Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/95/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509210530 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1509210530.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovaným: B.. G. Q. Y. G. K. U. O. H. Á. , narodená dňa X.XX.XXXX, bytom R., L. Č.. XX, zastúpená JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom v Bratislave, Riečna č. 2, B.. V. Z. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom R., L. Č.. XX, o vypratanie bytu, s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej v I. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 21. novembra 2012, č.k. 24 C 235/2009-125, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 21. novembra 2012, č.k. 24 C 235/2009-125, vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej v I. rade povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi dvojizbový byt č. XX nachádzajúci sa v R. na L. ulici č. XX, F. poschodie, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez nároku na bytovú náhradu, vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 21.11.2012, č.k. 24 C 235/2009-125, uložil žalovanej v I. rade povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi dvojizbový byt č. XX s príslušenstvom nachádzajúci sa v R. na L. ulici č. XX, F. poschodie, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez nároku na bytovú náhradu; žalovanej v I. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 99,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku pozostávajúci zo zaplateného súdneho poplatku; konanie vo vzťahu k žalovanému v II. rade zastavil postupom podľa ustanovenia § 96 ods. l O.s.p. 2. Rozhodol tak po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Nájomnou zmluvou zo dňa 1.5.2008, č. XX-XX-XXXX-XX-XX, žalobca ako prenajímateľ a výlučný vlastník dal žalovanej v I. rade ako nájomcovi do nájmu X-izbový byt č. XX spolu so základným príslušenstvom, I. kategórie, nachádzajúci sa v R., L. ulica, orientačné číslo XX, tretie poschodie, na dobu určitú v trvaní jeden rok, začínajúcu fyzickým prevzatím bytu nájomcom na základe zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 1.5.2008. V čl. IV. bod 2 nájomnej zmluvy sa žalovaná v I. rade zaviazala uhrádzať nájomné mesačne najneskôr do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, tiež zálohy na poskytovanie plnenia spojeného s užívaním bytu. Podľa čl. VII. bod 1 nájomnej zmluvy za hrubé porušenie povinností vyplývajúcich z nájmu bytu sa, okrem iného, považovalo neplatenie nájomného a preddavkov za služby po dobu dlhšiu ako tri mesiace, prenechanie bytu alebo jeho časti do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa, sústavné narušovanie pokojného bývania ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov nájomcom alebo členom jeho domácnosti. Nájomné a úhrady za plnenia poskytované s nájmom bytu žalovaná v I. rade nezaplatila za mesiace január až marec 2009, za mesiac apríl 2009 zaplatila oneskorene, žalobca jej oznámil listom zo dňa 24.4.2009, že k zmene nájmu na dobu neurčitú nepríde, nájom skončí dňom 30.4.2009 a súčasne ju vyzval na odovzdanie bytu po ukončení doby nájmu. Dňa 29.4.2009 bola uzavretá dohoda o uznaní dlhu a jeho zaplatení formou splátok, na základe ktorej sa žalovaná v I. rade zaviazala dlh v sume 434,07 € zaplatiť v 6-tich mesačných splátkach počnúc mesiacom máj 2009; žalovaná nezaplatila ani prvú splátku. Dlh žalovanej za obdobie od 1.5.2009 do 30.11.2009 predstavoval už sumu 1.110,01 €, žalovaná nevyužila opakovanú možnosť poskytnutú jej žalobcom dlh zaplatiť, a tým splniť podmienky potrebné na podanie žiadosti o obnovenie nájomného vzťahu; do rozhodnutia súdu dlh predstavoval sumu 1.805,60 €. Žalovaná v I. rade byt neužíva, v byte sa zdržiava jej matka spolu s ďalšími osobami bez súhlasu vlastníka a prenajímateľa bytu. 3. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 710 ods. 2 veta prvá, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 4 zákona č. 189/1992 Zb. Skutkovo dôvodil tým, že strany sporu uzavreli nájomnú zmluvu na dobu určitú v trvaní jedného roka, uplynutím uvedenej doby ku dňu 30.4.2009 nájomný vzťah skončil. V nájomnej zmluve si prenajímateľ a nájomca dohodli podmienku, splnenie ktorej znamenalo zmenu nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú na nájomnú zmluvu uzavretú na neurčitý čas, a síce dodržiavanie povinností nájomcu vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a všeobecných právnych predpisov, čo zahŕňa predovšetkým povinnosť platiť nájomné a platby za služby spojené s užívaním bytu. Žalovaná ku dňu skončenia nájomného vzťahu nesplnila podmienky dôležité pre zmenu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, žalobca opakovane poskytol žalovanej dostatok času a možnosť obnoviť nájom bytu a potrebné doklady na posúdenie Komisii sociálnych vecí, zdravotníctva a rozvoja bývania MsZ hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a v prípade kladného stanoviska komisie založiť s ňou nový nájomný vzťah. Súd sa stotožnil s negatívnym stanoviskom komisie, žalobcom odôvodneným a preukázaným neuhrádzaním platieb zodpovedajúcim platbám nájomného, nepredložením všetkých vyžadovaných dokladov a skutočnosťou, že v byte žalovanej sa dlhodobo zdržuje jej matka bez súhlasu vlastníka a prenajímateľa bytu, samotná žalovaná sa zdržiava dlhšiu dobu (viac ako jeden rok) v zahraničí. Chovanie žalovanej vzbudzuje dôvodné pochybnosti o vážnosti jej snahy obnoviť nájom bytu; od marca 2012 nezaplatila žiadnu mesačnú platbu zodpovedajúcu platbe nájomného, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie dlhovala na uvedených platbách sumu 1.805,60 €. Žalovaná nemá nárok na bytovú náhradu, keďže nájom bytu zanikol uplynutím času. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 142 ods. l O.s.p. a úspechom žalobcu. 4. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorý súd uložil žalovanej v I. rade povinnosť byt vypratať a žalobcovi odovzdať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez nároku na bytovú náhradu a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, podala včas odvolanie žalovaná v I. rade dôvodiac tým, že súd nevykonal potrebné a navrhované dokazovanie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver. Potvrdila, že nájomný vzťah vznikol na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.5.2008 na dobu určitú jedného roka, v nej boli dohodnuté podmienky, splnenie ktorých znamenalo zmenu doby určitej na dobu neurčitú, predovšetkým povinnosť platiť nájomné a platby za služby spojené s užívaním bytu. Navrhla vypočuť svoju matku ako svedkyňu na okolnosti ohľadom užívania bytu, k nezhodám so susedmi, tiež dvoch bezprostredných susedov k týmto okolnostiam, ktoré sú jednou z podmienok, ktoré boli nevyhnutné pre zmenu nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú; súd prvej inštancie ale dôkazy nevykonal a z tohto dôvodu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné. Dňa 13.5.2011 podala žiadosť o predĺženie nájmu bytu spolu s potrebným dokladmi. Niektoré doklady doložila s oneskorením, pretože jej dieťa bolo liečené v cudzine, pričom dieťa sprevádzala, neskôr otehotnela s rizikovým tehotenstvom a sama mala zdravotné ťažkosti. Nie je pravdou, žeby sa dlhodobo zdržiavala v zahraničí, tiež že byt pre seba a svoje maloleté dieťa nepotrebuje. Chovanie žalobcu naznačuje, že len formálne deklaruje vôľu na predĺžení nájmu bytu. Žalobca od nej nájomné prijímal, a tak podľa jej názoru po skončení nájomného vzťahu dohodnutého na dobu určitú vznikla konkludentne nová nájomná zmluva (aj bez písomnej formy), keďže obe strany sa konkludentne správali a bolo druhou zmluvnou stranou požadované plnenie si povinní tak, ako to bolo za platnosti nájomnej zmluvy dohodnutej na dobu určitú. Z týchto dôvodov prosí odvolací súd, aby posúdil správanie sa strán sporu, ich zámery, úmysel, v priebehu tohto konania, pričom zopakovala, že v danej veci vznikla konkludentne nová nájomná zmluva na dobu neurčitú. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby sám doplnil dokazovanie v zmysle jej návrhu a následne aby rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu zmenil a žalobu zamietol; žiadala náhradu trov konania. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť. Dôvodil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Nájomná zmluva bola so žalovanou uzavretá na dobu určitú jeden rok a podmienkou zmeny doby nájmu na dobu neurčitú bolo plnenie povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a dodržiavanie všeobecných záväzných právnych predpisov. V čase uplynutia dohodnutej doby nájmu žalovaná neplnila už len základnú povinnosť vyplývajúcu jej z nájomnej zmluvy a síce riadne platiť dohodnuté nájomné a preddavky za služby. Túto skutočnosť sama uznala a potvrdila uzavretím dohody o uznaní záväzku a jeho zaplatení v splátkach, ktoré ale riadne neplatila. Vo veci by žiadny výsluch ňou navrhovaných svedkov bez splnenia tejto základnej podmienky zmeny doby nájmu nepreukázal. Zákon nepozná konkludentné uzavretie nájomnej zmluvy. Platením úhrad za užívanie bytu po uplynutí dohodnutej doby nájmu žalovaná len zabránila vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré by v opačnom prípade bola povinná v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka mu vydať. Na uzavretie novej nájomnej zmluvy po dodatočnom zaplatení dlžného nájomného a úhrad za užívanie bytu bez právneho dôvodu neexistuje právny nárok. Každú žiadosť skúma príslušná komisia osobitne, v prípade žalovanej dokonca dvakrát, vždy s negatívnym odporúčaním novú zmluvu uzavrieť. 6. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu už nevyjadrila. Prvej žiadosti jej právneho zástupcu o poskytnutie lehoty 30 dní na vyjadrenie z dôvodu, že od 11.1.2017 je práceneschopný a doteraz sa mu nepodarilo nadviazať kontakt s klientkou, odvolací súd vyhovel. Nevyhovel ale už jeho druhej žiadosti o poskytnutie ďalšej lehoty v trvaní 30 dní na vyjadrenie z dôvodu, že po ukončení práceneschopnosti dňa 30.1.2017 sa mu s klientkou nepodarilo nadviazať kontakt. Keďže od klientky nemal inú dispozíciu, trval na podanom odvolaní. Poskytnutie ďalšej lehoty žiadal pre prípad, ak by sa mu žalovaná ozvala a zaujala odlišné stanovisko, dala mu dispozíciu na konkrétny procesný úkon, prípadne navrhla iné riešenie celej veci; doteraz ale k mimosúdnemu usporiadaniu veci nedošlo. Žalovaná svoje vyjadrenie nedoručila odvolaciemu súdu ani do dňa verejného vyhlásenia rozsudku. 7. Odvolací súd preskúmal vec v odvolaním napadnutom rozsahu (vo vyhovujúcej časti vo veci samej vo vzťahu k žalovanej v I. rade a vo výroku o náhrade trov konania) súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej v I. rade nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15. marca 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalovanej, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 9.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., takú ani sama odvolateľka netvrdila, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. 9.2. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že v čase skončenia doby nájmu (30.4.2009) žalovaná nespĺňala už základnú podmienku pre pokračovanie nájomného vzťahu aj po 1.5.2009 v zmysle čl. III. nájomnej zmluvy zo dňa 1.5.2008, č. XX-XX-XXXX-XX-XX, a síce neplatila riadne nájomné a za služby spojené s nájmom bytu a z tohto dôvodu mala dlh v sume 434,07 €, ktorý uznala čo do dôvodu a výšky dňa 29.4.2009 a zaviazala sa ho zaplatiť v šiestich mesačných splátkach, čo sa rovnako nestalo. Ak naďalej byt užívala a užíva, stalo sa tak bez právneho dôvodu a je povinná byt spolu s jeho príslušenstvom vypratať a žalobcovi odovzdať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez nároku na bytovú náhradu. Nadväzne na dané rozhodujúce právne skutočnosti akékoľvek ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné, nehospodárne, nemalo by žiaden vplyv na rozhodnutie súdu. Tvrdenie žalovanej o neskoršom uzavretí nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom nemá oporu v skutkových a právnych dôvodoch. 9.3. Odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, keďže odvolateľka nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu vôbec nenamietala a žalobca odvolanie nepodal. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou (do 30.6.2016 návrhom na začatie konania), a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo konanie vo vzťahu k žalovanému v II. rade zastavené, nebolo napadnuté odvolaním, a teda je právoplatný a vykonateľný. 10. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 11. Žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní v celom rozsahu odvolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %; o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l, ods. 2 C.s.p.). 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).