Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Tos/126/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508010073 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1508010073.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr. Kamila Ivánka a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci obžalovanej V.. S. G., pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, o sťažnosti obžalovanej V.. S. G. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/19/2008 zo dňa 14.10.2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 02. februára 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa sťažnosť obžalovanej JUDr. S. G., nar. XX.XX.XXXX v W. z a m i e t a vo vzťahu k výroku v bode I. Podľa § 194 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v časti vo výroku v bode II. a ukladá sa okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/19/2008 zo dňa 14.10.2016, bolo v bode I. rozhodnuté podľa § 290 ods. 1 Tr. por. z dôvodov § 283 ods. 3 Tr. por. o pokračovaní v trestnom konaní proti obžalovanej V.. S. G. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v bode II. podľa § 142 ods. 1, § 148 ods. 1, ods. 2 Tr. por. boli pribratí dvaja znalci - psychiatri na vyšetrenie duševného stavu obžalovanej. V odôvodnení uznesenia okresný súd konštatoval, že po uplynutí cca jedného a pol roka je potrebné opätovne preskúmať aktuálny duševný stav obžalovanej najmä so zameraním na dôvod, pre ktorý bolo trestné stíhanie voči nej prerušené. V odôvodnení okresný súd ďalej uviedol, že úlohou znalcov bude sa vyjadriť, či obžalovaná stále trpí duševnou chorobou, pre ktorú nie je v súčasnosti schopná chápať zmysel trestného konania, prípadne, či sa jej stav zlepšil od podania posledného znaleckého posudku. Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť obžalovaná, ktorú bližšie neodôvodnila. Krajský súd na podklade sťažnosti obžalovanej preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľka podala sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť obžalovanej je sčasti neprípustná a sčasti dôvodná. Podľa § 283 ods. 3 Tr. por., ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje. Podľa 142 ods. 1 Tr. por., ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti zvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o pitvu mŕtvoly. Podľa § 144 ods. 1 Tr. por., znalec musí byť pri pribratí upozornený na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia byť činný ako znalec. Musí byť poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. Podľa § 145 ods. 1 Tr. por. veta prvá, úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti, sa mu určia spravidla v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok. Podľa § 193 ods.1 písm. a) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je prípustná. Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu vo vzťahu k bodu I. napadnutého uzneseniu uvádza: Okresný súd nesprávne postupoval, keď v poučení vo vzťahu o obidvom výrokom uviedol, že sťažnosť možno podať do troch dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava V, nakoľko proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa uznesením rozhodlo o pokračovaní trestného stíhania sťažnosť nie je prípustná. Napriek tomuto nesprávnemu poučeniu však v tejto časti odvolací súd zamietol sťažnosť obžalovanej z dôvodu jej neprístupnosti, nakoľko ak je sťažnosť neprípustná, je potrebné zamietnuť ju podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por., aj keď poučenie o prípustnosti sťažnosti bolo nesprávne. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že nesprávne a zákonu odporujúce poučenie o možnosti podať sťažnosť nemôže nič zmeniť na tom, že zákon v tomto prípade sťažnosť nepripúšťa. Je tu potrebné poukázať na všeobecnú právnu zásadu, že nikto nemôže, a to ani rozhodnutím súdu, nadobudnúť viac práv, než mu dáva zákon. Krajský súd vo vzťahu k bodu II. napadnutého uzneseniu uvádza: Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že duševný stav obžalovanej V.. S. G. bol v tomto konaní znalecky skúmaný od roku 2010 mnoho krát, pričom zo záverov týchto posudkov (naposledy dňa 15.12.2014) opakovane vyplýva, že obžalovaná stále trpí duševnou chorobou a tou je trvalá porucha s bludmi - perzekučná forma paranoje. Znalci prostredníctvom opakovane vykonávanej znaleckej expertízy zistili v klinickom obraze jej duševného stavu naďalej dominanciu bludnej paranoje, príznakovosť, ktorá podmieňuje u obžalovanej chorobne zmenený úsudok. Tento paralyzuje schopnosť obžalovanej chápať zmysel trestného konania, obžalovaná nechápe svoje procesné postavenie v tomto konaní, nie je schopná uvedomiť si eventuálne možné dôsledky na svoju osobu udelením trestu. Naopak, jej psychický, aktuálne a už dlhodobo psychotický stav by sa mohol prípadným uložením trestu ešte zhoršiť. Podľa znalcov uvedený chorobný stav u obžalovanej je nemenný, trvalý, medicínsky ho je možné len čiastočne potlačiť, nie však zlepšiť. V znaleckom posudku vypracovaného znalcami dňa 29.01.2010 bolo konštatované, že paranoidný vývoj zistený u obžalovanej podmienil u obžalovanej forenzne významné zmenšenie jej ovládacích schopností a podmienil forenzne významné zmenšenie jej schopností rozpoznať dôsledky svojho konania v čase činu. Nepodmienil vymiznutie vyššie uvedených oboch zložiek. Z uvedeného podľa názoru krajského súdu vyplýva potreba, aby sa znalci aktuálne vyjadrili aj k svojmu konštatovaniu spred sedem rokov, teda či trvajú na závere, že „paranoidný vývoj zistený u obžalovanej podmienil u obžalovanej forenzne významné zmenšenie jej ovládacích schopností a podmienil forenzne významné zmenšenie jej schopností rozpoznať dôsledky svojho konania v čase činu“. Bude preto potrebné položiť v zmysle § 145 ods. 1 Tr. por. vo výroku uznesenia o pribratí znalca všetky otázky, ktoré boli znalcom položené v uznesení Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/19/2008 zo dňa 19.08.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 2Tos/63/2009 zo dňa 15.10.2009. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažnostný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.