Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/461/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507231237 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1507231237.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: C. - C. s.r.o., Trnava, Pekárska č. 11, IČO: 35 797 541, zastúpený JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom v Bratislave, Krajinská č. 30, proti žalovanému: E. R. B. C. Z. C. T. , narodený dňa X.X.XXXX, bytom L., K. Č.. X, o zaplatenie sumy 5.248,85 € (158.127,-- Sk), s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 17. septembra 2012, č.k. 24 C 105/2008-125, v znení dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 3. septembra 2013, č.k. 24 C 105/2008-152, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 17. septembra 2012, č.k. 24 C 105/2008-125, v znení dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 3. septembra 2013, č.k. 24 C 105/2008-152, vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.248,85 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 2.11.2007 do zaplatenia, vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 17.9.2012, č.k. 24 C 105/2008-125, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.248,85 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 2.11.2007 do zaplatenia, na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 314,88 €, v trovách právneho zastúpenia v sume 1.988,01 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 3.9.2013, č.k. 24 C 105/2008-152, súd prvej inštancie konanie v zostávajúcej časti príslušenstva pohľadávky (úrok z omeškania presahujúci 8,5 % ročne zo žalovanej istiny od 17.5.2007 do 1.11.2007) zastavil postupom podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O.s.p. Sume 5.248,85 € zodpovedajú vynaložené náhrady na odvoz a likvidáciu motorového vozidla žalovaného zn. Š. XXXL, EČV: L. XX-XX, bez identifikačného čísla vozidla VIN, ktoré sa stalo odpadom. Odpadom sa stalo na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave, Karloveská č. 2, Bratislava, zo dňa 30.1.2007, č. B., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2007, v súlade s ustanovením § 51 ods. 5 zákona o odpadoch. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že na základe požiadavky MČ Bratislava Petržalka bolo dňa 6.6.2005 odstránené uvedené staré motorové vozidlo a odovzdané na určené parkovisko žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že držiteľ si staré vozidlo neprevzal, úrad životného prostredia začal správne konanie. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydalo pre obvodné úrady životného prostredia k problematike starých vozidiel nové usmernenie č. 11786/2006-3.4 zo dňa 23.11.2006, v zmysle ktorého ak sa nepreukáže dobrý technický stav vozidla alebo prítomnosť všetkých jednoznačných identifikačných znakov, správny orgán vydá rozhodnutie o tom, že staré vozidlo je odpadom. V znaleckom posudku č. 19/2006 zo dňa 3.2.2006 vo veci výpočtu hodnoty starého vozidla sa uvádza, že vozidlo zn. Š. XXXL, EČV: L. XX-XX, výrobné č. XXXXXXX, je v nepojazdnom stave, nadmerne zničené, karoséria prekorodovaná, nápravy zničené, interiér vozidla nadmerne opotrebovaný. Všeobecná hodnota vozidla predstavovala ku dňu 3.2.2006 sumu 987,-- Sk. Listom zo dňa 7.6.2005, č. XX/XXXX/XX, Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Petržalka upovedomil žalovaného o odstránení starého vozidla, umiestnení vozidla na parkovisko určené obvodným úradom životného prostredia a oboznámil ho s dôsledkami v prípade nečinnosti - ak staré vozidlo do dvoch mesiacov od upovedomenia neprevezme z určeného parkoviska, v zmysle zákona o odpadoch sa začne konanie o tom, či vlastníctvo k vozidlu nadobudne štát a bude znášať náklady spojené s odstránením vozidla. Listom zo dňa 11.6.2007 žalobca oznámil žalovanému, že na základe rozhodnutia OÚŽP Bratislava bolo odstránené staré vozidlo Š.F. XXXL, EČV: L. XX-XX, sa stalo odpadom a zaslal faktúru na úhradu nákladov, spojených s odstránením vozidla na určené parkovisko. Faktúrou č. XXXXXX zo dňa 2.5.2007, splatnou dňa 16.5.2007, žalobca fakturoval žalovanému prepravné výkony v sume 1.285,20 Sk, manipuláciu v sume 1.428,-- Sk, parkovné v sume 155.414,-- Sk, spolu v sume 158.127,-- Sk. Z vyjadrenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave, OO PZ Bratislava - Petržalka stred, Námestie Hraničiarov 1b, zo dňa 14.10.2009, č. ORP-29-29/V-PSt-2009, vyplýva, že motorové vozidlo zn. Š. XXXL, EČV: L. XX-XX, výrobné č. XXXXXXX, ktorého držiteľom bol žalovaný, sa nenachádzalo v evidencii kradnutých motorových vozidiel a lustráciou v rokoch 2004 - 2006 nebolo nájdené. Dňa 6.6.2005 bolo predmetné motorové vozidlo odovzdané na určené parkovisko žalobcu; dňa 7.6.2007 bolo auto zošrotované. 2. Rozsudkom v poradí prvým zo dňa 7.12.2009, č.k. 24 C 105/2008-77, súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14.9.2011, č.k. 15 Co 86/2010-103, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie zistiť jednak, či boli označené písomnosti doručené v zmysle zákona č. 71/1967 Zb., či malo predmetné vozidlo v čase jeho odťahu a zošrotovania vykonanú technickú kontrolu, teda či bolo v takom technickom stave, že ho bolo možné považovať za odpad a či ho bolo možné zošrotovať. Ďalej mal zistiť, či vzhľadom na obranu žalovaného, ktorý bol dlhodobo chorý a v rozhodnom období podľa jeho tvrdenia bol práceneschopný, boli vykonané všetky opatrenia zo strany kompetentných orgánov, aby si zabezpečil odťah, resp. zlikvidovanie predmetného motorového vozidla sám na vlastné náklady v prípade, že vozidlo bolo v takom technickom stave, že ho bolo možné za odpad považovať. 3. V ďalšom konaní súd prvej inštancie konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, za jeho absolútnej nečinnosti, keď ani nepožiadal (z dôležitého dôvodu) o odročenie pojednávania, predvolanie na pojednávania mal riadne vykázané (§ 101 ods. 2 O.s.p.), rešpektujúc pritom právny názor odvolacieho súdu. Zopakoval dokazovanie, doplnil dokazovanie spisom Obvodného úradu životného prostredia Bratislava, Karloveská č. 2, Bratislava, sp.zn. H/2005/06030, a okrem rozhodujúcich právnych skutočností už preukázaných v konaní pred rozhodnutím súdu rozsudkom v poradí prvým, doplneným dokazovaním zistil nasledovné. 4. Z pripojeného spisu Obvodného úradu životného prostredia Bratislava, Karloveská č. 2, Bratislava, zostalo nepochybné, že uvedený úrad životného prostredia listami zo dňa 26.9.2005 a 26.10.2005 oznámil žalovanému začatie konania vo veci nadobudnutia vlastníctva k starému vozidlu štátom a súčasne predvolal žalovaného k ústnemu pojednávaniu (13.10.2005 a 12.12.2005). V oznámeniach sa uvádza, že na základe požiadavky MČ Bratislava - Petržalka bolo dňa 6.6.2005 odstránené staré vozidlo zn. Š. XXXL, EČV: L. XX-XX, z K. X v L., podľa šetrenia na Dopravnom inšpektoráte v Bratislave vlastníkom starého vozidla bol žalovaný. Vozidlo bolo odovzdané na určené parkovisko spoločnosti C.- C. L. XX, B.. Žalovaný bol upovedomený o tom, že vzhľadom na skutočnosť, že ako držiteľ si vozidlo neprevzal, úrad životného prostredia začal v zmysle zákona o odpadoch konanie o nadobudnutí vlastníctva k starému vozidlu štátom a bol predvolaný na konanie v stanovenom termíne. Obidve upovedomenia boli žalovanému doručené uložením na pošte, upovedomenie zo dňa 26.9.2005 poštový doručovateľ doručoval neúspešne dňa 29.9.2005, opakovane dňa 30.9.2005, v rovnaký deň bola zásielka uložená na pošte; upovedomenie zo dňa 26.10.2005 poštový doručovateľ doručoval neúspešne dňa 31.10.2005, opakovane dňa 2.11.2005, v ktorý deň bola zásielka uložená na pošte. Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave zo dňa 30.1.2007, č. B., o tom, že staré vozidlo zn. Š. XXXL, EČV: L. XX-XX, sa dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia stáva odpadom, bolo žalovanému doručené uložením na pošte, poštový doručovateľ neúspešne zásielku doručoval dňa 8.2.2007, opakovane dňa 9.2.2007, kedy bola zásielka uložená na pošte (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2007). Podľa znaleckého posudku zo dňa 3.2.2006, č. 19/2006, tvoriaceho súčasť daného spisu, vypracovaného znalcom A.. E. R., vo veci výpočtu hodnoty vozidla Š. XXXL, EČV: L. XX-XX, z podkladu na vypracovanie posudku - karty motorového vozidla dopravnej polície, znalec vozidlo identifikoval (kategória vozidla, značka a typ, výkon a pod.), ako držiteľa vozidla uviedol žalovaného, technický preukaz a osvedčenie evidencie vozidla neboli predložené, technická a emisná kontrola vozidla nemali platnosť. Znalec po vykonanej obhliadke vozidla dňa 2.2.2006 konštatoval, že vozidlo je v nepojazdnom stave, nadmerne zničené, karoséria prekorodovaná, neúplná, nápravy poškodené, interiér vozidla zničený, pneumatiky opotrebované, poškodené, pre premávku na pozemných komunikáciách nepoužiteľné; všeobecnú hodnotu vozidla vrátane DPH stanovil na 32,76 € (987,-- Sk). 5.1. Rozsudok (v poradí druhý) súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 51 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 80 ods. l písm. d/ zákona č. 409/2006 Zb. o odpadoch v znení účinnom od 1.4.2006, § 24 ods. l zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení, § 517 ods. l veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. Skutkovo dôvodil tým, že Obvodný úrad životného prostredia Bratislava, Karloveská 2, Bratislava, dodržal zákonný postup pri doručovaní písomností žalovanému, správny orgán opakovane v septembri a októbri roku 2005 žalovanému doručoval oznámenie o začatí konania vo veci nadobudnutia vlastníctva k starému vozidlu štátom spolu s oznámením termínu konania ústneho pojednávania vo veci, samotné rozhodnutie o tom, že staré vozidlo zn. Š. XXXL, EČV: L. XX-XX, sa dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia stáva odpadom, úrad životného prostredia žalovanému doručoval vo februári 2007. V čase doručovania uvedených písomností žalovaný nebol poštovým doručovateľom v mieste svojho bydliska zastihnutý, po bezvýslednom následnom pokuse o doručenie zásielky doručovateľ uložil na pošte, o čom žalovaného ako adresáta vhodným spôsobom upovedomil. Nebol preukázaný taký nepriaznivý zdravotný stav žalovaného, vyžadujúci hospitalizáciu, ktorý by prestavoval reálnu dôvodnú príčinu neprevzatia zásielok pre dlhodobú neprítomnosť v mieste bydliska. Svoje tvrdenia o zdravotných problémoch žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Chovanie žalovaného spočívajúce v nepreberaní zásielok od úradu životného prostredia preto vyhodnotil ako zámerné konanie, jeho vlastnou vinou nenadobudol vedomosť o samotnom správnom konaní. V nadväznosti na tvrdenie žalovaného, že motorové vozidlo mu bolo odcudzené a následne poškodené, súd prvej inštancie vyhodnotil rovnako ako účelové a zavádzajúce, nakoľko bolo zistené, že predmetné motorové vozidlo sa nenachádzalo v evidencii kradnutých motorových vozidiel. Rovnako žalovaný nepreukázal, že podal žalobu za odcudzenie vozidla vo vlastníctve súkromnej osoby na súd, ktoré tvrdenie zostalo len v rovine ničím nepodloženého stanoviska. V konaní žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz potvrdzujúci ním uvádzané dôvody obrany. Vykonanou fyzickou obhliadkou vozidla znalcom a z karty motorového vozidla dopravnej polície znalec konštatoval technický stav vozidla nezlučiteľný s účasťou na premávke na pozemných komunikáciách, vozidlo v čase vykonania obhliadky nemalo platnú technickú ani emisnú kontrolu. Podľa záverov znalca motorové vozidlo žalovaného bolo nepojazdné, vyradené z evidencie, podľa platných zákonov nebolo možné vozidlo prihlásiť do evidencie ani použiť jeho karosériu ako náhradný diel, súčiastky ostatných skupín vozidla nebolo možné kvôli nadmernému opotrebeniu použiť ako plnohodnotné náhradné diely, vozidlo malo hodnotu netriedeného kovového odpadu po odrátaní nákladov na demontáž a likvidáciu nekovových dielov. Na základe skutočností uvádzaných v znaleckom posudku vo veci výpočtu hodnoty vozidla príslušný úrad životného prostredia oprávnene dospel k záveru, že vzhľadom na zlý technický stav sa motorové vozidlo žalovaného stáva odpadom, o čom vydal rozhodnutie. Žalovaný ako držiteľ motorového vozidla mal povinnosť v zmysle príslušných ustanovení zákona o odpadoch po odstránení vozidla obcou, prevziať vozidlo z určeného parkoviska a v prípade neprevzatia vozidla mu vznikla povinnosť znášať náklady spojené s likvidáciou vozidla. Žalobca žalovanému oznámil výšku nákladov zaslaním faktúry č. 070001 zo dňa 2.5.2007, spolu s odôvodnením požadovaných nákladov; účinky doručenia faktúry nastali uložením na pošte dňa 15.6.2007. Skutočnosť, že žalovaný si zásielky úradu životného prostredia ani zásielky od žalobcu osobne neprevzal, nemožno pripísať na ťarchu žalobcu v súvislosti so znášaním nákladov spojených s prepravou, manipuláciou a parkovným vozidla, žalobca reálne, preukázateľne, tieto úkony vykonal, a teda oprávnene sa domáha ochrany na súde. 5.2. Keďže žalovaný svoju povinnosť nesplnil riadne a včas, dostal sa do omeškania, a tak žalobcovi priznal aj úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,5 %, určené od podania žaloby ako prvého dňa omeškania. 5.3. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania postupom podľa ustanovenia § 142 ods. 1, § 149 ods. l O.s.p.; ich výšku, dôvodnosť, spôsob výpočtu súčasne odôvodnil. Napokon súd prvej inštancie dal stranám sporu podrobné zákonné poučenie (§ 205 ods. l, ods. 2 O.s.p.). 6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac (len) tým, že motorové vozidlo bolo odvezené dňa 6.6.2005 bez vedomia vlastníka, vlastník nebol prizvaný, nebola spísaná zápisnica o stave vozidla za prítomnosti vlastníka, nebol oboznámený, kde sa vozidlo nachádza. V čase uvedenom v texte pri krádeži sa rozbilo predné okno, zlomili rýchlostnú páku, vozidlo bolo obhliadnuté dopravnou políciou. Nakoľko prispel k polapeniu zlodejov, polícia týchto predviedla k výsluchu, chýbajúce okno nahradil lepenkou, auto musel odstaviť na parkovisko pred svojím bydliskom. Prekonal dva infarkty, operáciu srdca, odstránenie nádoru a z týchto dôvodov sa nemohol venovať oprave vozidla. Po čase jeden z obyvateľov rozbil na vozidle L. XX-XX zadné okno, ktoré opäť on sám zatesnil a prelepil, ale neustále ktosi otrhával utesnenie; na auto dal osadiť ojazdené pneumatiky. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 3.2.2006, čo je značný odstup času, auto je možné uviesť do nepojazdného stavu po omnoho kratší čas. Dôvodil ďalej, že poberá len dôchodok v sume 196,-- € a podáva ďalšiu žalobu na Európsky súd pre ľudské práva. Prvú žalobu bol nútený podať na ESĽP v súdnom spore o odškodnení za zmarenie podnikateľského zámeru. Aj v tomto spore súdy nekonali v zmysle zákona a práva, súdy pre nečinnosť umožnili jeho bankrot, uviedli ho do životnej núdze, zaťažili ho exekúciami. Žiada preto o zrušenie rozsudku z dôvodu nejasných pomerov, stavu veci. Pripomenul, že v predmetnej veci mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatok za odpor podaný proti platobnému rozkazu. 7. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 8. Odvolací súd preskúmal vec vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. januára 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, v súvisiacom výroku o náhrade trov konania) je vecne a právne správny a ako taký potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 9.1. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 206 ods. 2 veta druhá, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným, doplneným, dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 9.2. Žalovaný uvádzal len veľmi všeobecné dôvody. Z obsahu spisu vyplýva, že vedel o konaní pred Obvodným úradom životného prostredia Bratislava, zásielky ním doručované nepreberal, neuvádzal konkrétny dôvod, ospravedlniteľný, súčasne nepochybne preukázaný, ktorý by mu bránil zásielky preberať, ani to, že sa v mieste a čase doručovania nezdržiaval. Neuviedol aké zdravotné problémy mal, kedy, kedy sa mal podrobiť operáciám, nepredložil žiadne lekárske správy. Znamená to, že správnym orgánom bol zachovaný postup uložený zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a že teda žalovaný bol upovedomený zákonným spôsobom. Naopak sám svojím chovaním sa zbavil možnosti podrobne reagovať na rozhodnutia, na informácie mu doručované a oznamované, inú adresu bydliska nikdy neuvádzal. Krádež auta rovnako spomínal len veľmi všeobecne, neuviedol kedy presne sa tak stalo, kedy mu bolo vozidlo vrátené, kedy bolo poškodené, kedy dopravná polícia prezrela auto. Naopak v konaní pred súdom prvej inštancie zostalo preukázané, že predmetné motorové vozidlo v rokoch 2004 - 2006 kradnuté nebolo, čo napokon potvrdil aj znalecký posudok vypracovaný na podklade (aj) osobnej prehliadky auta znalcom. 10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti rozsudku v odvolaním napadnutom rozsahu, v súvisiacom výroku, by bolo už len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, ale ani vo výroku o priznaných úrokoch z omeškania, keďže odvolateľ v odvolaní vôbec nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu, žalobca odvolanie nepodal, ide o konanie, v ktorom bol súd viazaný žalobou, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.). 11. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. 12. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 14. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, o ktorej rozhodol odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 396 ods. l, § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).