu neumožňuje starať sa o ne v striedavej starostlivosti, čím by si splnil aj vyživovaciu povinnosť k deťom. Bez ohľadu na to, aká je výška príjmu matky, musí sa otec zúčastňovať na výžive maloletých detí do rozhodnutia vo veci samej aspoň v nevyhnutnej miere na základe nariadeného neodkladného opatrenia. K tvrdeniu otca o potrebe zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia, resp. zastavenia konania z dôvodu údajnej litispendencie, odvolací súd uvádza, že v danom prípade ide o zásadné nepochopenie rozdielu medzi meritórnym konaním, t.j. konaním vo veci samej a procesným inštitútom neodkladného opatrenia, ktoré je možné nariadiť pred začatím konania, v jeho priebehu a aj po jeho skončení (§ 324 ods. 1 C.s.p.). V danom prípade prebiehajú dve meritórne konania týkajúce sa maloletých detí, a to konanie vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode (sp. zn. 13P/170/2017), v rámci ktorého sa upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode podľa § 24 Zákona o rodine a konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu (13P/213/2017), v ktorom sa upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu podľa § 36 Zákona o rodine. Z obsahu odvolania otca je zrejmé, že konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu nesprávne poníma len ako predbežnú úpravu pomerov maloletých detí a nie ako konanie vo veci samej, mýliac si ho s procesným inštitútom neodkladného opatrenia podľa § 360 a § 366 C.m.p. Pritom len neodkladné opatrenie má dočasný charakter a jeho účelom je provizórna úprava pomerov účastníkov konania do rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie otca o litispendencii je v rozpore s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, a tým nedôvodné a neopodstatnené. K otázke položenej odvolaciemu súdu otcom v č.l. V jeho odvolania označeného ako návrh na rozhodnutie vo veci, prečo sa neprihliadlo na prekážku litispendencie, odvolací súd odpovedá, že nemožno prihliadať na niečo, čo neexistuje. K otázke, prečo sa otec nemôže s deťmi stretnúť v časoch, ktoré matka navrhla v konaní pod sp. zn. 13P/213/2017 odvolací súd uvádza, že túto otázku musí otec smerovať priamo matke maloletých detí, keďže odvolací súd jednak nemôže mať vedomosť o konaní a zámeroch matky a predovšetkým, jeho úlohou je rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o určenie výživného, ktorého obsahom úprava styku otca s maloletými deťmi, a teda ani predmetom odvolacieho konania nebola. 11. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).